Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2112-2000.pdf
PDF · 73.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1Er/2112/2000
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava (predtým: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava, Špitálska 14, 812 28, Bratislava, IČO: 00 735 795) proti povinnému: D. L., nar. XX.X.XXXX, I. XX, XXX XX R., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Ing. Štefan Majchrák, so sídlom exekútorského úradu Lermontovova 17, 811 05 Bratislava, nástupca Dr. Františka Hrušeckého, pod č. 41 Ex 400286/2000, na vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1Er/2112/2000 u súdneho exekútora Mgr. Ing. Štefana Majchráka pod sp. zn. 41 Ex 400286/2000 z a s t a v u j e.
II. Povinnému u k l a d á povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Štefanovi Majchrákovi trovy exekúcie vo výške 79,63 Eur s DPH a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie sa dňa 18.8.2000 začalo exekučné konanie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie o priestupku ORPZ v Bratislave č. ORP-714/ODI-98-V-V zo dňa 18.1.1999. Poverením Okresného súdu Bratislava V č. 5105 008098 zo dňa 12.9.2000 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. František Hrušecký, ktorého nástupcom sa stal Mgr. Ing. Štefan Majchrák.
2. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku Ak tento zákon v 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
4. Podkladom na vykonanie exekúcie v prejednávanej veci je rozhodnutie o priestupku ORPZ v Bratislave č. ORPZ v Bratislave č. ORP-714/ODI-98-V-V zo dňa 18.1.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.1999. Preklúziu - v danom prípade povinnosť vykonať rozhodnutie o uložení pokuty do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie, zákon upravoval v znení účinnom do 1.9.2008. V danom prípade ide o exekučný titul, ktorý bol vydaný dňa 9.2.1999, t.j. za účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období platnosti ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Trojročná lehota podľa tohto ustanovenia uplynula dňa 9.2.2002.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd exekúciu
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
6. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
7. V zmysle § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
6. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
7. V časti odmeny súdneho exekútora určenej hodinovou odmenou za jednotlivé úkony, súd priznal súdnemu exekútorov odmenu vo výške 6,64 Eur bez DPH, po zaokrúhlení 7 Eur bez DPH , za 1 začatú hodinu exekučnej činnosti (prevzatie a kontrola návrhu - 60 min).
8. V časti odmeny súdneho exekútora určenej paušálnou sumou za jednotlivé úkony v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 33,20 Eur bez DPH, po zaokrúhlení 33,50 Eur bez DPH, za
- Získanie poverenia 3,32 Eur
- Upovedomenie o začatí exekúcie 3,32 Eur
- Zisťovanie zamestnávateľa, resp. poberanie dávok 8x 26,56 Eur
9. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
10. V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za:
- poštovné 25,86 Eur Spolu...........................................................................................................25,86 Eur bez DPH
11. Z uvedeného vyplýva, že súdnemu exekútorovi sa určujú trovy exekúcie v celkovej výške 66,36 (7 + 33,50 + 25,86) + 20% DPH = 79,63 s DPH.
12. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod „zavinením“ oprávneného treba rozumieť iba také porušenie procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (3M Cdo 6/2012, 6M Cdo 2/2012). Ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie a dôvodu straty exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnená osoba nemohla postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku tohto konania, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu jeho konania ovplyvniť.
13. V súlade s vyššie uvedeným znáša trovy exekúcie povinný, ktorého však na ich náhradu nemožno zaviazať z dôvodu jeho oddlženia. Súd nespochybňuje postavenie exekútora ako štátom určenej a splnomocnenej osoby na výkon exekúcie, v rámci ktorého sa mu priznáva status verejného činiteľa (§ 5 Exekučného poriadku). Naproti tomu exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie (výber exekútora je zverený oprávnenému, odmena exekútora je priamoúmerná jeho procesnej aktivite).
V súlade s uvedeným ústavný súd zastáva názor, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti odkazuje aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m. IV. ÚS 27/08 <http://merit.slv.cz/ IV.US27/08>), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta.
14. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania proti strane.
15. Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
16. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (čl. 4 ods. 2 CSP).
17. Vzhľadom na to, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu, že pohľadávka povinného nebola v prekluzívnej lehote vymožená, pričom je nižšia ako priemerná výška trov exekúcie, súd dospel k záveru, že v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov účastníkov je rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď samotné ustanovenie § 256 C.s.p. predmetnú situáciu nerieši. Použitie § 257 C.s.p. v danom prípade neprichádza do úvahy.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v potrebnom počte rovnopisov s prílohami (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku, § 125 Civilného sporového poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku). Proti výroku II. odvolanie nie je prípustné.