Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/98/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom v Bratislave, Mozartova 9, IČO: 00 420 166, zastúpeného JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Nám. Biely kríž 3, proti žalovanému: KÚPELE NOVÝ SMOKOVEC a.s., so sídlom vo Vysokých Tatrách, Nový Smokovec 32, IČO: 31 714 471, zastúpeného PETKOV & CO s.r.o., IČO: 50 430 742, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, o zaplatenie 3.042 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14.10.2020 č.k. -354 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.042 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.12.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Na zdôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom rozhodol vo veci samej o nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 3.042 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia.

3. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle , , - 4, , , , , , , veta prvá, , , , , , autorského zákona (ďalej len „“), , , , , , nar. vlády č. dospel k záveru, že nárok žalobcu vo veci samej je opodstatnený, preto mu vyhovel.

4. V konaní mal za nespornú skutočnosť, že Ministerstvo kultúry SR vydalo žalobcovi oprávnenie na výkon kolektívnej správy v zmysle vo vzťahu k literárnemu, dramatickému, hudobnodramatickému, choreografickému, audiovizuálnemu a fotografickému dielu, dielu výtvarného umenia, architektonickému dielu a dielu úžitkového umenia v odbore kolektívnej správy práv vyšpecifikovaných v oprávnení zo dňa 18.08.2016 č.k.: MK-1587/2016-232/10421, okrem iného v zmysle písm. o) na použitie literárneho, dramatického, hudobnodramatického, choreografického, audiovizuálneho a fotografického diela, diela výtvarného umenia, architektonickému diela a diela úžitkového umenia jeho uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu.

5. Oprávnením na výkon kolektívnej správy zo dňa 11.05.2010 č.k.: MK-663/2010/70/6165 Ministerstvo kultúry SR vydalo žalobcovi v zmysle v znení neskorších predpisov na území Slovenskej republiky vo vzťahu k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým audiovizuálnym a fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia, pokiaľ ide o povinnú kolektívnu správu práv v zmysle v odboroch vyšpecifikovaných v predmetnom oprávnení, pokiaľ ide o dobrovoľnú kolektívnu správu práv podľa autorského zákona v odboroch vyšpecifikovaných v predmetnom oprávnení, okrem iného v zmysle II. písm. b) verejný prenos uvedených diel prevedením akýmikoľvek technickými prostriedkami.

6. Z evidencie organizácií kolektívnej správy zverejnenej na webovej stránke Ministerstva kultúry SR vyplynulo, že kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práva v zmysle prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Žalobca je jednou z uvedených subjektov v evidencii organizácií kolektívnej správy zverejneným Ministerstvom vnútra SR na webovom sídle v zmysle autorského zákona. U žalobcu je tiež uvedené, že táto organizácia kolektívnej správy uzatvára rozšírené hromadné licenčné zmluvy v zmysle , ktorými udeľuje súhlas na a) technické prevedenie diela (vzťahu sa na druhý diel, ku ktorým spravuje majetkové práva v zmysle oprávnenia, a to literárne, dramatické, hudobno-dramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické, architektonické diela, diela výtvarného umenia, diela úžitkového umenia), alebo verejný prenos diela v prevádzkarni alebo v inom priestore prostredníctvom technického zariadenia, a to nezahŕňa vysielanie, retransmisiu a sprístupňovanie verejnosti.

7. Žalobca predložil screenshot - zverejnených informácií na www stránkach žalovaného, z ktorých vyplýva, že Hotel V. *** sa nachádza priamo v centre K.Z. W., k dispozícii má 75 novo zrekonštruovaných izieb (jednoposteľových a dvojposteľových) a apartmány, ponúka svojim hosťom ubytovanie v útulne zariadených izbách vybavených ...telefónom, TV so satelitom a rádiom s bezplatným WIFI pripojením. Hotel O. *** ponúka svojim hosťom 21 moderne zariadených izieb vybavených ...TV a rádiom. Hotel V. F. *** je depandance hotela V. s príjemným ubytovaním v 19 izbách, každá má minibar, TV s plazmovou obrazovkou.

8. Žalobca nárok voči žalovanému uplatnil v súvislosti s neoprávneným zásahom do autorských práv, ktorý uplatnil za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016.

9. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal žalobcovu aktívnu legitimáciu, súd prvej inštancie uviedol, že táto vyplýva z oprávnenia žalobcu vydaného mu na to príslušným orgánom (Ministrom kultúry SR), ktorým mu vzniklo postavenie organizácie kolektívnej správy v zmysle autorského zákona počnúc dňom 18.08.2016, pritom na základe oprávnenia zo dňa 11.05.2010 mal žalobca postavenie organizácie kolektívnej správy v zmysle Z postavenia žalobcu ako organizácie verejnej správy vyplýva, že uzatvára rozšírené hromadné licenčné zmluvy v zmysle , ktorými udeľuje súhlas o. i. na verejný prenos diela v prevádzkarni, alebo v inom priestore prostredníctvom technického zariadenia, pričom uvedené sa vzťahuje na druhý diel, ku ktorým spravuje majetkové práva v zmysle oprávnenia, a to literárne, dramatické, hudobnodramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické, architektonické diela, diela výtvarného umenia a diela úžitkového umenia. V zmysle Autorského zákona preto žalobca ako organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv v zmysle na území Slovenskej republiky a je takto vedená v evidencii organizácií kolektívnej správy v zmysle , môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv. Rozšírená hromadná licenčná zmluva je novým inštitútom upraveným v autorskom zákone a rozšírenou hromadnou licenciou sa v zmysle platného autorského zákona rozumie situácia, keď sa licencia udeľovaná organizáciou kolektívnej správy rozširuje aj na tých autorov, ktorí ňou nie sú zastupovaní, pričom nejde o povinnú kolektívnu správu. Autor, na rozdiel od povinnej kolektívnej správy, môže túto rozšírenú hromadnú licenciu vylúčiť; v konečnom dôsledku tak používateľ získava licenciu na všetky chránené diela s výnimkou tých diel, pri ktorých autor výslovne vylúčil uplatnenie rozšírenej hromadnej licencie.

10. V prejednávanom prípade nebola spornou skutočnosť, že žalovaný neuzatvoril so žalobcom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu a tiež, že neuzatvoril s jednotlivými autormi jednotlivých diel individuálne licenčné zmluvy. Žalovaný je členom Zväzu hotelov a reštaurácií SR, ktorý na svojej oficiálnej webovej stránke oznamoval, že pre rok 2016 uzatvoril so SOZA a Slovgram kolektívne licenčné

zmluvy v zmysle § 77 Autorského zákona, z čoho vyplýva, že získal súhlasy uvedených organizácií na používanie diel verejným prenosom, konkrétne od SOZA získal súhlas autorov a iných nositeľov práv k hudobným dielam a od Slovgram žalovaný získal súhlas výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovo-obrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov týchto práv, čo žalovaný ani nepopieral. Súd prvej inštancie uviedol, že je notorietou, že súčasťou každého verejného prenosu nevyhnutne boli a museli byť diela literárne, dramatické, hudobno-dramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické, výtvarného umenia, architektonické a úžitkového umenia, t. j. tiež diela režisérov, prekladateľov, autorov úpravy dialógov, scenáristov, výtvarníkov, choreografov atď., ktorých žalobca v rámci svojej činnosti zastupuje na základe zmlúv o zastupovaní, teda na zmluvnom základe. V roku 2016 žalobca zastupoval takto na území Slovenska 3.370 nositeľov práv, o čom svedčia zmluvy o zastupovaní verejne dostupné na www stránke žalobcu. Žalobca tvrdenia v tomto smere preukázal príkladným predložením trinástich zmlúv o zastupovaní slovenských nositeľov práv. Žalobca na zmluvnom základe zastupuje tiež zahraničné organizácie kolektívnej správy práv, s ktorými má uzatvorené recipročné zmluvy o zastupovaní, teda na území SR zastupuje všetkých autorov a nositeľov práv, ktorých zahraničné organizácie kolektívnej správy zastupujú v ich domovských štátoch. Žalobca v konaní nebol povinný preukázať, ktorých konkrétnych nositeľov práv zastupuje, nakoľko zo vyplýva z dôvodu, aby nedochádzalo k neoprávneným zásahom do práv autorov a iných nositeľov práv, systém kolektívnej správy inštitút hromadnej licenčnej zmluvy a inštitút rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy, ktorým spôsobom štát zabezpečuje realizáciu verejného záujmu, a to ochranu subjektívnych práv autorov a nositeľov práv v zmysle medzinárodného práva a zjednodušuje legálny prístup k používaniu predmetov ochrany širokej verejnosti.

11. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca v zmysle § 79 ods. 1 a § 5 autorského zákona uzatvára rozšírené hromadné licenčné zmluvy, ktorými udeľuje súhlas na používanie diel, a to jednak za nositeľov práv zastupovaných v zmysle § 164 autorského zákona na zmluvnom základe, ale aj za nositeľov práv, ktorí nie sú žalobcom zastupovaní s poukazom na § 19 a § 58 ods. 1 autorského zákona. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy je v zmysle autorského zákona povinný vykonávať kolektívu správu riadne a s náležitou odbornou starostlivosťou v rozsahu udeleného oprávnenia a je súčasne oprávnený a povinný zastupovať nositeľov práv s používateľmi a uzatvárať zmluvy za rovnakých podmienok, dohodnúť odmenu a trvať na jej úhrade. Pokiaľ teda používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu svojich práv a ak bolo udelené oprávnenie, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany. Požiadavka žalovaného na predloženie zoznamu všetkých autorov a nositeľov práv, ktorých žalobca zastupuje a predloženie zoznamu predmetov ochrany je podľa názoru súdu v rozpore s princípom kolektívnej správy v kontexte úpravy uvedenej v autorskom zákone.

12. K argumentácii žalovaného, že prijatím v zmysle sú organizácie kolektívnej správy povinné vykonávať tzv. spoločnú správu práv v odbore verejného prenosu, to znamená, že na strane žalobcu mali byť všetky organizácie kolektívne správy z dôvodu, že tvoria tzv. nerozlučné spoločenstvo, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný prostredníctvom Asociácie hotelov a reštaurácií uzatvoril so žalobcom Dohodu o urovnaní za rok 2017, ktorou boli vysporiadané práva a povinnosti z verejného prenosu; individuálne, nie so všetkými organizáciami kolektívnej správy spoločne. Už z tohto konania žalovaného je zrejmé, že jeho argumentácia v tomto smere neobstojí, pokiaľ namietal absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie mal za to, že povaha nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súvisiaca s právom individuálnych autorov na poskytnutie odmeny, ktorá nebola v zmysle zákona uhradená, nezakladá existenciu núteného procesného spoločenstva, ako tvrdí žalovaný. Zo zákona totiž nevyplýva povinná účasť všetkých subjektov právneho vzťahu v spore, teda nezakladá žiadne také hmotnoprávne postavenie autorov, či organizácií kolektívnych správ zastupujúcich autorov, ktoré by zakladalo nemožnosť samostatného uplatňovania nárokov.

13. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sa zaoberal aj otázkou, či v danom prípade išlo o verejný prenos diel, ktorým je podľa neho akékoľvek verejné šírenie diela technickými prostriedkami v nehmotnej podobe. Podmienkou je, že také verejné šírenie diela umožňuje osobám vnímať dielo na miestach, kde by ho bez neho vnímať nemohli. Rozhodujúce je, že sa umožnilo vnímanie diela v nehmotnej podobe tretím osobám. Činnosť, ktorá sa vykonáva mimo okruhu v súkromí, sa považuje za verejnú aktivitu. Niet pochýb o tom, že žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel V., Hotel O., Hotel V. F. na adrese K. W., pričom ide o zariadenia zaradené podľa § 3 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva

SR č. do kategórie hotel trojhviezdičkový, pričom žalovaný v roku 2016 realizoval v uvedených ubytovacích zariadeniach verejný prenos prostredníctvom 117 kusov zvukovo-obrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. Súd pritom vychádzal z informácie získanej na www stránke žalovaného, z ktorej vyplýva, že žalovaný poskytuje svojim zákazníkom ubytovacie služby, kde v izbách určených pre hostí poskytuje zákazníkom v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovoobrazové zariadenia (TV). Žalovaný tak verejne deklaruje zvukovoobrazové zariadenia v predmetných ubytovacích zariadeniach, z čoho vyplýva, že tieto zariadenia sú tam umiestnené, vybavené signálom tak, aby mohli ubytovaní hostia používať tieto zariadenia na účely, na ktoré sú určené, teda na sledovanie televíznych programov. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal, že by čo i len jeden TV prijímač žalovaný v ubytovacom zariadení aj skutočne mal, súd mal za to, že žalobca povinnosť tvrdenia predložením dôkazov splnil už v samotnej žalobe, keď tvrdenia zdokladoval listinnými dôkazmi v podobe údajov zverejnených na internetovej stránke žalovaného. Umiestnenie týchto technických zariadení deklarované samotným žalovaným je dôkazom o ich existencii. Navyše žalobca v priebehu konania doplnil svoje tvrdenia, že so žalovaným uzatvoril pre rok 2017 dohodu o urovnaní, ktorú skutočnosť žalovaný nerozporoval.

14. Súd prvej inštancie z týchto dôvodov sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného a tiež, pokiaľ namietal, že v danom prípade nejde o verejný prenos diela.

15. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, súd prvej inštancie mal za to, že pri porušení alebo ohrození autorského práva nemožno určiť výšku bezdôvodného obohatenia inak, ako porovnaním s výškou odmeny, ktorá by prináležala za získanie licencie na dané použitie diela v čase neoprávneného zásahu. Určil preto tak zvyčajnú (obvyklú) odmenu, ktorá vyplýva zo sadzobníkov žalobcu za akú používatelia získali licenciu za súčasného poukazu na to, že žalobca v roku 2016 uzatvoril celkovo 300 rozšírených hromadných licenčných zmlúv, pri ktorých dohodol odmenu podľa sadzobníka, ide teda o odmenu zvyčajnú. Súd prihliadol na to, že žalobca v roku 2016 uzatvoril 187 dohôd o urovnaní s neoprávnenými používateľmi, voči ktorým uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tiež vo výške licenčnej odmeny stanovenej podľa sadzobníkov žalobcu. Za kalendárny rok 2016 licenčná odmena za trojhviezdičkový hotel predstavovala sumu 26 eur. Preto pri počte 117 zvukovo obrazových zariadení výška bezdôvodného obohatenia za kalendárny rok 2016 predstavuje sumu 3.042 eur, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní od žalovaného domáhal. Súd tak ustálil, že nárok žalobcu vo veci samej je opodstatnený a tomuto vyhovel. Spolu s istinou zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania, pričom vychádzal z toho, že predžalobnou výzvou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie 3.042 eur dňa 01.12.2017 s poskytnutou lehotou 5 kalendárnych dní na plnenie. Pokiaľ teda žalobca uplatňoval úroky z omeškania od 15.12.2017 je zrejmé, že od tohto dátumu bol žalovaný nepochybne v omeškaní. Preto priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania od 15.12.2017 do zaplatenia.

16. Pokiaľ žalovaný navrhol prerušiť konanie v zmysle s poukazom na postup podľa do času, kým na základe písomného oznámenia súdu Protimonopolný úrad SR právoplatne nevyrieši otázku, ktorá je podstatná pre rozhodnutie vo veci, ktorú súd nie je oprávnený riešiť, súd takémuto návrhu nevyhovel. Stotožnil sa s argumentáciou žalobcu o tom, že rozhodnutie v prejednávanej veci nie je závislé od posúdenia podnetu adresovaného Protimonopolnému úradu SR proti žalobcovi zo dňa 23.07.2020, ktorým sa začalo správne konanie vo veci možného zneužívania dominantného postavenia žalobcu v zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaže. V danom prípade sa prejednáva nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, kedy súd posudzuje a zaoberá sa otázkou obvyklej (zvyčajnej) odmeny, nie zaplatenie odmeny samotnej. Preto rozhodol tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania v zmysle , zamietol.

17. O trovách konania rozhodol v zmysle a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

18. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , , , a a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Odvolanie smeruje aj voči výroku, ktorým súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, preto navrhol odvolaciemu súdu, aby sa zaoberal otázkou, či rozsudok je aj v tomto výroku vecne

správny. Žalovaný má za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. Podľa názoru odvolateľa z ust. § 175 ods. 1 Autorského zákona je možné vyvodiť povinnosť organizácii kolektívnej správy vykonávať kolektívnu správu práv k predmetom ochrany spoločne (ide o tzv. obligatórnu spoločnú kolektívnu správu práv). Preto tieto organizácie sú povinné spoločne rokovať, uzatvárať licenčné zmluvy s používateľmi predmetov ochrany a uplatňovať nároky nositeľov práv voči neoprávneným používateľom. V opačnom prípade by išlo o obchádzanie zmyslu a účelu obligatórnej spoločnej kolektívnej správy práv. Preto práva môžu uplatňovať výlučne všetky tieto oprávnené subjekty spoločne a súčasne. Na strane žalobcu by tak mali byť všetci nositelia práv (všetci účastníci nerozlučného spoločenstva). Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie bolo potrebné žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie, pokiaľ zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania sa neysporiadla s jeho zásadnou argumentáciou a to, že žalobca v konaní uplatňuje plnenie, ktoré vychádza z konania majúceho znaky neprimeranej cenovej praktiky spočívajúcej v tom, že žalobca od žalovaného žiada plnenie bezdôvodného obohatenia bez zreteľa na to, aká bola skutočná obsadenosť ubytovacích zariadení žalovaného. Je nesprávne vychádzať pri výške bezdôvodného obohatenia zo sadzby uvedenej v sadzobníku žalobcu. 23.07.2020 začal Protimonopolný úrad SR proti žalobcovi správne konanie vo veci možného zneužívania dominantného postavenia, ktoré v súčasnosti naďalej prebieha. Žalovaný je presvedčený, že bolo potrebné prerušiť toto súdne konanie a vyčkať na ukončenie spomínaného správneho konania, nakoľko výsledok tohto konania môže mať vplyv na výsledok sporu. Podľa v spojení s tohto zákona je zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu zakázané. Žalobca tak pri výpočte žalovanej sumy vychádza z neprimerane vysokých „sadzobníkových“ licenčných odmien, ktoré prezentuje ako obvyklú odmenu. Konanie žalobcu tak má znaky zneužívania jeho dominantného postavenia. Súd prvej inštancie ustálil skutkový stav na základe nespôsobilých dôkazov predložených žalobcom a na základe nich dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Odvolateľ má za to, že žalobca v konaní nesplnil svoju povinnosť (relevantného) tvrdenia dôkaznú povinnosť relevantným dôkaznými prostriedkami ku skutočnostiam podstatným pre ustálenie skutkového stavu, a teda, že vzťah bezdôvodného obohatenia vznikol a v akom rozsahu. Pre vznik bezdôvodného obohatenia je potrebné, aby došlo zo strany používateľa (žalovaného) k neoprávnenému použitiu diel v danom prípade vo forme verejného prenosu. K takému záveru nemožno dôjsť len z údajov sprístupnených verejností zo strany žalovaného (ubytovaným hosťom). K použitiu diela dochádza len v prípade, ak transmisia diel má svojho na mieste samom prípadného adresáta. V tej súvislosti poukázal na bod 60 odôvodnenia rozsudku vo veci C-306/05 ECD, bod 34 a 38 odôvodnenia uznesenia vo veci C-136/09 ECD, recitál 27 Smernice č. 2001/29 a v tej súvislosti má za to, že nevyhnutnými (esenciálnymi) a navyše kumulatívnymi prvkami verejného prenosu je umiestnenie funkčného TV prijímača na izbu hotelového zariadenia; napojenie TV prijímača na televízny signál umožňujúci vnímať vysielanie; existencia novej verejnosti

- ubytovaných hostí na izbe. Pokiaľ niet na izbe ubytovaných hostí, nemôže na tejto izbe objektívne dochádzať k verejnému prenosu. Skutočnosť, že žalovaný prevádzkuje ubytovacie zariadenia, v ktorých má inštalovaný určitý počet (konkrétne 117 ks) TV prijímačov neznamená, že by v ubytovacom zariadení boli ubytovaní hostia v rozsahu obsadenosti celého ubytovacieho zariadenia, (čo žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal) a už vôbec to neznamená, že hostia boli ubytovaní vo všetkých izbách počas celého žalovaného obdobia. Žalobca tak nepreukázal, že nárok uplatnený vo výške 3.042 eur je dôvodný. Súd tak priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré zodpovedá obsadenosti vo všetkých izbách zariadenia žalovaného počas celého žalovaného obdobia. Uviedol, že už v konaní pred súdom prvej inštancie predložil dôkaz - tlačovú správu UOHS - ČR o tom, že Úřad pro ochranu hospodárske soutěže ČR označil konanie spočívajúce v uplatňovaní peňažných plnení za používanie autorských diel bez zohľadňovania reálnej obsadenosti ubytovacích zariadení za formu zneužitia dominantného postavenia, rozpornú s článkom 102 ZFEU. Obsadenosť nemusí byť rovnaká, konštantná, môže sa meniť. Navyše žalobca primeranosť výšky „sadzobníkových“ obmien nielen že netvrdil, ale ani nepreukázal.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca neuplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za verejný prenos predmetov ochrany spravovaných inými organizáciami kolektívnej správy, ale len nárok vzniknutý použitím predmetov ochrany spravovaných len žalobcom. Preto nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal žalobca preukazovať zastúpenie iných organizácií kolektívnej správy v zmysle dohody o spoločnej správe alebo žiadať ich účasť v tomto konaní. Niet pochýb, že žalovaný používal predmety ochrany spravované žalobcom neoprávnene, čo žalobca v konaní preukázal, a preto mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý môže uplatňovať aj samostatne. Žalovaný nezasiahol

neoprávneným vykonávaním verejného prenosu do práv tisícok nositeľov práv vo vzťahu k desiatkam tisícov samostatných predmetov ochrany, dokonca nositeľov práv, ktorým patria práva k druhovo odlišným predmetom ochrany. Aj samotný zákon predvída možnosť samostatného výkonu kolektívnej správy organizáciou kolektívnej správy v rovnakom čase, ako je uzatvorená dohoda o spoločnej správe (§ 174 ods. 2 písm. e) autorského zákona). Predmetom tohto súdneho konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, na ktoré vznikol žalobcovi nárok v dôsledku vedomého a úmyselného protiprávneho konania žalovaného, ktorý neoprávnene používal predmety ochrany v správe žalobcu. Licenčné odmeny tak, ako boli stanovené v relevantnom období v licenčných zmluvách sú zvyčajnými licenčnými odmenami. S poukazom na ustálenú judikatúru súdov má za to, že k posúdeniu otázky, aká bola v roku 2016 zvyčajná licenčná odmena, je bez významu rozhodnutie o tom, či došlo alebo nedošlo zo strany žalobcu k zneužitiu dominantného postavenia. V danej veci nebol dôvod na prerušenie súdneho konania, ako nesprávne uvádza žalovaný. Je to práve žalovaný, ktorý dlhodobo hrubým spôsobom porušoval dobré mravy a vedome a úmyselne poškodzoval práva žalobcu a ním zastupovaných nositeľov práv. Žalovanému, ktorý neoprávnene používal autorské diela, nemôže byť poskytnutá ochrana. S poukazom na ustálenú judikatúru českého Najvyššieho súdu má žalobca za to, že na posudzovanie verejného prenosu v ubytovacích zariadeniach sa závery obsiahnuté v náleze ÚS ČR sp. zn. , nevzťahujú. Závery v ňom učinené sa netýkajú prípadov verejného prenosu uskutočňovaného prevádzkovateľmi ubytovacích zariadení prostredníctvom technických zariadení v izbách ubytovacích zariadení, čo je predmetom tohto konania.

20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a to oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

21. Rozsudok prvej inštancie vo svojich výrokoch je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.02.2022 o 09.50 hod. v poj. miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 08.02.2022 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach podľa ,

23. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že žalovaným namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

24. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, že by nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesom sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcom z ust. , a

25. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaného nemajú vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. S týmito odvolacími námietkami sa už vyporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

26. Odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v zmysle odkazuje.

27. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné:

28. S námietkou žalovaného, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby sa súd prvej inštancie správne vyporiadal s poukazom na konkrétne ustanovenia autorského zákona a dospel k správnemu záveru, že žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. Názor žalovaného o tom, že na strane žalobcu by mali byť všetky organizácie kolektívnej správy z dôvodu, že tvoria tzv. nerozlučné spoločenstvo sa nezakladá na takom hmotnoprávnom postavení,

ktoré by vyplynulo zo zákona. Zo zákona totiž nevyplýva povinná účasť všetkých subjektov právneho vzťahu v takomto spore, teda také hmotnoprávne postavenie autorov, či organizácii kolektívnych správ zastupujúcich autorov, ktoré by zakladalo nemožnosť samostatného uplatňovania nároku titulom bezdôvodného obohatenia, ako je to v tomto prípade.

29. Pokiaľ ide o iných nositeľov práv, ako je žalobca, tým patria práva k druhovo odlišným predmetom ochrany. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že súd nesprávnym spôsobom postupoval pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, pokiaľ nezohľadnil osobitné kritériá pri určovaní a vychádzal len zo sadzobníkov autorských odmien, vydaných žalobcom, s touto námietkou sa dôsledne vyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci.

30. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca v súlade s ust. , , preukázal, že iní užívatelia uzatvárali v rozhodnom období na dané použitie daných predmetov ochrany licenčné zmluvy, v ktorých bola licenčná odmena dohodnutá podľa sadzobníka autorských odmien žalobcu a že obsadenosť ubytovacieho zariadenia nie je kritériom pre výšku dohodnutej licenčnej odmeny. Žalobca sa v konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia rovnajúceho sa výške zvyčajnej licenčnej odmeny, za akú v danom čase za použitie predmetov ochrany získavali licenciu iní používatelia. Preto žalobca nárok riadne podľa autorského zákona preukázal čo do dôvodu aj výšky.

31. Niet pochýb o tom, že žalovaný prostredníctvom svojej webovej schránky deklaroval, že vo svojich zariadeniach má 117 zvukovoobrazových zariadení v izbách vybavených televíznym prijímačom, preto mu vznikla povinnosť za tento počet zvukovoobrazových zariadení v zmysle § 56 ods. 1 písm. g) autorského zákona vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Obvyklou na získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva bola podľa sadzobníka licenčných odmien za rok 2016 pri danom type hotela odmena vo výške 26 eur, správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak priznal žalobcovi požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia v sume 3.042 eur s prísl.

32. Za správne považuje odvolací súd aj úvahy súdu prvej inštancie, ktorý v zmysle nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vrátane výroku o trovách konania potvrdil podľa ako vecne správny.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s a úspešnému žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).