Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoCsp/36/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Miriam Kamenskej, v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČ: 247 85 199, právne zastúpeného ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, IČO: 47 255 773, proti žalovanej B.. C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. F. XXX/XX, XXX XX P. nad J., právne zastúpenej Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, o zaplatenie sumy 691,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. -116 zo dňa 21. apríla 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. -116 zo dňa 21. apríla 2021 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 691,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 618,50 Eur od 23.02.2018 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhou výrokovou vetou žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 691,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 618,50 Eur od 23.02.2018 do zaplatenia. Súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom dňa 17.11.2014 Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg.č. 007214951R (ďalej len „zmluva“, resp. „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanej finančné prostriedky formou spotrebiteľského úveru vo výške 1.200,-- Eur s ročnou úrokovou sadzbou 11,9 %. Celková suma, ktorú mala žalovaná zaplatiť bola 1.896,85 Eur. Peňažné prostriedky sa žalovaná zaviazala splácať v 84 mesačných splátkach po 21,09 Eur. Priemerná hodnota RPMN bola v zmluve určená vo výške 21,79 %, RPMN 15,15 %. Dátum poslednej splátky úveru bol 20.11.2021. Splatnosť prvej splátky bola 20.12.2014. Splatnosť splátok mesačne k 20-temu dňu v mesiaci. V zmysle zmluvy mala žalovaná (vzhľadom na poistenie úveru) platiť mesačne poistenie celkom vo výške 1,49 Eur.

3. Konštatoval, že z obsahu podaní žalovanej doručených súdu vyplývalo tvrdenie žalovanej, že právny predchodca žalobcu sa už v inom konaní, kde postúpil pohľadávku na EOS KSI Slovensko s.r.o., domáhal plnenia vo výške 742,49 Eur, toto konanie bolo vedené pod sp.zn. a že mala od

právneho predchodcu povolený debet vo výške 700,-- Eur. Uvedenú námietku zo strany žalovanej súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú. Po oboznámení sa s listinami zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn.28Csp/31/2020 súd prvej inštancie zistil, že súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 12.10.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.11.2020. Predmetom sporu bolo plnenie, na základe porušenia zmluvných podmienok žalovanou, vyplývajúcich zo Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg.č.008615195R, ktorú žalovaná uzavrela s ČSOB a.s. dňa 20.05.2016, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.200,-- Eur. Z uvedeného vyplýva, že plnenie, ktorého sa žalobca domáha v spore sp.zn. je z iného zmluvného vzťahu (Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg.č. 007214951R), aj keď zmluvy boli uzavreté s rovnakým veriteľom. Žalovaná podpis Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg.č. 007214951R nerozporovala, pričom z obsahu samotnej zmluvy (str. 5 zmluvy) vyplýva, že ju podpísala pred pracovníkom banky a jej podpis bol overený aj totožnosťou v zmysle predloženého občianskeho preukazu. O tom, že žalovaná vstúpila do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu svedčí aj to, že úver riadne splácala, výškou splátok uvedenou v zmluve (21,09 Eur splátka úveru plus 1,49 Eur splátka poistenia, spolu splátka 22,58 Eur), a to v období od 12.2014 (tak, ako určuje zmluva) do 09.2017. Na splátky zmluvy žalovaná zaplatila celkom sumu 992,72 Eur.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu je daná v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 21951000368 uzavretej dňa 07.08.2019 medzi ČSOB a.s. Bratislava ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“). Právny predchodca žalobcu, pôvodný veriteľ ČSOB a.s., zaslal žalovanej list zo dňa 22.08.2019 Oznámenie o postúpení pohľadávok spolu so špecifikáciou, pričom súdu prvej inštancie predložil aj Podací hárok č.EPH172042025, z ktorého vyplýva, že uvedenú listinu žalovanej zaslal dňa 26.08.2019. Vzhľadom na to súd prvej inštancie nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalovanej, že nebola splnená podmienka Oznámenia o postúpení pohľadávky.

5. Zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto na právny vzťah založený zmluvou súd prvej inštancie aplikoval príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ) a tiež o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

6. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a že uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.

7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca v spore preukázal uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou, poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.200,-- Eur, ako aj aktívnu legitimáciu žalobcu v spore. Uviedol, že žalovaná zo zmluvy aj čiastočne plnila. Keďže žalovaná úver nesplácala riadne a včas, právny predchodca úver zosplatnil, ktorú skutočnosť žalovaná nerozporovala.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v spore preukázal špecifikáciou splátok, že žalovaná zaplatila na daný úver splátky vo výške 992,72 Eur, a to tak, že sumu 22,88 Eur mesačne od 12.2014 do 07.2017 vrátane, sumu 5,92 Eur v 08.2017 a sumu 54,24 Eur v 08.2017 zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu (pôvodnému veriteľovi). Žalovaná v spore nepreukázala vyššie plnenie. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku aktuálnemu žalobcovi v rozsahu istiny vo výške 618,50 Eur, zmluvného úroku vo výške 161,28 Eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 61,63 Eur a pôvodných poplatkov vo výške 30,96 Eur. Konštatoval, že žalobca si v spore proti žalovanej neuplatnil celú výšku pohľadávky, ktorá mu bola postúpená, ale len jej časť, a to v rozsahu istiny vo výške 618,50 Eur, zmluvného úroku splatného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 41,11 Eur, poplatkov splatných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a úrokov z omeškania od prvého dňa omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v kapitalizovanej výške 1,36 Eur, čo bolo jeho dispozičným právom. V časti uvedeného plnenia súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný a súd prvej inštancie mu vyhovel.

9. Nakoľko žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd prvej inštancie prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania ( ). Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd prvej inštancie riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v a vlády č. (ďalej len „“) v znení účinnom od 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol po tomto dátume.

10. Súd prvej inštancie považoval za dôvodnú žalobu aj v časti, ktorou si žalobca v žalobe uplatnil úroky z omeškania vyčíslenou sumou 1,36 Eur od prvého dňa omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj výškou 5 % ročne z istiny 618,50 Eur od 23.02.2018, čiže od prvého dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do zaplatenia, a preto súd prvej inštancie žalobe aj v tejto časti vyhovel.

11. Súd prvej inštancie nakoniec uviedol, že v priebehu sporu žalovaná uviedla, že je ochotná dlh splácať po 5,-- Eur mesačne z jej životného minima, vzhľadom na jej trvalé príkazy. Predložila súdu Potvrdenie o výplate dôchodkovej dávky (poberá invalidný dôchodok) vo výške 442,20 Eur, ako aj výpis z účtu, v zmysle ktorého má trvalé príkazy na úhradu sumy 67,-- Eur (SSE a.s.), 83,-- Eur (bytové spoločenstvo), 80,-- Eur (výživné), 62,69 Eur (Orange Slovensko a.s.). Z uvedeného podania mal súd prvej inštancie za zrejmé, že pre žalovanú je akceptovateľná splátka len vo výške 5,-- Eur a nie vyššej. Uvedené podanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý súhlas s takýmto splácaním súd nedoručil.

12. Súd prvej inštancie vyslovil, že návrh žalovanej na úhradu dlhu formou 5,-- Eur mesačných splátok nie je možné akceptovať. Vyššia výška splátok by bola, čo vyplýva z podania žalovanej, pre ňu neprijateľná. Súd ju zaviazal k úhrade sumy 691,93 Eur ako aj úroku z omeškania. Pri splácaní len istiny by ju žalovaná splácala cca 11 a pol roka, pričom úrok by jej stále rástol. Takýmto spôsobom splácania by podľa názoru súdu prvej inštancie došlo aj k neúmernému zvýhodneniu dlžníka na úkor veriteľa. Nízke splátky, by neprimeraným spôsobom zasiahli nielen do práv žalobcu, ale v konečnom dôsledku by poškodili aj samotnú žalovanú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť priznané sumy žalobcovi v zákonnej lehote tri dni od právoplatnosti rozhodnutia.

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len „“) v spojení s . Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Odvolanie odôvodnila tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko žalobca súdu nepreukázal, že by na neho právne relevantným spôsobom prešiel žalobným návrhom uplatňovaný nárok. Poukázala na znenie o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a na to, že podľa tohto ustanovenia spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s tým, že uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Žalovaná uviedla, že nikdy nedostala žiadnu upomienku od právneho predchodcu žalobcu, ani oznámenie o zosplatnení úveru. Pretože úver nebol zosplatnený vyslovila názor, že je postúpenie pohľadávky neplatné a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v prejednávanej veci, pričom súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať vecnú legitimáciu strán sporu. Uviedla, že právny predchodca žalobcu pred zosplatnením pohľadávky jej odoslal výzvu k úhrade dlhu listom zo dňa 05.01.2018, ktorú neprevzala. Žalobca síce doložil v konaní list veriteľa zo dňa 05.01.2018 adresovaný jej, ale dôkaz preukazujúci doručenie týchto listín absentuje. Preto žalovaná mala za to, že v konaní nebolo preukázané, že pred postúpením pohľadávky jej bola doručená výzva podľa a v dôsledku toho ani nie je možné posúdiť naplnenie podmienky omeškania s plnením dlhu viac ako 90 dní po doručení výzvy. Zároveň vyslovila názor, že prípadné

oznámenie predčasnej splatnosti úveru pôvodným veriteľom, ktorého doručenie spochybňuje, nie je možné považovať za výzvu podľa uvedeného ustanovenia . Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje , vyslovila názor, že postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na . Z uvedených dôvodov mala za to, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

15. Žalovaná v odvolaní ďalej namietala, že súd prvej inštancie konal v rozpore so zásadou „rovností zbraní“ a neposkytol jej ako spotrebiteľovi prináležiacu zvýšenú ochranu strany vyplývajúcu z čl. 6. Uviedla, že v predmetnom konaní súd prvej inštancie bral do úvahy a vychádzal z listín predložených žalobcom, pričom nebral do úvahy vyjadrenia z jej strany. Od začiatku konania tvrdila, že pôžičku dávno splatila, prečerpanie limitu nežiadala, predložila potvrdenie o výške invalidného dôchodku s tým, že je ochotná platiť po 5,-- Eur mesačne. Uviedla, že žalobca od nej žiadal sumu 691,93 Eur s príslušenstvom, avšak ona zaplatila žalobcovi aj v roku 2018 ďalšiu sumu vo výške cca 500,-- Eur., preto žalovaná mala za to, že zostávajúci dlh je vo výške 200,-- Eur. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s podstatnými vyjadreniami z jej strany, ani so spornými dôkazmi a tvrdeniami zo strany žalobcu, čím bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces.

16. Žalovaná nakoniec v odvolaní vzniesla proti žalobcom uplatnenému nároku námietku premlčania. Uviedla, že súd prvej inštancie v konaní nezisťoval ako boli ňou uhrádzané splátky žalobcovi. Poukázala na to, že zo začiatku úver riadne splácala, avšak neskôr z dôvodu finančných ťažkostí splácať prestala cca od r. 2016 - 2018, následne v priebehu roku 2018 uhradila ďalšie splátky. Preto mala za to, že prvýkrát sa dostala do omeškania so splátkou splatnou ešte v priebehu roku 2016 a že trojročná premlčacia doba za predpokladu, že žalobca dodržal podmienku podľa by uplynula v priebehu roku 2019.

17. Žalovaná s prihliadnutím na svoju sociálnu, majetkovú, ako i zdravotnú situáciu navrhla, aby odvolací súd pre prípad jej neúspechu v odvolacom konaní aplikoval na trovy konania . Mala za to, že sú splnené podmienky pre možnosť rozhodnutia o náhrade trov konania bez ohľadu na zásadu úspechu vo veci a žalobcovi pre prípad úspechu náhradu trov konania nepriznať. Poukázala na to, že je invalidným dôchodcom s vážnymi zdravotnými problémami, pričom jej jediným príjmom je invalidný dôchodok. Má náklady na lieky, liečbu, má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, pravidelne uhrádza splátky do bytového spoločenstva a je proti nej začatá exekúcia. V dôsledku uvedeného je v stave materiálnej núdze, na základe čoho jej bol Centrom právnej pomoci, Kancelária Žiar nad Hronom pridelený advokát na jej zastupovanie v predmetnom konaní. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie, alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne.

18. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení vyslovil názor, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, vychádza z nesprávneho výkladu a aplikácie predmetných ustanovení v tejto veci a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny. Žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla novú relevantnú argumentáciu, ani nové dôkazy a žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa s predloženými námietkami vysporiadal v dostatočnom rozsahu už v odôvodnení svojho rozsudku. Poukázal na to, že je držiteľom povolenia Národnej banky Slovenska na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia v rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov, čoho následkom je aj oprávnenie spravovať spotrebiteľské úvery podľa . Na základe tohto povolenia sa stal oprávnenou osobou podľa , t.j. aj byť postupníkom pri postúpení pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. K námietke spochybnenia jeho aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že podľa podkladov poskytnutých postupcom Československá obchodná banka, a.s., táto pred postúpením pohľadávky vykonala všetky zákonom požadované úkony k platnému mimoriadnemu zosplatneniu predmetného úveru, a to vyzvala písomnosťou „Posledná výzva na úhradu pohľadávky“ zo dňa 05.01.2018 svoju klientku v omeškaní k splneniu si povinnosti a podľa priloženej doručenky bola táto zásielka dňa 08.01.2018 uložená na pošte a neskôr vrátená odosielateľovi z dôvodu neprevzatia si zásielky adresátom v odbernej lehote, oznámila klientke predčasnú splatnosť úveru písomnosťou „Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru“ zo dňa 22.09.2018, ktorá bola podľa priloženej doručenky prevzatá dňa 26.02.018. Až potom, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola predmetná pohľadávka postúpená na nového veriteľa v zmysle platných právnych

režimov, pričom oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2019 zaslala banka svojmu klientovi, zásielka bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 26.08.2019, o čom svedčí podací hárok zo dňa 26.08.2020 a zásielka bola doručená poštou dňa 28.08.2019 v zmysle potvrdenia z elektronického sledovania zásielok. Z uvedeného považoval za preukázané, že bola bankou riadne zachovaná tak 15 dňová lehota podľa , ako aj 90 dňová lehota podľa , pričom zo žiadneho dôkazu, či tvrdenia nevyplýva, že by tieto lehoty žalovaná využila. K námietke neprevzatia písomnosti zasielanej bankou poukázal na znenie a že doklady o doručovaní jednotlivých listín bankou považuje za dostatočný doklad o splnení si tejto povinnosti postupcom voči klientovi. Uviedol, že výzva klientovi od veriteľa na zaplatenie je jednostranným právnym úkonom adresovaným dlžníkovi, pre ktorý nie je predpísaná povinnosť doručovania do vlastných rúk ani všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak odosielateľ neurčil potrebu doručiť konkrétnu písomnosť do vlastných rúk, tak pri doručení písomnosti neprítomnej osobe platí tzv. teória dôjdenia, čiže sa písomnosť považuje za doručenú okamihom, keď sa písomnosť dostala do sféry dispozície jej adresáta. Do sféry dispozície adresáta sa písomnosť dostane vtedy, ak má daný adresát objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky, a to bez ohľadu na to, či tak i skutočne urobil. Za sféru dispozície adresáta sa preto považujú aj všetky zariadenia, ktoré sú zriadené zo strany adresáta na prijímanie písomností. Preto, ak adresát neprevzal preukázateľne doručovanú písomnosť, táto skutočnosť nemá vplyv na fakt, že doručenie danej písomnosti sa považuje za riadne. Vyslovil názor, že aj v prípade, ak by súd pokladal doložené oznámenie o postúpení pohľadávky zaslané dlžníkovi za nedostatočne preukazujúce, že došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky dlžníkovi, žiadnym spôsobom neovplyvní to platnosť cesie a zmluvy o postúpení pohľadávok. V tejto súvislosti poukázal na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí R 46/2009. Vyslovil názor, že žalovaná sa jednoznačne dozvedela o postúpení predmetnej pohľadávky najneskôr dňom doručenia platobného rozkazu, ktorý súd doručuje podľa o upomínacom konaní spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu. Z uvedených dôvodov mal za to, že postupca vykonal všetky zákonom vyžadované úkony v požadovanom rozsahu a už pôvodný veriteľ zosplatnil predmetný úver. Preto považoval zmluvu o postúpení pohľadávky za platnú a naďalej mal za to, že žalobca je bez akýchkoľvek pochybností aktívne vecne legitimovaný. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že túto nepovažuje za dôvodnú a že táto bola vznesená iba všeobecne, bez bližšieho odôvodnenia. Z platobnej histórie priloženej k žalobnému návrhu je však zrejmé, že za prvú neuhradenú splátku je možné považovať až splátku splatnú za obdobie 10/2017. Keďže bola žaloba podaná na súd dňa 07.05.2020, tak v zmysle trojročnej premlčacej doby by bolo možné považovať za premlčané jednotlivé nezaplatené splátky pred dňom 07.05.2017, avšak z platobnej histórie je preukázateľná solídna platobná história žalovanej až do 10/2017, teda žiadnu zo splátok (alebo jej časť) nie je možné označiť za premlčanú. Navrhol, aby odvolací súd zamietol podané odvolanie v celom rozsahu a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, a preto podľa a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

20. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 07.05.2020 proti žalovanej domáhal zaplatenia istiny 691,93 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 23.02.2018 do zaplatenia s tým, že uplatnená suma pozostáva z dlžnej istiny vo výške 618,50 Eur, zmluvného úroku splatného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 41,11 Eur, poplatkov splatných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 30,96 Eur, úrokov z omeškania od prvého dňa omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v kapitalizovanej výške 1,36 Eur. Odvolací súd ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu Československá obchodná banka, a.s., Bratislava a žalovaná dňa 17.11.2014 uzavreli Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg.č. 007214951R, na základe ktorej právny predchodca poskytol žalovanej úverový limit 1.200,-- Eur. Zmluvné strany si v zmluve o spotrebiteľskom úvere dojednali úrokovú sadzbu 11,90 % p.a., RMPM 15,15 %, priemernú hodnotu RPMN 21,79 %, celkovú sumu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.896,85 Eur, úrok z omeškania ku dňu podpisu tejto zmluvy vo výške 5,05 %. Žalovaná sa v tejto zmluve zaviazala úver splatiť v mesačných splátkach po 21,09 Eur, v počte 84 splátok, s dňom splatnosti prvej splátky 20.12.2014, so splatnosťou ďalších splátok k 20 dňu v mesiaci, dátumom splatnosti poslednej splátky 20.11.2021 a mesačný poplatok za poistenie vo výške 1,49 Eur.

21. Vzhľadom na to, že žalovaná napriek predchádzajúcim písomným výzvam neuhradila dlh tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere právny predchodca podaním označeným ako „Posledná výzva n úhradu pohľadávky“ zo dňa 05.01.2018 žalovanej oznámil, že ku dňu 04.01.2018 jej dlh predstavuje sumu 120,59 Eur, vyzval ju, aby tento dlh uhradila bezodkladne a poučil ju o možnosti vyhlásenia úveru za splatný. Z pripojenej fotokópie doručenky vyplýva, že zásielka sa právnemu predchodcovi vrátila späť s poznámkou pošty, že adresát zásielku v odbernej lehote neprevzal.

22. Nakoľko žalovaná svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nezaplatila, právny predchodca podaním označeným ako „Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru“ zo dňa 22.02.2018 žalovanej oznámil, že vyhlásil celý úver dňom 20.02.2018 za splatný. Z pripojenej fotokópie doručenky vyplýva, že žalovaná toto podanie prevzala dňa 26.02.2018.

23. Podaním označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 22.08.2019 právny predchodca žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na žalobcu. K tomuto podaniu žalobca pripojil podací hárok č. EPH172042025 zo dňa 26.08.2019.

24. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 21951000368 odvolací súd zistil, že právny predchodca Československá obchodná banka, a.s., Bratislava ako postupca postúpil na žalovaného ako postupníka pohľadávku proti žalovanej vo výške 872,37 Eur vzniknutej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

25. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vzhľadom na ich postavenie pri uzatváraní zmluvy o úvere bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom a že táto zmluva je aj spotrebiteľskou zmluvou podľa a nasl. .

26. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

28. Postúpenie pohľadávky podľa a nasl. zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník ( ) oznámi. Nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť. Postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý s účastníkov zmluvy o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo zo dňa 28.11.2007)

29. Z citovaného ustanovenia vyplýva právo banky postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka v prípade, ak je dlžník aj napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, pričom účelom tohto ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením pohľadávky proti nim pred splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska. Zákonné predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok predstavuje postup v rozpore so zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok podľa .

30. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

31. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

32. Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotožnil s názorom žalovanej vyjadreným v odvolaní, že podľa spôsobilým predmetom postúpenia môže byť len splatná pohľadávka alebo jej časť ak je napriek písomnej výzvy banky dlžník nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke a že tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Žalobca bol preto povinný preukázať doručenie písomnej výzvy jeho právnym predchodcom žalovanej na splnenie svojho peňažného záväzku a platné zosplatnenie úveru. Odvolací súd sa ale nestotožnil s názorom žalovanej vysloveným v odvolaní, že jej nebola doručená žiadna upomienka právnym predchodcom žalobcu, ani oznámenie o zosplatnení úveru v súlade s . Zo žalobcom predložených dôkazových materiálov mal súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd preukázané, že právny predchodca žalobcu podanie zo dňa 05.01.2018 označené ako „Posledná výzva na úhradu pohľadávky“ žalovanej doručoval doporučenou zásielkou, ktorá sa mu vrátila s oznámením pošty, že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote, z čoho vyplýva že uvedená zásielka sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Podľa prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V zmysle tohto ustanovenia pod pojmom „dôjde“, resp. dostane sa do sféry dispozície je potrebné rozumieť konkrétnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom, čím je potrebné chápať nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj prípady, ak doručením listu alebo inej písomnosti, obsahujúci prejav vôle do bytu adresáta alebo do jeho poštovej schránky, prípadne aj vhodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takejto zásielky, adresát hmotnoprávneho úkonu, t.j. adresát listu, nadobudol príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je potrebné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačujúce je, že mal objektívne príležitosť tak urobiť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 15.12.2020). Odvolací súd mal ďalej za preukázané že žalovaná prevzala podanie právneho predchodcu žalovaného zo dňa 22.02.2018 označené ako „Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru“ dňa 26.02.2018, ako to vyplýva zo žalobcom predloženej fotokópie doručenky. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že jej nebolo doručené podanie právneho predchodcu zo dňa 22.08.2019 označené ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ odvolací súd uvádza, že aj v prípade, ak by aj uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky právnym predchodcom žalovanej nebolo riadne doručené, ako to tvrdí žalovaná, o postúpení pohľadávky sa preukázateľne dozvedela najneskôr po začatí tohto sporu doručením platobného rozkazu spolu so žalobou a k nej pripojenými prílohami, ktorých súčasťou je aj oznámenie o postúpení pohľadávky a zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 31.07.2019. Uvedenú zásielku žalovaná prevzala dňa 16.12.2020. Z uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné predpoklady podľa na postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s uvedeným ustanovením posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní.

33. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovanej, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní sa nevysporiadal s jej vyjadreniami a že tým bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie sa zaoberal námietkami vznesenými žalovanou v tomto konaní, ako to vyplýva z odseku 22. napadnutého rozhodnutia, pričom žalovaná žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, že by úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok v tomto konaní, aspoň čiastočne zaplatila a tiež posúdil dôvodnosť návrhu žalovanej na úhradu dlhu v formou mesačných splátok po 5,-- Eur. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na to, že žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 691,93 Eur s príslušenstvom by došlo takýmto spôsobom k neúmernému zvýhodneniu dlžníka na úkor veriteľa a že nízke splátky by neprimeraným spôsobom zasiahli nielen do práv žalobcu, ale v konečnom dôsledku by poškodili aj samotnú žalovanú.

34. Pokiaľ žalovaná v odvolaní vzniesla námietku premlčania odvolací súd uvádza, že žalovaná žiadnym spôsobom nekonkretizovala kedy prestala splácať splátky a kedy sa dostala prvýkrát do omeškania so splácaním úveru, t.j. od ktorého momentu začala plynúť premlčacia doba. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že z platobnej histórie predloženej žalobcom vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou v mesiaci október 2017. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Vzhľadom na to, že žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou dňa 20.10.2017 a táto splátka bola aj splátkou, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého dlhu, v súlade s citovanými ustanoveniami v spojení s by lehota na uplatnenie práva žalobcu v danom prípade uplynula dňa 20.10.2020. Predmetná žaloba bola podaná na súde dňa 07.05.2020, t.j. skôr, ako uplynula premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcom uplatnený nárok v predmetnom konaní nebol premlčaný.

35. Odvolací súd ďalej zistil, že súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu.. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd v súlade s uvedeným ustanovením žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

36. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie predmetnú vec na základe správne zisteného skutkového stavu správne právne posúdil, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil .

37. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Pokiaľ žalovaná v odvolaní žiadala rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania podľa , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikácia neprichádza do úvahy a dôvody, ktoré žalovaná považovala za dôvody hodné osobitného zreteľa, nie je možné považovať za také, ktoré by odôvodňovali výnimočné použitie tohto ustanovenia. Pri aplikácii sú rozhodujúce dve oblasti, a to pomery strán a okolnosti prípadu. V danom prípade tvrdenie žalovanej, že jej sociálna, majetková a zdravotná situácia umožňuje rozhodnúť podľa nie je možné aj s ohľadom na okolnosti tohto prípadu považovať za okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie tohto ustanovenia pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý mal v tomto konaní plný úspech. .

38. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na ust. súd prvej inštancie.

39. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).