Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/361/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Rožňave, J. XX, právne zastúpenej JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 21, proti žalovanej F. A. (predtým Q.) rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóm, so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie 4.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 11C/2014/2016 - 89 z 28. júna 2018

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom konanie zastavil a stranám sporu právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa pôvodne domáhala voči právnej predchodkyni žalovanej a následne voči žalovanej, ako právnej nástupkyni zaplatenia sumy 4.500,- eur s prísl. z dôvodu, že žalobkyňa žalobu voči právnej nástupkyni pôvodnej žalovanej zobrala v celom rozsahu späť.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 a § 257 C.s.p. Konštatoval, že z procesného hľadiska splatí, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, ktorá v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. má povinnosť uhradiť žalovanej trovy konania. V danej veci žalobkyňa zobrala žalobu späť po vyslovení predbežného právneho stanoviska súdu po podaní žaloby, po oboznámení sa so spismi tunajšieho súdu sp.zn. 8D/130/2013, 8C/264/2015. Konštatoval, že vzhľadom na predložené listiny preukazujúce odôvodnenosť žiadosti o nepriznanie nároku na náhradu trov konania stranám sporu, ako aj skutočnosti, že priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, kedy skúmal finančné majetkové a osobne pomery žalobkyne. Uzavrel, že o nepriznaní nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 C.s.p. keď mal preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa aj s poukazom na vyslovené predbežné právne posúdenie veci.

4. Rozsudok vo výroku o trovách konania napadla včas podaným odvolaním žalovaná, navrhla zmeniť napadnutý výrok tak, aby jej bolo priznané právo na náhradu všetkých trov konania v rozsahu 100 % a zároveň právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alternatívne navrhla jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že napadnutý výrok nie je v medziach zákona, nespĺňa ani podmienky náležitého a riadneho odôvodnenia, ako to vyplýva z § 220 ods. 2 C.s.p. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia sa vôbec nedozvedela, prečo prevážili sociálne pomery žalobkyne nad jej, hoci je na tom finančne horšie ako žalobkyňa. Nebolo jej zrejme, prečo procesne neúspešnej strane, ktorá má niekoľko násobne vyšší príjem ako ona, sa neuložila

povinnosť nahradiť jej trovy konania, prečo sa jej sociálna situácia považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa. V tejto súvislosti poukazovala na ustálenú súdnu prax, z ktorej vyplýva, že pri hodnotení dôvodov hodných osobitného zreteľa je nutné zohľadniť aj sociálnu situáciu toho, v prospech koho by sa malo o trovách konania rozhodnúť v zmysle zásady úspešnosti. Považovala za nutné zvýrazniť, že žalobkyňa má pravidelný príjem, dokonca taký, že jej neprislúcha ani len priznanie práva na právne zastúpenie CPP. Naproti tomu ona je vyslovene sociálny prípad, poberá len sociálne dávky v minimálnej výške a môže tak akurát závidieť žalobkyni jej príjem vo výške 367,- eur pravidelne každý mesiac, pretože má vyše 6 krát viac ako ona. Ďalej poukazovala na to, že žalobkyňa okrem svojho dôchodku vlastní aj majetok nie nepatrnej hodnoty, dokonca si nárokuje aj výplatu 5.000,- eur v rôznych súdnych konaniach, takže má aj pohľadávky. Považovala za potrebné podčiarknuť, že je úplne bez právneho významu, že žalobkyňa svoje procesné stanovisko zaujala po predbežnom právnom názore súdu. Takisto nie je žiadnym dôvodom hodným osobitného zreteľa oboznámenie sa so spisom 8C/264/2015, veď žalobkyňa bola sporovou stranou v tomto konaní. Pre žalobkyňu nebola žiadna novinka ani vec sp.zn. 8D/130/2013, keď od rozhodnutia vydaného v tejto dedičskej veci opierala svoju aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanej veci. Zdôrazňovala, že zo slovného znenia § 257 C.s.p. vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočnej, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Opakovala svoje námietky v súvislosti s nedostatočným odôvodnením napadnutého uznesenia, z ktorého vôbec nevyplýva, na základe akých konkrétnych skutočností a dôvodov mal súd za dôvodný návrh na nepriznanie náhrady trov konania. Bola toho názoru, že uznesenie je nepreskúmateľné, lebo každé rozhodnutie je potrebné považovať za nepreskúmateľné ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je možné zistiť, ako súd dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci. V ďalšej časti odvolania poukazovala na to, čo má odôvodnenie rozhodnutia obsahovať, poukazovala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR. Napokon namietala, že postup žalobkyne podľa jej názoru odporuje aj dobrým mravom. Najprv zjavne bezdôvodne podala žalobu, o ktorej sa konalo vo veci sp.zn. 8C/264/2015 voči nej a až po opakovaných pojednávaniach sa rozhodla zobrať žalobu späť vzhľadom na svoju sociálnu situáciu, potom podala žalobu v tomto konaní, ktorú najprv smerovala voči jej matke a následne voči nej a aj túto zobrala späť s poukazom na svoju sociálnu situáciu. Považovala za potrebné pripomenúť, že žalobkyňa konala aj napriek tomu, že dobre vedela, že po svojej matke svojej právnej predchodkyni nič nezdedila, dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu bezmajetnosti. Takéto uplatnenie práva (na nepriznanie na práva na náhradu trov konania), je podľa nej v rozpore aj s dobrými mravmi.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenia ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že tak v tomto konaní, ani v konaniach predchádzajúcich, na ktoré poukazovala žalovaná, nepostupovala nehospodárne. Pred podaním žaloby, o ktorej sa konalo pod sp.zn. 8C/264/2015, nemala možnosť sa dozvedieť, kto bol dedičom jej pohľadávky a o tejto skutočnosti sa dozvedela len v priebehu konania napriek tomu, že žalovanú pokusom o zmier vyzvala na zaplatenie žalovanej sumy, táto jej túto podstatnú skutočnosť neuviedla. Až na základe ustálenia pasívnej legitimácie podala žalobu v tomto konaní, ktorá bola aj podľa vysloveného právneho názoru súdu dôvodná a k jej možnému zamietnutiu by mohlo dôjsť len z dôvodu, že pôvodná žalovaná v priebehu konania zomrela, a táto po sebe nezanechala žiaden majetok. Takéto konanie, kde sa snažila domôcť svojho legitímneho nároku, nemožno považovať za nehospodárne a už vonkoncom nie za rozporné s dobrými mravmi. Bola toho názoru, že súd postupoval správne, keď žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodil situáciou príslušných zákonných ustanovení, ktoré ďalej rozviedol tak, že mala možnosť sa oboznámiť so spisom sp.zn. 8D/130/2013 len v priebehu tohto konania, ako aj vzhľadom na predložené listiny preukazujúce odôvodnenosť žiadosti o nepriznaní nároku na náhradu trov konania stranám sporu, ako aj skutočnosti, že bolo jej priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, kedy boli skúmané jej finančné, majetkové a osobné pomery. Považovala za potrebné poukázať aj na stanovisko, ktoré zaujal odvolací súd v konaní vedenom pod sp.zn. 9Co/542/2016.

6. Žalovaná v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobkyne navrhla, aby súd o jej odvolaní rozhodol v zmysle petitu. Poukázala na to, že žalobkyňa vo svojom podaní neuvádza žiadne nové skutočnosti

či dôkazy, pri ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že jej odvolanie by nemalo byť dôvodné. K sociálnej situácii tvrdenej žalobkyňou poukázala na to, že opakovane sa vyjadrovala k tomu, že sociálna situácie žalobkyne je ďaleko lepšia ako jej. K otázke skutkových okolností týkajúcich sa konania sp.zn. 8C/264/2015 uviedla, že ide o skutočnosti, ktoré sa týkajú inej veci a nie prejednávaného prípadu bez ohľadu na to, že sa nejedná o skutočnosti, ktoré by mali mať akýkoľvek význam pre rozhodnutie o trovách konania, či už v jednom alebo v druhom prípade. Tvrdeniu žalobkyne, že pred podaním žaloby nemala vedomosť o tom, kto bo dedičom jej pohľadávky uviedla, že nikto nebol dedičom jej pohľadávky, pretože túto nikto nezdedil. Podľa nej o tom svedčí skutočnosť, že v žiadnom zo súdnych konaní žalobkyňa s týmto svojím tvrdením neuspela, čo si aj sama uvedomila. Dala do pozornosti, že pred podaním žaloby, o ktorej sa koná v tomto konaní, už všetky relevantné informácie mala k dispozícii práve aj z konania 8C/246/2015. K poukazu žalobkyne na vyslovený právny názor súdu považovala za potrebné uviesť, že tento bol iba predbežný, nie je záväzný a už vôbec nie taký, ktorý by bol prešiel prieskumom odvolacieho súdu. Zastávala názor, že ani ona, ani pôvodná žalovaná v žiadnom prípade nemohli znášať „zodpovednosť“ za to, že pred dlhými rokmi predtým ich právneho predchodcu zaťažovala nejaká povinnosť, ktorú on nikdy neporušil a bolo by prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi zaviazať akúkoľvek z nich povinnosťou vyplatiť ustupujúcich dedičov. Pokiaľ by o tejto povinnosti pôvodná žalovaná bola vedela, nikdy by nebola bývala predala sporný byt. K uzneseniu 9Co/542/2016 Krajského súdu v Košiciach, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva uviedla, že týmto rozhodnutím nebolo rozhodnuté o trovách konania tak, ako to uvádza žalobkyňa.

7. Predmetné stanovisko žalovanej bolo žalobkyni doručené 18.09.2018.

8. Výrok rozsudku, ktorým konanie bolo zastavené, nebol napadnutý odvolaním, stál sa právoplatný a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutom výroku zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. 10. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne právne posúdil vec, pretože nesprávne vyložil ust. § 257 C.s.p., v dôsledku čoho nezisťoval všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie a jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov, pretože z odôvodnenia nie je zrejmé, ako vyhodnotil všetky skutočnosti podstatné pre posúdenie či sú splnené podmienky pre použitie ust. § 257 C.s.p., čím znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom.

11. Súd rozhodol o trovách konania s odkazom na ust. § 256 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a § 257 C.s.p. V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k výroku o trovách konania konštatoval predloženie listín preukazujúcich odôvodnenosť žiadosti o nepriznaní nároku na náhradu trov konania stranám sporu a skutočnosť, že priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, kedy skúmal jej finančné, majetkové a osobné pomery. Nekonkretizoval, ktoré listiny preukazujú odôvodnenosť žiadosti žalobkyňou nepriznanie nároku na náhradu trov konania strán sporu. Následne v ďalšej časti svojho odôvodnenia uviedol, že rozhodol podľa § 257 C.s.p., keď mal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa aj s poukazom na vyslovené predbežné právne posúdenie veci. Z takto formulovaných dôvodov odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 257 C.s.p. prihliadal na dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne, z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, ako vyhodnotil majetkové pomery žalovanej. Preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok a čiastočne aj nezrozumiteľnosť dôvodov.

12. V zmysle ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo do 30.6.2016 upravené v ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a s účinnosťou od 1.7.2016 je potrebné túto otázku posudzovať podľa ust. § 257 C.s.p. Dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa tohto novoúčinného zákonného ustanovenia spočívajú buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle ust. § 257 C.s.p. na jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza, vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej súdnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 C.s.p. budú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a prípadne ďalšie okolnosti.

14. Súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil cit. ust. § 257 C.s.p, preto je potrebné mať za to, že vec nesprávne právne posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti, vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Úlohou súdu po vrátení veci bude opätovne skúmať, či v danom prípade (nie) sú splnené podmienky v zmysle cit. § 257 C.s.p. pre úplné alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov žalovanej v závislosti od výsledkov týchto zistení opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania sporových strán a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.

16. Až po posúdení celého komplexu okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle § 257 C.s.p. tak, ako sú vyššie uvedené, bude možné posúdiť, či ide o výnimočný prípad pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej a pri rozhodnutí bude potrebné zohľadniť aj výšku trov konania, ktoré žalovanej patria z toho hľadiska, či ich (ne)priznaním nebude neprimerane zasiahnuté do majetkovej sféry niektorej zo sporových strán.

17. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že v danom prípade súd prvej inštancie rozhodoval rozsudkom, i keď boli splnené podmienky pre rozhodnutie formou uznesenia, keďže nerozhodoval vo veci samej (§ 234 ods. 1 C.s.p.). Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie však nemalo za následok nesprávne rozhodnutie veci, preto na uvedené pochybenie zo strany odvolacieho súdu nebolo prihliadané.

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).