Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_22P-52-2013.pdf
PDF · 112 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/52/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti o mal. E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. X, V., zast. JUDr. Zuzana Hancinová, advokátka so sídlom Bellova 3, Košice a otec V. H., nar. X.X.XXXX, bytom N. X, V., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. Konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. E. H., nar. XX.X.XXXX z a s t a v u j e.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. E. H., nar. XX.X.XXXX vo výške 120 Eur mesačne od 9.4.2013 do 20.4.2017.
III. D l ž n é v ý ž i v n é vo výške 4.239,62 Eur je otec povinný zaplatiť v dvoch splátkach, pričom prvú splátku vo výške 2.119,81 Eur je povinný zaplatiť do 31.5.2019 a druhú splátku vo výške 2.119,81 Eur do 30.9.2019 pod následkom straty výhody splátok.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 9.4.2013 žiadala zaviazať otca prispievať na maloleté dieťa E. H., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 400 Eur mesačne počnúc mesiacom apríl 2013.
2. Následne matka žiadala, aby bola mal. E. H. zverená do jej osobnej starostlivosti a otec zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 400 Eur mesačne.
3. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 22P/52/2013 zo dňa 29.4.2013 nariadil predbežné opatrenie, ktorým určil otcovi V.Š. H. povinnosť prispievať na výživu mal. E. H., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
4. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.5.2013.
5. Na Okresnom súde Košice I bolo vedené konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. 11P/71/2013.
6. Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 11P/71/2013 zo dňa 28.2.2017 rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa. Na čas po rozvode mal. E. H., nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 130 Eur mesačne.
7. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.4.2017.
8. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa navrhol zveriť maloletú do starostlivosti matky, nakoľko sa matka maloletej venuje, učí sa s ňou, stará sa o ňu, čo otec pri prešetrení pomerov potvrdil. Zo strany otca určiť primerané výživné na základe dostupných dôkazných materiálov s poukazom na odôvodnené potreby maloletej ako aj príjmy oboch rodičov.
9. Kolízny opatrovník uviedol, že matka je od 1.1.2012 bez pracovného pomeru, nebola evidovaná na úrad práce. Otec pracoval ako vodič DPMK aj ako učiteľ v autoškole s čistým príjmom 900 Eur. Pri prešetrení pomerov matka uviedla, že nepracuje z dôvodu zdravotného stavu maloletej, ktorá si vyžaduje individuálny prístup. Matka uviedla, že otec od marca 2012 na maloletú neprispieval, uhrádzal len školskú jedáleň v sume 20 Eur, klub detí 11 Eur a krúžky 4 Eur. V domácnosti chýbali základné potraviny, potreby, kozmetika a čistiace potreby, nakoľko otec kupoval len tie veci, ktoré uznal za vhodné. Matka uviedla, že sa stravovala u starých rodičov, ku ktorým chodí každý deň. V byte u starých rodičov žije jej dospelý syn, ktorý pochádza z prvého manželstva. Matka uviedla, že manžel bol často arogantný, agresívny, fyzicky ju napadol. Otec pri prešetrení uvádzal, že tvrdenia matky sa nezakladajú na pravde, pracoval v dvoch zamestnaniach, aby uživil rodinu. Zo svojho príjmu uhrádzal byt 170 Eur, takisto kupoval potraviny a dával matke stravné lístky. Uhrádzal niekoľko pôžičiek a úverov. V marci 2012 ho fyzicky napadol syn matky, pretože zistil, že mu zobrali z účtu 15.000 Eur. Išlo o pôžičku, ktorú si otec vzal individuálne.
10. Matka uviedla, že s otcom v čase podania návrhu žili v spoločnej domácnosti. Do marca 2012 jej otec dieťaťa prispieval na výživu maloletej a tiež na vedenie domácnosti. Následne bola nezamestnaná a nemala žiadny príjem. Vo vzťahu k maloletému dieťaťu uviedla, že potrebuje individuálny prístup. Maloletá vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav vyžaduje individuálnu starostlivosť a prístup. Približne v marci 2012 sa rozhodol otec neprispievať žiadnymi finančnými prostriedkami a neprispieval ani na maloletú. Odmietal akokoľvek prispievať na jej výživu a vyhrážal sa jej synovi.
11. Maloletá v čase podania návrhu bola žiačkou základnej školy. Výdaje na odev, obuv, stravu boli primerané veku maloletej. Maloletá mala zdravotné problémy. Trpela dysgrafiou, dyslaliou a dysortografiou. Navštevovala špeciálneho psychológa.
12. Rodina obývala jednoizbový byt, ktorý sa nachádzal v prízemí. Byt bol zanedbaný, izby popísané, 10 rokov nebolo vymaľované. Zo strany kolízneho opatrovníka bola matka dôrazne upozornená na potrebu dodržiavania základných hygienických pravidiel čistoty, nakoľko celé doobedu bola matka doma.
13. Dňa 15.10.2014 matka žiadala, aby súd zveril mal. E. H. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 250 Eur mesačne od 9.4.2013 do budúcna.
14. Otec so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Na jej výživu bol ochotný prispievať sumou 80 - 100 Eur mesačne.
15. Z výpovede matky súd zistil, že s otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti. Manžel neprispieval na domácnosť ani na jej výživu maloletej. Chýbali im základné potraviny, čistiace prostriedky, kozmetika a hygienické potreby. Takisto maloletá potrebovala v čase podania návrhu primeranú obuv, základné školské potreby ako je tuha do pera, kalkulačka čo maloletá nemala. Keďže matka nemala dostatok finančných prostriedkov, nemala ich z čoho kúpiť.
16. Matka v čase podania návrhu bola nezamestnaná, pretože sa venovala dcére, ktorá mala problémy. Dcéra bola dyslektička, dysgrafička, dysortografia. Okrem toho bola vedená v neurologickej ambulancii. Evidovaná na úrade práce matka nepoberala. Nepoberala ani žiadne sociálne dávky, pretože na nich nemala nárok. Otec bol zaviazaný prispievať jej manželským výživným v sume 150 Eur mesačne.
17. V čase podania návrhu mala maloletá 10 rokov, bola žiačkou 5. triedy základnej školy. Školské potreby a pomôcky začiatkom školského roka jej finančne vypomohla sestra a matka, zaplatili 150 Eur. V uvedených potrebách nie sú zahrnuté cvičky, prezúvky a úbory, pretože nemali dostatok finančných prostriedkov na ich zabezpečenie. Obedy vo výške 22 Eur mesačne, ZRPŠ 15 Eur, triedny fond 10 Eur, didaktické hry 2 Eur. Maloletá pravidelne užívala Lexaurin podľa potreby 2 Eur mesačne a Lucetan 7 Eur. Okrem toho musela zabezpečiť botasky, nohavice, iné ošatenie.
18. Vzhľadom k tomu, že otec si zobral pôžičky a úvery, bol nútený všetky tieto pôžičky zlúčiť do jedného a prefinancovať prostredníctvom hypotekárneho úveru. Byt bol založený pre nebankovú spoločnosť. V čase podania následne hypotekárny úver na byt v Slovenskej sporiteľni.
19. Matka predložila listinné dôkazy preukazujúce zdravotný stav maloletej dcéry.
20. Z výpovede otca súd zistil, že bol zamestnaný v spoločnosti DPMK s príjmom vo výške 800 Eur mesačne. Výdavky mal na pôžičky, úvery cez 600 Eur a uviedol nasledovné: úver Slovenská sporiteľňa na bývanie 222 Eur mesačne, nájomné vrátane inkasa 170 Eur mesačne, pôžička Prvá stavebná sporiteľňa 44 Eur mesačne, Poštová banka zostatok pôžičky 98 Eur mesačne, nebanková spoločnosť Profi Credit 150 Eur mesačne. Výživné na dcéru a všetky potreby, ktoré mala platil do júna 2014. Následne mu prišla exekúcia.
21. Otec predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplýva v akej výške prispieval na výživu maloletého dieťaťa.
22. Z predložených listinných dôkazov ako aj výpisov z účtov bolo zistené, že otec celkovo na školskú družinu, jedáleň a iné výdavky týkajúce sa školy spolu zaplatil 258,48 Eur ( č.l. 125-131), nákup topánok 15,95 Eur č.l. 122, čižmy 49,95 Eur č.l. 123, 50 Eur zaplatených 12.9.2014 (č.l. 124), 30 Eur zo dňa 24.10.2014 (č.l. 124). Takto spolu platby na základe predložených listinných dôkazov otcom ako iné plnenia v súvislosti s výživným vo výške 404,38 Eur.
23. Z pripojeného oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že manželka poberala prídavok na dieťa od 1.9.2013 v sume 23,10 Eur. Matka nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
24. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2013 do 10/2013 bol vo výške 759 Eur netto, za obdobie 1/2014 do 12/2014 vo výške 897 Eur netto, za obdobie 1/2015 do 12/2015 vo výške 800 Eur netto, za obdobie od 1/2016 do 12/2016 vo výške 754 Eur netto, za obdobie január 2017 vo výške 866,75 Eur netto.
25. Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka bola naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 27.5.2006 do 31.7.2007. Dňom 1.8.2007 bola z evidencie vyradená. Matka za obdobie od 1.2.2015 pomoc v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok a iné sociálne dávky nepoberala. Poberala prídavok na dieťa od 1.9.2003 do doby trvania podmienok mesačne v sume 23,52 Eur.
26. Z dokladov predložených jednotlivými peňažnými ústavmi vyplývalo, že otec mal vedený účet v Tatra banke a.s.. Z výpisov z účtu za rok 2017 vyplýval priemerný mesačný príjem otca vo výške 1.093,30 Eur zahŕňajúc aj vyplatenú mzdu od zamestnávateľa a za prvé štyri mesiace roku 2007 do právoplatnosti rozsudku o rozvod vo výške 1.294,50 Eur (taktiež vyplatená mzda od zamestnávateľa).
27. Matka rozpísala mesačné náklady na maloleté dieťa za roky 2012, 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017 v priemere od 350-400 Eur mesačne. V uvedených výdavkoch bola zahrnutá strava, oblečenie, obuv, drogéria, hygiena, lieky, telefón, školské potreby, pomôcky, školské výlety, doplnky, iné výdavky, jazdecká škola.
28. Otec oznámil súdu, že dňa 31.12.2018 skončil jeho pracovný pomer a požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku od 1.1.2019.
29. Z pripojeného rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 7.2.2019 bolo zistené, že otcovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok od 1.1.2019 v sume 494,90 Eur mesačne.
30. Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
31. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
32. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
33. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
34. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
35. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
36. Konanie v časti o úpravu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. E. H., nar. XX.X.XXXX súd zastavil, nakoľko konanie o rozvod manželstva nadobudlo právoplatnosť dňa 21.4.2017. Z uvedeného dôvodu predmetom konania ostalo určenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa za obdobie od 9.4.2013 do 20.4.2017, t.j. do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
37. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
38. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
39. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 120 Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa bolo školopovinné, vzhľadom na túto skutočnosť mala matka náklady spojené s jej výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil skutočnosť, že otec bol zamestnaný s priemerným mesačným príjmom 866 Eur a matka bola nezamestnaná. Pri určovaní vyživovacej povinnosti zo strany otca súd prihliadol aj na množstvo dlhov, ktoré vznikli rodičom maloletých detí v priebehu manželstva, ktoré otec splácala a ktoré v konečnom dôsledku nezaťažovali matku a maloleté dieťa. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že otec sa snažil prispievať na výživu dieťaťa primerane svojim možnostiam a schopnostiam. Matka bola nezamestnaná, zdržiavala sa v domácom prostredí. Napriek tomu nezabezpečovala domácnosť v takom rozsahu, aby dieťa malo vytvorené stabilné rodinné prostredie. Väčšinu času sa zdržiavali u starých rodičov zo strany matky. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s maloletou dcérou a na ktoré poukazoval pri určení vyživovacej povinnosti súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú. Aktivity otca počas styku s mal. dieťaťom sú rozhodne prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti (povinnej osoby), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
40. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 120 Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané.
41. Podľa ust. § 232 ods. 2,3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
42. Vzhľadom na určenie vyživovacej povinnosti došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného, ktoré bolo vypočítané za obdobie od 9.4.2013 do 20.4.2017. Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že za obdobie trvania konania otec zaplatil celkom na výživu maloletého dieťaťa (podľa oznámenia matky a súhlasu otca) celkovo sumu 1.160 Eur. Okrem iného z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že otec platil aj iné platby a výdavky na maloleté dieťa (spomínané v odôvodnení rozsudku) vo výške 404,38 Eur. Pri určení výživného vo výške 120 Eur mesačne bolo dlžné výživné vypočítané nasledovne: alikvotná časť za mesiac apríl 2013 120 Eur : 30 dní = 4 Eur x 21 dní, spolu 84 Eur, obdobie 5/2013 do 12/2013 120 Eur x 8 mesiacov, spolu 960 Eur, obdobie 1/2014 do 12/2014 120 Eur x 12 mesiacov, spolu 1.440 Eur, obdobie 1/2015 do 12/2015 120 Eur x 12 mesiacov, spolu 1.440 Eur, obdobie 1/2016 do 12/2016 120 Eur x 12 mesiacov, spolu 1.440 Eur, obdobie 1/2017 do 3/2017 120 Eur x 3 mesiace, spolu 360 Eur, alikvotná časť za mesiac apríl 2017 120 Eur : 30 = 4 Eur x 20 dní = 80 Eur, spolu dlžné výživné 5.804 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal platby otca vo výške 1.160 Eur (ako výživné) a iné platby otca vo výške 404,38 Eur. Takto dlh predstavuje výšku 4.239,62 Eur. Dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť v dvoch splátkach po 2.119,81 Eur s tým, že prvú splátku je povinný zaplatiť do 31.5.2019 a druhú splátku do 30.9.2019. Pri rozhodovaní a zaplatených splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na skutočnosť, že otec je na predčasnom starobnom dôchodku, avšak súčasne poukazuje aj na to, že otec mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní a mal počítať so vznikom eventuálneho dlžného výživného. Matka v priebehu konania nebola zvýhodnená žiadnymi inými splátkami vo vzťahu k starostlivosti a výžive maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu sa súdu javí ako spravodlivé zaviazať otca na zaplatenie dlžného výživného v dvoch splátkach s prihliadnutím i na záujmy maloletého dieťaťa tak, aby matka uvedenú sumu mohla využiť v prospech dieťaťa.
43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.