Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-186-2015.pdf
PDF · 114.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5C/186/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou Mgr. Alenou Búlikovou v právnej veci žalobcu CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o. so sídlom Mlynské nivy 14, Bratislava, IČO: 35 886 013, právne zastúpený AK Herceg, s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 890 240, proti žalovanému U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X. XX, štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Igorom Horanským, advokátom, so sídlom Piešťany, Staničná 1, v konaní o zaplatenie 357,04 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie 357,04 € z a s t a v u j e .
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 32 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.07.2015 domáhal zaplatenia sumy 433,01 € spolu so zmluvným úrokom 11,15 % p.a. : zo sumy 1.217,04 € od 28.03.2014 do 19.05.2014, zo sumy 1.167,04 € od 20.05.2014 do 17.06.2014, zo sumy 1.117,04 € od 18.06.2014 do 16.07.2014, zo sumy 1.067,04 € od 17.07.2014 do 14.08.2014, zo sumy 1.017,04 € od 15.08.2014 do 16.09.2014, zo sumy 967,04 € od 17.09.2014 do 20.10.2014, zo sumy 917,04 € od 21.10.2014 do 18.11.2014, zo sumy 847,04 € od 19.11.2014 do 14.12.2014, zo sumy 777,04 € od 18.12.2014 do 19.01.2015, zo sumy 707,04 € od 20.01.2015 do 18.02.2015, zo sumy 637,04 € od 19.02.2015 do 18.03.2015, zo sumy 567,04 € od 19.03.2015 do 16.04.2015, zo sumy 497,04 € od 17.04.2015 do 19.05.2015, zo sumy 427,04 € od 20.05.2015 do 18.06.2015, zo sumy 357,04 € od 19.06.2015 do zaplatenia; a s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % p.a.: zo sumy 1.217,04 € od 28.03.2014 do 19.05.2014, zo sumy 1.167,04 € od 20.05.2014 do 17.06.2014, zo sumy 1.117,04 € od 18.06.2014 do 16.07.2014, zo sumy 1.067,04 € od 17.07.2014 do 14.08.2014, zo sumy 1.017,04 € od 15.08.2014 do 16.09.2014, zo sumy 967,04 € od 17.09.2014 do 20.10.2014, zo sumy 917,04 € od 21.10.2014 do 18.11.2014, zo sumy 847,04 € od 19.11.2014 do 14.12.2014, zo sumy 777,04 € od 18.12.2014 do 19.01.2015, zo sumy 707,04 € od 20.01.2015 do 18.02.2015, zo sumy 637,04 € od 19.02.2015 do 18.03.2015, zo sumy 567,04 € od 19.03.2015 do 16.04.2015, zo sumy 497,04 € od 17.04.2015 do 19.05.2015, zo sumy 427,04 € od 20.05.2015 do 18.06.2015, zo sumy 357,04 € od 19.06.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Dôvodil tým, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, ako banka, so žalovaným uzatvorila dňa 23.08.2004 Zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu v mene X.. V rovnaký deň bola uzatvorená aj Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty.
3. Dňa 18.07.2005 žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o kontokorentnom úvere (ďalej tiež „Úverová zmluva“) č. XXXXXXXXXX/X/X, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 896,24 € (27.000 SKK) s dohodnutou premenlivou úrokovou sadzbou 11,15 % ročne, splatnosťou úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci a konečnou splatnosťou dňa 17.06.2006.
4. Dňa 04.12.2006 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným Zmluvu o poskytovaní balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX na menu X. a poskytnutie povoleného prečerpania.
5. Súčasťou úverovej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky SLSP účinné od 01.08.2002 v zmysle dodatku č. 3 účinného od 01.09.2004 (ďalej tiež „VOP“), Osobitné obchodné podmienky SLSP pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet s účinnosťou od 10.09.2002 a Sadzobník poplatkov.
6. Predchodca žalobcu umožnil žalovanému čerpať úver tak, že realizoval jeho príkazy na prevod a výbery v hotovosti aj v prípade, keď neexistovala pohľadávka žalovaného voči predchodcovi žalobcu z účtu žalovaného. Žalovaný sa zaviazal splácať úver tak, že bol povinný splatiť úver v deň konečnej splatnosti, pričom pohľadávka bola v čase do konečnej splatnosti splácaná z účtu žalovaného vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného z jeho účtu v rozsahu v akom sa pohľadávky kryjú.
7. Žalovaný sa v zmysle VOP zaviazal uhradiť aj náklady, ktoré vzniknú v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti, najmä náklady na súdne a mimosúdne vymáhanie.
8. Žalovaný využil možnosť čerpať úver, avšak podmienky pre jeho splácanie riadne nedodržiaval a so splácaním sa dostal do omeškania. Predchodca žalobcu ho nato upozorňoval a vyzýval ho na úhradu splatných záväzkov. Následne listom zo dňa 13.11.2013 uplatnil právny predchodca žalobcu právo vypovedať zmluvu a požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom.
9. Predchodcovi žalobcu tak vznikla pohľadávka voči žalovanému v sume 1.293,01 €, ktorá pozostávala z istiny 1.217,04 €, z riadneho úroku v sume 0,34 €, debetného úroku z nepovoleného prečerpania 54,66 €, zákonného úroku z omeškania v sume 20,97 €, vyčíslených od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do 27.03.2014, t.j. do dňa postúpenia pohľadávky. Žalovaný ku dňu vypracovania žaloby uhradil sumu v celkovej výške 860 €.
10. Dňa 27.03.2014 uzatvoril predchodca žalobcu a žalobca Zmluvu o postúpení pohľadávky č. XXXX/ XXXX/CE, na základe ktorej prešla pohľadávka zo Zmluvy na žalobcu. Predchodca žalobcu postúpenie pohľadávky oznámil žalovanej oznámením zo dňa 01.04.2014.
11. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: výpis z obchodného registra žalobcu, plnomocenstvo, Zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.08.2004, Zmluvu o vydaní a používaní bankomatovej platobnej karty zo dňa 23.08.2004, Dodatok k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 16.03.2009, Zmluvu o kontokorentnom úvere zo dňa 18.07.2005, Zmluvu o poskytnutí balíku produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 04.12.2006, Všeobecné obchodné podmienky (01.09.2004), časť sadzobníka poplatkov, Odstúpenie od zmluvy zo dňa 13.11.2013 (bez doručenky), výpis z bankovej knihy za obdobie od 23.08.2004 do 31.07.2011, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 01.04.2014 (bez doručenky), prílohu č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok - položka č. 165, prehľad úrokových sadzieb, osvedčenie o registrácii pre DPH, výzvu k úhrade zo dňa 01.12.2014.
12. Súd vo veci rozhodol najskôr platobným rozkazom č.k. 5C/186/2015-52 zo dňa 30.11.2015, proti ktorému však žalovaný včas podal odpor. Žalovaný namietal, že tvrdenia a dôkazy žalobcu nezodpovedajú skutočnosti, nakoľko vymáhanú istinu v sume 357,04 € žalovaný uhradil mesačnými splátkami dňa 20.07.2015, 17.08.2015, 21.09.2015, 19.10.2015, 18.11.2015, 09.12.2015, o čom predložil bankové potvrdenia. Podaním odporu došlo bez ďalšieho k zrušeniu vydaného platobného rozkazu v súlade s ust. § 174 ods. 2 OSP.
13. Žalobca reagoval na podaný odpor dňa 19.10.2018 čiastočným späťvzatím žaloby, a to v časti istiny vo výške 357,04 €, pričom zotrval na žalobe v časti uplatneného zmluvného úroku vo výške 11,15 % p.a., úroku z omeškania vo výške 8,25 % p.a. a trov konania.
14. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
15. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
16. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
17. S poukazom na dispozitívny úkon žalobcu spočívajúci v čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie istiny vo výške 357,04 €, súd výrokom I. konanie v uvedenej časti zastavil. Súhlas žalovaného so zastavením konania nebol potrebný, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu došlo ešte pred prvým pojednávaním vo veci.
18. Žalovaný však reagoval na čiastočné späťvzatie žaloby písomným vyjadrením zo dňa 05.12.2018, v ktorom uviedol, že žaloba bola podaná žalobcom predčasne a v nesprávnej výške, nakoľko žalovaný na základe ústnej dohody so žalobcom splácal svoj peňažný záväzok v mesačných splátkach po 70 €. V čase podania žaloby dňa 23.07.2015 predstavovala výška dlhu sumu 287,04 €, nie 357,04 €. Zároveň namietol, že mu bolo v minulosti doručené podanie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 13.11.2013, ktoré malo obsahovať výpoveď zo zmluvy ako aj doručenie oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 01.04.2014 o postúpení pohľadávky v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka. Tým spochybnil samotnú platnosť postúpenia pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému na žalobcu, pre rozpor s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, a zároveň aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
19. Súd s dostatočným predstihom nariadil vo veci pojednávanie na deň 20.03.2019. Právny zástupca žalobcu doručil súdu dňa 19.03.2019 (deň pred pojednávaním) žiadosť o odročenie pojednávania, z dôvodu, že potrebujú oboznámiť žalobcu s vyjadrením žalovaného k späťvzatiu žaloby a zabezpečiť listinné dôkazy od pôvodného veriteľa pohľadávky. Poukázali na krátkosť času od doručenia predvolania na pojednávanie spolu s vyjadrením žalovaného k späťvzatiu, ktoré im bolo doručené 14.03.2019 (pozn. súdom bolo elektronicky odoslané 26.02.2019), pričom žiadali, aby súd ospravedlnil neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní a aby v ich neprítomnosti nepojednával a pojednávanie odročil na nový termín. Súd obratom e-mailom právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že súd k odročeniu pojednávania nepristúpi a pojednávanie sa uskutoční. Žalobcom uvádzaný dôvod pre odročenie pojednávania nebol totiž vážnym dôvodom, pre ktorý by bolo nutné pojednávanie odročiť. Skutočnosť, že právny zástupca žalobcu nestihol oboznámiť s obsahom stručného vyjadrenia žalovaného žalobcu resp. nestihol zabezpečiť dôkaz, ktorý mienil predložiť na pojednávaní, v žiadnom prípade nie je vážnym dôvodom pre odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 CSP.
20. Okolnosť spočívajúca v tom, že žalobca nemá pred pojednávaním k dispozícii dôkaz, ktorý by chcel súdu predložiť, nemôže byť dôvodom pre odročenie pojednávania, pretože nejde o dôvod, ktorý by žalobcovi alebo jeho právnemu zástupcovi bránil sa pojednávania zúčastniť.
21. Keďže napriek riadnemu a včasnému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavila ani jedna strana sporu ani ich právni zástupcovia, súd pojednával v neprítomnosti účastníkov. Vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
22. Zo zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.08.2004 vyplýva, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný sa dohodli na zriadení a vedení bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene X.. V ten istý deň uzatvorili aj zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, ktorej predmetom bolo vydanie platobnej karty P. Č. s konkretizovanými dennými hotovostnými a bezhotovostnými limitmi.
23. Zo Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 18.07.2005 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu
- Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril ako veriteľ so žalovaným zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému kontokorentný úver s úverovým rámcom 27.000,-Sk, s premenlivou úrokovou sadzbou 11,15 % ročne. Splatnosť úrokov bola dojednaná mesačne ku koncu mesiaca. Konečná splatnosť bola dojednaná na 17.07.2006, pričom v bode III. 1 bolo dojednané, že doba trvania Zmluvy sa predlžuje vždy o dobu 1 roka, ak dlžník neoznámi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá na predĺžení záujem. V zmysle bodu II. 1 sa veriteľ zaviazal poskytnúť úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy žalovaného na prevod a výbery peňažných prostriedkov z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX aj v prípade, keď nebude existovať pohľadávka žalovaného k účtu. V zmluve žalovaný súhlasil s VOP veriteľa a sadzobníkom poplatkov.
24. Dňa 04.12.2006 došlo medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, na základe ktorej došlo:
a) k zmene balíka služieb EXTRA,
b) poskytnutiu Povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 01.02.2006,
c) nahradeniu zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu. V tejto zmluve nebola uvedená ani konkrétna výška povoleného prečerpania, ani úroková sadzba ani termín splatnosti úveru. Touto zmluvou bola zároveň nahradená Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 18.07.2005.
25. Listom - Odstúpenie od zmluvy zo dňa 13.11.2013, právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že odstupuje od: a) zmluvy, ktorou bol poskytnutý balík/bankové produkty v balíku č. XXXXXXXXX/XXXX, a to s účinnosťou odo dňa doručenia tohto oznámenia, a tiež od b) zmluvy, ktorou bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu č. XXXXXXXXX/ XXXX, s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia. Od tohto dňa už povolené prečerpanie nebude poskytované a banka týmto vyhlasuje aj mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Súčasne bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlhu v sume 1.261,75 € v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Odoslanie ani doručenie tohto listu nebolo v konaní žalobcom žiadnym spôsobom preukázané.
26. Listom zo dňa 01.04.2014 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, uzatvorenej dňa 27.03.2014, bola pohľadávka voči žalovanému v sume 1.293,01 € postúpená na žalobcu. Následne bol žalovaný vyzývaný na úhradu dlhu ešte opakovane, a to výzvou zo dňa 01.12.2014.
27. Podľa listiny označenej ako Príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.03.2014 si žalobca vyčíslil dlh žalovaného na sumu 1.293,01 €, pričom táto suma mala pozostávať z istiny 1.217,04 €, riadnych úrokov 0,34 €, položky označenej ako UOZ v sume 54,66 €, položky označenej ako UONZ v sume 20,97 €.
28. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný od banky povolené prečerpanie čerpal. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný na uplatnený dlh zaplatil celkovo sumu 1.217,04 € (do spísania žaloby 860 € + 357,04 € neskôr), čo je suma zodpovedajúca istine.
29. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
31. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
32. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
33. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 04.12.2006, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
34. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 04.12.2006, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
35. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 04.12.2006, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
36. Podľa § 23a ods. 1 zákona 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 04.12.2006, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
37. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 04.12.2006, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
39. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
40. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe v zostávajúcej časti nemožno vyhovieť z nasledovných dôvodov:
41. V rade prvom, žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, s prihliadnutím na aktuálny vývoj judikatúry ohľadne posudzovania platnosti postúpenia pohľadávok banky na tretie osoby (v spotrebiteľských veciach), s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako aj skutočnosť, že išlo o otázku medzi účastníkmi spornú.
42. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 147/2017 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 60/2018, špeciálnymi zákonnými podmienkami, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Pokiaľ nie sú splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách, pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jedná sa o postúpenie v rozpore so zákonom (o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Obč. zák. vylúčené / zakázané a ide o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
43. Žalobca si musel byť vedomý toho, že jeho poukaz na judikát Najvyššieho súdu SR R 119/2003 v prebiehajúcom konaní nemôže obstáť, nakoľko ako sám Najvyšší súd SR konštatoval, uvedený judikát nie je možné aplikovať v oblasti spotrebiteľského práva.
44. Napriek tomu žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal zaslanie písomnej výzvy Slovenskej sporiteľne, a.s. na zaplatenie splatnej pohľadávky vo výške 1.261,75 € žalovanému dlžníkovi (Odstúpenie od zmluvy zo dňa 13.11.2013 (z čl. 17)), hoci mal na to vytvorený dostatočný časový priestor. Nesplnenie tejto povinnosti v spojení s nedostavením sa na nariadené pojednávanie, malo za následok neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k otázke platnosti postúpenia uplatnenej pohľadávky na žalobcu. Súd preto vyhodnotil postúpenie pohľadávky zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu ako absolútne neplatný právny úkon, čo malo v prebiehajúcom konaní za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Táto skutočnosť je sama o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
45. V rade druhom, zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodnom v zmysle § 261 ods.3 písm. d/ Obchodného zákonníka, a na záväzkové vzťahy z nej vyplývajúce sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy. V danom prípade však na jednej strane vystupovala fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania (žalovaný). Na strane druhej bola právnická osoba - dodávateľ, banka, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
46. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá sa radí medzi absolútne obchody a posudzuje sa podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Normy obchodného práva sú preto použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka, príp. keď sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, a to napriek tomu, že sa jedná o zmluvu, ktorá bola podpísaná ešte pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka, vykonanú zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorá definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
47. Podstatnými náležitosťami zmluvy o bežnom účte, okrem určenia zmluvným strán a záväzku banky zriadiť pre majiteľa bežný účet, je určenie doby, od ktorej sa bežný účet zriaďuje a určenie meny, v ktorej sa bežný účet zriaďuje. Banka je v zásade zaviazaná vykonať výplaty a platby z bežného účtu, t.j. debetné operácie iba v rozsahu dohodnutého zostatku na bežnom účte. Nie je však vylúčené, aby banka vykonávala debetné operácie nad uvedený rozsah, pokiaľ sa na tom dohodne s majiteľom bežného účtu. V takom prípade má bežný účet povahu kontokorentného účtu, pričom z hľadiska záväzkových vzťahov ide o kombináciu zmluvy o bežnom účte a zmluvy o úvere. To znamená, že v zmluve o bežnom účte môže byť dohodnuté, že banka v súlade s § 710 Obchodného zákonníka prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte potrebné peňažné prostriedky (tzv. kontokorentný úver alebo povolené prečerpanie). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet môže byť zriadený s úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového zostatku, avšak len v rozsahu stanoveného úverového rámca. Pre bežný účet s mínusovým zostatkom sa uzatvára úverová zmluva a jedná sa o kontokorentný úver, podliehajúci úprave ustanovení o zmluve o úvere (§ 497 a. nasl. Obchodného zákonníka).
48. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 23.08.2004 zmluvu o bežnom účte. Dňa 04.12.2006 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu žalovanému a poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach (pozn.: touto zmluvou došlo k zrušeniu skôr uzatvorenej zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 18.07.2005). V zmluve o poskytnutí balíka produktov a služieb však nie je uvedený ani dohodnutý úverový limit (povolená výška prečerpania), ani ročná úroková sadzba a nemá ani ďalšie náležitosti vyžadované § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
49. V danom prípade nebola dodržaná ani povinná písomná forma dohody o povolenom prečerpaní. V ust. § 708 Obchodného zákonníka je zakotvená povinná písomná forma zmluvy o bežnom účte. V zmysle § 710 Obchodného zákonníka sa uvádza, že v zmluve o bežnom účte môže byť určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, teda že v zmluve o bežnom účte s obligatórnou písomnou formou môže byť určené - dohodnuté povolené prečerpanie. Pokiaľ teda zmluva o bežnom účte musí mať povinnú písomnú formu, potom aj dohoda o povolenom prečerpaní v zmysle § 710 Obchodného zákonníka, ktorá nadväzuje na zmluvu o bežnom účte, musí mať tiež povinne zo zákona písomnú formu, čo vyplýva zo vzťahu ust. § 708 a § 710 Obchodného zákonníka. To znamená, že všetky náležitosti dohody o povolenom prečerpaní, majúcej charakter úverovej zmluvy, musia byť dojednané písomne, teda písomne musí byť medzi zmluvnými stranami dohodnuté označenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu), do ktorého budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Z dôvodu nedodržania zákonom vyžadovanej písomnej formy zmluvy, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi nebola platne uzatvorená dohoda o povolenom prečerpaní bežného účtu.
50. Ani pokiaľ by žalobcom v tomto konaní bola Slovenská sporiteľňa, a.s. (právny predchodca žalobcu), nebolo by možné jej priznať voči žalovanému nárok na úhradu zmluvných úrokov a poplatkov, ale nanajvýš nárok na zaplatenie preukázateľne poskytnutej istiny /titulom bezdôvodného obohatenia/. Z uvedeného dôvodu by žaloba bola v časti požadovaného príslušenstva nedôvodná i pokiaľ by žalobca bol v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.
51. Z uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnom rozsahu zamietol.
52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Mal za preukázané, že z pôvodne uplatnenej sumy 433,01 €, žalobca vzal späť návrh v časti 357,01 € z dôvodu úhrady žalovanej sumy žalovaným. Žalovaný zo sumy 357,01 € po podaní žaloby dňa 23.07.2015 uhradil len 287,04 € (70 € zaplatil skôr). Zavinenie zastavenia konania tak možno žalovanému pričítať len v rozsahu 287,04 €. Vychádzajúc zo žalobcom uplatnenej sumy 433,01 € za procesný úspech žalobcu možno považovať sumu 287,04 € (66 %) a za procesný úspech žalovaného sumu 145,97 € (34 %). Čistý procesný úspech žalobcu tak predstavuje 32 % (66 % - 34 %), čomu zodpovedá aj rozsah priznanej náhrady trov konania. Súd len pre úplnosť dodáva, že v prípade zastavenia konania sa zavinenie na zastavení konania posudzuje z čisto procesného hľadiska a pokiaľ žalovaný uhradil žalobou požadovanú sumu žalobcovi, pričíta sa mu v tomto rozsahu zavinenie na zastavení konania bez ohľadu na to, či by žaloba samotná bola úspešná alebo nie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.