Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8To-7-2019.pdf
PDF · 105.93 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.03.2019 v Prešove, v trestnej veci proti obž. E. P. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/19/2018 zo dňa 17.12.2018 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovanému E. P., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom P. S. XXX, Z. J. u k l a d á
podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 5 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd ukladá trest prepadnutia veci, a to: 1 ks opakovacia puška, systém Mauser, model 98, kaliber 8x57 JS (7,62 mm Mauser), nezisteného výrobného čísla, výrobné číslo puzdra záveru F227, výrobné číslo záveru A7202, s pripevneným umelým zdrojom osvetlenia na hlavni zn. Cree, model B-74-Q2800 s diaľkovým spínačom a s textilným popruhom na nosenie, 1 ks záver pušky, systému Mauser, model 98, bez výrobného čísla, kaliber 7,62 mm Mauser, 1 ks rozoberateľná funkčná nedovolene podomácky vyrobená dlhá strelná palná zbraň, jednovýstrelová puška na strel'bu nábojmi so stredovým zápalom, kaliber 357 Magnum, bez výrobného čísla, skladajúca sa z puzdra záveru s drevenou rukoväťou bez v.č. s montážou na puškohľad, kovovej pažby dĺžky 31 cm a výšky 11,5 cm so šnúrkou a upravenej skrátenej hlavne dĺžky 41,5 cm s vonkajšími závitmi na obidvoch koncoch, s celkovou dĺžkou zbrane 835 mm, ktoré sú uložené a zaevidované v Záznamovej knihe zbraní a streliva č. 2-005/2018 oddelenia dokladov evidencia zbraní, odbor poriadkovej polície OR PZ v Humennom, pod poradovými číslami 011/2018, 012/2018 a 013/2018.
Podľa § 60 ods. 6 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného E. P. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 3T/19/2018 zo dňa 17.12.2018 bol obžalovaný E. P., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom P. S. XXX, Z. J., uznaný vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- si bez povolenia presne nezisteným spôsobom a od presne nezisteného dňa zadovážil nefunkčný záver z pušky systém Mauser bez výrobného čísla, model 98, kaliber 7,62 mm Mauser, 1 ks rozoberateľnú funkčnú nedovolene podomácky vyrobenú dlhú strelnú palnú zbraň, jednovýstrelovú pušku na streľbu nábojmi so stredovým zápalom, kaliber 357 Magnum, bez výrobného čísla, skladajúca sa z puzdra záveru s drevenou rukoväťou bez v.č. s montážou na puškohľad, kovovej pažby dĺžky 31 cm a výšky 11,5 cm so šnúrkou a upravenej skrátenej hlavne dĺžky 41,5 cm s vonkajšími závitmi na obidvoch koncoch, s celkovou dĺžkou zbrane 835 mm, 1 ks funkčnú dlhú strelnú palnú zbraň, opakovaciu pušku juhoslovanskej výroby s vyznačeným nápisom na puzdre záveru "PREDUZEČE 44", systém Mauser, model 98, kaliber 7,62 mm Mauser, výrobné číslo puzdra záveru F227 a záveru A7202 s vyrazenými nemeckými overovacími značkami, nezisteného roku výroby s umelým zdrojom osvetlenia a 4 ks funkčných nábojov v nábojovej schránke kalibru 8x57 JS a plechovú krabičku s obsahom 2 ks puškových guľových nábojov kalibru 8x57 JS, zn. S&B, 4 ks puškových guľových nábojov kalibru 7,62x54R, zn. S&B, 2 ks revolverových nábojov kalibru 357 Magnum, zn. S&B, 1 ks puškového guľového náboja kalibru 7,62x39 mm, zn. Barnaul, 2 ks puškových nábojov kalibru 22WMR, zn. S&B a tieto bez povolenia držal v rodinnom dome v obci P. S. Č.. XXX, okres J., ako aj v hospodárskej budove na pozemku rodinného domu v obci P. S. Č.. XXX až do 25.11.2017, keď mu boli tieto políciou zaistené pri vykonaní domovej prehliadky.
Za to mu bol uložený podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 5, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 46 /štyridsaťšesť/ mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to:
- 1 ks opakovacia puška, systém Mauser, model 98, kaliber 8x57 JS (7,62 mm Mauser) , nezisteného výrobného čísla, výrobné číslo puzdra záveru F227, výrobné číslo záveru A7202, s pripevneným umelým zdrojom osvetlenia na hlavni zn. Cree, model B-74-Q2800 s diaľkovým spínačom a s textilným popruhom na nosenie,
- 1 ks záver pušky, systému Mauser, model 98, bez výrobného čísla, kaliber 7,62 mm Mauser,
- 1 ks rozoberateľná funkčná nedovolene podomácky vyrobená dlhá strelná palná zbraň, jednovýstrelová puška na strel'bu nábojmi so stredovým zápalom, kaliber 357 Magnum, bez výrobného čísla, skladajúca sa z puzdra záveru s drevenou rukoväťou bez v.č. s montážou na puškohľad, kovovej pažby dĺžky 31 cm a výšky 11,5 cm so šnúrkou a upravenej skrátenej hlavne dĺžky 41,5 cm s vonkajšími závitmi na obidvoch koncoch, s celkovou dĺžkou zbrane 835 mm, ktoré sú uložené a zaevidované v Záznamovej knihe zbraní a streliva č. 2-005/2018 oddelenia dokladov evidencia zbraní, odbor poriadkovej polície OR PZ v Humennom, pod poradovými číslami 011/2018, 012/2018 a 013/2018.
Zároveň súd vyslovil, že podľa § 60 ods. 6 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste, podal v zákonnej lehote písomne obžalovaný E. P. odvolanie, ktoré následným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil tým, že podľa jeho názoru, uložený trest je neprimerane prísny, nakoľko sa v celom rozsahu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. Podľa obžalovaného okresný súd nemusel na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zákona prihliadať a ani podľa právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v uznesení zo dňa 03.10.2008 automaticky nebolo, podľa odvolateľa, možné vyvodiť záver, že v novom konaní je potrebné obžalovanému uložiť prísnejší trest. S odkazom na znenie § 39 ods. 1 Tr. zákona a komentár k Trestnému zákonu, osobné rodinné pomery podľa odvolateľa odôvodňovali aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zákona, keďže do momentu vzatia do väzby žil usporiadaným rodinným životom so svojou družkou, s ktorou sa stará o dve maloleté dcéry vo veku 8 a 10 rokov, bol zamestnaný na trvalý pracovný pomer, ktorý naňho naďalej čaká v prípade prepustenia, bol jediným živiteľom rodiny, jeho družka trpí závažnými zdravotnými problémami so srdcom, na základe čoho sa nemôže riadne zamestnať a momentálne zabezpečuje chod domácnosti pre seba a dve deti z mesačného príspevku vo výške 214,-
eur a dodal, že jeho družka a ich dve maloleté dcéry sú na výživu obžalovaného odkázané. S odkazom na rozhodnutie NS SR publikované pod č. R 3/1970 a tieto skutočnosti, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol alebo sám obžalovanému uložil s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, ale tiež len proti výroku o treste, podal v zákonnej lehote, avšak v neprospech obžalovaného, okresný prokurátor písomné odvolanie, v ktorom vytkol okresnému súdu nezákonnosť a neprimeranú miernosť výroku o treste najmä vo vzťahu k osobe obžalovaného ako páchateľa a nestotožnil sa s použitým ustanovením o mimoriadnom znížení trestu. Dodal, že podľa jeho názoru skutočnosť, že obžalovaný je otcom dvoch detí, ktoré sú odkázané len na starostlivosť družky, nie je dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu. Poukázal na to, že obžalovaný bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný, pričom v jednom prípade bolo podmienečne zastavené jeho trestné stíhanie pre obdobný trestný čin na skúšobnú dobu, počas ktorej sa v prejednávanej veci dopustil zločinu. V minulosti obžalovaný bol odsúdený aj pre ďalšie trestné činy a podľa prokurátora je možné vysloviť záver, že obžalovaný má sklony k páchaniu trestnej činnosti a v jej páchaní dokonca recidivuje. Doterajšie uložené tresty tak podľa okresného prokurátora zjavne u obžalovaného nesplnili svoj výchovný a najmä preventívny účinok, lebo ho neodradili od páchania novej, totožnej alebo menej závažnej trestnej činnosti, za akú bol v posledných 5 rokoch odsúdený. Osoba obžalovaného a jeho doterajšia kriminálna minulosť je tak podľa okresného prokurátora dôvodom na uloženie prísnejšieho trestu odňatia slobody, pričom poukázal na to, že v dome, kde obžalovaný žije so svojimi maloletými deťmi, nelegálne zhromažďoval zbrane a strelivo, ktoré v riadne žijúcej rodine svoje miesto nemajú. V podstate na základe uvedeného okresný prokurátor žiadal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Na základe týchto, včas a oprávnenými osobami, podaných odvolaní Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali svoje odvolanie, teda výrokov, ktoré tvoria výrok o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a nezistiac dôvody, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania (§ 371 ods. 1 Tr. poriadku) dospel k záveru, že výrokom o treste bolo porušené ustanovenie Trestného zákona, v dôsledku čoho bol obžalovanému uložený trest neprimeraný.
Predovšetkým treba uviesť, že okresný súd doplnil dokazovanie v súlade s uznesením krajského súdu v Prešove sp. zn. 8To/19/2018 zo dňa 03.10.2018, ktorým krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 2 Tr. poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/19/2018 zo dňa 30.05.2018 vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
So všetkými závermi okresného súdu sa však krajský súd nemohol stotožniť, pretože okresným súdom uložená výmera trestu odňatia slobody, pri rešpektovaní zásady uvedenej v § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, nezodpovedala Trestnému zákonu, nezodpovedala účelu trestu uvedenému v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z tohto hľadiska uložený trest odňatia slobody vo výmere 46 mesiacov nezodpovedal zákonným kritériám uvedeným v § 34 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorého, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Predovšetkým okresný súd pochybil, keď pri výmere trestu použil ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.
Podľa ustálenej súdnej praxe, pomermi páchateľa podľa § 40 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 / v súčasnosti § 39 ods. 1 Tr. poriadku/ sú mimoriadne okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného činu a ktoré nie sú hodnotené v rámci stupňa spoločenskej nebezpečnosti činu. Takými okolnosťami nie je skutočnosť, že sa páchateľ k činu doznal alebo že ho oľutoval, ako ani, že pred spáchaním činu nebol súdne trestaný, že žije usporiadaným spôsobom života prípadne, že je zamestnaný, alebo že nahradil spôsobenú škodu. Určitými osobitnými pomermi by nepochybne mohla byť situácia páchateľa, ktorý sa stará o viacero osôb odkázaných na neho výživou alebo ktoré sú v jeho starostlivosti, a keby jeho neprítomnosť v rodine po dlhšiu dobu by mohla ohroziť riadnu výživu a výchovu týchto osôb. /Rozsudok NS SR sp. zn. 1Tdo/53/2008 zo dňa 10.06.2009/
Mimoriadne pomery páchateľa, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, môžu spočívať tiež v tom, že páchateľ sa stará o osoby, ktoré sú na ňom závislé svojou výživou alebo výchovou. /R3/1970/
Zo znenia § 39 Tr. zákona však vyplýva aj to, že na mimoriadne zníženie trestu nie je právny nárok, a že je v právomoci súdu samostatne rozhodnúť, či niektorý z dôvodov uvedených v § 39 ods. 1, 2 Tr. zákona pri ukladaní trestu použije, pričom okrem tam uvedených podmienok musí sledovať záujem na dosiahnutie účelu trestu pri zachovaní zásad ukladania trestov.
Z doterajšieho priebehu konania a vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný E. P. v rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa necíti byť vinným a až po dokazovaní výsluchom svedkyne U. a vykonaním znaleckého dokazovania znalkyňou za KEÚ PZ Košice obžalovaný čestne prehlásil, že sa cíti byť vinným v plnom rozsahu a poukázal na svoje pomery, pracovný tlak vo svojom zamestnaní, na svoje rodinné a finančné pomery, na svoje rodičovské povinnosti a odkázanosť svojich detí, na zdravotné ťažkosti matky svojich maloletých detí, na to, že on je jediným živiteľom rodiny.
Zo spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/82/2003 vyplynulo, že rozsudkom zo dňa 14.01.2004 bol obžalovaný E. P. uznaný vinným z trestných činov nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zákona, pytliactva podľa § 181d ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, 2 Tr. zákona a ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, za ktorý mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny, ako aj trest prepadnutia dlhej guľovej zbrane, puškohľadu a ďalekohľadu. Výkon tohto trestu nastúpil dňa 04.03.2004, pričom bol podmienečne prepustený už dňa 25.05.2004.
Krajský súd z trestného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/208/2003 zistil, že v tomto trestnom konaní bol E. P. rozsudkom zo dňa 02.08.2005 uznaný vinným z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s ním podľa § 187 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, za ktorý mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 27 mesiacov nepodmienečne za súčasného zrušenia rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/82/2003 zo dňa 14.01.2004. Výkon tohto trestu nastúpil dňa 03.03.2006, pričom dňa 15.02.2007 bol z jeho výkonu podmienečne prepustený.
Trestné činy nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 a nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s ním podľa § 187 ods. 1 písm. a/, d/ zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v príslušnom znení po jeho posúdení z hľadiska § 437 ods. 1 Tr. zákona / Zákona č. 300/2005 Zb. Trestný zákon v znení nesk. predpisov/, vykazujú znaky obdobných trestných činov, ktoré sú, podľa zákona č. 300/2005 Zb. Trestný zákon v znení nesk. predpisov, zločinmi.
Keďže z výkonu týchto trestov bol obžalovaný podmienečne prepustený, očakávalo sa od obžalovaného, že tresty splnili svoj účel, a že obžalovaný povedie riadny život bez páchania trestnej činnosti. Namiesto toho sa obžalovaný opätovne dopustil úmyselnej trestnej činnosti.
Podľa ďalšieho pripojeného trestného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/55/2007, rozsudkom z 15.02.2010 bol obžalovaný E. P. uznaný vinným zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa 156 ods. 1 Tr. zákona a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody 7 rokov v ústave so stredným stupňom stráženia, ako aj ústavné ochranné protialkoholické liečenie, ale po povolení obnovy konania uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 1Nt/5/2013 zo dňa 24.07.2013 mu bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/55/2007 zo dňa 04.09.2013 uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 24.09.2013.
Obsah trestného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/80/2010 pritom potvrdzuje, že rozsudkom zo dňa 11.05.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To/49/2011 zo dňa 04.08.2011 bol obžalovaný E. P. uznaný vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2 Tr. zákona a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, no nedošlo k zvýšeniu výmery trestu, pretože v odvolacom konaní bolo u obžalovaného upustené od uloženia ďalšieho trestu, s tým, že trest uložený v trestnom konaní Okresného súdu Humenné 4T/55/2007 rozsudkom zo dňa 15.02.2010 vo výmere 7 rokov nepodmienečne na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa súd považoval za dostatočný.
Ani po takomto postupe, v stave, že konajúce súdy mali poznatky o pomeroch obžalovaného, tieto opakovane zohľadňovali v neustálej snahe, aby trest mal čo najmenší vplyv na rodinu obžalovaného a smeroval čo najviac len na obžalovaného, obžalovaný nezmenil spôsob svojho života, neprestal páchať trestnú činnosť, a ako to vyplynulo zo spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/121/2016, trestným rozkazom zo dňa 31.08.2016 bol odsúdený za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona na peňažný trest vo výmere 700,- eur s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov a trestom prepadnutia veci. Peňažný trest pritom obžalovaný nezaplatil.
Osobu obžalovaného charakterizuje psychiatrickým znaleckým posudkom zistená nestabilná porucha osobnosti a závislosť na alkohole, keď po požití alkoholu sa stáva nekritickým, zvýšene sebavedomým, nedbá na okolie, jeho chovanie je ľahkovážne, impulzívne, často náhodne situačne motivované.
Pri takýchto údajoch o jeho osobe bolo zistené, že obžalovaný v minulosti opakovane prejavil sklon k páchaniu nielen prečinov, ale aj zločinov, a to aj po svojom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody po jeho znížení po povolení obnovy konania. Možnosti nápravy obžalovaného sú tak skutočne ohrozené, a to aj napriek tomu, že doterajší opakovaný výkon trestov spočívajúcich v obmedzení osobnej slobody, ako aj jeho pomery, by ho mali logicky motivovať k snahe viesť riadny život a prestať páchať trestnú činnosť.
Obžalovaný teda bol už v minulosti odsúdený za viacero zločinov, dokonca v dvoch, v relatívne krátkej časovej postupnosti prípadoch za obdobný zločin, ako je trestne stíhaný v prejednávanej veci. Nielen všeobecná, ale už aj špeciálna recidíva tohto páchateľa vylučuje, v záujme dosiahnutia účelu trestu, ukladanie trestu pod dolnú hranicu v osobitnej časti Trestného zákona ustanovenej trestnej sadzby sa predmetný trestný čin. Obžalovaný, napriek doterajším trestom, pri ktorých súdy viackrát umožnili obžalovanému viesť riadny život po vykonaní trestov ukladaných pri zohľadnení jeho pomerov, nezmenil svoje správanie. Pritom v trestnej činnosti pokračoval v priestoroch bydliska svojej rodiny, čo nenasvedčuje tomu, aby ho jeho vlastné rodinné, osobné, majetkové pomery odradili od rozhodnutia spáchať zločin vytvorením a udržiavaním protiprávneho stavu, aký vznikol a trval v prípade predmetnej trestnej činnosti.
Podľa správy z miesta bydliska, obžalovaný žije v rodinnom dome so svojou družkou a dvoma dcérami, jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou na ochranu verejného poriadku. V prejednávanej veci pritom nebolo potvrdené, že by sa družka obžalovaného nemohla starať o ich maloleté deti, a teda že by neprítomnosť obžalovaného v rodine po dlhšiu dobu mohla ohroziť riadnu výživu a výchovu týchto osôb. Pri posudzovaní dĺžky tejto doby krajský súd zohľadnil doterajšiu vykonanú väzbu, trestnú minulosť obžalovaného, vek maloletých detí a skutočnosť, že starostlivosť o ne je zabezpečovaná ich matkou, skutočnosť, že už v období ich mladšieho veku obžalovaný kvôli spáchanej trestnej činnosti vykonával trest odňatia slobody v inej trestnej veci, a dospel k záveru, že pomery obžalovaného nemajú mimoriadnu, osobitnú povahu predpokladanú v ustanovení § 39 ods. 1 Tr. poriadku. Na druhej strane tieto okolnosti krajský súd zohľadnil pri výmere trestu odňatia slobody.
Neboli splnené ani podmienky pre analogické použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona. Jeho čestné vyhlásenie však krajský súd považoval za poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zákona, teda prihliadal na priznanie a prejavenú úprimnú ľútosť obžalovaného. Obžalovaný sa takto nesprával až po skončení dokazovania na hlavnom pojednávaní, ale ešte v jeho priebehu.
V rámci doterajšieho odsúdenia bola preukázaná priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písm. m/ Tr. zákona a v rámci nej skutočnosť, že obžalovaný spáchal predmetný zločin, hoci už bol za zločin odsúdený. Recidíva v páchaní zločinov je spoločensky natoľko závažný stav, že je u takého páchateľa nevyhnutné zvýšiť, sprísniť spodnú hranicu trestnej sadzby za taký trestný čin oproti stavu, keď tento nebezpečný protispoločenský jav prítomný nie je.
Bez ohľadu na vyrovnaný pomer poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti, tak muselo byť použité zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby uvedenej v § 294 ods. 2 Tr. zákona /trest odňatia slobody 3 roky až 8 rokov/ použitím postupu podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona, ako ho bližšie vysvetľuje ustanovenie § 38 ods. 8 Tr. zákona, t. j. na trest odňatia slobody ukladaný v rámci trestnej sadzby tohto druhu trestu na 5 rokov a 6 mesiacov až 8 rokov. Okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 10 mesiacov bol tak evidentne nielen v rozpore s Trestným zákonom, ale aj bol trestom neprimerane miernym.
V súlade s účelom trestu uvedeným v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zákona, je v tomto prípade u obžalovaného, podľa názoru odvolacieho súdu, uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Oproti tomu okresný súd odôvodnene, v súlade so zákonom a správnym postupom dospel z výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, k výroku o treste prepadnutia veci a výroku o nadobudnutí vlastníctva prepadnutých vecí štátu, a tak krajský súd nemal dôvod tieto výroky meniť.
Takto uložený trest zohľadňuje všetky zákonné kritériá uvedené v ustanovení § 34 ods. 3 Tr. zákona vrátane požiadavky primeranosti trestu.
Nakoľko krajský súd nezistil dôvody pre ktoré by mohol vyhovieť odvolaniu obžalovaného, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.