Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky/ manželky A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, S. a manžel O. K., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, S., v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: Q. K., nar. XX.XX.XXXX a G. K., nar. X.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov A. K. rod. B.j a O. K. uzatvorené dňa X.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice IV, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX r o z v á d z a.

II. Mal. Q. K., nar. XX.XX.XXXX a G. K., nar. X.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať majetok.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Q. K., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 Eur mesačne a G. K., nar. X.XX.XXXX sumou 180 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

IV. Styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e.

V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka/manželka návrhom doručeným súdu dňa 10.1.2019 sa domáhala rozvodu manželstva, nakoľko neplní spoločenský účel.

2. V prípade rozvodu manželstva navrhla maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na ich výživu sumou po 250 Eur mesačne. Styk navrhla neupraviť.

3. Manžel sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 12.2.2019. Vo vyjadrení s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil.

4. V prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

5. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním zo dňa 11.2.2019. V prípade rozvodu manželstva navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť primerane s prihliadnutím na finančné možnosti a schopnosti otca ako i potrieb maloletých detí. Styk navrhol neupraviť.

6. Manžel v priebehu konania uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.

7. V prípade rozvodu manželstva súhlasí so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, na ich výživu je ochotný prispievať sumou po 130 Eur mesačne. Styk navrhol neupraviť.

8. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.XX.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Košice IV, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod por. č. XXX. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú maloleté deti Q., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. X.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali v S. K. S. Č.. XX.

9. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo uzavreli po ročnej známosti zo vzájomnej lásky. Manželstvo bolo harmonické dva roky. Počas spolužitia viac ako 17 rokov zistila, že s manželom majú veľmi rozdielne povahy, ktoré sa v začiatkoch neprejavili. Ide hlavne o rozdielnosti pri výchove maloletých detí, názorov na riešenie rodinných záležitostí i prístupe plneniu si rodinných povinností vyplývajúcich v zabezpečení rodiny, rozdielnosť povahových vlastností, záujmov i názorov, na celkové súžitie v rodine, čo negatívne vplýva na výchovu maloletých detí.

10. Od prvých začiatkoch manželstva hospodáril každý sám a to spôsobom, že majú založené svoje účty, na ktoré nemá prístup druhý partner. Už táto skutočnosť, ktorú zariadil manžel v nej od začiatku vzbudzovala nedôveru a nechápala prečo sa tak rozhodol, čo u nej vyvolalo pocit nie úprimného a rovnakého postavenia v manželstve. V súčasnosti to malo za následok, že sa k sebe nedokážu správať s úctou a rešpektom. Rovnako sú nepravdivé manželove obvinenia z nevery.

11. Z toho často vyplýva, že vzniká v rodine napätie spojené s manželovými vyhrážkami, vulgarizmami, slovným násilím, nezriedka končiace verbálnym ponižovaním pri vydieraní rôzneho charakteru, ako sebatýraním alebo ukončením života. Všetky tieto nedorozumenia a hádky riešil manžel pred maloletými deťmi, ktoré vzhľadom na svoj vek to plne vnímajú a tým najviac trpia. Tieto skutočnosti na ňu vplývajú veľmi negatívne a to bolo dôvodom aj citového ochladenia. Tento stav trvá vyše osem rokov keď nežijú riadnym manželským životom od roku 2010.

12. Navrhovateľka na základe uvedených skutočností uvádza, že manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu. Medzi manželmi dochádza k častým výmenám názorov a takéto spolužitie a takýmito rozpormi trpia maloleté deti.

13. Navrhovateľka uviedla, že je zamestnaná s príjmom vo výške 950 Eur mesačne. Doposiaľ služby spojené s bývaním a hypotéku platil manžel. Navrhovateľka platí výdavky na maloleté deti.

14. Mal. Q. je študentom 1. ročníka strednej školy. Mal. G. je žiačkou 7. ročníka základnej školy.

15. Matka uviedla nasledovné výdavky na obe maloleté deti mesačne: školská jedáleň mal. G. 22 Eur, školská jedáleň mal. Q. 22 Eur, cestovné Q. 10 Eur, vreckové Q. 20 Eur, vreckové G. 10 Eur, poplatky za mobilný telefón 45 Eur, tanečná škola UNOSTAR pre dcéru 22 Eur, strava, kozmetika, drogéria 400 Eur, pohonné hmoty 55 Eur, ošatenie, obuv pre deti 50 Eur.

16. Ročné výdavky uviedla nasledovné: splátka za práčku 58 Eur mesačne, Hájenka Šemša, ktorú má v dlhodobom prenájme od zamestnávateľa od roku 2011 a užíva ju celoročne na rekreačné účely spolu vo výške 90,62 Eur z čoho mesačný nájom je 66,18 Eur, elektrina 12,80 Eur, vodné, stočné 7 Eur, RTVS 4,64 Eur, životné poistenie pre navrhovateľku 33,19 Eur mesačne, sporenie na rezervu 50 Eur mesačne. Ročné výdavky nasledovné: povinné zmluvné poistenie za motorové vozidlo 67,33 Eur, palivové drevo 198 Eur, ZRPŠ syn Q. a G. 20 Eur, triedny fond Q., G. 20 Eur, školské pomôcky Q., G. 100 Eur, letný tábor pre G. 150 Eur, školský výlet Q. 60 Eur, školský výlet G. 100 Eur.

17. Navrhovateľka uviedla, že hypotéku vo výške 257 Eur mesačne, poplatky Bytovému spoločenstvu energie, internet a komerčné poistenie pre deti v celkovej výške 271,24 Eur platí manžel.

18. Z výpovede manžela súd zistil, že manželstvo uzavreli po ročnej známosti so vzájomnej lásky, manželstvo trvalo viac ako 17 rokov. Čo sa týka rozličnosti názorov vo výchovných postupoch vo výchove detí, tieto stále boli a budú ako v každej rodine. Z jeho strany to nikdy neboli rozličnosti, či odlišnosti, ktoré by nevhodne či negatívne vplývali na zdravý vývoj a vývin detí. Jeho osobný vklad vo výchove detí bol skutočne maximálne plnohodnotný a kvalitný. Vždy sa vedel o deti postarať, čo robí aj v súčasnosti tak po stránke materiálnej, sociálnej, zdravotnej, výchovnej, citovej, náboženskej, či ktorejkoľvek inej oblasti. Nikdy ani len v maličkostiach nezanedbával svoje povinnosti vyplývajúce zo statusu otca. Jeho rodina a deti boli prvoradými. Jeho záľuby išli na vedľajšiu koľaj. Rodinné záležitosti vždy riešili po vzájomných rozhovoroch, ktoré prebiehali v pokojnej a priateľskej atmosfére zohľadňujúc priority prospešné pre rodinu. Nikdy nebol ten kto by sa snažil byť dominantný v presadzovaní a uplatňovaní jeho návrhov či názorov. Všetky spoločné dlžoby ako boli pôžičky, hypotéky, nákupy, či už väčšie alebo základné si vzorne plnil a pritom najlepšie ako vedel. Na pokrytie týchto a iných výdavkov si vyberal 4 či 5 týždňov dovolenky a odchádzal na brigády do Nemecka. K vyjadreniu navrhovateľky, že od začiatku hospodária každý sám a majú vlastné účty uviedol, že má založený účet v SLSP od mája 1996. Manželka vystriedala niekoľko bankových účtov a teraz má účet v SLSP. Nikdy nemali prístup k účtu toho druhého, nikdy to nebola potreba a ani požiadavka. Žili vo vzájomnej dôvere, pritom všetko to bolo úprimné a bezproblémové. Do pozornosti súdu uviedol, že od roku 2011 nežijú ako manželia. Manželka ho ako muža odvtedy odmieta sústavne. Rok 2010 bol zlomovým rokom a to ako následok toho, že matka jeho manželky sa opäť rozviedla a po rozvode sa nasťahovala k nim do obytného domu na S. XX na to isté poschodie. Tu sú začiatky a príčina ich zhoršeného súžitia v manželstve. Postupne prichádzali nedorozumenia a hádky, ktoré mali prevažne banálny dôvod. Nedošlo by k tomu keby si ho manželka viac vážila ako manžela, keby ho akceptovala, keby sa spolu dokázali rozprávať a riešiť problémy a nebehala každú chvíľu za matkou na rady, usmernenia. Svokra má kľúče od ich bytu na rozdiel od jeho rodičov, ktorých predmetný byt bol v ich vlastníctve. V priebehu dňa si slobodne a voľne do neho vstupovala aj vtedy keď k tomu nemala dôvod. Stále mu to prekážalo a vadilo, no najviac vtedy keď nevedela o tom, že je doma a nie v práci. Veľmi mu to prekážalo, no toleroval to kvôli manželstvu. Tým strácal a stratil právo na svoje súkromie vo vlastnom byte. Navrhovateľka v návrhu na rozvod manželstva uviedla, ktorého rozvod si nikdy nepripúšťal, že manželstvo bolo harmonického iba dva roky. V manželstve kúpili prvý byt, ktorý zrekonštruovali, neskôr odkúpili 3-izbový byt od jeho rodičov hlboko pod cenu. Je to ten istý byt, do ktorého ho rodičia priniesli ako trojročného v roku 1978 a v tomto byte býval do dnešného dňa s jeho rodinou. Na obidva byty si zobrali úver, spoločne kreslili a navrhovali spôsob riešenia rekonštrukčných prác a plánovali spoločný život. Posledná rekonštrukcia prebehla v roku 2009.

19. Manžel uviedol, že aj keď s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, došlo k zmene a s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.

20. Manžel je zamestnaný s príjmom vo výške 1.200 Eur mesačne. Výdavky uviedol nasledovné: hypotéka 257,11 Eur, správa bytu 160 Eur, inkaso 30 Eur, plyn 13 Eur, TV, internet 19,92 Eur, koncesie 4,64 Eur, splátka garáž 100 Eur, telefón 20 Eur, mesačník, benzín 50 Eur, poistenie Allianz 28,34 Eur, poistenia Allianz Q. 13,48 Eur, poistenia Aegon Q., G. a jeho osoba 42,90 Eur. Ročné platby uviedol nasledovné: daň za byt 23,90 Eur, daň za garáž 20 Eur, odpad 125,40 Eur, poistenie bytu vinkulácia 55 Eur.

21. Manžel uviedol, že na výživu detí prispieval podľa potreby na nákup ošatenia, stravy, iných vecí.

22. Iný príjem nemá.

23. Navrhovateľka, manžel iné vyživovacie povinnosti nemajú.

24. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom navrhovateľky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2018 do 12/2018 bol vo výške 1.164,78 Eur, za obdobie 1/2019 do 2/2019 vo výške 929,10 Eur.

25. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom manžela bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2018 do 12/2018 bol vo výške 1.233,27 Eur, za obdobie 1/2019 vo výške 1.290,84 Eur.

26. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

27. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

28. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

29. Podľa ust. § 22 citovaného zákona, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

30. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

31. Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

32. Podľa ust. § 27 ods. 1,2 zák. č.36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

33. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

34. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

35. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

36. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

37. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

38. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine (§ 18,19), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.

39. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.

40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak navrhovateľka ako aj manžel odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

41. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

42. Podľa ust. § 100 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

43. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.

44. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

45. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

46. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 200 Eur mesačne na mal. Q. a 180 Eur mesačne na mal. G. je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností, na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté deti sú školopovinné, vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s ich výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem navrhovateľky činí v priemere 929 Eur a príjem manžela v priemere 1.290 Eur. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliadal i na vek maloletých detí, pričom mal. Q. je blízko veku plnoletosti, navštevuje strednú školu a výdavky na maloleté dieťa v uvedenom období sú vyššie. Vo vzťahu k spoločne nadobudnutému majetku ako i záväzkom je potrebné uviesť, že tieto si manželia po právoplatnom rozvode manželstva môžu vyriešiť prípadným vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

47. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 200 Eur mesačne na mal. Q. a 180 Eur mesačne na mal. G. je primerané.

48. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

49. V danom prípade rodičia úpravu styku žiadali neupraviť.

50. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.