Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29P/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Z. C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Š. XXX, právne zastúpená JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, a otca L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D. R. XXX, v konaní o úpravu práv a povinností, takto

rozhodol:

I. zveruje mal. Z. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky,

II. obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok,

III. otec je povinný prispievať na výživu mal. Z. sumou 120 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 13.01.2020 opakovane do budúcna,

IV. dlžné výživné za obdobie od 13.01.2020 do 31.01.2022 na mal. Z. vo výške 1 242,90 Eur, súd povoľuje otcovi zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,

V. styk otca s mal. Z. neupravuje,

VI. v prevyšujúcej časti návrh matky zamieta,

VII. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.01.2020 žiadal súd, aby upravil pomery k mal. Z.. Túto žiadal zveriť do osobnej starostlivosti matky, z jeho strany určiť výživné 100 Eur mesačne a taktiež upraviť styk s maloletou každý druhý týždeň od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Svoj návrh odôvodnil tým, že od novembra 2019 mu matka bráni v stretávaní sa s dcérou. On ako otec má záujem podieľať sa na výchove a výžive maloletej.

2. Matka s návrhom nesúhlasila, žiadala výživné 300 Eur od 01.10.2018 a upraviť styk na sobotu od 16:00 hod. do 18:00 hod. Žiadala prerušiť konanie z dôvodu, že na tunajšom súde dokonca podala návrh na zapretie otcovstva vo vzťahu k navrhovateľovi, keďže nemôže byť biologickým otcom maloletej z dôvodu, že maloletá pochádza z umelého oplodnenia, narodila sa po zákroku asistovanej reprodukcie.

3. Tunajší súd prerušil konanie o úpravu pomerov uznesením č. k. -32 zo dňa 17.02.2020 do právoplatného skončenia konania o zapretie otcovstva vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. .

4. V konaní sp. zn. bol dňa 13.07.2020 vyhlásený rozsudok, ktorým bol návrh matky na zapretie otcovstva zamietnutý. Proti rozsudku podala odvolanie matka, pričom krajský súd rozsudok potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 21.04.2021. Súd teda pokračoval v tomto konaní po právoplatnosti daného rozsudku.

5. Na základe návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, bol upravený styk otca s maloletou uznesením č. k. -16 zo dňa 22.09.2020 a to tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s mal. Z. každý párny týždeň v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 14:00 hod. od 18:00 hod. v prítomnosti matky. Matka bola povinná mal. Z. na stretnutie s otcom riadne pripraviť.

6. Dané uznesenie bolo potvrdené aj krajským súdom. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne podala dokonca dovolanie, ktoré však bolo najvyšším súdom odmietnuté. Najvyšší súd konštatoval, že hoci sa matka prostredníctvom právnej zástupkyne domáhala prehodnotenia rozhodnutia krajského súdu z niekoľkých dôvodov, ani v jednom nebola úspešná, keďže dovolanie ani z jedného dôvodu nebolo proti uzneseniu krajského súdu prípustné.

7. Keďže matka nedodržiavala dané právoplatné uznesenie, otec svojím podaním zo dňa 20.08.2021 žiadal výkon tohto rozhodnutia z dôvodu, že matka mu v stretávaní sa bráni. V rámci tohto konania bolo nariadené aj pojednávanie a následne boli účastníci odporúčaní na spoluprácu s psychológom na referáte poradenskopsychologických služieb, ktorú aj absolvovali, pričom vzťah rodičov sa počas konzultácie zlepšil. Obaja zdieľali spoločný názor, že predchádzajúce spory k ničomu neviedli, vytvárali zbytočné napätie, ktoré vnímala aj ich maloletá dcéra. Otec konštatoval, že jeho stretávanie s maloletou sa zlepšilo, výrazne sa zmenilo správanie matky a v stretávaní s dcérou mu nebráni. Z tohto dôvodu bolo neskôr konanie o výkon rozhodnutie zastavené.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi preukazujúce ich príjmy ako aj výdavky, oboznámením sa s obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. , sp. zn. , ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

9. Maloletá Z. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí neboli manželia. Hoci sa pokúšali o spoločné dieťa, k tomuto prirodzenou cestou nedošlo a mal. Z. sa narodila po zákroku asistovanej reprodukcie, na ktorý sa podujali obaja rodičia a s ktorým obaja súhlasili. Následne po narodení dieťaťa, pričom počas tehotenstva rodičia žili naďalej v spoločnej domácnosti, bol do rodného listu zapísaný otec, teda navrhovateľ, na základe súhlasného vyhlásenia. Rodičia žili v spoločnej domácnosti do októbra 2018. Hoci matka potom, vzhľadom na svoj zhoršený zdravotný stav, žila u svojich rodičov, otec maloletú navštevoval v domácnosti rodičov matky, mal s ňou vytvorený riadny vzťah, nosil jej veci, ošatenie, hračky, plienky, potraviny a iné. Neskôr matka podala návrh na zapretie otcovstva a pokúšala sa dosiahnuť to, aby navrhovateľ nebol zapísaný v rodnom liste ako otec maloletej. K tomu však nedošlo, keďže na takéto prípady myslí aj Zákon o rodine a zapretie otcovstva v takomto prípade je vylúčené. V priebehu konania došlo k zlepšeniu vzájomných vzťahov medzi rodičmi a došlo medzi nimi k dohode, tak vo vzťahu k výchove ako aj ku skutočnosti, že vedia spolu komunikovať a v súčasnosti úprava styku potrebná nie je. Matka v priebehu konania žiadala určiť výživné vo výške 300 Eur, neskôr ponechávala výšku výživného na súd, otec súhlasil so sumou 100 Eur mesačne a v tejto časti, teda v časti výživného medzi nimi k dohode nedošlo.

10. Matka žije pri svojich rodičov, pričom má samostatné bývanie, je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške necelých 180 Eur mesačne, taktiež poberá prídavok na jedno dieťa a do konca roku 2021 poberala rodičovský príspevok vo výške 378 Eur. Maloletá druhým rokom navštevuje materskú škôlku, pričom pokiaľ nemá dištančné vyučovanie a je celý mesiac v škôlke, matka jej uhrádza stravné 32 Eur. V minulom školskom roku boli často na dištančnom vyučovaní. Školné v minulom školskom roku bolo 11 Eur, v súčasnosti matka uvádza, že je školné 10 Eur a darovací príspevok 5 Eur mesačne. Matka vyčíslila školské aktivity na 40 Eur mesačne. Tieto však nepreukázala, pričom uviedla, že v súčasnosti tieto neprebiehajú, má ísť napríklad o vyučovanie angličtiny, tanečnú a podobne. Taktiež vyčíslila oblečenie na sumu 40 Eur mesačne, pričom ale uviedla, že to nie je v každom mesiaci. Pravidelná platba je 18,70 Eur na poistenie. Vyčíslila ďalej hygienické potreby na 25 Eur, pričom ale maloletá nemá zdravotné problémy v súvislosti s pokožkou a má ísť o bežné veci ako toaletný papier, mydlo, sprchovací gél, šampón a podobne. Strava matky spolu s maloletou 220 Eur, inkaso 101,10 Eur, internet 15 Eur, mobil 10 Eur a lieky

údajne 30 Eur, taktiež nepravidelne každý mesiac. Matka tiež uvádzala, že má ďalšie výdavky napríklad na jednorazový nákup ošatenia 100 Eur a ZRPŠ 100 Eur ročne, doklady o tom nepredložila. Čo sa týka ošatenia, matka predložila dva bločky na zakúpenie nohavíc 12,90 Eur a ďalšie ošatenie necelých 45 Eur v deň keď prevzala predvolanie na súd 23.08.2021. Matka je čiastočná invalidná dôchodkyňa, je nezamestnaná, ale údajne si prácu hľadá. Má však obmedzenia vzhľadom na starostlivosť o maloletú.

11. Otec pracuje ako šofér nákladného motorového vozidla. Jeho príjem je asi 615 Eur, pričom z toho je 46 Eur daňový bonus. Rodičia sa zhodli, že za rok 2020 otec prispieval od januára do októbra 2020 sumou 50 Eur mesačne. Od novembra 2020 do augusta 2021 prispieval sumou 70 Eur mesačne. Od septembra 2021 do novembra 2021 sumou 100 Eur mesačne. V decembri 2021 zaplatil 130 Eur a v januári 2022 100 Eur. Spolu tak bolo uhradených za rok 2020, 2021 a január 2022 spolu 1 730 Eur. Naďalej býva u rodičov, ktorým na stravu prispieva sumou 100 Eur, 50 Eur inkaso, 50 Eur pohonné hmoty, 22 Eur telefón, 8 Eur poistka, 20 Eur sporenie na drevo. Vzhľadom na svoj príjem uvažuje aj o inej práci, avšak má určité zdravotné obmedzenia v súvislosti s bolesťami chrbtice.

12. V minulosti sa vyskytli u rodičov konflikty a nevhodná komunikácia predovšetkým zo strany matky, kedy nepripravovala maloletú na stretnutie s otcom, hovorila o otcovi maloletej ako o ujovi, prípadne, že zomrel. Tieto skutočnosti má súd potvrdené z vyjadrenia materskej školy, ktorú maloletá navštevovala. Zo správy z Materskej školy O. Š. súd zistil, že matka neuviedla otca v osobnom spise dieťaťa. Častým predmetom pohovorov učiteliek s matkou dieťaťa boli nevhodné vzorce správania maloletej v kolektíve, ako fyzické útoky, úmyselné ubližovanie, narúšanie edukačného procesu, odmietanie poslušnosti, nerešpektovanie požiadaviek učiteľky a podobne. Otec sa snažil o kontakt s materskou škôlkou, o informácie o maloletej, no po požiadavke matky nikomu nepodávať žiadne informácie o dieťati, tieto informácie mu podávané neboli. Pri bežnej komunikácii maloletej s deťmi a učiteľkami maloletá uvádzala, že nemá otca, že zomrel na kovid, údajne jej to povedala matka. V súčasnosti však vzhľadom na postoj oboch rodičov, ich zlepšený vzťah, sa javí, že sa zlepšila aj komunikácia matky vo vzťahu k maloletej.

13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. V predmetnom konaní súd zistil, že maloletá pochádza zo zákroku asistovanej reprodukcie, a je zrejmé, že má v rodnom liste zapísaných dvoch rodičov a napriek tomu, že títo rodičia zrejme už nebudú fungovať ako partneri, na ich rodičovstve a zápise v rodnom liste sa nič nezmení. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť ani matka, hoci tak v minulosti chcela urobiť. Súd vychádza zo zápisu v rodnom liste, ale aj z toho čo bolo zistené vykonaným dokazovaním, teda, že rodičia žili v spoločnej domácnosti, chceli spoločné dieťa. Takýmto spôsobom sa im spoločné dieťa narodilo a ich vzájomný rozchod na tom nič nezmení. Súd víta, že túto skutočnosť pochopila aj matka a hoci v budúcnosti je možné, že bude mať iného partnera s ktorým vytvorí šťastný vzťah, otec maloletej, ten ktorý je zapísaný v rodnom liste, bude naďalej oprávnený a povinný vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti. Je preto výrazne v záujme maloletej, že dané skutočnosti vyplývajúce zo slobodného rozhodnutia dvoch dospelých ľudí, rodičov, teda skutočnosť, že sa rozhodli pre zákrok asistovanej reprodukcie a súhlasne vyhlásili, že navrhovateľ je otcom maloletej matka prijala a v súčasnosti z nich rodičia vychádzajú. Ako je zrejmé konflikty rodičov, odmietanie otca matkou a nevhodná komunikácia zo stany matky sa začala prejavovať už aj na správaní maloletej. Zo správy Materskej školy O. Š., súd istil, že matka neuviedla otca v osobnom spise dieťaťa. Častým predmetom pohovorov učiteliek s matkou dieťaťa boli nevhodné vzorce správania maloletej v kolektíve ako fyzické útoky, úmyselné ubližovanie, narúšanie edukačného procesu, odmietanie poslušnosti, nerešpektovanie požiadaviek učiteľky a podobne. Otec sa snažil o kontakt s materskou škôlkou, o poskytovaní informácii, no po požiadavke matky nikomu nepodávať žiadne informácie o dieťati, tieto informácie mu podávané neboli. Pri bežnej komunikácii maloletej s deťmi a učiteľkami maloletá uvádzala, že nemá otca, že zomrel na kovid, údajne jej to povedala matka. Maloletá hoci v útlom veku už začala vnímať napätie medzi rodičmi, konfliktné situácie, nevhodnú komunikáciu zo strany matky a táto celá situácia sa začala prejavovať na jej psychike, správaní a interakciách k deťom. Súd preto apeluje na oboch rodičov, aby s maloletou komunikovali vhodným spôsobom, primeraným jej veku, nezaťažovali ju prípadnými svojimi konfliktami, ale vychádzali z toho, že sú spoločne zodpovední za blaho dieťaťa a majú konať v jej najlepšom záujme. V súčasnosti sa javí, že to obaja pochopili. Medzi rodičmi nebolo sporné, že matka sa riadne stará o dieťa, zabezpečuje jej všetky potreby. Súd jej zveril dieťa do osobnej starostlivosti. Čo sa týka úpravy styku, vzhľadom na vyššie uvedenú zlepšenú komunikáciu medzi rodičmi sa títo zhodli, že za súčasnej situácie nie je potrebné upravovať styk. Po právoplatnom skončení tohto konania preto skončí aj platnosť neodkladného opatrenia. Samozrejme, ak by sa čokoľvek v budúcnosti udialo, čo by mohlo sťažiť stretávanie sa otca s maloletou, je tu možnosť opätovne, či už prostredníctvom neodkladného opatrenia alebo riadneho konania, tento styk upraviť. Súd však verí v to, že rodičia pochopili svoju rodičovskú zodpovednosť a že budú obaja komunikovať tak, aby to bolo v čo najlepšom záujme mal. Sofie a do budúcnosti sa budú sami vedieť dohodnúť na stretávaní sa otca s maloletou.

21. Čo sa týka výživného, matka žiadala pôvodne 300 Eur, neskôr ponechávala výšku výživného na rozhodnutí súdu. Otec súhlasil s výživným 100 Eur. Matka tiež poukázala na to, že otec poberá daňový bonus. Pokiaľ je príjem otca necelých 620 Eur spolu s daňovým bonusom, po jeho odpočítaní je príjem otca 574 Eur. Pokiaľ vychádzame z približných tabuliek na určenie výživného, že pri dieťati do šiestich rokov je výživné vo výške 11 - 15 %, potom by malo byť za takejto situácie stanovené výživné okolo 70 - 80 Eur mesačne. Súd však vychádzal z toho, že otec poberá daňový bonus a teda zahrnul ho do výpočtu výživného. Za takejto situácie potom súd stanovil výživné vo výške 120 Eur mesačne, ktoré sa vzhľadom na potreby dieťaťa a možnosti otca javí ako primerané. Samozrejme vzhľadom na vývoj životných nákladov, potreby maloletej sa súdu javí snaha otca zvyšovať si svoj príjem brigádnicky, prípadne zmenou zamestnania ako vhodná. Súd určil výživné 120 Eur mesačne. V prevyšujúcej časti návrh matky ako nedôvodný zamietol. Súd poukazuje aj na listinné dôkazy, ktoré predložila matka a ktoré preukazujú jej výdavky, ktoré podľa súdu nezodpovedajú potrebám maloletej, najmä čo sa týka ošatenia, hygienických potrieb, prípadne školských aktivít a podobne. Súd určoval výživné od podania návrhu, teda od 13.01.2020. Za január 2020 tak otec mal zaplatiť sumu 73,50 Eur a za ďalších 24 mesiacov mal zaplatiť 2 880 Eur. Spolu tak mal zaplatiť 2 953,50 Eur.

Medzi účastníkmi nebolo sporné aké sumy otec zaplatil od januára 2020 do januára 2022. Súd teda vypočítal sumu, ktorú otec zaplatil, ale od 13.01.2020 do 31.01.2022, išlo o sumu 1 710,60 Eur. Túto sumu následne odpočítal od sumy, ktorú mal otec zaplatiť. Rozdiel je 1 242,90 Eur, ktoré je dlžné výživné za rozhodné obdobie. Súd mu povolil tento dlh zaplatiť v šiestich mesiacov s tým, že súd má za to, že táto lehota je primeraná, aby otec zvýšeným pracovným úsilím si danú sumu zabezpečil, vybavil si úver alebo získal pôžičku. Zároveň maloletá v primeranej lehote dostane finančné prostriedky, ktoré už mali byť vyplatené.

22. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

24. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa , súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. ( )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( )

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).