Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-2T/53/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou v trestnej veci obžalovaného Y. P., X.. XX.XX.XXXX Y. H., trvale bytom P. F. Č.. XXX, F., na slobode, trestne stíhaného pre prečin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. marca 2019 v Novom Meste nad Váhom, takto

rozhodol:

Obžalovaný : Y. P., X.. XX.XX.XXXX Y. H., V. L. P. F. Č.. XXX, F., na slobode,

sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 415/17/3304-18 zo dňa 20.11.2017, súdu doručenej dňa 23.11.2017, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona, v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

1) dňa 20.05.2017 v presne nezistenom čase v poobedňajších hodinách v rozpore s § 13 ods. 1 písm. a) zákona o Ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z bez povolenia viedol vozidlo a stál s motorovým vozidlom zn. Mercedes Benz 307D, EČV: H. v lesnom poraste lesného pôdneho fondu Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, územie Európskeho významu: Brezovské Karpaty a chránené vtáčie územie Malé Karpaty, stupeň ochrany II, nachádzajúceho sa v k. ú. Brezová pod Bradlom, lesnej časti Pod Úvalom, lesný dielec 443e, 2) dňa 20.05.2017 v presne nezistenom čase do 16:55 h vošiel do lesného porastu patriaceho do lesného pôdneho fondu, nachádzajúceho sa v k. ú. obce Košariská, lesnej časti Pod Úvalom, lesný dielec č. 443e, kde bez povolenia orezal a chcel odcudziť dva stromy - javor poľný, o objeme 3,29 m3, pričom bol pristihnutý a kontrolovaný policajtmi Obvodného oddelenia PZ Brezová pod Bradlom, čím spôsobil poškodenej spol. Lesy SR, š.p., Banská Bystrica, Odštepný závod Smolenice, ul. Trnavská č. 584/12, Lesná správa Moravany nad Váhom, IČO: 360 38 351, celkovú škodu vo výške 173,71 Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Dňa 23.11.2017 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. Pv 415/17/3304 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom obžalobu na obvineného Y. P., pre prečin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 19.12.2018 a 20.03.2019 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Y. P., výsluchom svedka poškodeného Mgr. J. R., svedka G. S., svedka C. F., svedka J. G., svedka Ing. E. R., listinnými dôkazmi: vyhláška č. 232/2006 Z.z., vyjadrenie CHKO Malé Karpaty, úradný záznam, poukážka k výdaju hmôt, správy o povesti na obžalovaného.

Obžalovaný Y. P. po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučenia o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, vyhlásil na hlavnom pojednávaní, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Z jeho následného výsluchu vyplynulo, že dňa 20.05.2017 bol zbierať drevo v horách s tým, že mal riadne vystavené a zaplatené povolenie na vjazd do lesa a na zber haluziny. Na lístok na vjazd riadne vyznačil EČV jeho vozidla. Za zber dreva riadne zaplatil 50 eur na mestských lesoch Brezová pod Bradlom. Na povolení bolo jeho meno a zaplatená suma. Povolenie na vjazd do lesa a na zber haluziny mal od mestských lesov Brezová pod Bradlom. Povolenie mu vystavil pán R. a zaplatil to pánovi S., ktorí pracujú na mestských lesoch Brezová pod Bradlom. Drevo zbieral na mieste, kde mal povolenie. Povolenie mal na vjazd do lesa, na zber dreva na zemi, na haluzinu. Pán S. mu povedal, že môže brať drevo zo zeme na mieste po ťažbe, toto miesto obžalovaný pozná, je to ťažký terén, kde sa dá autom dostať len po ceste. Svah, kde bolo drevo bol prudký. On bral len haluzinu, nebral veľké drevo ani nepílil stromy. Na zemi dva metre od ťažby boli dva vyvalené stromy od vetra (suchý javor) a z tých si chcel zobrať časť haluziny. Pán S. povedal, že môže brať všetko drevo zo zeme, preto si myslel, že aj z týchto stromov. Zo stromov odrezal len pár suchých halúz, nie kmeň stromu, čo je preukázané aj z fotiek, ktoré sú v spise. Stromy nerezal ani nepílil v kmeni. Na to ho upozornil lesník pán R. a dvaja policajti, že tá časť patrí štátnym lesom, že on je na cudzom pozemku. Nevedel, že dva stromy ležali na časti územia, ktorá patrila štátnym lesom. On však z týchto stromov drevo nezobral. Na danom mieste nebola žiadna hranica vyznačujúca časť mestských lesov Brezová pod Bradlom a časť štátnych lesov, preto obžalovaný nemohol vedieť, že časť územia bola štátnych lesov. Na mieste bol so svedkom F. a G., ktorí mu pomáhali zbierať drevo. Obžalovaný aj v minulosti zbierať drevo, postup bol taký ako teraz. Miesto po ťažbe poznal. Obžalovaný si vždy na takýto zber dreva vopred vybavil povolenie na vjazd do lesa a zber dreva - haluziny po ťažbe. Keby chcel nejaké drevo kradnúť, neupozorňoval by na seba a vopred by si nepýtal povolenie na vjazd do lesa a zber dreva, za ktoré si riadne zaplatil. Takto chodia do lesa zbierať drevo po ťažbe viacerí ľudia, nakoľko tým pomáhajú mestským lesom vyčistiť les po ťažbe.

Z výpovede poškodeného Mgr. J. R. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa 20.05.2017 bol v lese, vykonával lesnú stráž, kde videl vozidlo obžalovaného, preto volal hliadku polície, aby skontroloval, či mal povolenie na zber dreva. Na mieste bol obžalovaný a dvaja chlapi. Na zemi boli dva vyvrátené stromy (javory). Obžalovaný mu na mieste ukazoval, že má povolenie od mestských lesov Brezová pod Bradlom na vjazd do lesa a zber dreva - haluzina. Auto obžalovaného stálo na ceste, kde je chránené územie, tá bola v správe štátnych lesov. Územie od cesty dole spravujú štátne lesy, územie nad cestou spravujú mestské lesy, časť aj štátne lesy. Cestu užívajú aj štátne lesy aj mestské lesy. Osoba, ktorá má povolenie na vjazd a zber dreva od mestských lesov môže užívať túto cestu. Na to už nepotrebuje povolenie od štátnych lesov. Teda podľa vyjadrenia poškodeného povolenie na vjazd do lesa od mestských lesov obžalovanému stačilo. Každý obhospodarovateľ môže vydať takéto povolenie na svoje územie, teda aj mestské lesy, aj štátne lesy. Cesta do CHKO Malé Karpaty vedie buď od Košarísk alebo od Brezovej pod Bradlom. Na zber dreva treba povolenie. Haluzina je drevo (konáre), čo zostane po ťažbe dreva. Na zber dreva majú štátne lesy svoje tlačivá. Tak dvakrát do roka sa stane, že je v lese niekto bez povolenia a berie drevo. Ale inak si ľudia bežne na zber dreva po ťažbe pýtajú povolenie aj od štátnych lesov, za ktoré zaplatia. Záverom poukázal na to, že povolenie, ktoré obžalovanému vydali mestské lesy, by malo mať podľa vyhlášky č. 232/2006 Z.z. o vyznačovaní ťažby dreva, inú formu ako tú, ktorú vydali mestské lesy.

Z výpovede svedka G. S. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nechápe, prečo sú v tejto veci na súde. Uviedol, že v tom čase prišiel za ním obžalovaný do mestských lesov Brezová pod Bradlom, kde robí hospodára 38 rokov. Robili v tej dobe ťažbu v lesnej časti Pod Úvalom, lesný dielec č. 443. Pán obžalovaný požiadal o zber dreva na tomto území po ťažbe, chcel päť metrov dreva, za ktoré si riadne zaplatil sumu 50 eur. Obžalovaný chcel listnatú haluzinu, na ktorú mu vystavili povolenie. Na to mu vystavili doklad na vjazd do lesa a na zber dreva - haluzina. Obžalovaného pozná viac rokov, chodieval drevo zberať do tejto lokality, pozná túto lokalitu. Svedok obžalovanému priamo na mieste nebol ukázať, kde má drevo zbierať. Je to obrovský breh, veľmi prudký. Ťažba bola vykonávaná koňmi, drevo bolo aj na ceste, obžalovaný drevo zbieral aj z cesty aj z okolia okolo cesty. Iná prístupová cesta do danej oblasti nie je. Na danom mieste, kde obžalovaný drevo zbieral, nie je žiadna tabuľa, ktorá by označovala hranicu lesa, ktorú spravujú mestské lesy, a ktoré spravujú štátne lesy. Bežný človek to nerozlíši, iba profesionálny lesník. Od F.Š., odkiaľ obžalovaný pochádza, tabuľa vyznačujúca hranicu mestských lesov a štátnych lesov nie je. Na základe lesného hospodárskeho plánu môžu mestské lesy vykonávať túto činnosť. Takých ľudí ako obžalovaný je veľa, títo ľudia mestským lesom pomáhajú zberom haluziny vyčistiť les po ťažbe, čím im šetria náklady. V tejto lokalite bežne chodia ľudia zbierať haluzinu, nikdy tam nebol s ničím problém. Obžalovaný mal v danej veci povolenie na vjazd a zber haluziny v časti mestských lesov. Svedok môže dať povolenie na vjazd do lesa a zber haluziny aj do chránenej krajinnej oblasti mestských lesov. Obžalovaný takéto povolenie mal. Svedok uviedol, že kedysi chodilo zbierať drevo po ťažbe ročne aj tristo ľudí, teraz ich je menej, a keby bolo viac takých ľudí ako obžalovaný, pomohlo by to mestským lesom a šetrilo by im náklady. Obžalovaný v podstate tým robí pre lesy verejnoprospešnú činnosť.

Z výpovede svedka C. F. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa 20.05.2017 boli spolu s obžalovaným Y. P. a svedkom J. G.. Išli zbierať drevo do lesa. Obžalovaný mu povedal, že má povolenie na zber dreva, že môžu pozbierať všetko drevo na zemi. Obžalovaný mu aj ukázal papier - povolenie, ktoré mali na zber haluziny. Na ťažbu dreva nemali povolenie, tú ani nerobili. Keď tam prišli, zbierali haluzinu, potom videli na zemi vyvalené stromy, z ktorých orezali nejaké haluziny. Kmeňa sa ani nechytili. Na toto miesto chodili zbierať drevo aj v minulosti, tieto vyvalené stromy tam vtedy neboli. Chodili zbierať drevo - haluzinu aj inokedy, keď mal obžalovaný povolenie. Potom prišli na miesto policajti. Na danom mieste nebolo žiadne označenie, ktoré by oddeľovali mestské lesy a štátne lesy. V ten deň žiadne drevo z lesa nakoniec nezobrali. Určite nešli do lesa drevo kradnúť, lebo obžalovaný mal povolenie na zber dreva, za ktoré aj riadne zaplatil.

Z výpovede svedka J. G. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že boli spolu s obžalovaným Y. P. a svedkom C. F.. Išli zbierať drevo do lesa. Nakoniec z lesa žiadne drevo ani nevzali. Povolenie na vjazd autom aj na zber dreva mali. Na mieste orezali len trochu haluziny, na ktorú mali povolenie. Orezali len časť haluziny zo suchého stromu, ktorý bol vyvalený, s kmeňom nerobili vôbec nič. Povolenie vybavoval obžalovaný. Žiadny strom na mieste nerezali. Na mieste zberu nebola žiadna tabuľa ani iné označenie, ktoré by odlišovalo štátne lesy či mestské lesy. Potom prišli policajti.

Z výpovede svedka Ing. E. R. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že pracuje v mestských lesoch Brezová pod Bradlom 25 rokov. S takýmto prípadom sa ešte nestretli. Keď niekto ide zbierať haluzinu po ťažbe v lese, vydávajú mu povolenie, kde je napísané meno osoby, evidenčné číslo vozidla, s ktorým má osoba povolený vjazd do lesa, je tam uvedený druh dreva, množstvo na aké má nárok a suma, ktorú zaplatil za drevo. Svedok S. takéto povolenie vybavil pre obžalovaného, oznámil to svedkovi R.. Obžalovaný mal povolenie na zber dreva - haluziny v ich území v lesnej časti Pod Úvalom č. 443, kde mestské lesy predtým vykonávali ťažbu dreva. Kolega S. mu povedal, že je s obžalovaným dohodnutý, že je všetko v poriadku. On osobne s obžalovaným na mieste samom nebol. Ďalej to neriešil. So štátnymi lesmi majú korektné vzťahy. Nechápe, prečo je obžalovaný za toto na súde. Povolenie vydával on, prijal peniaze, dal obžalovanému doklad o zaplatení. V danom prípade dali povolenie na zber haluziny listnatej. V danej časti je cesta, kde územie nad cestou spravujú mestské lesy a pod cestou štátne lesy. Územie patrí do chránenej krajinnej oblasti Malých Karpát. Svedok sa výslovne vyjadril, že na danom mieste v čase skutku nebolo žiadne označenie, ktoré by oddeľovalo hranicu územia, ktoré spravujú štátne lesy a ktoré spravujú mestské lesy. Majú program starostlivosti o les, na základe ktorého nemusia lesy jednotlivo žiadať povolenie na ťažbu v lese. Povolenie na vjazd do lesa autom a na zber haluziny majú oprávnenie vydávať mestské lesy. Takéto povolenie v danom prípade obžalovaný mal a za drevo riadne zaplatil sumou 50 eur. Obžalovaný vošiel do lesa a zbieral drevo podľa svedka oprávnene. Svedok vie o zlom zdravotnom stave obžalovaného, ktorý zbieral drevo na mieste, kde je ťažký terén, tým robil verejnoprospešnú činnosť. Podľa vyjadrenia svedka sú radi, že takí ľudia ako obžalovaný zbierajú haluzinu v lese, lebo tým šetria ľudí a náklady mestských lesov. Obžalovaný je podľa neho riadny človek a bol by rád, keby takých ľudí bolo v tejto dobe viac.

Vyhláška č. 232/2006 Z.z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva, na ktorú poukazoval poškodený na hlavnom pojednávaní, upravuje podrobnosti o vyznačovaní ťažby dreva a postupe vyznačovania ťažby dreva, o písomnom súhlase na ťažbu dreva, o ciache, inom povolenom označení vyťaženého dreva a ich registrácii, o označovaní vyťaženého dreva, o dokladoch o pôvode dreva, o vedení evidencie dokladov o pôvode dreva. Predmetná vyhláška sa však nevzťahuje na haluzinu.

Z vyjadrenia Štátnej ochrany prírody SR, Správy CHKO Malé Karpaty, zo dňa 09.01.2019 vyplýva, že k vjazdu vozidlom obžalovaného do chráneného územia dňa 20.05.2017, ktoré vošlo do lesného porastu v k. ú. Brezová pod Bradlom v lesnej časti Pod Úvalom, patriaceho do územia Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, Územia Európskeho významu SKUEV1278 Brezovské Karpaty a Chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty, postačoval obžalovanému súhlas mestských lesov na vjazd a zber haluziny. Podľa § 13 ods. 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, sa zákaz vjazdu motorovým vozidlom nevzťahuje na vjazd alebo státie vozidla ak jeho vjazd alebo státie boli povolené podľa osobitného predpisu. V danom prípade sa jedná o zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch. V zmysle § 31 uvedeného zákona sa zákaz vjazdu motorovým vozidlom do lesa nevzťahuje na obhospodarovateľa lesa prie zabezpečovaní hospodárenia v lese a využívaní ostatných lesných produktov. Hospodárením v lesoch sa rozumie odborná činnosť zameraná na pestovanie lesa, ochranu lesa a ostatné činnosti potrebné na zabezpečenie funkcií lesov. Pritom nie je rozhodujúce, či túto činnosť vykonáva vlastník, správca, alebo obhospodarovateľ lesa sám, alebo dodávateľsky prostredníctvom služieb poskytovaných inými právnickými alebo fyzickými osobami. Za hospodárenie v lese sa teda rozumie aj príprava palivového dreva a zber haluziny fyzickými osobami a na túto činnosť vydáva vlastník lesa písomný doklad, ktorý zároveň oprávňuje fyzickú osobu na vjazd motorovým vozidlom do lesa.

Z úradného záznamu OR PZ Brezová pod Bradlom zo dňa 20.05.2017 vyplýva, že dňa 20.05.2017 bol obžalovaný v lesnej časti Pod Úvalom kontrolovaný ohľadom povolenia na vjazd a zber dreva. Od poškodeného Mgr. R. mali policajti informáciu, že nedal povolenie na výrub dreva v danej časti. Na mieste bol obžalovaný spolu s C. F. a J. G., pričom obžalovaný predložil ku kontrole povolenie na spracovanie haluziny, ktoré bolo vydané mestskými lesmi Brezová pod Bradlom. Obžalovanému bolo vysvetlené, že sa nachádza v štátnych lesoch a nie v lesoch mesta Brezová pod Bradlom. Ďalej mu bolo vysvetlené, že lesník štátnych lesov Mgr. R. podáva na neho trestné oznámenie z krádeže dreva.

Z poukážky k výdaju hmôt séria H. L. číslo XXXXXX vyplýva, že obžalovaný, bytom F. Č.. XXX mal povolenie na vjazd do lesnej časti Pod Úvalom č. 443 s motorovým vozidlom EČV:H., na zber haluziny listnatej, za päť metrov dreva zaplatil sumu 50 eur, doklad vystavil pán R., vydal pán S.. Obžalovanému bol zároveň vystavený príjmový pokladničný doklad o úhrade 50 eur za zber haluziny listnatej.

Zo správy OO PZ Brezová pod Bradlom zo dňa 20.11.2018 vyplýva, že obžalovaný sa od roku 2017 dopustil dvoch drobných priestupkov na úseku cestnej premávky, a to v dňoch 27.02.2018 a 08.10.2018, za čo mu boli uložené pokuty vo výške 20 eur.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne zo dňa 11.12.2018 vyplýva, že obžalovaný je starobný dôchodca a poberá starobný dôchodok vo výške 427,30 eur.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti v roku 1972 odsúdený za prečin, odsúdenie má zahladené, teda sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.

Podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona, kto v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými predpismi na úseku lesného hospodárstva neoprávnene jazdí motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, motocyklom alebo skútrom na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku, ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 5 alebo 6, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 285 Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak

a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, b) skutok nie je trestným činom, c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, d) obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, e) obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, f) trestnosť činu zanikla, alebo g) prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.

Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa uplatní vtedy, ak na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. Oslobodenie obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom v dôsledku existencie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Nenaplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu môže spočívať v tom, že chýbajú objektívne alebo subjektívne znaky, alebo že išlo o omyl, nutnú obranu, krajnú núdzu a pod.

V zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom s rovnakou starostlivosťou objasňoval na hlavnom pojednávaní okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, a to každý dôkaz a okolnosť súdeného prípadu jednotlivo a všetky v ich súhrnne a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že obžalovaného je potrebné spod obžaloby oslobodiť, nakoľko skutok nie je trestným činom. Povinnosťou súdu bolo v zmysle zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) spod obžaloby obžalovaného oslobodiť podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku. Zásada prezumpcie neviny spočíva v tom, že každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie sa považuje za nevinného, pokiaľ sa zákonnými dôkazmi nepreukáže opak. Táto zásada je priamo zakotvená v medzinárodných dokumentoch garantujúcich základné ľudské práva a slobody.

V danom prípade súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že skutok nie je trestným činom. Z dokazovania bolo možné bezpečne ustáliť nasledovné: v danom trestnom konaní nebola preukázaná subjektívna stránka žalovaných trestných činov, ktoré oba sú úmyselné trestné činy, teda zavinenie obžalovaného. Naopak z vykonaného dokazovania výsluchmi priamych svedkov, ktorí boli prítomní pri incidente vyplynulo, že obžalovaný nemal záujem žiadnym spôsobom kradnúť drevo v lese v k. ú. Brezová pod Bradlom, lesnej časti pod Úvalom, lesný dielec č. 443e. Úmysel obžalovaného kradnúť drevo nebol preukázaný jednak z výpovede obžalovaného, svedkov prítomných na mieste samom PC. G. a C. F., ktorí obaja potvrdili, že obžalovaný mal povolenie na vjazd do lesa a zber haluziny, ktoré im ukázal, pričom oni iné drevo ako haluzinu z miesta ani nebrali, v konečnom dôsledku nezobrali nakoniec žiadne drevo. Úmysel obžalovaného kradnúť nebol preukázaný ani z výpovede svedkov zamestnancov mestských lesov Brezová pod Bradlom Ing. G.C. S. a Ing. E. R.. Naopak obžalovaný si na zber dreva - listnatej haluziny vopred riadne a včas zabezpečil povolenie jednak na vstup do lesa motorovým vozidlom a na zber listnatej haluziny, a to od zamestnancov mestských lesov Brezová pod Bradlom pána S. a R.. Za zber dreva vo výmere päť metrov riadne zaplatil sumu 50 eur, pričom obžalovaný je poberateľom starobného dôchodku vo výške 430 eur, teda zaplatil v porovnaní s výškou jeho dôchodku pomerne vysokú sumu. Bolo preukázané, že obžalovaný si na vystavené povolenie riadne vyznačil EČV jeho vozidla, na povolení bolo uvedené riadne a čitateľne jeho meno, priezvisko, adresa, objem a druh dreva, ktoré môže zbierať ako aj suma, ktorú zaň zaplatil. Tvrdenie poškodeného ohľadom formy vystaveného povolenia, ktoré podľa neho celkom nezodpovedá vyhláške č. 232/2006 Z.z., je v danom prípade irelevantné. Nemožno predsa dávať za vinu obžalovanému, že povolenie malo mať inú formu ako tú, ktorú mal riadne vystavenú kvalifikovanými zamestnancami mestských lesov Brezová pod Bradlom pánom S. a R.. Cesta, na ktorej obžalovaný stál s vozidlom využívajú jednak mestské lesy ako aj štátne lesy, je na hranici, iná prístupová cesta tam nie je. Poškodený potvrdil, že osoba, ktorá má povolenie na vjazd a zber dreva od mestských lesov môže užívať túto cestu. V konaní nebolo preukázané, že územie, z ktorého obžalovaný zbieral drevo - haluzinu, a ktoré je hraničné územie, ktoré spravujú jednak štátne lesy, jednak mestské lesy, by bolo v čase spáchania skutku označené nejakou tabuľou, alebo iným označením, že sa jedná o hranicu takéhoto územia. Z čoho vyplýva, že obžalovaný nemohol vedieť, či drevo - haluzinu berie z územia, ktoré už patrí štátnym lesom. Táto nevedomosť vyplýva jednak z výpovede pána S.K.U., ktorý potvrdil, že bez označenia obyčajný človek nemohol vedieť, kde je taká hranica, to by mohol vedieť iba odborník lesák, ktorým obžalovaný rozhodne nebol, hoci do lesa na zber dreva - haluziny chodil aj v minulosti. Nevedomosť obžalovaného vyplýva aj z úradného záznamu hliadky polície, ktorá vykonávala kontrolu na mieste, kde uviedli, že obžalovanému bolo na mieste samom vysvetlené, že sa nachádza v štátnych lesoch a nie v lesoch mesta Brezová pod Bradlom, teda sám to nevedel a nemal ani odkiaľ vedieť, keďže v tom čase na mieste nebola tabuľa s označením hranice štátnych a mestských lesov. V konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by obžalovaný pílil kmeň z vyvalených stromov - javorov ani že by v lese ťažil drevo. Svedkovia S. a R. potvrdili, že by potrebovali viac takých ľudí, ktorí vykonávajú zberom dreva - haluziny po ťažbe verejnoprospešnú činnosť v tom zmysle, že tým šetria náklady mestským lesom. Tiež poukázali na ťažký terén v mieste ťažby a na to, že hoci má obžalovaný zdravotné problémy, pomohol im pri obhospodarovaní tohto územia po ťažbe zberom listnatej haluziny. Obaja odborní lesníci potvrdili, že počas ich dlhoročnej práce v lese a pri jeho obhospodarovaní bežnými ľuďmi pri zbere haluziny, nemali problém a podľa ich vyjadrení bol obžalovaný oprávnene vošiel do lesa vozidlom a oprávnene zbieral haluzinu, ktorá sa nachádzala na mieste po ťažbe a v okolí cesty. Nevina obžalovaného bola preukázaná aj z vyjadrenia Štátnej ochrany prírody SR, Správy CHKO Malé Karpaty, zo dňa 09.01.2019, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný mal na vjazd vozidlom do chráneného územia dňa 20.05.2017 do lesného porastu v k. ú. Brezová pod Bradlom v lesnej časti Pod Úvalom, patriaceho do územia Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, Územia Európskeho významu SKUEV1278 Brezovské Karpaty a Chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty, súhlas mestských lesov, ktorý ho oprávňoval na vjazd a zber haluziny. Zákaz vjazdu vozidlom sa v zmysle citovaných zákonov nevzťahoval na obžalovaného, ktorý obhospodaroval les ako fyzická osoba zberom haluziny, na ktorú činnosť mal vydaný vlastníkom lesa písomný doklad na vjazd do lesa a zber dreva. Vyhodnotiac vykonané dôkazy na podklade vyššie uvedených úvah dospel súd k záveru, že vina obžalovaného zo žalovaného skutku nebola preukázaná.

S trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie, teda nebol uplatnený nárok na náhradu škody poškodeným.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.