Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1213-1999.pdf
PDF · 70.26 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/1213/1999
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného Claimman, a. s., Koceľova 34, Bratislava, IČO: 35697270, proti povinnému Q.,dátum úmrtia X.X.XXXX, na vymoženie 233,02 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou, Vansovej 2, Lučenec, pod sp. zn. EX 114/1999 takto
rozhodol:
Exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú a z a s t a v u j e ju.
Súdny exekútor JUDr. Jana Debnárová, má voči oprávnenému nárok na plnú náhradu trov exekúcie vo výške 121,69 eur, ktoré je oprávnený povinný uhradiť, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa 2.5.2017 zomrel. Dedičské konanie bolo Uznesením notára JUDr. Kovácsa, so sídlom v Rimavskej Sobote č.k. 3D581/2017-28 zo dňa 27.7.2017 bolo zastavené pre nemajetnosť povinného.
2. Podľa § 57 ods.1 písmeno g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
3. Exekučné konanie v danom prípade začalo dňa 14.10.1998. S ohľadom na prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku sa konanie dokončí podľa predpisov platných a účinných do 31. 1. 2002.
4. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 1. 2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
5. Exekučné konanie v danom prípade začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 19. 4. 1999. S ohľadom na prechodné ustanovenie § 231 ods. 2 Exekučného poriadku sa konanie dokončí podľa predpisov platných a účinných do 31. 1. 2002. Z tohto dôvodu neprichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa súčasne platného znenia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd má však za to, že pokiaľ je v konaní preukázané, že povinný dlhodobo nie je spôsobilý uhradiť vymáhaný nárok pre nedostatok majetku, v tejto skutočnosti možno vidieť dôvod na postup podľa citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Obdobne to platí aj v prípade, ak povinný zomrie ako nemajetný bez právneho nástupcu.
6. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30. 4. 2008 (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 27a vyhlášky) ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
7. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
8. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (100 Sk).
9. V zmysle citovaných ustanovení § 14 ods. 1, 2, 3 vyhlášky súdnemu exekútorovi možno priznať odmenu tak podľa času vynaloženého na exekučnú činnosť, ako aj paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ak sa tieto nachádzajú v taxatívnom výpočte ustanovenia § 15 vyhlášky, nikdy však za tie isté úkony. Pokiaľ zákonodarca určil osobitný spôsob odmeňovania v prípade konkrétnych procesných úkonov (§ 14 ods. 3, § 15 vyhlášky), odmenu je potrebné priznať podľa tejto špeciálnej úpravy. Za iné, účelne uskutočnené úkony smerujúce k vymoženiu nároku oprávneného, nespadajúce do taxatívneho výpočtu § 15, prichádza do úvahy priznanie tzv. časovej odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky. Pokiaľ je určitý úkon odmeňovaný paušálnou sumou podľa § 15 vyhlášky, nemožno si za ten istý úkon uplatniť aj odmenu podľa času vynaloženého na ten - ktorý úkon, pretože takto by došlo k duplicitnému odmeňovaniu súdneho exekútora (viď napríklad uznesenie NS SR zo dňa 21. 3. 2012, č. k. 6 M Cdo 6/2011, strana 9).
10. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu exekútora počítanú podľa § 15 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 vyhlášky, súdnemu exekútorovi súd priznal odmenu za získanie poverenia v sume 3,32 eur, doručenie exekučného príkazu 3,32 eur, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2x3,32 eur,zisťovanie majetku povinného 2x3,32 eur, doručenie príkazu na začatie exekúcie 2 x 3,32 eur, doručenie exekučného príkazu 2 x 3,32 eur,zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32eur, spolu v sume 36,52 eur.
11. Súdny exekútor si uplatnil aj odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 2x 6,64 eura majúc za to, že odmena za celú hodinu mu patrí za každý z nasledovných úkonov exekučnej činnosti: výzva povinnému 10 minút, urgencia povinnému 3,32eur, výzva k úhrade 10 minút, návrh na zmenu účastníka konania 15 minút, trovy exekúcie 45 minút..Za úkony odmeňované paušálnou sumou odmenu nebolo možné priznať (viď vyššie). Odmena s ohľadom na ustanovenie § 25 vyhlášky nepatrí ani za administratívne úkony nesmerujúce priamo k vymoženiu nároku oprávneného (práce pri prijatí návrhu, podnet na zastavenie exekúcie, vyúčtovanie trov). Keďže predložená špecifikácia pozostáva výlučne z úkonov týchto dvoch kategórií, súd odmenu podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v súhrnnej výške 13,28eura nepriznal.
12. Súdny exekútor si právo na náhradu hotových výdavkov uplatnil za poštovné vo výške 21,60eur, kancelárske výdavky 5 eur, lustrácie a bankové poplatky v sume spolu 1,40 eur, kolky 1,66eur, ktoré súd priznal v žiadanej výške. Súdny exekútor si taktiež uplatnil náhradu za pracovné cesty vykonané dňa 25. 5. 2000, 12. 1. 2001 a 26. 5. 2003. Za cesty vykonané v dňoch12. 1. 2001 a 26. 5. 2003 súd priznal uplatnenú náhradu v sumách 29,08 eur a 21,75 eur. Pokiaľ ide o cestu dňa 25. 5. 2000, podľa obsahu cestovných príkazov sa na cestu do bydliska povinného dostavili dve vozidlá. Súd vyslanie dvoch vozidiel nepovažuje za účelné, preto priznal náhradu len v sume 25,89 eur. Ako nepreukázané súd nepriznal ani výdavky na internet v sume 3,00 eur.
13. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd jeho odmenu priznal zvýšenú o túto daň, spolu vo výške 171,48 eur. Z trov exekúcie bolo vymožených 39,83eur a 9,96eur, trovy takto ostávajú neuhradené v rozsahu sumy 121,69 eur.
14. Keďže exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods.1 písmeno g/ Exekučného poriadku, súd podľa § 200 ods.5 Exekučného poriadku rozhodol tak, že súdny exekútor má voči oprávněnému nárok na náhradu trov exekúcie, vo výške 121,69 eur, ktoré je oprávnený povinný uhradiť do troch dní po právoplatnosti tohoto uzneseniu. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora, ktorý nebol oprávnený podaný návrh odmietnuť. V súlade so svojimi povinnosťami vykonával exekučnú činnosť, ktorá bola zameraná na zistenie majetku povinného a na jeho následné speňaženie za účelom uspokojenia nároku oprávneného. Právny predchodca oprávneného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie na základe svojich skúseností z iných konaní si musel byť vedomý skutočnosti, že značnú časť exekúcií nie je možné ukončiť vymožením nároku vzhľadom na nemajetnosť povinného. Pokiaľ podal návrh a exekúcia musela byť následne z tohto dôvodu zastavená, je namieste, aby znášal riziko neúspechu spojené s podaním návrhu a uhradil trovy súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh).Odvolanie je potrebné podať v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis aj s prílohami. Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.