Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-175-2018.pdf
PDF · 143.21 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/175/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanej: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX V., v konaní o zaplatenie 239,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/237/2017-88 zo dňa 19. apríla 2018 vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 239,85 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/237/2017-88 zo dňa 19. apríla 2018 v napadnutom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 239,85 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 239,85 Eur od 05.10.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku v spojení so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, podľa ktorého žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 50% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresného súdu bolo konanie o zaplatenie sumy 83,77 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 83,77 Eur od 05.10.2017 zastavené. Samostatným výrokom bolo konanie o zaplatenie úrokov z omeškania prevyšujúcich 8% ročne zo sumy 239,85 Eur od 05.10.2017 do zaplatenia, zastavené. Ďalším výrokom okresný súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 239,85 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 239,85 Eur od 05.10.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 50% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na žalobu žalobcu zo dňa 28.09.2017 doručenú Okresnému súdu Žilina dňa 05.10.2017, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej uloženia povinnosti zaplatiť sumu 323,62 Eur spolu s úrokmi z omeškania, ako aj náhrady trovy konania. Žalobca nárok odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanou Zmluvu o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta spolu s Dodatkom č. 1, na základe čoho žalovaná bola povinná vykonávať činnosť finančného sprostredkovania pre žalobcu a žalobca jej bol povinný poskytnúť odplatu v súlade so zmluvnými podmienkami. Ak poistná zmluva, ktorú žalovaná sprostredkovala, zanikne, žalovaná bola povinná vrátiť províziu v časti alebo celú. Žalovaná sprostredkovala pre žalobcu uzavretie zmlúv, ktoré zanikli v prvom roku poistenia, preto žalobcovi vznikol nárok na vrátenie dohodnutej výšky
provízie 323,62 Eur. Spolu so žalobou žalobca predložil Zmluvu o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta s Prílohou č.1, 2 a 3, Dodatok č.1, výzvu na zaplatenie zo dňa 05.12.2013 s doručenkou, osvedčenie o zápise do registra finančných agentov, zmluvy s výzvami na zaplatenie poistného.
2. Okresný súd za aplikácie ust. § 144 ods. 1, § 145 ods. 2, § 146 CSP vzhľadom k dispozitívnemu úkonu žalobcu a so súhlasom žalovanej konanie v časti o zaplatenie sumy 83,77 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 83,77 Eur od 05.10.2017 a o zaplatenie úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 8% ročne zo sumy 239,85 Eur od 05.10.2017, zastavil. Okresný súd podľa výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 20.12.2012 Zmluvu o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta, predmetom ktorej bolo vykonávanie činnosti finančného sprostredkovania pre GS viazaným finančným agentom v rozsahu bodu 2 zmluvy, a to vykonávať činnosti smerujúce k uzavretiu alebo k zmene poistnej zmluvy, predkladať ponuky a/alebo návrhy na uzavretie poistnej zmluvy, uzavierať poistné zmluvy, spolupracovať pri správe poistnej zmluvy. Za riadne vykonávanie činnosti uvedené v bode 2 zmluvy, sa žalobca zaviazal vyplatiť žalovanej odplatu za podmienok vyšpecifikovaných v zmluve a v prílohách, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa článku VI., bod 5 zmluvy, neoddeliteľnými súčasťami zmluvy, s obsahom ktorých sa žalovaná oboznámila a prevzala, boli prílohy, a to Príloha č.1 provízne podmienky, č. 2 manuál, č. 3 štartovacia provízia. Podľa čl. VI., bod 9 zmluvy - obe zmluvné strany sa oboznámili s obsahom zmluvy, túto podpísali slobodne, vážne, zmluva bola pre zmluvné strany určitá a zrozumiteľná a nebola urobená pod nátlakom alebo v tiesni alebo za inak nevýhodných podmienok, na znak čoho ju podpísali. Podľa Prílohy č. 2, bod 28 - ak dôjde v priebehu poistenia k zániku poistnej zmluvy, z ktorej bola žalovanej zo strany žalobcu vyplatená základná alebo následná provízia, žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi celú výšku vyplatenej provízie alebo jej časť v percentuálnej výške z vyplatenej základnej alebo následnej provízie podľa stanovených pravidiel v danom ustanovení, z ktorého vyplýva, že pri dĺžke trvania poistnej zmluvy 0-12 mesiacov, storno vyplatenej základnej provízie je 100%.
3. Okresný súd poukázal na ust. § 269 ods. 2, § 642, § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1 a 5 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a dospel k záveru, že žalobe o zaplatenie 239,85 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokmi z omeškania bolo nevyhnutné vyhovieť.
4. Okresný súd mal za nesporné uzavretie Zmluvy o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta dňa 20.12.2012, ako zmluvy podľa § 269 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 186/2009 Z.z., ktorý upravuje daný typ zmluvy. Medzi stranami bolo nesporné, že neoddeliteľnou súčasťou danej zmluvy boli Príloha č. 1, 2, 3. Okresný súd posúdil, že ide o obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa aplikoval Obchodný zákonník v spojení so zákonom č. 186/2009 Z.z.. Okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, a preto na túto zmluvu sa nevzťahovali ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to ust. § 52 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka.
5. Okresný súd sa nestotožnil s názorom žalovanej, že má ísť o spotrebiteľský vzťah, keďže podľa jej tvrdení „konala pod rodným číslom“, pretože sprostredkovateľská činnosť, ktorá bola vykonávaná zo strany žalovanej, je podnikaním. Takisto podľa ust. § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z. finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním. Žalovaná bola zapísaná v registri finančných agentov a finančných poradcov pod číslom 166477 na základe Osvedčenia zo dňa 31.12.2012, preto bolo nesporné, že danú činnosť vykonávala podľa zákona č. 186/2009 Z.z.. Podľa názoru okresného súdu nebolo možné tento vzťah podriadiť pod spotrebiteľský vzťah, pretože daný vzťah ani nespĺňal podmienky pre posúdenie ako spotrebiteľského vzťahu. Žalovaná v danom vzťahu nevystupovala ako spotrebiteľ, nevystupovala ako slabšia strana, ktorej by mal súd poskytnúť ochranu ex offo ako slabšej strane - spotrebiteľovi. Ak v danom prípade podľa záveru okresného súdu sa nejednalo o spotrebiteľský vzťah, tak práva a povinnosti strán sa spravovali Obchodným zákonníkom. Neprijateľné podmienky, na ktoré sa žalovaná odvolávala, sa týkali úpravy spotrebiteľského vzťahu a rovnako aj smernica Rady 93/13/EHS sa týkala nekalých podmienok v rámci spotrebiteľského vzťahu, a pre daný vzťah bola irelevantná.
6. Okresný súd mal preukázané, že žalovaná sprostredkovala uzavretie poistných zmlúv s G. C. dňa 12.03.2013 a s T. W. dňa 22.01.2013. Tieto skutočnosti neboli sporné. Takisto nebolo sporné to, že tieto
zmluvy zanikli z dôvodu neuhradenia poistného do 1 mesiaca od doručenia výzvy. Výzvy a ich doručenie bolo okresnému súdu riadne preukázané. Poistná zmluva č. 2400327245 C. G. zanikla dňa 22.09.2013 a provízia bola žalovanej vyplatená vo výške 83,77 Eur. Poistná zmluva č. 2400252444 T. W., zanikla dňa 12.10.2013, pričom provízia bola žalovanej vyplatená vo výške 241,37 Eur. Tieto skutočnosti vyplynuli z predložených listín a súčasne boli nesporné medzi stranami podľa ust. § 151 CSP.
7. Okresný súd uviedol, že žalovaná vzniesla námietku premlčania ohľadom vrátenia provízie za Zmluvu č. 2400327245 C. G. zo dňa 13.03.2013, pretože bola ukončená dňa 22.09.2013 a žaloba bola podaná až dňa 05.10.2017, t.j. po uplynutí štvorročnej premlčacej doby. Na základe takto vznesenej námietky premlčania žalobca zobral v tejto časti žalobu späť, z titulu ktorého dispozitívneho úkonu okresný súd v tejto časti konanie zastavil. Z uvedeného preto v ďalšom konaní sa okresný súd zaoberal už len poistnou zmluvou č. 2400252444 poistníka T. W. zo dňa 23.01.2013. Táto zmluva zanikla dňa 12.10.2013 z dôvodu neuhradenia poistného v lehote do 1 mesiaca od doručenia výzvy. Zmluva bola dohodnutá na dobu 40 rokov, i napriek uvedenému trvala len približne 9 mesiacov. Podľa Zmluvných dojednaní v zmluve a v Prílohe č. 1, č. 2 a č. 3, žalovaná bola povinná vrátiť províziu zo zmluvy, pokiaľ trvala 0-12 mesiacov. Toto ustanovenie bolo riadnym spôsobom medzi zmluvnými stranami dojednané, keďže vyslovene zmluvné strany uviedli, že sa s obsahom zmluvy oboznámili, zmluva bola pre nich určitá a zrozumiteľná, ako aj nebola urobená pod nátlakom a/alebo v tiesni ani za inak nevýhodných podmienok, na znak čoho bola zmluvnými stranami podpísaná. Bolo nepochybné, že neoddeliteľnou súčasťou boli aj prílohy. Pokiaľ sa žalovaná bránila, že nárok na vrátenie provízie je neprijateľnou podmienkou a poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 16Cb/134/2015 a bližšie ohľadom tohto rozhodnutia nič neuviedla a ani nebolo predložené, tak okresný súd uzavrel, že v danej veci nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov. Okresný súd dospel k záveru, že nebol viazaný týmto rozhodnutím, na ktoré žalovaná poukázala a súčasne ani sa nejednalo o totožný predmet konania v danej veci. Ak sa žalovaná bránila poukázaním neprijateľných podmienok, resp. potreby skúmania zmluvy súdom ex offo so smernicou Rady 93/13/EHS, tak okresný súd zdôraznil, že v danom prípade nebolo možné skúmať neprijateľné podmienky, pretože nešlo o spotrebiteľský vzťah.
8. Okresný súd sa zaoberal tým, či zmluvné dojednanie ohľadom vrátenia provízie bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom. Okresný súd mal za to, že zmluva bola uzavretá riadnym spôsobom, obidve zmluvné strany s obsahom zmluvy boli oboznámené a nebolo možné súhlasiť so žalovanou, že by bola zmluva jednostranne daná. Žalobca za spoluprácu so žalovanou stanovili podmienky, pričom bolo vecou každého agenta, či zmluvu podpíše a či s takými podmienkami bude súhlasiť. Z ničoho nevyplynulo, že by žalovaná namietala pri kreovaní zmluvného vzťahu zmluvné dojednania, platnosť zmluvy, platnosť jednotlivých ustanovení, i primeranosť týchto ustanovení. Zmluva bola uzavretá s vedomím, že žalovaná vstupuje do rizika vrátenia provízie, pokiaľ zmluva nebude trvať dojednaný čas. Okresný súd skonštatoval, že takto uzavretá zmluva nebola v rozpore s poctivým obchodným stykom.
9. Okresný súd súčasne poukázal na to, že poistníkom predmetnej zmluvy bola osoba s rovnakým priezviskom a rovnakým trvalým bydliskom ako žalovaná, pričom táto osoba, hoci uzavrela zmluvu prostredníctvom žalovanej na 40 rokov, po približne 9 mesiacoch zmluva zanikla, pričom poistník uhradil poistné iba za 4 mesiace, čo vyvolalo určité špekulácie a účelovosť takého konania pri uzatváraní zmluvy, čo však súčasne nebolo predmetom daného súdneho konania. Okresný súd mal za to, že by bolo nespravodlivé, keby vyplatená provízia v takýchto prípadoch nebola vrátená, pričom bolo potrebné podotknúť, že zmluva mala trvať 40 rokov a podľa toho bola aj stanovená provízia a táto zmluva trvala menej ako rok. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou nebola v rozpore s poctivým obchodným stykom.
10. Okresný súd k obrane žalovanej, podľa ktorej bol nárok žalobcu v rozpore so zákonom, uviedol, že žalobca správne poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 17.05.2017 vo veci C-48/16, ktorým rozhodol, že ust. § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré odzrkadľuje čl. 11 ods. 3 Smernice Rady č. 86/653/EHS o koordinácii zákonov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov, sa má vykladať tak, že sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej medzi zastúpenými a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy. Z tohto rozhodnutia Súdneho dvora EÚ podľa záveru okresného súdu vyplýva, že nárok na vrátenie provízie sa nevzťahuje len na prípady úplnej nerealizácie zmluvy s treťou osobou, ale aj na prípady čiastočnej nerealizácie takej zmluvy, teda na situáciu, že sa nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že takáto zmluva nebude trvať predpokladaný čas.
11. Okresný súd k dôvodnosti žalobcovho nároku poukázal aj na jeho vyjadrenia v tom, že žalovaná bola oboznámená s obsahom zmluvy vrátane svojich povinností, a to aj s povinnosťou vrátiť vyplatené provízie, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Provízia nebola iba za samotné uzavretie zmluvy, ale aj za ďalšiu činnosť, ktorú žalovaná nevykonávala riadne, čo preukázalo aj to, že zmluva bola v krátkom čase od jej uzavretia ukončená. Ak žalovaná trvala na tom, že do uzavretého vzťahu nemala možnosť vstupovať, nemala možnosť prinútiť, aby tretia zmluvná strana si plnila svoje záväzky, platila, tak okresný súd poukázal na to, že žalovaná samotná sprostredkovala poistníka, mala naňho kontakt, mohla ho motivovať a dokonca v danom prípade išlo o poistníka pravdepodobne príbuzného, čo vyplynulo z mena a adresy, ktorá bola rovnaká ako u žalovanej. Podľa uzavretej zmluvy a záveru okresného súdu povinnosťou žalovanej nebolo iba samotné sprostredkovanie.
12. Okresný súd podľa výsledkov vykonaného dokazovania skonštatoval, že žalobca preukázal poistnú zmluvu, výzvu na zaplatenie poistného spolu s poučením, že zmluva zanikne, ak nebude poistné zaplatené do jedného mesiaca od doručenia. Žalobca preukázal doručenie týchto výziev, na základe čoho bolo skonštatované, že poistné nebolo zaplatené a zmluva zanikla. Ak žalovaná tieto skutočnosti namietala, nenavrhla žiadne dôkazy na preukázanie opaku, teda na preukázanie trvania poistného vzťahu. Podľa názoru okresného súdu, že hoci žalovaná namietala nárok žalobcu, nepriamo ho potvrdila tým, že v rámci urovnania vzťahu navrhla, že zaplatí províziu, aj keď iba časť. Takto nepriamo potvrdila vedomosť o povinnosti vrátiť províziu v prípade zániku poistnej zmluvy, ktorú sprostredkovala. V zmluvných dojednaniach však bolo jednoznačne skonštatované, že žalovaná je povinná vrátiť províziu v rozsahu 100%, pokiaľ predmetné poistné zmluvy budú v trvaní iba 0-12 mesiacov a žalovaná podpísaním zmluvy a jej uzavretím si bola vedomá tejto povinnosti, pričom dobrovoľne „vstúpila“ do tohto rizika.
13. Podľa záveru okresného súdu neobstálo ani tvrdenie žalovanej, že zmluvné dojednania boli nečitateľné. Pokiaľ aj ustanovenia v prílohách zmluvy boli v menšej veľkosti písma než samotná zmluva, nespôsobilo to neplatnosť zmluvy, pretože sa nejednalo o spotrebiteľský vzťah, a tým nebolo možné ani aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Menšie písmo v prílohách nespôsobilo nečitateľnosť a žalovaná potvrdila, že bola so zmluvou a prílohami, ako jej neoddeliteľnými súčasťami, riadne oboznámená a nič nenamietala pri uzavretí zmluvy s prílohami, ako jej neoddeliteľnými súčasťami, so všetkým súhlasila, čo preukázal jej podpis na zmluve.
14. Okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu na vrátenie provízie podľa uzavretej zmluvy spolu s prílohami. Ak žalovaná tvrdila, že dojednania v zmluve sú rozporné, tak išlo len o účelovú a špekulatívnu obranu. Žalovaná dobrovoľne vstúpila do daného vzťahu, dobrovoľne uzavrela zmluvu, pričom výška žalovanej istiny, ktorá predstavovala províziu vyplatenú z poistnej zmluvy poistníka T. W., a ktorú požadoval žalobca z dôvodu zániku zmluvy vrátiť, nebola medzi stranami sporná. Ak poistná zmluva zanikla do 1 roka od uzavretia, tak podľa zmluvných dojednaní, u ktorých nebol dôvod, aby ich okresný súd posúdil ako neplatné, žalovaná mala povinnosť vrátiť vyplatenú províziu, a to v rozsahu 100%. Ani povinnosť vrátiť províziu vo výške 100 % okresný súd nepovažoval za rozpornú s poctivým obchodným stykom, pretože takáto úprava má zabrániť prípadným špekuláciám uzavrieť zmluvu, prevziať províziu a po cca 1 mesiaci neplatiť poistné, v dôsledku čoho zanikne zmluva a tak by podľa výkladu žalovanej jej zostala provízia v plnej výške. Okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade nebol dôvod požadovať vrátenie provízie iba v časti, keďže provízia bola vyplatená za zmluvu uzavretú na minimálne 40 rokov, avšak zanikla v jej prvom roku, teda rozsah vrátenia provízie bol vzhľadom na skutočnú dĺžku trvania zmluvy primeraný. Z týchto záverov okresný súd považoval nárok žalobcu za opodstatnený. Pri priznaní úrokov z omeškania okresný súd poukázal na ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 1 Nariadenia vlády SR č. 41/2013 Z.z.. Okresný súd zistil, že ak žalovaná nevrátila províziu na výzvu žalobcu v lehote, ktorá bola stanovená vo výzve zo dňa 05.12.2013, a to v lehote 10 dní od doručenia výzvy, pričom zásielka s výzvou bola uložená dňa 12.12.2013, žalovaná sa dostala do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty od doručenia výzvy. Žalobca uplatnil úroky z omeškania až od 05.10.2017, t.j. od doručenia žaloby na súd, teda od neskoršieho dátumu, než mu vznikol nárok. Ak súd bol viazaný žalobou, tak priznal úroky z omeškania až od 05.10.2017 tak, ako si uplatnil žalobca. Pri výške úrokov z omeškania 8% okresný súd túto posúdil za primeranú v súlade s platnými právnymi predpismi a výšku osobitne nedokazoval vzhľadom na ustanovenia CSP. Okresný súd nepriznal úroky z omeškania z pôvodne žalovanej istiny vzhľadom na späťvzatie, a preto bolo zastavené konanie aj v časti uplatnených úrokov z omeškania zo sumy 83,77 Eur a v časti prevyšujúcej výšku 8%.
15. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodoval za aplikácie ust. § 255, § 256, § 262 ods. 1, 2 CSP v spojení s Čl. 4 CSP. Okresný súd priznal žalobcovi ako úspešnej strane trovy konania v rozsahu 50% vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu. Okresný súd analogicky aplikoval ust. § 255 a § 256 v spojitosti s Čl. 4 CSP, pretože zastavenie konania v rozsahu 83,77 Eur s príslušenstvom procesne zavinil žalobca, ak nárok v danej časti si uplatnil po uplynutí premlčacej doby a po vznesení námietky premlčania, na ktorú súd musí prihliadať. Vo zvyšnej časti, čo sa týka istiny, bol žalobca úspešný, a tak okresný súd posúdil, že žalobca bol úspešný v rozsahu 75% (priznaná suma 239,85 Eur z celkovo uplatnenej sumy 323,62 Eur) a žalovaná bola úspešná v rozsahu 25% (keď zastavenie konania v časti sumy 83,77 Eur procesne zavinil žalobca), preto čistý úspech žalobcu bol 50 % (75%-25%). O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti rozsudku.
16. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 239,85 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokmi z omeškania, v spojení so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. Zdôraznila, že v demokratickom štáte nie je prípustné, aby občan vykonával činnosť bez nároku na odmenu pre spoločnosť Generali Poisťovňa, a.s. ktorá poisťovňa podľa výpisu z obchodného registra je podnikateľom a podniká za účelom dosiahnutia zisku. Žalovaná považovala rozsudok za nezákonný, neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti predmetnej sporovej právnej veci. Žalovaná tvrdila, že rozsudkom okresného súdu bolo porušené jej právo na spravodlivý proces, ako aj, že rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná mala za to, že rozhodnutie okresného súdu sa nedostatočne vysporiadalo s jej námietkami a neboli zdôvodnené všetky okolnosti. Žalovaná v odvolaní poukázala na uzavretú zmluvu o sprostredkovaní, jej obsahové náležitosti s tým, že okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že odmenu za sprostredkovanie nie je žalovaná povinná vrátiť podľa žiadneho právneho predpisu. Podľa žalovanej nárok žalobcu vrátiť odmenu za vykonanú činnosť nemá oporu v žiadnom právnom predpise, ako aj, že dohoda v zmluve uzavretej medzi stranami podľa Prílohy č. 2 bod 28 je v rozpore so zákonom a je neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaná poukázala na to, že došlo k uzavretiu zmluvy podľa § 642 Obchodného zákonníka, a to zmluvy o sprostredkovaní. Podľa príslušných ustanovení žalovanej patrila za uzavretie určitých zmlúv s treťou osobou odplata (provízia). Žalovaná zvýraznila, že žiadna zmluva nesmie obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech jednej zo zmluvných strán. Mala za to, že aj Smernica Rady 93/13/EHS sa vzťahuje na obchody. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995, ktorý okrem iného určuje to, že o obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, ale svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Podmienky dohodnuté v Prílohe č. 1, č. 2 a č. 3 neboli pre žalovanú záväzné, pretože Príloha č. 2 ako Manuál finančného agenta vnútornej siete, na ktorý sa žalobca odvoláva, nebola parafovaná zmluvnými stranami. S touto námietkou žalovanej sa okresný súd nevysporiadal, a tým porušil právo na spravodlivý proces.
17. Žalovaná v ďalšej časti odvolania nesúhlasila so závermi uvedenými v odseku 34., 35., 38., 42. odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Okresný súd sa uspokojil s tvrdením žalobcu, že žalovaná bola oboznámená s povinnosťou vrátiť vyplatené provízie, čo mala potvrdiť vlastnoručným podpisom, pričom žalovaná vlastnoručným podpisom nepotvrdila, že vráti vyplatené provízie. Žalovaná napádala aj tie závery okresného súdu, v ktorých bolo vyjadrené, že žalovaná bola povinná vrátiť províziu v rozsahu 100%, pokiaľ predmetné poistné zmluvy budú v trvaní iba 0-12 mesiacov, keďže takého ustanovenie v zmluve nie je. Žalobca ako podnikateľ s dlhoročnými skúsenosťami pripravil zmluvu a podľa ust. § 43 Občianskeho zákonníka bol povinný dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Okresný súd nesprávne vyhodnotil to, že ani povinnosť vrátiť províziu vo výške 100% nebola v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalovaná mala za to, že rozhodnutie okresného súdu nespĺňa náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP. V náležitostiach odôvodenia napadnutého rozsudku žalovaná poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02, III. ÚS 209/04, III. ÚS 206/06, III. ÚS 78/07. Podľa žalovanej z ústavného hľadiska nebolo možné tolerovať výkon verejnej moci, ktorá je prostým uplatnením formálne predvídaného oprávnenia orgánu verejnej moci bez toho, že by bol sledovaný zákonom predpokladaný a racionálny účel, ku ktorému konkrétny výkon zverenej právomoci smeruje. Žalovaná poukázala aj na Listinu základných práv a slobôd, ktorou je Slovenská republika viazaná. Žalovaná poukazovala na rozhodovaciu činnosťou Ústavného súdu SR, ktorý pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri
interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. Podľa žalovanej okresný súd na základe vykonaného dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami došiel k extrémnemu nesúladu a hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ. Okresný súd podľa žalovanej neprihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade nevyvážil s ohľadom na špecifikum danej veci, pričom kritériá iba mechanicky aplikoval. Súdne rozhodnutie v prvom rade musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Okresný súd pri posudzovaní žalobcovho nároku podľa názoru žalovanej nadmerne formalisticky pristupoval, a tým žalovanej odňal právo na spravodlivý proces. Navrhla v napadnutých výrokoch rozsudok okresného súdu zrušiť.
18. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 14.6.2018. Žalobca zdôraznil, že so žalovanou bola dňa 20.12.2012 uzavretá Zmluva o vykonávaní činnosti viazaného agenta, predmetom ktorej bolo vykonávanie činnosti viazaného finančného sprostredkovania pre žalobcu viazaným finančným agentom v rozsahu bodu 2 zmluvy, a to vykonávať činnosti smerujúce k uzavretiu alebo k zmene poistnej zmluvy, predkladať ponuky a/alebo návrhy na uzavretie poistnej zmluvy, uzavrieť poistné zmluvy, spolupracovať pri správe poistnej zmluvy. Za riadne vykonávanie činnosti uvedených v bode 2 zmluvy sa žalobca zaviazal vyplatiť žalovanej odplatu za podmienok vyšpecifikovaných v zmluve a v prílohách, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa čl. VI. bodu 9 zmluvy bolo uvedené, že obe zmluvné strany sa oboznámili s obsahom tejto zmluvy, túto podpísali slobodne, vážne, pričom zmluva bola pre zmluvné strany určitá a zrozumiteľná a nebola urobená pod nátlakom a/alebo v tiesni ani za inak nevýhodných podmienok, na znak čoho bola zmluva podpísaná. Podľa čl. VI. zmluvy neoddeliteľnými súčasťami zmluvy, s obsahom ktorých sa žalovaná oboznámila, prevzala, boli prílohy, a to Príloha č. 1 provízne podmienky, č. 2 manuál, č. 3 štartovacia provízia. Na základe tohto preto tvrdenia žalovanej, že podmienky dojednané v Prílohách č. 1, 2, a 3 nie sú pre ňu záväzné a že manuál finančného agenta vnútornej siete MVFA nebol parafovaný zmluvnými stranami, sa javia ako neopodstatnené a účelové.
19. Žalobca vo vyjadrení poukázal na to, že v zmysle zmluvy, a to Prílohy č. 2 bodu 28 bolo dohodnuté, že ak zanikne poistná zmluva, za ktorú bola žalovanej vyplatená provízia, alebo dôjde k zníženiu poistnej sumy dohodnutej v poistnej zmluve, žalovaná bola povinná vrátiť províziu, resp. jej časť určenú v percentách. V prípade zániku životného alebo úrazového poistenia z dôvodu výpovede poistenia alebo nezaplatenia poistného v prvých troch rokoch poistenia, žalobca mal právo na storno vyplatenej provízie v závislosti od dĺžky trvania poistenia. Ak poistná zmluva zanikne v prvom roku poistenia, tak žalobca mal v súlade s dohodnutými podmienkami nárok na vrátenie provízií uvedených v zmluve, a to nárok na vrátenie 100% vyplatenej provízie. Žalovaná v odvolaní poukázala na to, že zmluva uzavretá so žalobcom bola podľa § 642 Obchodného zákonníka a žalovanej mala patriť za uzavretie určitých zmlúv s treťou osobou odplata (provízia). K tomuto tvrdeniu žalobca uviedol, že zmluva bola uzatvorená podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako nepomenovaná, inominátna zmluva. Okresný súd správne posúdil zmluvný vzťah ako obchodno-záväzkový, na ktorý sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka a nebolo možné na túto zmluvu vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu rovnako správne okresný súd uzavrel, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Žalobca postupoval správne a v súlade so zákonnými podmienkami dohodnutými v zmluve, a preto považoval svoj nárok voči žalovanej za opodstatnený. Obranu žalovanej považoval za účelovú. Podľa žalobcu okresný súd rozhodol vecne správne, preto navrhol jeho rozhodnutie v dotknutých výrokoch potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania.
20. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 29.6.2018 (č.l. 141 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej doručené žalovanej s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaná do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužila.
21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovanou a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
22. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/175/2018-145 zo dňa
07.01.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.03.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
23. Krajský súd primárne poukazuje na ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a odvolanie podané žalovanou zo dňa 20.05.2018, keď rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním žalovanou posudzoval v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov. Bolo nepochybné, že žalovaná svojim odvolaním napádala výrokovú časť rozsudku okresného súdu o jej povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 239,85 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokmi z omeškania, ako aj s tým spojený závislý výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ku ktorým výrokovým častiam jednotlivými odvolacími dôvodmi namietala závery odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Krajský súd za aplikácie ust. § 387 ods. 3 posledná veta CSP zvýrazňuje, že sa v rámci svojho rozhodnutia v odôvodnení tohto rozsudku vysporiadal len s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, keďže podľa už ustálenej rozhodovacej činnosti tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR ani odvolací súd nie je povinný dať odpoveď na všetky odvolacie námietky, dôvody, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.
24. Krajský súd konštatuje, že nebol relevantný odvolací dôvod zo strany žalovanej, ktorá mala za to, že napadnutý rozsudok okresného súdu nemá náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2, 3 CSP. Oproti uvedenému krajský súd konštatuje, že rozsudok okresného súdu má náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže okresný súd sa vo svojich skutkových a právnych záveroch jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k žalobou uplatnenému nároku, ako aj k obrane, ktorú použila žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie. K tomuto odvolaciemu dôvodu použitému žalovanou krajský súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo sporovej strany na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s každým argumentom sporovej strany. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Predmetné rozhodnutie okresného súdu napadnuté odvolaním žalovanou tieto atribúty spĺňa.
25. K odôvodneniu napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/05, III. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných sporovou stranou. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov.
26. Všeobecný súd pri výklade, aplikácií príslušných právnych predpisov prihliada na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom sporových strán (III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Krajský súd vo vzťahu k spôsobu prejednania sporovej veci, posúdenia nároku žalobcu a obrany žalovanej konštatuje, že okresný súd pri svojom rozhodovaní akceptoval aj proporcionálne rozloženie práv a povinností žalobcu a žalovanej ako zmluvných strán, t.j. prihliadal na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaných práv žalobcu a jeho oprávnených záujmov vo vzťahu k obrane a povinnosti žalovanej. Nebolo možné preto súhlasiť s odvolacím dôvodom žalovanej, že by okresný súd nevyváženým spôsobom prihliadal len na tvrdenia a uplatňovaný nárok žalobcu. Sporovú vec okresný súd nevyhodnocoval jednostranne tak, ako to namietala žalovaná, keďže zobral do úvahy obsah, ako aj účel kreovaného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.
27. Nemožno súhlasiť ani s ďalším odvolacím dôvodom, ktorým žalovaná namietala, že závery okresného súdu nemajú oporu v dokazovaní a zistených skutočnostiach. Krajský súd uvádza, že prijatým
záverom súdom prvej inštancie predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, majúca svoj základ vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je aj právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu, vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosť jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem však nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
28. Oboznámením sa s priebehom a postupom konania pred okresným súdom krajský súd konštatuje, že obidvom sporovým stranám, t.j. tak žalobcovi ako aj žalovanej boli vytvorené rovnaké podmienky k uplatňovaniu ich práv, oprávnených záujmov, a preto nemožno dospieť k záveru, že by postupom okresného súdu došlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov niektorej zo sporových strán. Krajský súd poukazuje aj na to, že podľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy sporových strán. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný, aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti a v danej veci napadnutý rozsudok okresného súdu tieto znaky, vlastnosti má. Okresný súd sa dostatočným a konkrétnym spôsobom vyjadril k žalobnému nároku, ako aj k obrane žalovanej.
29. Krajský súd za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza, že sa stotožňuje so spôsobom posúdenia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou ako zmluvy uzavretej podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, pretože zmluvný vzťah kreovaný medzi žalobcom a žalovanou obsahuje v potrebnom rozsahu dohodu v určení predmetu záväzkov sporových strán. Ak v zmysle Zmluvy o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 20.12.2012 (ďalej len „Zmluva“) bol dostatočným spôsobom vymedzený predmet práv a povinností žalobcu a žalovanej, tak v zmysle takto uzavretej Zmluvy podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 186/2009 Z.z.“) bolo nevyhnutné vychádzať v nej vymedzených zmluvných práv a povinností. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že nešlo o typ spotrebiteľskej zmluvy, pretože Zmluva medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 186/2009 Z.z., podľa ktorého tak ako uviedol okresný súd, v zmysle ust. § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z. finančné sprostredkovanie vykonávané v zmysle tohto zákona je podnikaním, a preto na žalovanú nebolo možné vzťahovať ochranu spotrebiteľa. Išlo o obchodno-záväzkový vzťah súvisiaci s výkonom podnikania, a tým žalovaná nemohla získať práva spotrebiteľa. Nebol opodstatnený ani odvolací dôvod žalovanej v tom, že by okresný súd pri výklade zmluvných práv a povinností porušoval kogentné ustanovenia zákona, keďže opätovne krajský súd zvýrazňuje uzavretie inominátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 186/2009 Z.z., podľa ktorej Zmluvy a podľa ktorej zákonnej úpravy sa vymedzili vzájomné práva a povinnosti žalobcu a žalovanej. Okresný súd bol preto povinný v rámci aj zabezpečenia vzájomnej rovnováhy výkonu zmluvných práv a povinností rešpektovať len to, čo vyjadril žalobca a žalovaná ako zmluvné strany v nimi uzavretej Zmluve za spojitosti aj zákonnej úpravy č. 186/2009 Z.z., čo aj okresný súd pri rozhodovaní uskutočnil.
30. Nemožno súhlasiť ani s odvolacím dôvodom v tom, že by súdnym rozhodnutím okresného súdu malo dôjsť k zásahu do práva žalovanej vlastniť majetok, resp. že nie je prípustné, aby ona ako občan vykonávala činnosť pre žalobcu bez nároku na odmenu, pokiaľ podľa rozsudku okresného súdu je
povinná vrátiť vyplatenú províziu. Táto obrana, resp. odvolací dôvod, ktorý uvádzala žalovaná, nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania pred okresným súdom, ani v ním prijatých skutkových a právnych záveroch, ktoré prioritne vychádzajú z toho, čo si žalobca a žalovaná ako zmluvné strany samé zakomponovali do uzavretej Zmluvy a jej Príloh č. 1, č. 2, č. 3, ktoré sa stali neoddeliteľnými súčasťami Zmluvy v zmysle čl. VI bodu 5., s obsahom ktorých sa zmluvné strany oboznámili. Tým rovnako nemohol byť relevantný ani ďalší odvolací dôvod žalovanej, keď namietala neplatnosť Prílohy č. 2 bodu 28, ak túto prílohu neparafovala. Podpisovanie príloh nebolo pre ich platnosť a záväznosť pre zmluvné strany podstatné, keďže v čl. VI bodu 5. Zmluvy zmluvné strany prehlásili, že tieto prílohy sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, s obsahmi ktorých príloh sa tak žalobca, ako aj žalovaná oboznámili. Bolo preto namieste vychádzať z dohody podľa Prílohy č. 2 bodu 28, a to keď žalovaná bola povinná žalobcovi vrátiť celú výšku vyplatenej provízie, ak k zániku poistnej zmluvy došlo v čase od 0-12 mesiacov prvého roka a uvedené nastalo pri Zmluve č. 2400252444 poistníka Evy Chrobákovej zo dňa 23.01.2013, ktorá Zmluva zanikla dňa 12.10.2013 z dôvodu neuhradenia poistného.
31. Nebolo možné tak, ako sa toho domáhala žalovaná v odvolaní, zúžiť jej predmet činnosti podľa uzavretej Zmluvy ako činnosť viazaného finančného agenta len na samotné uzavretie Zmluvy s poistníkom, keďže rozsah predmetu činnosti žalovanej podľa uzavretej Zmluvy v spojení so zákonom č. 186/2009 Z.z. zahŕňal aj činnosti ako spoluprácu pri správe poistnej zmluvy, monitorovanie tohto poistného vzťahu, v rámci výkonu ktorých činností boli dohodnuté podmienky vrátenia vyplatenej provízie, ktorá právna skutočnosť ak nastala, tak bol s ňou spojený aj záväzok žalovanej vrátiť túto vopred vyplatenú províziu. Ak tomuto zmluvnému stavu okresný súd priznal súdnu ochranu tak, že žalobe žalobcu vyhovel, jeho rozhodnutie v napadnutom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 239,85 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokmi z omeškania bolo vecne správne a v odvolacom konaní potvrdené v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý ak osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, bol rovnako ako výrok závislý od výroku vo veci samej potvrdený ako vecne správny. Krajský súd dodáva, že podľa Prílohy č. 2 bodu 28., ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť Zmluvy, s obsahom ktorej sa žalovaná oboznámila, vyplynulo, že vopred vyplatená provízia žalovanej sa nestala definitívnou, pretože k ukončeniu Poistnej zmluvy č. 2400252444 s poistníkom T. W. zo dňa 23.01.2013 došlo dňa 12.10.2013, t.j. poistná zmluva z dôvodu neuhradenia poistného zanikla v čase od 0-12 mesiacov prvého roka, pre ktorý zánik takto zmluvne vyjadrená právna skutočnosť sa stala základom pre vrátenie vopred vyplatenej provízie žalovanej, preto bolo namieste, ak okresný súd takémuto nároku žalobcu svojim rozsudkom vyhovel.
32. Krajský súd dodáva, že pri zmluvnej dohode o vrátení vyplatenej provízie za vyjadrených podmienok nedošlo k nevyváženému právnemu stavu medzi žalobcom a žalovanou, pretože práve, aby sa zamedzilo len účelovému uzatváraniu zmlúv finančným agentom pre vyplatenie provízie tomuto agentovi, v danom prípade žalovanej a následnému zrušeniu (zániku) poistných zmlúv po vyplatení provízie, zmluvné strany vyjadrili povinnosť 100% vrátenia vyplatenej provízie, pokiaľ poistná zmluva bude ukončená v priebehu už prvého roka poistného vzťahu v čase od 0 do 12 mesiacov.
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému proti žalovanej bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o ktorej výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.