Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-198-2018.pdf
PDF · 139.5 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-59P/198/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - V.. W. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX A., zastúpená JUDr. Tijanou Čečezovou, LL.M., advokátkou so sídlom Drieňová 17, 821 03 Bratislava a otec - Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. 1, XXX XX A., zastúpený JUDr. Jánom Gálikom, advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 18, 811 05 Bratislava, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a úpravu styku a na návrh otca o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, úpravu styku a uložení informačnej povinnosti, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého W. S., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý platiť na maloletého výživné v sume 170 eur mesačne od 18.05.2018 vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 18.05.2018 do 31.03.2019 v celkovej sume 329,10 eur je otec povinný zaplatiť do 31.05.2019 k rukám matky.
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým v párnom kalendárnom týždni od soboty 09:00 hod. do nedele 18:00 hod., v nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 16:30 hod. do 18:00 hod. s výnimkou vianočných sviatkov a v každom kalendárnom roku na Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 12:30 hod. a od 26.12. od 09:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod. s tým, že maloletého si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho po ukončení styku odovzdá.
Matka je p o v i n n á maloletého na styk riadne pripraviť.
Matka je p o v i n n á otca písomne informovať o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, najmä o jeho zdravotnom stave, zmene bydliska, umiestnení a prosperovaní v predškolskom zariadení a záujmových aktivitách, vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca.
Vo zvyšku sa návrhy rodičov z a m i e t a j ú .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom tunajšiemu súdu podaným dňa 18.05.2018 požiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W. S., nar. XX.XX.XXXX, jeho zverením do svojej osobnej starostlivosti, so zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku oboma rodičmi a uložením povinnosti otcovi platiť na maloletého výživné od 01.05.2018 v sume 350 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k jej rukám a výživné na tvorbu úspor od 01.05.2018 v sume 30 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci na osobitný účet maloletého v banke, ktorý bude povinná zriadiť v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu a v tejto lehote otcovi oznámiť číslo tohto účtu. Zároveň navrhla upraviť styk otca s maloletým každý párny víkend v roku okrem štátnych sviatkov od soboty 09:00 hod. do 12:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 12:00 hod., kedy bude otec oprávnený v stanovené dni a hodiny maloletého prevziať spred jej bydliska a povinný v stanovené dni a hodiny maloletého jej odovzdať pred jej bydliskom. Uviedla, že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti od januára XXXX do marca XXXX v jej byte na V. nám. v A. a následne v byte otca na A. XX v A.. Otec mal popri práci aj brigádu, cez týždeň nebol často doma a občas aj víkendy trávil mimo domácnosti, preto aby aj s maloletým nebola doma sama, začala tráviť čoraz viac času u svojich rodičov, čo bolo občas aj 2 týždne z mesiaca. Prevažná časť starostlivosti o maloletého bola na nej, otec nikdy neukladal maloletého spať, neprebaľoval ho, nekŕmil, v noci k nemu nevstával, maloletému sa nevenoval, nenaučil ho veci, ktoré by mal naučiť otec syna. Koncom apríla 2018 sa rozhodla spoločnú domácnosť opustiť, nakoľko otec jej neprispieval na náklady maloletého, nevenoval sa maloletému a požíval alkohol. Pred opustením spoločnej domácnosti predložila otcovi návrh rodičovskej dohody, ktorú otec odmietol uzavrieť. Spoločnú domácnosť opustila XX.XX.XXXX, odkedy si otec svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému neplní. Podľa nej príjem otca v čistom je cca X.XXX eur, jej čistý príjem cca X.XXX eur. Mesačné náklady na maloletého (strava, plienky, životné poistenie, oblečenie a obuv, drogéria, lekáreň, voľnočasové aktivity a hračky) sú 445 eur a podiel maloletého na nákladoch domácnosti (hypotéka a náklady na bývanie) je 290 eur mesačne. Na pojednávaní dňa 24.09.2018 pozmenila svoj návrh v časti úpravy styku, ktorú navrhla okrem styku počas párneho víkendu v sobotu a v nedeľu vždy od 09:00 hod. do 12:00 hod., aj počas jedného dňa v týždni od 17:30 hod. do 19:00 hod., pričom konkrétny deň ponechala na výber otca. Na pojednávaní dňa 03.12.2018 popri navrhovanom styku párneho kalendárneho týždňa v sobotu a v nedeľu vždy od 09:00 hod. do 12:00 hod. s výnimkou štátnych sviatkov, navrhla aj styk v nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 16:30 hod. do 18:00 hod., každoročne na Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 11:30 hod. a 25.12. od 09:00 hod. do 11:30 hod. alebo do 12:00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku 29.12. a 30.12. vždy od 09:00 hod. do 12:00 hod. Na pojednávaní dňa 20.03.2019 zotrvala na svojom návrhu v zmysle jeho doplnenia. 2. Otec v písomnom podaní súdu doručenom dňa 19.07.2018 vyslovil súhlas so zverením maloletého do matkinej osobnej starostlivosti a so zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku obidvomi rodičmi. Nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, ktorej platenie nie je v jeho reálnych možnostiach. Matke navrhol dohodu ohľadne bežného výživného na maloletého v sume 150 eur mesačne a výživného na tvorbu úspor v sume 20 eur mesačne. Úpravu styku s maloletým navrhol každý druhým víkend v sobotu a v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. Požiadal tiež o informovaní ho matkou o zdravotných a výchovných problémoch maloletého. K spolužitiu s matkou s maloletého uviedol, že popri upratovaní mnohokrát po príchode z práce varil teplé jedlo, nakoľko matka nevedela vôbec variť. Priznal, že matkina matka k nim nosievala navarené jedlo, avšak z dôvodu, že jej dcéra - matka maloletého, nemala snahu niečo uvariť. Matka do spoločnej domácnosti prispievala sumou 168 eur, v domácnosti neupratovala, nerobila spoločné nákupy, nekomunikovala s ním. Zdôraznil, že svojho syna má veľmi rád, záleží mu na jeho výchove a budúcnosti a má záujem na tom, aby mal s ním neustály osobný kontakt. Namietal výšku matkou vyčíslených nákladov na maloletého a rozhodne nesúhlasil so zaradením polovice hypotekárnych splátok do týchto nákladov. Poukázal na svoj status invalidného dôchodcu (diagnóza prekonaná rakovina) a svoje mesačné náklady vyčíslil sumou 1.065 eur (strava, bývanie, internet a TV, elektrina, drogéria, mobil, pohonné hmoty, hypotéka na byt a životná poistka). Na pojednávaní dňa 03.12.2018 žiadal rozhodnúť v súlade so svojim návrhom na uzavretie rodičovskej dohody, ktorou by bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, maloletého by zastupovali a spravovali jeho majetok obidvaja rodičia, na výživu maloletého by matke prispieval sumou 120 eur mesačne a styk by mal s maloletým upravený každý párny týždeň od piatku 15:00 hod. do nedele 15:00 hod., každý týždeň v stredu od 16:30 hod. do 18:00 hod., každoročne na Veľkonočný pondelok od 08:00 hod. do 15:00 hod.,
každý párny rok od 23.12. od 09:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod., v čase od 28.12. od 09:00 hod. nepárneho roka do 03.01. do 18:00 hod. nasledujúceho párneho roka a každoročne počas letných prázdnin v ich prvý týždeň od pondelka 09:00 hod. do nedele 18:00 hod. a v piaty týždeň prázdnin od pondelka 09:00 hod. do nedele 18:00 hod. Na pojednávaní dňa 20.03.2019 zotrval na svojom návrhu s tým, že v časti uloženia informačnej povinnosti matke ponechal jej rozsah na úvahu súdu. 3. Kolízny opatrovník odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, jeho zastupovaním a spravovaním majetku poveriť obidvoch rodičov, výživné na maloletého určiť sumou 200 eur mesačne bez tvorby úspor a styk otca s maloletým upraviť každý párny kalendárny týždeň od soboty 09:00 hod. do nedele 15:00 hod., v nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 15:30 hod. do 17:30 hod., každý druhý rok na Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 15:00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 25.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod. Úpravu styku počas letných prázdnin s ohľadom na vek dieťaťa neodporučil, rovnako ani uloženie informačnej povinnosti matke, s poukazom na ním deklarovanú širšiu úpravu styku. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením sa s obsahom rodného listu maloletého dieťaťa, dôkazmi o príjmových pomeroch rodičov, správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v domácnosti otca, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutočný stav veci: 5. Rodičia maloletého dieťaťa nie sú a ani neboli manželmi, v minulosti žili v partnerskom vzťahu, ktorý v čase podania návrhu na súd už nejestvoval. Maloleté dieťa sa po ukončení spolužitia rodičov nachádza nepretržite vo výlučnej starostlivosti matky. 6. Matka je slobodná, bez ďalších vyživovacích povinností. Spoločne s maloletým dieťaťom býva v domácnosti svojich rodičov. Je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v A. so štyrmi obytnými miestnosťami, v ktorom zatiaľ nebýva. Do júla XXXX vlastnila na V. nám. v A. X,X-izbový byt, ktorý predala ako nepotrebný, keď plánovala spolužitie s otcom maloletého v jeho byte. Z dôvodu zdravotného stavu nemá trvalo zvýšené náklady na svoju výživu. Q. zamestnávateľom je K. riaditeľstvo policajného zboru SR. V dobe od mája do decembra XXXX dosiahla priemernú čistú mesačnú mzdu X.XXX,XX eur, ktorá v roku XXXX činila X.XXX,XX eur a za prvé dva mesiace roku XXXX: X.XXX,XX eur. Rodičovský príspevok poberala do doby dosiahnutia veku 3 rokov maloletého dieťaťa, v roku 2017 v sume 203,20 eur mesačne a následne v sume 214,70 eur mesačne. V živnostenskom ani v obchodnom registri evidovaná nie je. 7. Otec je slobodný, iné vyživovacie povinnosti nemá. Býva sám v X-izbovom byte v mieste trvalého pobytu, ktorého je výlučným vlastníkom. Po prekonanom onkologickom ochorení má zvýšené výdaje na svoju výživu, za výživové doplnky mesačne vynakladá 30 až 40 eur. Je poberateľom invalidného dôchodku, ktorého mesačná výška činila v roku XXXX: XXX,XX eur a v roku XXXX: XXX,XX eur, v roku XXXX bol zvýšený o X eur mesačne. D. je v P. s.r.o., kde pracuje v chránenej dielni a kde dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok, v dobe od mája do decembra XXXX: X.XXX,XX eur, v roku XXXX: X.XXX,XX eur a za prvé dva mesiace roku XXXX: XXX,XX eur. V živnostenskom ani v obchodnom registri vedený nie je. 8. V. W. dňa 17.02.2019 dovŕšil vek troch rokov. Predškolské zariadenie zatiaľ nenavštevuje, opateru počas pracovnej doby matky má zabezpečovanú starou matkou zo strany matky. Trvalo zvýšené náklady na výživu pre zdravotný stav nemá. 9. Dňa 27.02.2019 vykonal kolízny opatrovník šetrenie pomerov v domácnosti otca. D., že otec býva v X-izbovom byte, ktorého je vlastníkom. V byte sa nachádza vstupná hala, kuchyňa, obývačka s presklenou loggiou, spálňa, sociálne zariadenie a detská izba maloletého Patrika, zariadená posteľou, rozťahovacím gaučom a komodou. Maloletý má vo svojej izbe hračky. Skonštatoval, že byt je udržiavaný v poriadku a na vysokej hygienickej úrovni, je úplne zrekonštruovaný a moderne zariadený. Maloletý má v byte samostatnú izbu s podmienkami na hru a odpočinok. V byte sú veľmi dobré životné podmienky pre dieťa. 10. V konaní bol vypočutý ako svedok V. S., v ktorého firme P. MH, s.r.o., v dielni v J. pri F. by otec mal podľa matky vykonávať zárobkovú aktivitu. B. vypovedal, že otec u neho nie je a nikdy ani nebol zamestnaný, resp. nebol s ním v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu. W., že v roku XXXX a XXXX otec chodil za ním a jeho príbuznými do dielne, kde si robil práce na svojom aute a na autách svojich rodinných príslušníkov. W. svedok niečo potreboval, otec maloletého mu pomohol, napr. mu pomáhal aj v jeho byte pokladať parkety. Keď mu otec maloletého pomáhal v dielni, zabezpečil mu jedlo a prispel mu na cigarety a benzín, finančnú hotovosť mu nikdy nedal. Svedok potvrdil, že otec maloletého je v súčasnosti partnerom jeho sestry. Svedok vylúčil tvrdenie matky maloletého, že by otec maloletého chodil k nemu pracovať štyrikrát do týždňa.
11. Súd v konaní vypočul ako svedkyňu matkinu matku V. X.. Y. bývania matky s maloletým svedkyňa uviedla, že títo bývali do deviatich mesiacov veku maloletého v matkinom byte na V. nám., kde za nimi svedkyňa denne chodievala, potom štyri mesiace bývali v jej domácnosti, keďže otec maloletého prerábal svoj byt a následne matka s maloletým bývala dve tretiny času u nej a len jednu tretinu času v byte otca maloletého. K. sa matka spolu s maloletým zdržiavali v byte otca, svedkyňa sa chodievala starať o maloletého počas pobytu jeho rodičov v zamestnaní. Zdržiavala sa tam do návratu matky maloletého z práce, čo bolo o 16:00 až 16:15 hod. Otec maloletého tam vtedy nebol, lebo chodil pracovať do J. pri F., sám sa jej pochválil, že tam denne zarobí XX až XX eur. W. jej to v apríli alebo v máji XXXX, keď ju ráno privážal z jej bytu do svojho bytu, aby sa starala o maloletého. B. vypovedala, že v byte otca nevarila, navarila vždy v predošlý večer pre maloletého a cez víkendy aj pre jeho rodičov, zvlášť pre matku maloletého, ktorá nejedáva mäso a zvlášť pre toho chrapúňa (otca maloletého). Po napomenutí súdom, aby voči otcovi maloletého nepoužívala obdobné výrazy, svedkyňa zareagovala tak, že to nie je otec, ale sploditeľ. Na otázku kolízneho opatrovníka, či otec maloletého vie variť, svedkyňa odpovedala, že vie, ale len pre seba mastnoty, po dobu, kedy chodievala do jeho bytu, videla v jeho chladničke päťkrát navarené, z toho dvakrát kapustu, francúzske zemiaky, zemiakový prívarok a paradajkovú polievku, pričom polievku navarenú otcom vnímala ako „keď sa odmasťuje hrniec“. Na ďalšiu otázku ohľadne domácich prác vykonávaných otcom maloletého odpovedala, že otec tieto robiť vie, ale ich nerobí, počas doby, kedy chodila do jeho bytu, bola v byte špina, denne tam vytierala podlahu, v obývačke bola na jedinej poličke vrstva prachu, musela upratovať v kúpeľni, kde bolo pohádzané špinavé prádlo, tiež veľa špiny bolo pod linkou. Na otázku ohľadne varenia jej dcéry (matky maloletého) kolíznemu opatrovníkovi odpovedala, že jej dcéra vie variť to, čo potrebuje a na otázku, z akého dôvodu varila ona rodičom maloletého cez víkend, odpovedala - aby sa mohli venovať dieťaťu. Na otázku právneho zástupcu matky, ako sa otec maloletého správal a ako často maloletého navštevoval v dobe, keď spolu s matkou bývali v jej domácnosti, svedkyňa objasnila, že otec maloletého prišiel raz za dva týždne, zdržal sa asi hodinu, maloletému nikdy nič nepriniesol, sadol si v obývačke a celý čas vzdychal, aký je unavený, najedol sa, vypil kávu, pozeral televíziu, maloletého stojaceho pri ňom nevnímal, až po jej upozornení začal dieťa bozkávať, nikdy sa ale s ním nehral. B. dodala, že maloletý jej hovoril, že otec opakovane pálil sviečku a on ju sfúkaval, keď bolo vonku XX stupňov, otec zobral maloletého na ryby, a tiež dal maloletému jesť tvrdé cukríky. Podľa svedkyne otec maloletého nikdy neprebaľoval a neuspával, z hračiek mu kúpil na Vianoce vysávač a obchodík, oblečenie mu nekúpil nikdy. Svedkyňa tvrdila, že keď chodievala do otcovho bytu, bežne boli na linke a na balkóne uskladnené pollitrové a sedem decové fľaše od domáceho tvrdého alkoholu, ktorého druh uviesť nevedela. Na požiadanie právneho zástupcu otca svedkyňa popísala trávenie času maloletého v jej domácnosti - maloletý vstáva o pol siedmej, potom raňajkuje, následne si modeluje, spoločne strihajú, lepia, idú von, kde zbierajú plody, z ktorých vytvárajú rôzne veci, učia sa básničky, potom obeduje, po obede ho uloží spať, spieva mu, rozpráva rozprávky, maloletý sa prebudí o 17:00 - 17:30 hod., znovu idú von a okolo 20:30 maloletý zaspáva. Podľa svedkyne maloletý mohol u otca chytiť aj počas dvojhodinového pobytu angínu, lebo ho tam otcova partnerka bozkáva a maloletý skáče po posteli, spotí sa, pričom otec ho neprezlečie. Svedkyňa vylúčila, že by sa maloletý na otca pýtal, matky sa ale nevie dočkať. V závere svedkyňa na otázku právneho zástupcu otca, či otec maloletému niekedy ublížil, najskôr odpovedala, že ako mohol, keď s ním nikdy nebol, následne dodala, že otec maloletému privrel ruku, keď ho niesol v kočíku a spravil to úmyselne. 12. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. 13. Pretože rodičia nie sú manželia, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, je úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dôvodná a opodstatnená. 14. Súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a o jeho zastupovaní a spravovaní majetku obidvomi rodičmi v súlade s návrhmi rodičov a odporúčaním kolízneho opatrovníka. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by úroveň výchovného prostredia u matky spochybňovali. Rovnako neboli zistené ani skutočnosti vylučujúce rovnocennú účasť rodičov na zastupovaní a spravovaní majetku maloletého dieťaťa. 15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 17. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. 18. Osobná starostlivosť o maloleté dieťa vykonávaná matkou predstavuje čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu. 19. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 20. Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú predovšetkým všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám (pôžičky, úverové a leasingové zmluvy a pod.), ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností. 21. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. 22. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 23. Vo všeobecnosti odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie a obuv, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané jeho veku. 24. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sa posudzujú nielen podľa preukázaného zárobku zo zamestnania, ale tiež jeho všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom a celkovým počtom vyživovacích povinností. 25. Matka navrhla určiť na maloletého výživné v sume XXX eur mesačne ako bežné výživné a zároveň aj výživné na tvorbu úspor v sume XX eur mesačne. Otec bol ochotný platiť bežné výživné v sume XXX eur mesačne a výživného na tvorbu úspor v sume 20 eur mesačne, v závere však žiadal výživné určiť len sumou XXX eur mesačne bez tvorby úspor, poukazujúc na to, že maloletému platí poistenie vo výške 30 eur mesačne, čo je vlastne sporenie. Kolízny opatrovník odporučil výživné na maloletého určiť sumou 200 eur mesačne bez tvorby úspor. 26. Súd rozhodol o určení výživného v sume 170 eur mesačne, považujúc túto sumu za primeranú k veku a z neho odvodeným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, s prihliadnutím na celkové pomery na strane matky. Otec je poberateľom invalidného dôchodku a zároveň pracuje v trvalom pracovnom pomere. Jeho celkový mesačný príjem v roku XXXX tak činil v priemere X.XXX,XX eur. Matkin príjem do februára t.r. pozostával zo mzdy z trvalého pracovného pomeru a rodičovského príspevku a v roku 2018 predstavoval celkovo sumu X.XXX,XX eur (bez mesačného štátneho prídavku na dieťa). V súčasnosti je jej príjem znížený o rodičovský príspevok v sume XXX,XX eur. Aj bez vyplácania rodičovského príspevku je matkin mesačný príjem zo zamestnania vyšší o viac ako XXX eur, než mesačný príjem otca (zárobok zo zamestnania a invalidný dôchodok). Je potrebné mať na zreteli, že otec má narušený zdravotný stav, o ktorom v závere referoval, že mu ho aktuálne skomplikovalo zvýšenie glukózy v krvi a zhoršenie zraku, v dôsledku ktorého sa zrejme podrobí operácii očí. Z toho dôvodu má aj vyššie nároky na výživu, ktoré mu odčerpávajú finančné prostriedky z jeho príjmu, a na pokrytie ktorých má slúžiť najmä invalidný dôchodok. Matka zvýšené náklady na výživu trvalého charakteru na rozdiel od otca nemá. Hypotekárnym úverom sú zaťažení obidvaja rodičia, otec za byt, v ktorom v býva, matka za zatiaľ neobávaný rodinný dom. Otec žije vo svojej domácnosti sám,
jeho priateľka sa v nej zdržiava len sporadicky. Matka s maloletým býva v domácnosti svojich rodičov. 27. Maloletý Patrik je zdravé trojročné dieťa so štandardnými potrebami. Predškolské zariadenie ešte nenavštevuje, počas pobytu matky v zamestnaní je v opatere matkinej matky. Matkou vyčíslené mesačné náklady maloletého v sume 735 eur nemožno považovať za reálne vo vzťahu k jeho veku a potrebám. Pre porovnanie takáto suma je na úrovni priemernej hrubej mesačnej mzdy v roku 2018 zamestnanca v stavebníctve, administratíve, či v poľnohospodárstve, pričom predstavuje primárny zdroj obživy nielen jednotlivca, ale často celej rodiny. Rozhodne medzi náklady spojené s výživu maloletého dieťaťa nemôžu patriť mesačné splátky hypotéky, ktorými matka financuje svoj rodinný dom v A., a to ani v pomernej časti, keďže sa jedná o vlastníctvo matky a nie o vlastníctvo dieťaťa. Matkou požadované výživné jednoznačne nekorešponduje skutočnému stavu veci v zmysle kritérií stanovených hmotnoprávnym predpisom. Výživné v sume 170 eur spolu s matkiným pomerným finančným prispením a štátnym prídavkom na dieťa (aktuálne 24,34 eur mesačne) dostatočne pokryje nároky trojročného dieťaťa bez mimoriadne zvýšených nárokov na výživu. 28. Aj keď otec v závere vyslovil, že je schopný platiť výživné najviac v sume 120 eur mesačne popri platení poistenia maloletému v sume 30 eur mesačne, súd musel brať na zreteľ prvotné vyjadrenie otca, kedy bol ochotný platiť výživné v sume 150 eur mesačne ako bežné výživné a výživné na tvorbu úspor v sume 20 eur mesačne. Otec tým jednoznačne prejavil svoju spôsobilosť participovať na výžive maloletého celkovou sumou 170 eur mesačne. Je potrebné objasniť, že platenie poistenia maloletému dieťaťu nemôže nahrádzať platenie výživného, a to nielen výživného bežného určeného na každomesačnú úhradu jeho potrieb, ale ani výživného na tvorbu úspor. Výživné na tvorbu úspor sa spravuje odlišným režimom, ako kumulovanie finančných prostriedkov z titulu úhrady poistného. Kým výživné na tvorbu úspor je nespochybniteľným príjmom dieťaťa vyplateným mu najneskôr v čase nadobudnutia plnoletosti, resp. aj skôr so súhlasom súdu na konkrétny účel, výplata poistného v čase plnoletosti dieťaťa je viazaná na ochotu povinného rodiča realizovať pravidelné mesačné splátky v súlade s poistnou zmluvou, ktorú tento rodič môže kedykoľvek vypovedať, čím mu vznikne aj nárok na výplatu takto vytvorenej masy finančných prostriedkov. Získanie finančných prostriedkov z poistenia v budúcnosti (v čase plnoletosti dieťaťa) je teda spochybniteľné možnosťou predčasného ukončenia sporenia a výplaty nasporenej sumy poistníkovi. Z uvedeného vyplýva, že platenie poistenia nemá charakter plnenia vyživovacej povinnosti, preto ho nie je ani možné pri určení výšky výživného zohľadňovať. 29. V konaní nebolo preukázané tvrdenie matky o ďalšom príjme otca z výkonu práce vo firme P. MH, s.r.o. V. firmy V. S., ktorý bol ako svedok vypočutý na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, toto tvrdenie poprel. Potvrdil častú prítomnosť otca v jeho dielni v Ivanke pri Dunaji, kde otec chodieva sebe a príbuzným opravovať autá, resp. svedkovi pomáhať, ale bez finančnej odmeny. Matka ďalší príjem otca neosvedčila ani prepismi SMS-iek otca, z ktorých mal byť tento príjem zrejmý, pretože tieto prepisy nemožno v konaní považovať za relevantný dôkaz, keď navyše malo ísť o obdobie počas ich spolužitia a nie o aktuálny stav. Uvedené nebolo preukázané ani svedeckou výpoveďou V.j, vypočutej na pojednávaní dňa 03.12.2018, ktorej sa mal otec v apríli alebo máji 2017 chváliť, že v dielni v J. pri F. zarobí denne 30 až 50 eur. 30. Osobitne ohľadne svedkyne V. X. súd zdôrazňuje, že napriek jej vyjadreniu, že nie je vo veci zaujatá, svojou výpoveďou preukázala opak, a to konkrétne vo vzťahu k otcovi maloletého dieťaťa. O zaujatosti svedkyne svedčilo jej neusmerniteľné správanie a vyjadrovanie sa na pojednávaní, ktorým jasne prezentovala svoj vzťah k otcovi maloletého (podľa nej to nie je otec ale sploditeľ a chrapúň). Ako nanajvýš absurdné vyznelo tvrdenie svedkyne, že otec v minulosti úmyselne maloletému privrel ruku, keď ho niesol v kočíku. 31. V konaní neboli preukázané také majetkové pomery otca, ako to predpokladá ustanovenie § 63 ods. 3 Zákona o rodine pre prípady, kedy by za odôvodnené potreby dieťaťa bolo možné považovať aj tvorbu úspor. Ako už bolo zhodnotené, otec má príjem z pracovného pomeru a invalidný dôchodok v celkovej približnej mesačnej výške X.XXX eur, pri trvalo zvýšených nákladoch na svoju výživu v dôsledku prekonaného závažného ochorenia. Je výlučným vlastníkom X-izbového bytu zaťaženého hypotékou. Za daných okolností nemožno jeho pomery vyhodnotiť ako pomery nadštandardné, ktoré by svedčili v prospech určenia aj výživného na tvorbu úspor pre maloleté dieťa. 32. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 33. Pokiaľ si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu vôbec alebo len v nedostatočnej miere, mal by druhý rodič v záujme maloletého dieťaťa podať návrh na začatie konania o určenie výživného čo najskôr. U maloletého oprávneného môže súd výnimočne priznať výživné aj
spätne, a to až tri roky odo dňa podania návrhu na súd, avšak len po preukázaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. 34. Zákonnou podmienkou určenia výživného na maloleté dieťa pred podaním návrhu na súd, bez ohľadu na to, o aké dlhé obdobie ide, je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Zákon pritom dôvody hodné osobitného zreteľa nijako nedefinuje a ponecháva ich existenciu na úvahu súdu podľa konkrétnych okolností prípadu, napr. keď oprávnená osoba nemohla včas uplatniť nárok na výživné v dôsledku svojho nepriaznivého zdravotného stavu, alebo nepriaznivého stavu maloletého dieťaťa vyžadujúceho si jej nepretržitú starostlivosť, príp. pre iné závažné objektívne prekážky vylučujúce podozrenie zo zneužitia tohto zákonného inštitútu. Účelom podmienky jestvovania dôvodov hodných osobitného zreteľa je totiž
zamedziť špekuláciám a zneužívaniu možnosti domáhať sa určenia výživného spätne napriek tomu, že plnenie výživného od povinného mohlo byť dosiahnuté, resp. nárok naň uplatnený už vtedy, keď si povinný svoju vyživovaciu povinnosť neplnil vôbec alebo len v nedostatočnej miere napriek svojim možnostiam a schopnostiam podieľať sa na výžive oprávneného v súlade s jeho odôvodnenými potrebami. 35. Matka v konaní žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa nevyprodukovala a ani súd nezistil žiadne skutočnosti, ktorými by boli splnené podmienky pre uplatnenie § 77 ods. 1 tretia veta Zákona o rodine. V dôsledku toho súd výživné určil odo dňa podania návrhu na súd, t.j. od 18.05.2019, aj keď matka žiadala výživné určiť už od 01.05.2019. 36. Otec si dobrovoľne plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému mesačnými finančnými príspevkami, ktoré matka na pojednávaní potvrdila, a to v sume 150 eur od mája 2018 až do novembra 2018 a v sume 120 eur od decembra 2018 až do marca 2019. Určením výživného odo dňa podania návrhu na súd vzniklo zročné výživné za obdobie od 18.05.2018 do 31.03.2019 v celkovej sume 329,10 eur už po odpočítaní dobrovoľných mesačných platieb otca. Doplatok otca do sumy 170 eur tak predstavuje sumu 20 eur za pomernú časť mesiaca máj 2018 (20 eur : 31 dní x 14 dní = 9,10 eur) plus 20 eur za mesiace jún až november 2018 (20 eur x 6 mesiacov = 120 eur) a sumu 50 eur za mesiace december 2018 až marec 2019 (50 eur x 4 mesiace = 200 eur). Zročné výživné 329,10 eur je súčtom uvedených súm. 37. Zročné výživné za obdobie od 18.05.2018 do 31.03.2019 v celkovej sume 329,10 eur je otec povinný zaplatiť do 31.05.2019 k rukám matky. Podmienka splatnosti zročného výživného vychádza z ustanovenia § 232 ods. 3 veta druhá Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.). 38. V zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom. 39. Zákon uprednostňuje vo veci úpravy styku maloletého dieťaťa s tým rodičom, ktorý nevykonáva jeho osobnú starostlivosť, dohodu rodičov pred svojim autoritatívnym rozhodnutím. Pokiaľ sa však rodičia nevedia vo veci úpravy styku dohodnúť, je v záujme maloletého dieťaťa upraviť styk súdnym rozhodnutím. V danom prípade bolo preukázané, že rodičia nie sú spôsobilí v dôsledku odlišných predstáv o úprave styku otca s maloletým, dospieť v predmetnej veci ku kompromisu. 40. Matka v konečnom dôsledku navrhla úpravu styku otca s maloletým počas párneho kalendárneho týždňa v sobotu a v nedeľu vždy od 09:00 hod. do 12:00 hod. s výnimkou štátnych sviatkov, v nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 16:30 hod. do 18:00 hod., každoročne na Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 11:30 hod. a dňa 25.12. od 09:00 hod. do 11:30 hod. alebo do 12:00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku v dňoch 29.12. a 30.12. vždy od 09:00 hod. do 12:00 hod. Argumentovala tým, že maloletý po pobyte u otca zvykne ochorieť, otec
nerešpektuje jej pokyny ani pokyny lekára, najmä že maloletý nemá u neho skákať a spotiť sa. Otcovi vyčítala, že maloletého jej odovzdáva spoteného, s mokrými slipkami a pribalenými pocikanými pančucháčmi, tiež že s ním nechodí von, nevie ho stravovať a pod. Otec sa podľa nej o maloletého nevie postarať ani po dobu dva a pol hodiny pobytu u neho. Tvrdila, že maloletý bez nej nezaspí, preto doposiaľ netrávila ani jednu noc mimo domova, uspáva ho výlučne ona. Maloletý je na ňu veľmi naviazaný, v noci pije dvakrát mlieko, ktoré si vezme iba od nej, nie je teda vhodné, aby u otca aj prespával. 41. Otec v závere navrhol styk s maloletým upraviť každý párny týždeň od piatku 15:00 hod. do nedele 15:00 hod., každý týždeň v stredu od 16:30 hod. do 18:00 hod., každoročne na Veľkonočný pondelok od 08:00 hod. do 15:00 hod., každý párny rok od 23.12. od 09:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod., v čase od 28.12. od 09:00 hod. nepárneho roka do 03.01. do 18:00 nasledujúceho párneho roka a každoročne počas letných prázdnin v ich prvý týždeň od pondelka 09:00 hod. do nedele 18:00 hod. a v piaty týždeň prázdnin od pondelka 09:00 hod. do nedele 18:00 hod. Vyslovil, že o maloletého sa
dokáže plnohodnotne postarať, vie variť, upratovať, starať sa o domácnosť. Poprel tvrdenia matky o jeho nespôsobilosti riadne sa postarať o maloletého, ktorými si podľa neho matka rieši svoj osobný spor s ním cez dieťa v snahe dosiahnuť, aby bol s maloletým čo najmenej. Objasnil, že on má doma oblečenie pre maloletého nachystané a prezlieka ho, rovnako mu pripravuje aj stravu. Zdôraznil, že pre neho je najdôležitejší zdravý vývin maloletého, ktorý vie obohatiť svojou výchovou. Uznal, že maloletý je vo svojom veku fixovaný na matku, preto by ho navykal na spánok u neho postupne. Sám maloletý sa ho mal spýtať, kedy bude u neho hajať, ukazujúc pritom na svoju posteľ, ktorú má u neho pripravenú. 42. Kolízny opatrovník odporučil styk otca s maloletým upraviť každý párny kalendárny týždeň od soboty 09:00 hod. do nedele 15:00 hod., v nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 15:30 hod. do 17:30 hod., každý druhý rok na Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 15:00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 25.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod., bez úpravy styku počas letných prázdnin s ohľadom na vek dieťaťa. Vo svojej správe zo šetrenia v domácnosti otca skonštatoval, že byt je udržiavaný v poriadku a na vysokej hygienickej úrovni, maloletý má v byte samostatnú izbu s podmienkami na hru a odpočinok a celkovo veľmi dobré životné podmienky. 43. V domácnosti otca je podľa vykonaného šetrenia kolízneho opatrovníka vytvorené vhodné prostredie pre pobyt maloletého. Nepreukázalo sa závažné hygienické zanedbávanie domácnosti otca popísané vo výpovedi svedkyne V. ktorá do bytu otca chodievala len v čase spolužitia rodičov maloletého, teda v dobe pobytu aj jej dcéry v byte, ktorej miera zodpovednosti za údržbu domácnosti bola v tom čase rovnaká, ako aj otcova. Byt otca nie je pre maloletého
neznámym prostredím, maloletý ho zdieľal spoločne s rodičmi do ukončenia ich partnerstva. Po materiálnej stránke je otec na pobyt maloletého riadne pripravený, maloletý má u neho samostatnú a primerane zariadenú izbu. Po osobnostnej stránke nespôsobilosť otca zabezpečiť maloletému plnohodnotnú opateru nebola v konaní potvrdená. Matka nevyprodukovala žiadne dôkazy ohľadne nadmerného požívania alkoholu otcom, keď sa sama vyjadrila, že si nemyslí, že by otec počas realizácie styku s maloletým požíval alkohol alebo odchádzal do krčmy. V tomto smere sú bez významu aj vyjadrenia svedkyne V. X. o tom, že u otca boli bežne na linke a na balkóne uskladnené pollitrové a sedemdecové fľaše od tvrdého alkoholu (ktorého druh nevedela uviesť, zato ale vedela, že ide o domáci alkohol). 44. Argumentácia matky v záujme redukcie styku otca s maloletým o naviazanosti maloletého na jej osobu nasvedčuje o snahe matky dieťa „vlastniť“ a otcovi ho len „požičiavať“ za podmienok ňou nastavených. Mala by si pritom uvedomiť, že otec je pre maloletého rovnocenným rodičom, a pokiaľ otec nemá osvojené určité zručnosti, napr. čo sa týka uspávania dieťaťa, je to práve v dôsledku doteraz ňou obmedzovaných kontaktov s maloletým. V priebehu konania sa styk otca s maloletým uskutočňoval z vôle matky každý druhý víkend v sobotu a v nedeľu v rozpätí od 09:00 hod. do 11:30 hod., čo je z hľadiska veku dieťaťa a potreby udržiavania a upevňovania jeho vzťahu s otcom, neprimerane málo. 45. Súd rozhodol o úprave styku otca s maloletým tak, aby styk vyhovoval záujmom maloletého dieťaťa determinovaným jeho vekom. Za styk primeraný aktuálnym skutočnostiam považoval styk v párnom kalendárnom týždni od soboty 09:00 hod. do nedele 18:00 hod., v nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 16:30 hod. do 18:00 hod. s výnimkou vianočných sviatkov a v každom kalendárnom roku na Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 12:30 hod. a od 26.12. od 09:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod. Za potrebné súd považuje, aby maloletý u otca aj nocoval, aby im bola daná možnosť spoločných večerných i ranných rituálov - kúpanie, večera, rozprávka pred spaním, spoločné prebúdzanie, raňajky, plánovanie denného programu... a predovšetkým, aby mali obidvaja možnosť vzájomného spoznávania sa, čo im doteraz umožnené nebolo. Za súčasnej situácie sa nejaví ako vhodné určovať styk s dlhším prenocovaním u otca, čo vylučuje otcom navrhovanú úpravu styku. Táto bude namieste až po tom, ako sa skonsolidujú ich vzájomné vzťahy do tej miery, že maloletý bude dlhšie strávené obdobie u otca vnímať pozitívne a otec bude vo svojich rodičovských zručnostiach pripravený zvládnuť s maloletým napr. aj dovolenkový či víkendový pobyt mimo svoju domácnosť. V súčasnej dobe je pre maloletého najdôležitejšie, aby sa s otcom stretával v každom kalendárnom týždni, nakoľko je vo veku, kedy sa formuje a umocňuje jeho vzťah k otcovi, ako dôležitá súčasť vývoja jeho osobnosti. Patrik potrebuje pre svoj zdravý psychosociálny vývin aj mužský vzor, preto matka musí rolu otca v živote ich spoločného dieťaťa akceptovať.
46. Je potrebné zdôrazniť, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom nie je nemenná a musí sa prispôsobovať veku a aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa, pričom v zásade pôjde o zmenu styku v zmysle jeho rozšírenia. 47. Otec si maloletého prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho po ukončení styku odovzdá. Takýto spôsob preberania a odovzdávania maloletého znamená, že iné osoby, než rodičia, zúčastnené pri tom nebudú, aby nedochádzalo k situáciám popísaným otcom, kedy ho fyzicky napadla stará matka zo strany matky a spôsobila mu zranenie. Aj keď právna zástupkyňa tvrdila opak, samotné vystúpenie starej matky v pozícii svedkyne nasvedčuje dôvodnej domnienke, že spúšťačom konfliktných situácií môže byť práve ona. 48. Povinnosťou matky bude maloletého na styk s otcom pripraviť nielen tak, aby počas realizácie styku mal všetko potrebné, najmä primerané oblečenie a obutie, ale aby bol na stretnutie s otcom pripravený aj po psychickej stránke, aby napr. otca neodmietal a aby sa na stretnutie s ním tešil. K tomuto však musia prispieť obidvaja rodičia, teda aj samotný otec, ktorý by sa mal za každých okolností vyhnúť akýmkoľvek konfliktom s matkou pri preberaní a odovzdávaní maloletého. Maloletý W. je už vo veku, kedy citlivo reflektuje akékoľvek nevhodné správanie, či už rodičov, resp. iných príbuzných, ktoré môže zanechať nepriaznivé následky na jeho psychike. 49. Podľa § 24 ods. 5 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 50. Otec navrhol uloženie informačnej povinnosti matke, ktorej rozsah ponechal na úvahu súdu. Súd mal za preukázané, že komunikácia medzi rodičmi zlyháva, resp. úplne absentuje. Kým matka tvrdí, že otec sa o maloletom neinformuje, otec sa sťažuje na neposkytovanie mu informácii o maloletom matkou. Nakoľko maloletý vzhľadom na svoj vek nie je ešte spôsobilý samostatne otcovi zreferovať ani najzákladnejšie informácie o svojej osobe, je potrebné, aby bol otec matkou informovaný o najpodstatnejších záležitostiach maloletého sa týkajúcich, ktorými sú najmä jeho zdravotný stav, zmena bydliska (matka avizovala presťahovanie sa do A.), umiestnenie a prosperovanie v predškolskom zariadení (maloletý by mal podľa udania matky začať navštevovať materskú školu), ako aj záujmové aktivity. Z toho dôvodu súd uložil matke povinnosť informovať otca predovšetkým o uvedenom, a to písomne, vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca. Pravidelné poskytovanie informácii o podstatných veciach maloletého by malo eliminovať nezhody rodičov v danom smere, s cieľom poskytnúť otcovi prehľad o skutočnostiach, ktoré sú v živote maloletého významné, a o ktorých by mal mať
ako rodič vedomosť a v súlade s ich obsahom aj možnosť uplatňovať svoje rodičovské kompetencie k maloletému. 51. Súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o úprave styku otca s ním a o informačnej povinnosti matky tak, ako je vo výrokovej časti tohto rozsudku obsiahnuté s tým, že vo zvyšku, t.j. v tých častiach, v ktorých návrhom rodičov nevyhovel, ich návrhy zamietol. 52. V závere súd obidvom rodičom pripomína, že pokiaľ neboli schopní vytvoriť maloletému spoločné rodinné prostredie, je ich povinnosťou vzájomne sa pri výchove maloletého rešpektovať, maloletého viesť k úcte voči druhému rodičovi a dávať mu najavo, že obidvaja sú si vo vzťahu k nemu rovnocenní a rovnako dôležití. V tomto by sa nemali dať nikým ovplyvňovať a zneistiť, pretože akékoľvek ich nesprávne výchovné postupy a zlyhania, sa môžu v budúcnosti obrátiť proti nim. 53. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, s náležitosťami podľa § 127 C.s.p. a podľa § 363 C.s.p. - proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), a to len z dôvodov podľa § 365 ods. 1 C.s.p. a § 62 ods. 1, 2 C.m.p. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 C.m.p.).
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu (výživné), alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia (styk, informačná povinnosť).