Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-2T/113/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci proti obžalovanému T. V. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. februára 2022, takto

rozhodol:

Obžalovaný: T. V.

W.. XX. XX. XXXX U. W. A., M. F. Z. XXX/XX, W. A.Y., M.. Č.. M. XXX, R., I. C.,

j e v i n n ý , ž e

dňa XX. XX. XXXX v čase okolo 17.30 hod., v garáži bytového domu č. XXX na ul. M.j v R.e, v okrese C. bezdôvodne udrel päsťou na stoličke sediaceho poškodeného R. F., W.. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ž. XXX, R., I. C. do oblasti hlavy, v dôsledku čoho sa poškodený udrel temenom hlavy do steny, následne ho opäť minimálne trikrát udrel päsťou do oblasti hlavy, v dôsledku čoho sa zosunul zo stoličky na zem medzi ponk a osobné motorové vozidlo a na zemi ho ešte niekoľkokrát kopol do oblasti chrbta a nôh, čím mu spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie ľavej očnice s krvnou podliatinou viečok ľavého oka a pomliaždenie ľavej očnej gule, bez poškodenia zraku, pomliaždenie oblasti lopaty pravej bedrovej kosti vzadu s krvnou podliatinou v rozsahu 6x4 cm a pomliaždenie vnútornej strany ľavého kolena s krvnou podliatinou v rozsahu 4x3 cm, bez zakrvácania do kolena, ktoré zranenia sú z medicínskeho hľadiska zraneniami ľahšími, bežne si vyžadujú dobu liečenia 10 dní, počas ktorej aj obmedzujú obvyklý spôsob života poškodeného ľahším spôsobom a zároveň mu spôsobil aj škodu na zdraví vo výške 1 420,- €,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa .

Z a t o mu s ú d u k l a d á

podľa , s použitím , pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa , , peňažný trest v sume 600,- eur (šesťsto).

Podľa , pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.

Podľa súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej strane:

- R. F., W.. XX. XX. XXXX, M. F. Ž. XXX/X, R.E., I. C., škodu vo výške 1 420,- Eur (tisícštyristodvadsať eur).

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na tunajší súd obžalobu na obžalovaného T. V. pre prečin ublíženia na zdraví podľa na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka poškodeného R. F., svedkov Y. T., R. V., C. F. E. E. N.. Zároveň bol ako znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia vypočutý MUDr. Alexander Köröcz a ako znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Rastislav Rozboril, PhD., MPH.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že predtým počul, že niekto kosí na dvore na obecnej parcele a auto mal celé od trávy a hľadal, že kto kosí. Vedel, že to bol p. F.o, ktorý bol u p. V. v garáži a slušne sa ho opýtal, lebo si aj tykajú, že kosil, že to mu nevadí, ale že keď bude nabudúce kosiť okolo jeho auta, tak nech mu povie, že ho preparkuje. Poškodený mu na to povedal, že on si bude robiť čo chce a kedy chce. Tá hádka prerástla do dosť agresívnej, poškodený potom vyskočil z tej stoličky a išiel na obžalovaného, ale bolo tam málo miesta, tak ho obžalovaný tak reflexne udrel, ale ako si poranil oko to obžalovaný nevedel. Nie je pravda že obžalovaný na zemi dokopal poškodeného a tie zranenia mu určite nespôsobil. Potom z okna videl, ako prišli policajti a boli dosť nervózni, lebo im poškodený nechcel nastúpiť do auta, lebo mal dosť vypité. Pripustil, že poškodeného udrel, ale sebareflexne, max. trikrát, niekde na ľavú stranu jeho tváre a potom ho pritlačil na stôl a boli v polohe, že poškodený sedel na stoličke, obžalovaný bol chrbtom k autu a poškodený sedel bokom k obžalovanému. Povedal mu niečo poškodený, obžalovaný sa naklonil nad poškodeného, že čo hovorí a poškodený prudko vstal až vyskočil a chcel udrieť obžalovaného hlavou, ale obžalovaný sa vykryl smerom doprava a potom obžalovaný udrel poškodeného rukou, asi päsťou do ľavej časti tváre max. trikrát a potom ho pritlačil o stôl, tak že mu rukou pritlačil hrudník a potom obžalovaný odišiel. Po tom incidente videl poškodeného, ako behal po dvore a nič mu nebolo.

Svedok poškodený R. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetný deň kosili spolu so svedkom V. trávu pred celým bytovým domov, spoločné časti bubnovými kosačkami. Poškodený mal motorovú kosačku a po dokončení ostala popri stenách ešte dlhá tráva, tak zobral strunovú kosačku, tzv. krovinorez a trávu dokosil. Náradie odložili a V. povedal, „Pod ideme koštovať.“ Išli k nemu do garáže ochutnať pálenku. Vypili jeden alebo dva poldeci, sedeli v garáži pred autom na stoličkách, poškodený skôr z boku. Medzi prednou časťou auta a stenou bolo asi 1,5 až 2 metre miesta. Obžalovaný vošiel do garáže sám, v tom zmysle, že mu poškodený poškodil auto. Prišiel popri aute po ľavej strane auta, pričom poškodený sedel pri ľavom blatníku a bokom k autu. Vnímal ho, že prichádza, ako prichádzal tak mu vyčítal, že mu krovinorezom poškodil auto. Prišiel z jeho pravej strany a udrel ho päsťou pravej ruky asi štyrikrát do ľavého oka, ľavého líca, vrchnej časti hlavy a pod pravým uchom. Keď m dal obžalovaný päsťou, tak mu stena dala druhú tak, že po prvej rane sa prehol dozadu a zadnou časťou hlavy vrazil do steny, spadol pred auto dopredu, dal sa do obrannej pozície do klbka a obžalovaný ho začal kopať do nohy a do bedrového kĺbu. Tie kopy boli menšej intenzity, nakoľko tam nebolo toľko miesta, ak by bol na väčšom priestranstve, tak by udieral silnejšie. Svedok V. bol pred autom a na obžalovaného zakričal „Čo to robíš?“. Potom ho prestal obžalovaný kopať, ostal v garáži, poškodený sám vstal, V. bol stále v garáži na tom istom mieste, lebo nevedel prejsť druhou stranou, bolo tam málo miesta. Obžalovaný stál pri predných ľavých dverách auta a zvýšeným hlasom na poškodeného hovoril, aby nabudúce pri kosení

mu zazvonil a on si auto preparkuje. Poškodený mu tiež zvýšeným hlasom vyčítal, že on celé tie roky nič neurobil na dvore. Potom už k fyzickému kontaktu nedošlo, prvý odišiel obžalovaný, potom poškodený s V.. Poškodený cítil štipľavú bolesť na ľavom oku, bol pri vedomí aj počas incidentu asi bol pri vedomí. Keď prišli policajti, tak oni videli, že mu to začína puchnúť. V tom čase nešiel hneď na lekárske vyšetrenie, lebo necítil akútnu bolesť. Čakal, že sa obžalovaný ospravedlní, ale nedočkal sa. Viackrát sa streli po incidente s obžalovaným. aj na druhý deň po skutku. Dňa X. X. XXXX sa cítil zle, prestával vidieť na ľavé oko, všetko bolo modré napuchnuté. Ľavé oko mal privreté, napuchnuté, potom ľavú čeľusť a vrchnú časť hlavy mal modrú. Začal mať nechuť do jedla, malátnosť, keď si čupol, tak ho zapotácalo a videl hviezdičky. Potom mu chceli volať sanitku, ale neprišla a potom v sobotu po obede zaspal a potom sa aj najedol. Potom dňa 2.5.2021 išiel na pohotovosť do Revúcej, kde ho poslali na chirurgiu, očné, a ďalšie vyšetrenia. Cítil obmedzenia v obvyklom spôsobe života tak, že nemohol vykonávať plánovanú údržbu v garáží, nemohol tieto činnosti vykonávať, prestal mať záujem o túto činnosť, lebo mal fóbiu, že stretne obžalovaného. Keď sa stretli na chodníku, tak radšej prešiel na druhú stranu. Tieto zranenia ho fyzicky obmedzovali 3 týždne, kedy nedokázal nič urobiť. Problémy s videním na ľavom oku mal týždeň, s lícom nemal problém, v dôsledku kopania nemal problémy, ale bol malátny, videl hviezdičky a pri dvíhaný sa musel držať, a to trvalo asi týždeň . Svedok V. bol tam po celý čas a videl incident. Sprostredkovane poškodený vedel od sestrinej dcéry E. N. F. a jeho matky C. F., že V. im povedal, že poškodený bol napadnutý.

Svedkyňa Y. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným žijú spolu ako druh a družka. Pri skutku nebola. Bola pri deťoch a obžalovaný vonku fajčil a ukázal jej ako má špinavé auto od trávy, ale svedkyňa išla domov. Potom len prišiel domov, celý biely a iba počula z vonku ako poškodený kričí, že volaj mamu a políciu. Po čase tam aj prišli policajti, ale k nám neprišli. Videli ako poškodený išiel s policajtmi, ale nevedela, kedy sa vrátil, ale keď išla so psom von, tak ho videla v garáži a išla za ním matka. Videla ho aj na chodníku, keď nastupoval do policajného auta, išiel v pohode, nebolo nič na ňom vidno. Videla ho aj na nasledujúci deň na lavičke s dcérou, zaťom a vnučkou a v nedeľu ho videla s vnučkou na preliezkach a nekríval.

Svedok R. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný mu je sused a aj s poškodeným je sused. Bolo to u neho v garáži, kde sa začali vadiť. Bol tam svedok a obžalovaný a poškodený. Keď sa situácia vyhrocovala medzi nimi, začali sa vadiť a strkať do seba, tak svedok sa otočil a chcel odísť, ako sa otočil a odchádzal z garáže, tak sa mala stať táto fyzická potýčka. V garáži na začiatku bol on a poškodený F., vypili po 2 štamperlíky. Potom prišiel do garáže obžalovaný a povedal, že keď F. kosil, tak mu fŕkali skalky do auta. Svedok nevedel kto koho začal strkať, ale stáli pri tom, ako sa strkali. Potom svedok išiel von a počul poškodeného, ako povedal, že ho udrel obžalovaný. Potom obaja z garáže odišli. Nič na nich nebolo vidieť, žiadne zranenia. Poškodený sa nesťažoval, keď odchádzal z garáže. Potom už svedok nebol v kontakte s nimi, tak sa mu nemali kedy sťažovať a ani ho nikto nekontaktoval po tomto incidente. V garáži stáli pred autom, bolo tam asi meter miesta medzi autom a stenou. Sedeli na stoličkách a potom stáli. Krokom do boku, tvárou k stene vychádzal svedok z garáže.

L. C. Bencová na hlavnom pojednávaní uviedla, že v ten deň, keď sa to stalo, bola po očkovaní, tak ostala doma ležať. Poškodený - jej syn, kosil dvor alebo časť pri dvore, ktorá nebola pokosená. Syn povedal vnučke E., že keď dokosí, či mu pomôže odniesť veci domov, lebo mal viac tašiek a ona povedala, že áno a pýtala sa, či hneď a on povedal, že cca. za 10 min, lebo sa ide ešte porozprávať s p. V.. Rozprávali sa v garáži no a potom vnučka prišla domov do bytu a povedala mi, že za 8-10 min pôjde s ujom Jarom odniesť veci. Keď prešlo 10 min tak sa vybrala von a ako išla dole schodmi, tak videla ísť po schodoch p. V. a ako vyšla na dvor, tak zbadala poškodeného skrvaveného a videla, že je vo veľkom šoku. Pýtala sa p. V., že čo sa tam stalo a on povedal, že p. V. napadol poškodeného v garáži. Vnučka zavolala hneď svojej mame, že čo má robiť a ona jej povedala, aby zavolala sanitku, tak volala 112, pýtali sa jej, že čo sa jej stalo, že či je pacient bez vedomia, ale povedala, že je pri vedomí a povedali jej, že nemôžu teraz poslať sanitku a že sa má obrátiť na políciu, tak volala políciu lebo jej to aj mama povedala. Kým prišla polícia, tak vnučka prišla ku nej. Nepraje to žiadnej matke, aby v takomto stave videla svoje dieťa ako ona v ten deň videla poškodeného. Pýtala sa ho, že čo sa stalo a v garáži videla p. V.a, ktorý nervózne chodil okolo auta a p. V. jej povedal, že V. napadol poškodeného. Pýtala sa, že prečo a čím ho napadol a povedal, že rukami ho bil a kopal ho a pýtala sa, že či nezakročil a povedal, že ho aj odťahoval od poškodeného, ale že to nepomáhalo. Ako sa dozvedel p. V., že príde polícia, tak zavrel garáž a išiel domov. Na tretí deň po udalosti sa stretli s p. V. a povedal jej, že sa rozhodol, že bude vypovedať tak ako bude, lebo je za dobre aj s jedným aj druhým a že povie, že nič nevidel a nepočul, že chodil vtedy

okolo auta. Poškodenému tiekla krv z ponad oka, mal aj ruky od krvi, lebo si utieral krv, ktorá mu tiekla z ľavej strany nad okom.

Svedkyňa E. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej sused a poškodený je jej strýko, ktorý ju v ten deň požiadal, že či mu pomôže odniesť tašky domov a pýtala sa, že kedy a povedal, že tak o 8-10 min, že sa ide rozprávať ešte s V., tak išla ešte domov a po 10tich min. išla dole a na schodoch videla V.a, ako išiel hore a ako prišla dole, tak videla poškodeného v garáži, triasol sa a svedok V. jej povedal, že V. prišiel do garáže a začal poškodeného biť, že mu dával päste a kopal do neho. Svedkyňa hneď volala mame a povedala je, že čo sa stalo a ona jej kázala volať záchranku, tak volala, ale dispečer sa jej pýtal, či je poškodený bez vedomia a keď povedala, že nie, tak jej povedali, že nemôžu teraz poslať sanitku a že má zavolať políciu. Volala zase mame a ona jej povedala, aby išla starkej povedať, že čo sa stalo a mama ostala na linke, tak ako vyšla hore a dala telefón starkej. Starká išla hneď dole, svedkyňa ostala hore a len z chodby videla, ako sa starká rozpráva s V.. Potom išla dole a stála vonku tak kúsok od tej garáže a mama jej potom povedala, aby zavolala políciu a keď volala na políciu, tak dala na odposluch, a to už bola blízko V. garáže, ktorý keď počul, že volá políciu, zavrel garáž a išiel domov. S poškodeným sa nerozprávala, lebo sa triasol a bol v šoku a keď prišli policajti povedal im, že ho zbil V.k. Poškodenému tiekla krv tak ako je spánok na hlave. Poškodený potom povedal, že sa cíti zle, že mu nie je dobre, bol taký v šoku aj sa triasol. V. jej povedal, že V. prišiel do garáže a začal mlátiť poškodeného, dával mu päste a že V. ich oddeľoval.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj MUDr. Alexander Köröcz, Csc. znalec v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, Traumatológia, ktorý uviedol, že poškodený bol vyšetrený po 42 hodinách od zranenia, kedy bolo jednoznačne popisované lekármi v chirurgickej ambulancie, že mu boli spôsobené podkožné krvné podliatiny okolo očnice a pod očnicou, nie sú žiadne záznamy ohľadom poruchy zraku. Podľa lekárskych správ tam bolo jednoznačné podozrenie na otras mozgu, čo je funkčná porucha mozgu, ktorá vznikne pnutím a nárazom. Ak tam nejaké anatomické zmeny nie sú, je tam veľmi krátka porucha vedomia, ktorá môže trvať 1-2 sekundy, samozrejme pri ťažších otrasoch mozgu je to už niečo iné. Po tých 2-3 sekundách, on v podstate si ani nemusí uvedomiť, že sa niečo deje. Väčšinou po úraze stráca rovnováhu a padá, nemusí to byť v každom prípade, môže to trvať len pár sekúnd, môže sa zachytiť a môže ísť len o určitý závrat a týmto to v podstate končí. Spôsobiť to mohol úder päsťou do oblasti ľavého oka skôr strednou intenzitou, pretože nedochádza k zakrvácaniu podspojivkových štruktúr a nedochádza ani k poškodeniu oka. Či je to jeden úder alebo dva údery sa nedá povedať, ale ak dostal úder, je možné, že si mohol hlavu udrieť do steny. Tento pohyb hlavy dozadu je to čo vyvolávalo pravdepodobne otras mozgu ľahkého stupňa. Čiže tento úder spôsobil tú krvnú podliatinu okolo oka a iste aj ten otras mozgu ľahkého stupňa. Najzávažnejšie zranenie z medicínskeho hľadiska bol ten otras mozgu ľahkého stupňa. Túto dobu liečenia hodnotil znalec od tých 10 do tých 14 dní. Výraznejšie ťažkosti netrvajú viac ako 10 až 14 dní, to môžu byť určité závraty pri prudkých pohyboch, nemožnosť sústreďovať sa, bolesti hlavy, nechutenstvo prípadne vracanie, nakoľko ide o funkčnú poruchu mozgu. Ostatné zranenia, ktoré boli poškodenému spôsobené nepretrvávali viac ako 10-14 dní. Samotné nechutenstvo, malátnosť, neschopnosť sústreďovať sa sú typické známky po ľahkom úraze otrasu mozgu. Ostatné zranenia oka, opuch ustupuje do 4-5 dní. Vstrebanie krvnej podliatiny je to dlhšie, tam je to od tých 14 do 17-18 dní. V danom prípade po 17 dňoch podľa nálezu posádkovej ambulancie v Rožňave je stav kompletne upravený, a preto bol tým dňom aj ukončená PN. Ten hematóm sa vstrebal za 17 dní. Pri krvných podliatinách nie je obmedzenie obvyklého spôsobu života. Čo sa týka oka je to 4-6 dní obmedzenia obvyklého spôsobu života. Otras mozgu ľahkého stupňa spôsobuje obmedzenie obvyklého spôsobu života v trvaní 10-14 dní. Podľa platných smerníc otras mozgu sa diagnostikuje na základe príznakov udávaných pacientom. V danom prípade po 42 hodinách nepokladali lekári za dôležité a nutné sledovať pacienta, aj keď bolo podozrenie na otras mozgu a o ďalšie 2-3 dni ho vyšetril druhý chirurg, ktorý pre pretrhávajúce ťažkosti, závrate, určitú slabosť pri prudkom vstávaní a bolesti hlavy konštatoval, že sa jedná o otras mozgu. Nechal si to potvrdiť ešte neurológom, ktorý jednoznačne napísal, že ide o otras mozgu, ale bez nejakých topických nálezov. To je pochopiteľné. Podľa platných predpisov je toto dostatočné na stanovenie diagnózy otrasu mozgu ľahkého stupňa. Terapia týchto zranení spočíva v kľudnej životospráve, zákaz kmitania televízie, počítačov a podobne. Podľa potreby možno dať, ak sú silné bolesti hlavy nejaké bežné analgetiká, zákaz by mal byť ešte fajčenie a alkohol. Podľa popisu nedošlo k porušeniu týchto zákazov. Bola predpísaná očná masť 3x denne, zdravotná starostlivosť bola adekvátna k zraneniam. Pri otrase mozgu ľahkého stupňa môže pacient vedomie stratiť, ale nemusí si to ani uvedomiť. Ak je dlhšia

strata vedomia, tak už to nie je ľahký stupeň otrasu mozgu, pretože pri ľahkom stupni otrasu mozgu môže dôjsť k strate vedomia na maximálne 1-2 sekundy, sprevádzané vracaním alebo pocitom tlaku na zvracanie, nutkanie alebo určitý pocit nevoľnosti.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj MUDr. Rastislav Rozboril, PhD., MPH znalec v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo, ktorý uviedol, že nemá nejaké výhrady voči znaleckému posudku MUDr. Köröcza čo sa týka tých poranení. Zranenie tej očnice a úder päsťou, očné vyšetrenie bolo zrealizované dňa 2.5.2021, kedy kvôli tomu edému a hematómu v tom spomínanom vyšetrení v tom momente bol znížený dízus oka, ale pri ďalšom kontrolnom vyšetrení bolo to oko bez poruchy videnia. Čo sa týka poranení oblasti pravej bedrovej kosti, tam nedošlo k zlomeninám, ale iba k poškodeniu mäkkých tkanív, poškodeniu ľavého kolena tupého charakteru, ktoré bolo spôsobené menšou silou, došlo tam k vzniku podliatiny pod kožou, lenže nedošlo tam k nejakému poškodeniu mäkkých tkanív, teda sa nedá vylúčiť, či to vzniklo úderom alebo pádom. Tieto poranenia mohli vzniknúť aj po údere, nedá sa to vylúčiť, ale mohli vzniknúť aj pádom. Čo sa týka otrasu mozgu, tak ten vo svojom znaleckom posudku znegoval, pretože otras mozgu je funkčná porucha, ale v podstate poškodený uviedol, že on si pamätal na predmetnú udalosť, takže zároveň nemal poruchy pamäti, nemal nutkanie na vracanie, nezvracal, že mal nejakú malátnosť, nechutenstvo to je subjektívny príznak. Lekárska správa z neurologického vyšetrenia bola zo dňa 12.5.2021 a keďže on mal mať otras mozgu ľahkého stupňa, tak ten otras mozgu mal byť diagnostikovaný, pričom lekár z neurologickej ambulancie to opísal tak, že to bolo napadnutie - úraz hlavy a ľahký otras mozgu. Keby tam bol ľahký otras mozgu, tak trvá pár dní a po 12 dňoch je to podľa znalca hodnotené zo subjektívneho hľadiska. Pri prvotnom vyšetrení dňa 2.5.2021 bol otras mozgu uvedený v správe ako pravdepodobný, to bolo 2 dni po napadnutí. Potom bolo spravené CT mozgu, lebky a tvárových kostí, ale samozrejme otras mozgu je funkčná porucha, ktorá sa neprejaví, tam nejde o ložiskový nález. A potom neurologické vyšetrenie bolo potom až 12.5.2021. Na otázku sudcu sa k tomuto vyjadril znalec MUDr. Alexander Köröcz, ktorý povedal, jednoznačný dôkaz, že došlo k otrasu mozgu ľahkého stupňa neexistuje z toho dôvodu, že prvé chirurgické vyšetrenie bolo 42 hodín po incidente, druhé chirurgické vyšetrenie je asi až po 4 dňoch. Za týchto okolností nemajú možnosť jednoznačne stanoviť, či išlo o ľahký otras mozgu, preto je medicína odkázaná na subjektívne pocity poškodeného. Znalec MUDr. Rastislav Rozboril, PhD., MPH ďalej uviedol, že chirurgovia ak konštatujú otras mozgu, tak potom treba v rámci nemocnice spraviť neurologické konzílium, čo sa bežne v nemocnici robí a neurológ má zhodnotiť ten stav, čo v tomto prípade nebolo zrealizované. V tomto prípade malo byť konzílium dňa 2.5.2021 a mal byť hneď odoslaný na neurologické konzílium. Pri ostatných zraneniach poškodeného, ak by sa vylúčil otras mozgu, by doba liečby bola do 7 dní. Znalec MUDr. Alexander Köröcz na to uviedol, že ak by poškodený nemal ľahký otras mozgu, ostatné zranenia by mali obmedzenie obvyklého spôsobu života dobu 7-10 dní.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovné skutočnosti:

Lekárske správy potvrdili existenciu rovnakých zranení poškodeného, ktoré vo svojom znaleckom posudku uvádzali vypočutí znalci, pričom na základe týchto lekárskych správ znalci vypracovali svoje znalecké posudky .

Obžalovaný nemá žiadny záznam v registri trestov ani v registri priestupkov.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie , súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaného z predmetného skutku uvedeného v obžalobe usvedčuje výpoveď poškodeného, ktorý jednoznačne popísal priebeh skutku, popísal aj spôsob akým bol napadnutý a aj dôvod, pre ktorý bol napadnutý (ktorý sa čiastočne zhoduje aj s tvrdením obžalovaného, ktorý potvrdil, že za poškodeným išiel do predmetnej garáže svedka V. preto, aby poškodenému dohovoril, pretože mu pri kosení trávy poškodil auta). Poškodený počas výpovede popísal aj počet úderov, ktoré od obžalovaného dostal, čo tiež nebolo v rozpore s tým, čo uviedol obžalovaný. Poškodený zároveň aj presne popísal a vysvetlil

aj následky, ktoré mu boli spôsobené fyzickým útokom obžalovaného ako aj chronologický vývoj jeho zdravotných ťažkostí. Výpoveď poškodeného v zásade nie je v rozpore so skutočnosťami, ktoré boli zistené z lekárskych vyšetrení a následného znaleckého vyšetrenia obidvoch znalcov, ktorí sa zhodli na mechanizme vzniku zranení, čo nebolo v rozpore s tým, čo uviedol poškodený, teda údermi päsťou do ľavej časti tváre, pričom následne po prvom údere malo dôjsť k nárazu temenom hlavy do steny, ktorá bola za poškodeným, ktorý v čase úderu sedel na stoličke.

Vzhľadom na obranu obžalovaného, ktorý tvrdil, že sa len bránil voči útoku poškodeného, bolo potrebné zamerať sa pri dokazovaní v prvom rade na skutočnosť, či je možné uveriť verzii poškodeného alebo obžalovaného.

Celý incident sa odohral v garáži svedka V., ktorý bol prítomný počas incidentu v garáži, kde najskôr popíjal s poškodeným. Tvrdenia obžalovaného a poškodeného sa zhodujú až do momentu, kedy poškodený tvrdil, že ešte pokiaľ sedel na stoličke ho obžalovaný udrel päsťou pravej ruky do ľavej časti tváre, potom viackrát ho udrel päsťou, spadol zo stoličky a ešte ho obžalovaný kopal miernou intenzitou na zemi. Obžalovaný tvrdil, že poškodený vstal za účelom útočiť na obžalovaného, ktorý mal udrieť poškodeného v sebaobrane. Počas celého konfliktu bol v garáži prítomný aj svedok V., ktorého výpoveď však pôsobila na súd rozpačitým dojmom, pretože podľa jeho tvrdení sa ihneď po začatí fyzického konfliktu otočil preč od prebiehajúceho konfliktu a nič nevidel, čo je pre súd nepochopiteľné správanie sa človeka, v ktorého garáži, pri jeho aute, práve dochádza k fyzickému konfliktu a svedok namiesto toho, aby sa snažil zabrániť bitke, pri ktorej sa môže poškodiť jeho auto prípadne zariadenie jeho garáže alebo môže dôjsť k ublíženiu si jeho známych, sa otočí od bitky opačným smerom a po celý čas incidentu sa ani raz nepozrie na to, ako bitka prebieha. Súd zámerne nazval tento konflikt bitkou, pretože objektívne preukázané zranenia poškodeného jednoznačne poukazujú na to, že obžalovaný zbil poškodeného.

V súvislosti s nelogickou a pre súd pochybnou výpoveďou svedka V. vypočul súd aj svedkyne C. F. a E. N., ktoré potvrdili, že svedok V. im mal bezprostredne po bitke povedať, že obžalovaný napadol poškodeného údermi a kopancami a že svedok V. sa snažil obžalovaného od poškodeného oddeliť, ale nepodarilo sa mu to. Zároveň im ale svedok V. mal povedať, že on bude vypovedať tak, že nič nevidel, lebo vychádza dobre aj s obžalovaným aj s poškodeným. Súd nemal v tomto prípade dôvod neveriť výpovediam svedkýň C. F. a E. N., pričom na základe ich výpovedí sa súdu potvrdila pochybnosť o pravdivosti výpovedi svedka V., ktorý podľa názoru súdu zámerne zamlčal skutočnosti ohľadne predmetného skutku, takže jeho výpoveď súd považuje v celosti za nedôveryhodnú.

Pri súhrnom hodnotení všetkých vykonaných dôkazov ohľadne toho, či sa skutok stal tak ako tvrdil poškodený alebo tak ako tvrdil obžalovaný súd konštatuje, že nie je dôvod neveriť usvedčujúcej výpovedi poškodeného, ktorú nepriamo potvrdili svedkyne C. F. a E. N., ktorým skutok opísal nie len samotný poškodený, ale aj ďalší očitý svedok V.. Obžalovaného tvrdenie, že konal v nutnej obrane, nebolo podložené žiadnymi reálnymi dôkazmi a takémuto priebehu skutku nenasvedčujú ani osobnostné charaktery obžalovaného a poškodeného, kedy obžalovaný je jednoznačne dynamickejší, razantnejší, výbušnejší a poškodený je skôr pokojnejší typ človeka, ktorý zrejme na začiatku tento konflikt ani nechcel riešiť, zrejme čakal, že sa mu obžalovaný ospravedlní a dajú to medzi sebou do poriadku. Taktiež sa nedá uveriť verzii obžalovaného, že on prišiel do cudzej garáže vynadať poškodenému a práve obžalovaný sa mal následne cítiť ohrozený a iba sa bránil voči hroziacemu útoku poškodeného. Naopak tvrdenia poškodeného sú podporené závermi znaleckých posudkov, ktoré potvrdili, že poškodený bol zbitý, pričom v predmetnom čase mal konflikt iba s obžalovaným, a teda jedine obžalovaný mohol poškodenému spôsobiť predmetné zranenia. Jediný očitý svedok V., ktorý bol pri skutku, sa zrejme nechcel do toho angažovať, pretože nechcel ani jednému ublížiť a preto sa rozhodol tak, že nechcel vypovedať, čo v skutočnosti videl, preto súd musí jeho výpoveď vyhodnotiť ako nedôveryhodnú. Naopak výpovede svedkýň C. F. a E. N.many súdu preukázali, že svedok V. im potvrdil, že obžalovaný napadol poškodeného. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe.

Ďalšou skutočnosťou, na ktorú sa súd pri dokazovaní zameral, bola sporná skutočnosť ohľadne závažnosti zranení, ktoré poškodený po fyzickom napadnutí obžalovaným utrpel. Tvrdenia poškodeného ohľadne toho, v akej bol pri bitke pozícii, čo sa stalo po prvom údere, teda že narazil hlavou do steny za ním a po ďalších úderoch päsťou spadol do úzkeho priestoru medzi pred auto a mal dostať ďalšie údery, potvrdil ako najviac pravdepodobný priebeh incidentu aj znalec MUDr. Alexander Köröcz, Csc., pričom

znalec MUDr. Rastislav Rozboril, PhD., MPH tieto skutočnosti v zásade nespochybnil. Znalec MUDr. Alexander Köröcz určil ako príčinu vzniku ľahkého otrasu mozgu práve narazenie zadnou časti hlavy poškodeného do steny za ním po údere obžalovaného pravou rukou do ľavej časti tváre poškodeného. Čo sa týka ostatných zranení poškodeného uvedených v obžalobe, na týchto sa znalci v zásade zhodli, znalec MUDr. Rastislav Rozboril však spochybnil, že či v dôsledku vyššie uvedeného konania obžalovaného mohlo dôjsť k otrasu mozgu. Na tomto mieste je potrebné poukázať na tvrdenia oboch znalcov, ktorí zhodne uvádzali, že znaky ľahkého otrasu mozgu sa zisťujú vždy na základe subjektívnych okolností a ťažkostí, ktoré uvádzajú poškodení ako aj lekárskych správ z vyšetrené poškodených. Z prvotných lekárskych správ ako aj z toho, čo vypovedal poškodený na začiatku vyplýva, že nechcel toto napadnutie obžalovaným s políciou ani veľmi riešiť, čakal na ospravedlnenie od obžalovaného, dokonca mohol poškodený tie zranenia z počiatku aj podceniť, resp. všetky ťažkosti nemusel pociťovať bezprostredne po skutku, a preto išiel na vyšetrenie až dva dni po skutku, odkedy uvádzal problémy, ktoré v tom čase mal. Tieto jeho zdravotné problémy alebo príznaky, ktoré uvádzal, boli bežné pri ľahkom otrase mozgu, na základe čoho išiel na neurologické vyšetrenie, kde neurologička potvrdila, že to bol otras mozgu ľahšieho stupňa, čo v znaleckom posudku potvrdil aj MUDr. Köröcz. MUDr. Rozboril tento následok spochybňoval z dôvodu, že tam neboli všetky príznaky, ktoré sú potrebné pre konštatovanie ľahkého otrasu mozgu, ale po konfrontácii znalcov súd dospel k záveru, že všetky príznaky nemusia byť nevyhnutne prítomné pri všetkých prípadoch ľahkého otrasu mozgu. Na určenie toho, či sa jednalo o ľahký otras mozgu alebo nie bolo pre súd kľúčové vyjadrenie znalca MUDr. Köröcza, ktorý povedal, že išlo o ľahký otras mozgu ako aj vyjadrenie MUDr. Majlingovej - neurologičky, ktorá potvrdila, že sa jednalo o ľahký otras mozgu.

Okrem ľahkého otrasu mozgu, ktorého liečbu znalec MUDr. Köröcz určil v trvaní 10-14 dní, s čím sa súd stotožnil, však poškodený utrpel aj pomliaždenie ľavej očnice s krvnou podliatinou viečok ľavého oka a pomliaždenie ľavej očnej gule, bez poškodenia zraku. Ohľadne týchto zranení obaja znalci uviedli, že tieto zranenia mohli vzniknúť tak, ako to popísal poškodený, pričom intenzita útoku bola stredná, ktorého následky boli jasne zadokumentované, vyhodnotené a obodované znalcom MUDr. Köröczom. Jednalo sa z medicínskeho hľadiska o ľahké zranenia, ktoré si vyžadujú lekárske vyšetrenie a následnú terapia, ktorá trvala 14 dní, počas ktorej si poškodený mal aplikovať masť a lieky proti bolesti. Sťaženie obvyklého spôsobu života znalec MUDr. Köröcz vysvetlil tak, že to predstavovalo hlavne bolesti, slabšie videnie, rozmazané videnie, a preto určil toto obdobie na minimálne 7 dní. Tieto skutočnosti spochybnil MUDr. Rozboril, avšak podľa názoru súdu MUDr. Köröcz detailnejšie opísal, prečo určil sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného na minimálne 7 dní.

Vzhľadom na vyššie vyhodnotené dokazovanie ohľadne závažnosti jednotlivých zranení súd konštatuje, že poškodenému boli zo strany obžalovaného spôsobené zranenia uvedené v obžalobe, ktoré si vyžadovali dĺžku liečby viac ako 7 dní, preto sa obžalovaný svojím úmyselným konaním dopustil prečinu ublíženia na zdravý podľa ,

Súd pri rozhodovaní ohľadne výšky trestu pre obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle , teda že obžalovaný viedol pred spáchaním skutku uvedeného v obžalobe riadny život. Naopak nepriťažovala mu žiadna skutočnosť uvedená v , čo malo za následok prevahu poľahčujúcich okolností na priťažujúcimi v zmysle . Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný doteraz viedol riadny život a má pravidelný príjem v dostatočnej výške, bolo možné uložiť mu alternatívny trest vo forme peňažného trestu v primeranej výške, ktorú súd určil na sumu 600,- eur. Takýto trest súd považuje za dostatočný na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je hlavne výchovne pôsobiť na obžalovaného a odradiť ho v budúcnosti od páchania podobnej trestnej činnosti.

Poškodený si riadne a včas uplatnil voči obžalovanému nárok na náhradu škody z dôvodu bolestného, ktorého bodové ohodnotenie bolo dostatočne preukázané znaleckým dokazovaním, preto po uznaní viny obžalovaného, ktorý svojím konaním spôsobil poškodenému predmetné zranenia, súd zaviazal obžalovaného na náhradu škody v tomto trestnom konaní, ktorá predstavuje sumu bolestného vo výške 1.420,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.