Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/139/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v spore žalobcu: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. G. č. XX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Silvia Predná, s.r.o., AK so sídlom Plynárenská č. 7/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov, so sídlom Hraničná č. 12, 820 07 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1. SLOVDAN, spol s.r.o., so sídlom Čečinova 16/A, 821 05 Bratislava, 2. Q. R., bytom H. č. 7, XXX XX R., 3. E. G., bytom R. č. 1, XXX XX E., 4. B.. I. H., bytom K. č. 9, XXX XX R., 5. B.. H. G., bytom L. č. 7, XXX XX R., 6. D. E., bytom N. č. XX, XXX XX E. I., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 00150/2018-Op-37 zo dňa 29.06.2018, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 00150/2018-Op-37 zo dňa 29.06.2018 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. administratívne rozhodnutie

1. Predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov rozhodnutím č.: 00150/2018-Op-37 zo dňa 29.06.2018 podľa v spojení s o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v spojení s Správneho poriadku zmenila prvostupňové rozhodnutie č. k.: 00346/2017-0s-18 zo dňa 05.12.2017 tak, že prevádzkovateľovi informačného systému osobných údajov spoločnosti SLOVDAN, spol. s.r.o., IČO: 31 673 601, ktorá porušila v spojení s o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých tým, že informačný systém, v ktorom spracúva o dotknutých osobách osobné údaje prinajmenšom v rozsahu ako ich obsahuje písomnosť prevádzkovateľa adresovaná jednotlivým dotknutým osobám zo dňa 13.09.2016 označená ako „Predexekučná výzva“ (meno, priezvisko, adresa, údaj o tom, že boli zamestnancami spoločnosti Salve Finance, a. s., po zmene názvu od 21.08.2015 Festin, a.s. a údaje o bankovom prevode z účtu Salve Finance, a. s. v prospech jednotlivých navrhovateľov: dátum prevodu, suma, konštantný a variabilný symbol platby), neoznámila Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky napriek tomu, že ako právny základ spracúvania predmetných osobných údajov deklarovala o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých s tým, že neuložila opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, nakoľko v priebehu predmetného konania o ochrane osobných sa začala uplatňovať nová právna úprava ochrany

osobných údajov, ktorej účinnosťou ukončil úrad k 25.05.2018 prijímanie oznámení, preto uloženie opatrenia splniť si oznamovaciu povinnosť podľa v spojení s o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých by bolo neúčelné. 2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené najmä tým, že v čase prebiehajúceho konania o ochrane osobných údajov došlo po podaní rozkladu prevádzkovateľa k zmene právnej úpravy ochrany osobných údajov. Právna úprava platná a účinná do 24.05.2018 sa odo dňa 25.05.2018 zrušila a nahradila novou právnou úpravou, t.j. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov) a V zmysle prechodného ustanovenia úrad dokončí konania, ktoré boli začaté a neboli právoplatne ukončené do 24.05.2018, podľa doterajšieho zákona, t.j. Predsedníčka úradu preto vydala rozhodnutie podľa , avšak porušenie konštatovala podľa Týmto rozhodnutím nebolo napriek zistenému porušeniu uložené opatrenie, nakoľko opatrenie, ktoré malo byť uložené, by nebolo účelné vzhľadom na zánik povinnosti oznamovať spracovateľské činnosti prevádzkovateľa úradu podľa novej právnej úpravy. 3. Definícia spracúvania obsahuje len príkladmo spracovateľské operácie s osobnými údajmi. Pod spracúvaním na účely ochrany osobných údajov možno rozumieť akékoľvek spracovateľské operácie s osobnými údajmi ako napríklad získavanie, zhromažďovanie, zaznamenávanie, prepracúvanie, vyhľadávanie, kombinovanie, využívanie, uchovávanie a pod. Z hľadiska účelov sa osobné údaje následne spracúvajú v jednotlivých informačných systémoch. Pod pojmom informačný systém možno rozumieť v zmysle jeho legálnej definície podľa akýkoľvek usporiadaný súbor osobných údajov prístupných podľa určitých kritérií, bez ohľadu na to, či ide o informačný systém centralizovaný, decentralizovaný alebo distribuovaný na funkčnom alebo geografickom základe; rozumie sa ním aj súbor osobných údajov, ktoré sú spracúvané alebo pripravené na spracúvanie čiastočne automatizovanými alebo inými ako automatizovanými prostriedkami spracúvania.

4. Informačný systém osobných údajov nemusí byť nutne automatizovaným systémom, t.j. prevádzkovaný pomocou technických prostriedkov, ale môže byť prevádzkovaný aj napr. v papierovej resp. listinnej podobe (t.z. informačný systém si netreba predstavovať len ako napr. počítačovú databázu). Vo vzťahu ku každému informačnému systému si v závislosti od podmienok následne musel prevádzkovateľ plniť či už oznamovaciu, evidenčnú alebo registračnú povinnosť, preto nemožno akceptovať argument prevádzkovateľa, že spracúval osobné údaje len v listinnej podobe, a teda nemal informačný systém, vo vzťahu ku ktorému by si mal povinnosť plniť niektorú z uvedených povinností. Nakoľko prevádzkovateľ spracúval v tomto informačnom systéme osobné údaje na právnom základe , bol povinný si v takomto prípade splniť oznamovaciu povinnosť voči úradu vždy, bez ohľadu na ďalšie skutočnosti, t.j. bez ohľadu na to, či išlo o automatizované, čiastočne automatizované alebo neautomatizované spracúvanie. Z tohto dôvodu argument prevádzkovateľa, že nemal oznamovaciu povinnosť voči úradu nemožno akceptovať. Prevádzkovateľovi tak vzniká informačný systém, ktorého účelom je oprávnený záujem prevádzkovateľa na tom, aby dlžníci spoločnosti svoj dlh voči spoločnosti dobrovoľne splatili. Dochádza tak k systematickému spracúvaniu osobných údajov v tomto informačnom systéme (niekoľkých dlžníkov) k určeniu predchádzajúceho účelu (oprávnený záujem prevádzkovateľa) a tiež k určeniu prostriedkov (písomné predexekučné výzvy). V zmysle legálnej definície pojmu prevádzkovateľa podľa nemožno v tomto prípade spraviť z navrhovateľov prevádzkovateľov. ustanovoval príkladmo dve najčastejšie situácie, kedy by bolo dotknuté ustanovenie použiteľné, a to najmä v prípade spracúvania osobných údajov na účely ochrany majetku, finančných alebo iných záujmov a druhým prípadom bolo spracúvanie osobných údajov na zabezpečenie bezpečnosti prevádzkovateľa prostredníctvom kamier alebo obdobných systémov. Tieto dve situácie je potrebné rozlišovať. 5. Predsedníčka úradu námietky prevádzkovateľa týkajúce sa informačnej povinnosti voči dotknutým osobám podľa považovala za opodstatnené nakoľko prvostupňový orgán nezohľadnil vo svojom rozhodnutí výnimky uvedené v V zmysle prevádzkovateľ nebol povinný oznamovať dotknutej osobe informácie uvedené v , ak spracúval osobné údaje podľa a a tiež nebol povinný podľa tohto ustanovenia oznamovať dotknutým osobám (ak nezískal osobné údaje priamo od nich) ani informácie podľa

ods. 2 ak spracúval podľa a . V zmysle a bolo možné osobné údaje spracúvať na základe , osobitných zákonov, priamo vykonateľného právne záväzného právneho aktu Európskej únie alebo na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, pričom tieto ustanovenia tiež ustanovovali určité atribúty, ktoré by tieto právne základy mali spĺňať. V prejednávanom prípade dochádzalo k spracúvaniu osobných údajov na základe , a teda na základe , preto bolo možné aplikovať výnimku z informačnej povinnosti prevádzkovateľa podľa

6. Predsedníčka úradu sa nestotožnila s konštatovaním prvostupňového orgánu, že má úrad na základe v spisovom materiáli dostupných podkladov za preukázané, že si Ing. I. H. riadne uplatnila svoje práva v zmysle Z dostupných podkladov nemožno bez ďalších pochybností s istotou konštatovať, že obsahom predmetnej zásielky bola aj takáto žiadosť navrhovateľky 2 ako dotknutej osoby, ako ani to, že prevádzkovateľ predmetnú žiadosť neprevzal. Z uvedeného dôvodu preto predsedníčka úradu nemohla s určitosťou konštatovať porušenie tohto ustanovenia. V predmetnej veci nedošlo k spojeniu viacerých konaní. V predmetnej veci vedie úrad len jedno konanie, ktoré z dôvodu dĺžky jeho trvania má viacero spisových značiek, t.j. 01094/2016-Os, 00346/2017-Os, 00227/2018- Os. Dôvodom je potreba prečíslenia prebiehajúceho konania v každom novom roku. Úrad je povinný „preklopiť“ každý neuzatvorený resp. nevybavený spisový materiál v novom roku do nového spisu, čím takýto spisový materiál získa v novom roku nové spisové číslo/značku. Ide teda stále o jedno a to isté konanie. Uvedená povinnosť úradu vyplýva z interného riadiaceho aktu úradu, upravujúceho registratúrny poriadok. Prevádzkovateľ bol písomnosťou prvostupňového orgánu zo dňa 29.11.2016 upovedomený o skutočnosti, že Ing. I. H. a Ing. H. G. podali vo veci (v tom čase vedenej na úrade pod sp. zn. 001094/2016-Os) tiež návrhy, ktoré boli obsahovo totožné s návrhmi G. H., Q. R., D. E. a E. G., a tak nadobudli postavenie účastníka konania v predmetnom konaní aj B.. I. H. a Ing. H. G.. 7. Údaje ako číslo bankového účtu, variabilný symbol, konštantný symbol alebo výška platby poukázanej na bankový účet ešte sami o sebe nie sú osobnými údajmi. V zmysle legálnej definície pojmu osobný údaj podľa za osobný údaj možno považovať akýkoľvek údaj, na základe ktorého je konkrétna fyzická osoba určená alebo určiteľná. V takom prípade, ak sú vyššie uvedené údaje spojené s ďalšími osobnými údajmi konkrétnej fyzickej osoby, ako napr. meno, priezvisko, adresa bydliska a podobne, a teda stávajú sa súčasťou reťazca údajov viažucich sa na konkrétnu určenú alebo určiteľnú fyzickú osobu, budú aj takéto údaje považované za osobné údaje tejto fyzickej osoby, a to bez ohľadu na to, či sú tieto údaje (napr. údaj o výške poukázanej sumy) presné, pravdivé alebo správne. Pracovná skupina pre ochranu údajov (WP 29 z ang. Working Party) zriadená podľa článku 29 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa vo svojom Stanovisku č. 4/2007 k pojmu osobné údaje zaoberala veľmi podrobne definíciou pojmu osobný údaj. V tomto stanovisku sa vyjadrila, že pokiaľ ide o časť definície osobného údaju, ktorá zahŕňa pojem „akékoľvek informácie“, tieto informácie nemusia byť len pravdivé alebo preukázané, aby mohli byť označené za „osobné údaje“. Uvedené odvodzuje aj od skutočnosti, že v súčasnosti už pravidlá ochrany osobných údajov počítajú s možnosťou, že informácie sú nesprávne a poskytujú dotknutej osobe právo na prístup k uvedeným informáciám a právo na vznesenie námietok prostredníctvom primeraných opravných prostriedkov. II. žaloba a námietky

8. Žalobca v žalobe namietal, že ako vyplýva aj z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia Úradu na ochranu osobných údajov, ako aj z výrokovej časti rozhodnutia predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov nespochybnene vyplynulo, že prevádzkovateľ - spoločnosť SLOVDAN spol. s.r.o. porušil ust. v spojení s o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých tým, že informačný systém, v ktorom spracovával osobné údaje aj žalobcu neoznámil Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky napriek tomu, že ako právny základ spracúvania predmetných osobných údajov deklaroval Rozhodnutie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov v časti, v ktorej vyhovela argumentácii prevádzkovateľa - spoločnosti SLOVDAN spol. s.r.o. a zmenila prvostupňové rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov o tom, že osobné údaje aj žalobcu spracovával prevádzkovateľ - spoločnosť SLOVDAN spol. s.r.o. podľa , a teda na základe o ochrane osobných údajov, preto bolo možné aplikovať výnimku z informačnej povinnosti prevádzkovateľa - spoločnosti SLOVDAN spol. s.r.o. podľa je nezákonné, nakoľko zákonne začať

spracovávať osobné údaje mohol prevádzkovateľ - spoločnosť SLOVDAN spol. s.r.o. len následne potom, ako príslušný informačný systém, v ktorom spracovával osobné údaje údajne na základe oznámil Úradu na ochranu osobných údajov (ust. ). K oznámeniu takéhoto informačného systému na Úrade na ochranu osobných údajov prevádzkovateľom - spoločnosťou SLOVDAN spol. s.r.o. nikdy nedošlo. Nakoľko informačný systém nebol oznámený na Úrade na ochrane osobných údajov, nemohol prevádzkovateľ - spoločnosť SLOVDAN spol. s r.o. zákonne spracovávať osobné údaje podľa o ochrane osobných údajov. Nakoľko prevádzkovateľ - spoločnosť SLOVDAN spol. s r.o. nemohol zákonne spracovávať osobné údaje podľa zákona o ochrane osobných údajov nemal a ani v konaní nepreukázal žiaden právny titul na spracovanie osobných údajov žalobcu. 9. V prvostupňovom rozhodnutí Úradu na ochranu osobných údajov tento správne zistil porušenie ust. tým, že nakoľko osobné údaje, ktoré o žalobcovi spracúva prevádzkovateľ, nezískal priamo od žalobcu, mal povinnosť oznámiť žalobcovi bez zbytočného odkladu informácie podľa , Túto povinnosť ale nesplnil. Nad rámec zákonných povinností bolo v prvostupňovom rozhodnutí uložené prevádzkovateľovi poskytnúť žalobcovi aj ďalšie informácie, ktoré sú s ohľadom na okolnosti, za ktorých boli osobné údaje získavané potrebné pre zaručenie práv a právom chránených záujmov a zabezpečenie zákonného spracúvania osobných údajov, a to informácie o právnom základe spracúvania a presné informácie o zdrojoch, z ktorých prevádzkovateľ získal osobné údaje jednotlivých dotknutých osôb na spracúvanie špecifikované pre každý osobný údaj. V prvostupňovom konaní bolo preukázané aj postúpenie osobných údajov žalobcu tretej strane. Podľa o ochrane osobných údajov bolo oznámenie informačného systému, v ktorom sa spracúvali osobné údaje podľa o ochrane osobných údajov podstatné, nakoľko v zmysle vyššie citovaného ust. zákona o ochrane osobných údajov predmetné oznámenie obsahovalo všetky podstatné údaje o spracovávaní osobných údajov prevádzkovateľom. Ak týmito údajmi o spracovaní osobných údajov disponoval Úrad na ochranu osobných údajov, mal ich pod kontrolou a dohľadom a nebolo ich potrebné oznamovať priamo dotknutým osobám. Medzi zákonnými ustanoveniami existovala logická súvislosť. 10. V priebehu konania sa začala aplikovať nová právna úprava týkajúca sa ochrany osobných údajov, ktorej účinnosťou ukončil Úrad na ochranu osobných údajov k 25.05.2018 prijímanie oznámení, preto uloženie opatrenia splniť si oznamovaciu povinnosť podľa v spojení s o ochrane osobných údajov by bolo neúčelné. Nadobudnutie účinnosti novej právnej úpravy nemôže ospravedlniť porušenie zákona, ktorého sa prevádzkovateľ preukázane dopustil a nezákonnému konaniu prevádzkovateľa - spoločnosti SLOVDAN spol. s r.o. pri spracúvaní osobných údajov žalobcu nemala byť Rozhodnutím Predsedníčky Úradu poskytnutá právna ochrana. Nadobudnutím účinnosti novej právnej ochrany týkajúcej sa ochrany osobných údajov nemohli zaniknúť povinnosti, ktoré prevádzkovateľ bol povinný splniť voči žalobcovi a v rozpore so zákonom ich nesplnil. Naviac aj z novej právnej úpravy týkajúcej sa ochrany osobných údajov - Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, vyplývajú, z čl. 14 ods. 1 Nariadenia v značne širokom rozsahu (širšom ako doposiaľ) práva dotknutej osoby na informácie, ktoré sa jej majú poskytnúť, ak osobné údaje neboli získané od dotknutej osoby. Z predmetných ustanovení Nariadenia, čl. 14 ods. 2 je zrejmé, že sa výrazne zúžil okruh možností, kedy nie je nutné informovať dotknutú osobu o spracúvaní jej osobných údajov. 11. Rozhodnutím predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov došlo k zásadnému porušeniu práva žalobcu na informácie o spracúvaní jeho osobných údajov. Základným princípom, ktorým sa riadila a aj riadi ochrana osobných údajov je transparentnosť a teda, aby dotknuté osoby mali mať základné informácie o spracovaní svojich osobných údajov. Podľa v relevantnom čase účinného ust. , dotknutá osoba mala právo kedykoľvek u prevádzkovateľa namietať voči spracúvaniu osobných údajov aj v prípadoch podľa cit. zákona vyslovením oprávnených dôvodov alebo predložením dôkazov o neoprávnenom zasahovaní do jej práv a právom chránených záujmov, ktoré sú alebo môžu byť v konkrétnom prípade takýmto spracúvaním osobných údajov poškodené a ak tomu nebránia zákonné dôvody a preukáže sa, že námietka oprávnenej osoby je oprávnená, prevádzkovateľ je povinný osobné údaje, ktorých spracúvanie dotknutá osoba namietala, bez zbytočného odkladu blokovať a zlikvidovať ihneď, ako to okolnosti dovolia. Na realizáciu daného práva je potrebné, aby prevádzkovateľ spracúval osobné údaje transparentne a poskytol dotknutým osobám všetky informácie nevyhnutné na zabezpečenie zákonného spracúvania v súlade s o ochrane osobných údajov. Prevádzkovateľ - spoločnosť SLOVDAN spol. s r.o. v

danom prípade neposkytol žalobcovi žiadne informácie potrebné na zaručenie jeho práv a právom chránených záujmov pri spracúvaní osobných údajov, čím obmedzil právo žalobcu v §28 ods. 4 cit. zákona. 12. Rovnaká zásada absolútnej transparentnosti pri spracúvaní osobných údajov vyplýva aj z novej právnej úpravy týkajúcej sa ochrany osobných údajov. Za osobitne vážne v tejto veci žalobca považoval za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že zo skutkových zistení prvostupňového orgánu, ktoré neboli spochybnené vyplynulo, že prevádzkovateľ - spoločnosť spracovával osobné údaje žalobcu v extrémne širokom rozsahu - meno, priezvisko, adresa, údaj o tom, že bol žalobca zamestnancom spoločnosti Salve Finance, a.s., po zmene názvu od 21.08.2015 Festin, a.s. a údaje o bankovom prevode z účtu Salve Finance, a.s. v prospech žalobcu: dátum prevodu, suma, konštantný a variabilný symbol platby. Takýmito osobnými údajmi disponoval prevádzkovateľ - spoločnosť SLOVDAN spol. s.r.o. bez toho, aby bol v akomkoľvek právnom vzťahu so žalobcom, o ktorom takéto údaje spracovával. Žalobca nie je a ani nebol dlžníkom prevádzkovateľa, nemal a ani nemá s ním žiaden právny vzťah. Rozhodnutím predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov bol ukrátený žalobca okrem iného aj vo svojom práve zistiť z akého zdroja prevádzkovateľ - spoločnosť SLOVDAN spol. s.r.o. osobné údaje získal, resp. z akého zdroja tieto údaje nezákonne unikli a uplatňovať svoje práva prípadne aj proti takejto tretej osobe. 13. Svojím rozhodnutím predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov reálne úplne znemožnila žalobcovi okrem iného dozvedieť sa zdroj, odkiaľ prevádzkovateľ - získal osobné údaje o žalobcovi, a to aj napriek tomu, že v priebehu celého konania, napriek opakovaným výzvam Úradu na ochranu osobných údajov prevádzkovateľ - spoločnosť SLOVDAN spol. s.r.o., nepreukázal zdroj odkiaľ získal osobné údaje aj o žalobcovi. Práve Úrad na ochranu osobných údajov by mal ochraňovať osobné údaje a odhaľovať zdroje akýchkoľvek únikov osobných údajov. V tomto prípade však rozhodnutie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov poskytlo absolútnu ochranu prevádzkovateľovi - spoločnosti SLOVDAN spol. s.r.o., ktorý preukázane porušil pri spracovaní osobných údajov zákon, spracovával také osobné údaje o žalobcovi, ktorých zdroj získania Úradu nepreukázal. V súvislosti s poukázaním na vážnosť veci sa žalobca odvolal na prvostupňové rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov, podľa ktorého „v danom prípade úrad osobitne zdôrazňuje, že prevádzkovateľ je povinný navrhovateľom oznámiť presný zoznam osobných údajov, ktoré o nich spracúva a explicitne a zrozumiteľne informovať o účele spracúvania ich osobných údajov. Úrad ďalej na základe podkladov na rozhodnutie dospel k záveru, že s ohľadom na špecifické okolnosti, za ktorých boli v danom prípade osobné údaje získané, je prevádzkovateľ povinný oznámiť navrhovateľom aj ďalšie informácie potrebné na zabezpečenie zákonného spracúvania ich osobných údajov, a to presné informácie o zdrojoch, z ktorých získal jednotlivé údaje o navrhovateľoch na spracovanie. Prevádzkovateľ v konaní nepreukázal, akým spôsobom a z akých zdrojov získal údaje o navrhovateľoch na spracúvanie“. III. zhrnutie argumentov žalovaného

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že prevádzkovateľ mohol ako primeraný právny základ určiť práve , nakoľko spracúvanie osobných údajov žalobcu ako aj ostatných dotknutých osôb v prejednávanom prípade bolo nevyhnutné a proporcionálne pre účinné obhajovanie nárokov prevádzkovateľa a jeho práva na ochranu majetkových resp. finančných záujmov. Rozhodnutím žalovaného v druhom stupni ani nebolo konštatované, že zo strany prevádzkovateľa dochádza k spracúvaniu osobných údajov žalobcu a ďalších dotknutých osôb v súlade so Podľa cit. zákona za primeraný právny základ možno považovať priamo vykonateľný právne záväzný akt Európskej únie, medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná, , osobitný zákon alebo súhlas dotknutej osoby. Ide o alternatívy, t. j. prevádzkovateľ má právo vybrať si vhodný právny základ pre svoju spracovateľskú operáciu vzhľadom na podmienky svojho prostredia, v ktorom k spracúvaniu dochádza a vzhľadom na konkrétne okolnosti. V tomto prípade si určil resp. zvolil ako právny základ samotný , konkrétne jeho ustanovenie . Ustanovenie bližšie určuje jednu z podmienok, ktoré keď prevádzkovateľ naplní (v tomto prípade ide o vyššie spomínanú ochranu jeho majetkových resp. finančných záujmov a o účinné obhajovanie jeho nárokov), môže na základe tohto ustanovenia využiť ako právny základ Tým, že v konám deklaroval, že si takýto právny základ určil a aj preukázal, že tu naozaj jeho oprávnený záujem existuje, podmienka určenia právneho základu bola splnená. 15. V závislosti od určeného právneho základu ďalej prevádzkovateľovi vyplývajú konkrétne povinnosti. Jednou z nich je aj to, či je prevádzkovateľ povinný informačný systém oznámiť úradu, viesť evidenciu informačného systému alebo požiadať o osobitnú registráciu. Túto povinnosť si prevádzkovateľ nesplnil, čo bolo zhodne v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v napadnutom rozhodnutí konštatované.

Žalovaný nerozporoval tvrdenie žalobcu, že v súvislosti so spracúvaním osobných údajov vyplýva prevádzkovateľovi aj informačná povinnosť podľa , avšak dáva do pozornosti, že nemá absolútnu povahu, a to v momentoch, kedy sa uplatňuje výnimka z informačnej povinnosti podľa právnej úpravy v zmysle -3 Ustanovenie cit. zákona zakotvuje, kedy informácie podľa odsekov 1 a 2 prevádzkovateľ nemá povinnosť oznamovať. V oboch týchto prípadoch sa ako výnimka z informačnej povinnosti prevádzkovateľa uvádza, že ak sú osobné údaje spracúvané prevádzkovateľom podľa a , čo v praxi znamená, že právnym základom je priamo vykonateľný právne záväzný akt Európskej únie, medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, [v tomto prípade ] alebo osobitný zákon, prevádzkovateľ nemal povinnosť poskytovať dotknutým osobám informácie v zmysle a Je zrejmé, že pokiaľ ide o vyššie uvedené skutočnosti bola právna úprava podľa príslušných ustanovení v tom čase nedokonalá. Vzhľadom na to, že prevádzkovateľ si mohol zvoliť primeraný právny základ (teda samotný ), žalovaný v správnom konaní dospel k záveru, že si prevádzkovateľ mohol túto výnimku z informačnej povinnosti uplatniť. Vyššie uvedeným samozrejme nie je dotknuté právo dotknutých osôb na prístup k informáciám podľa - d) , kedy platí, že ak si dotknutá osoba toto právo uplatní, prevádzkovateľ je povinný ju o tu uvedených skutočnostiach informovať v zákonom stanovenej lehote, bez ohľadu na to, na akom právnom základe dochádza k spracúvaniu osobných údajov. 16. Počas konania o ochrane osobných údajov na druhom stupni došlo k zmene právnej úpravy v oblasti ochrany osobných údajov. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) a o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa začali uplatňovať dňa 25.05.2018. Nakoľko konanie o ochrane osobných údajov začalo ešte pred účinnosťou novej právnej úpravy, žalovaný postupoval podľa a konanie začaté podľa dokončil podľa tohto zákona. Z tohto dôvodu konštatoval porušenie povinnosti oznámiť informačný systém úradu v zmysle , nemohol však už uložiť tomu prislúchajúce opatrenie, nakoľko by to bolo vzhľadom na zánik tejto povinnosti v súčasnosti neúčelné. Vo vzťahu k informačnej povinnosti a zmene právnej úpravy žalovaný konštatuje, že správny orgán skúma skutkový stav v čase, kedy malo dôjsť k porušeniu zákona. Nakoľko dospel k záveru, že vtom čase k porušeniu povinnosti informovať dotknuté osoby podľa nedošlo, a to z dôvodu uplatnenia výnimky podľa , vo výroku ani nemohol konštatovať porušenie takéhoto charakteru, preto nemohol ani uložiť opatrenie splniť informačnú povinnosť podľa novej právnej úpravy, keďže opatrenie sa ukladá na odstránenie zistených nedostatkov a v tomto prípade žiadny nedostatok zistený nebol. Uvedené nič nemení na tom, že každý prevádzkovateľ mal spracúvanie osobných údajov, ktoré vykonával pred nástupom novej právnej úpravy, k 25.05.2018 zosúladiť s aktuálnymi požiadavkami. To platí aj pre prevádzkovateľa v tomto prípade, ak spracúvanie osobných údajov žalobcu a ďalších dotknutých osôb pretrvávalo alebo pretrváva na daný účel aj po tomto dátume, a to bez ohľadu na to, či rozhodnutím bolo alebo nebolo konštatované porušenie ustanovenia zákona.

17. Žalovaný ďalej poukázal na uplatnenie výnimky z informačnej povinnosti v tomto správnom konaní. Vzhľadom na uvedené preto prevádzkovateľovi nevyplývala povinnosť dotknuté osoby informovať o zdroji. Podľa sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje Správny poriadok, ak odsek 2 neustanovuje inak. V zmysle tohto ustanovenia sa teda na konanie o ochrane osobných údajov vzťahujú ustanovenia o priebehu správneho konania ako aj zásady, ktoré sa v správnom konaní uplatňujú. Jednou z nich je aj povinnosť správnych orgánov v zmysle Správneho poriadku. postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Podľa Správneho poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa Správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. V zmysle uvedených zásad mal žalovaný za to, že postupoval aj v súlade so Správnym poriadkom, nakoľko všetky informácie, ktoré boli pre žalovaného pri rozhodovaní relevantné, zisťoval prostredníctvom dopytov na všetkých účastníkov konania, t. j. aj na žalobcu, a zároveň všetky písomnosti, ktoré od prevádzkovateľa alebo dotknutých osôb obdržal, zasielal na vyjadrenie. Súčasťou týchto vyjadrení boli aj informácie o zdroji ako aj námietky dotknutých osôb, ktoré boli zohľadnené v prvostupňovom rozhodnutí, v ktorom však prvostupňový orgán nesprávne konštatoval

porušenie Z tohto dôvodu žalovaný považoval za bezpredmetné sa bližšie vyjadrovať k tejto námietke žalobcu, tak ako v prípade námietok vo vzťahu k uloženiu opatrenia za porušenie, ktorého sa v zmysle vtedy platného a účinného zákona prevádzkovateľ nedopustil. Žalovaný mal záverom za to, že všetci účastníci konania mali možnosť sa oboznámiť so všetkými informáciami, ktoré žalovaný v rámci zisťovania skutkového stavu zozbieral, ako aj možnosť sa k nim vyjadriť prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania. Z tohto dôvodu žalovaný uzavrel, že postupoval v súlade so zásadami správneho konania a neporušil právo žalobcu v zmysle Správneho poriadku, nakoľko všetky písomnosti vždy zaslal každému z účastníkov konania na vyjadrenie, preto si nie je vedomý toho, žeby odoprel žalobcovi jeho právo na informácie.

IV. pojednávanie

18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný nariadil pojednávanie podľa a rozhodol vo veci dňa 16.02.2022. Žalovaný svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie bolo obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.

V. Relevantné právne predpisy

19. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi právnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

20. Podľa osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

21. Podľa dotknutou osobou sa na účely tohto zákona rozumie každá fyzická osoba, ktorej sa osobné údaje týkajú.

22. Podľa sa na účely tohto zákona prevádzkovateľom rozumie každý, kto sám alebo spoločne s inými vymedzí účel spracúvania osobných údajov, určí podmienky ich spracúvania a spracúva osobné údaje vo vlastnom mene; ak účel, prípadne aj podmienky spracúvania osobných údajov ustanovuje zákon, priamo vykonateľný právne záväzný akt Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, prevádzkovateľom je ten, kto je na plnenie účelu spracúvania za prevádzkovateľa ustanovený alebo kto splna zákonom, priamo vykonateľným právne záväzným aktom Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovené podmienky.

23. Podľa bodu 2 sa na účely tohto zákona spracúvaním osobných údajov ďalej rozumie vykonávanie operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, najmä ich získavanie, zhromažďovanie, šírenie, zaznamenávanie, usporadúvanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, preskupovanie, kombinovanie, premiestňovanie, využívanie,

uchovávanie, blokovanie, likvidácia, ich cezhraničný prenos, poskytovanie, sprístupňovanie alebo zverejňovanie; niektorými operáciami s osobnými údajmi sa podľa prvej vety rozumie sprístupňovaním osobných údajov oznámenie osobných údajov alebo umožnenie prístupu k nim príjemcovi, ktorý ich ďalej nespracúva.

24. Podľa sa na účely tohto zákona informačným systémom osobných údajov rozumie informačný systém, v ktorom sa na vopred vymedzený alebo ustanovený účel systematicky spracúva alebo má spracúvať akýkoľvek usporiadaný súbor osobných údajov prístupných podľa určených kritérií, bez ohľadu na to, či ide o informačný systém centralizovaný, decentralizovaný alebo distribuovaný na funkčnom alebo geografickom základe (ďalej len „ informačný systém informačným systémom sa na účely tohto zákona rozumie aj súbor osobných údajov, ktoré sú spracúvané alebo pripravené na spracúvanie čiastočne automatizovanými alebo inými ako automatizovanými prostriedkami spracúvania.

25. Podľa osobné údaje možno spracúvať len spôsobom ustanoveným týmto zákonom a v jeho medziach tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv a slobôd dotknutých osôb, najmä k porušeniu ich práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti alebo k iným neoprávneným zásahom do ich práva na ochranu súkromia. Podľa prevádzkovateľ môže spracúvať osobné údaje len na základe priamo vykonateľného právne záväzného aktu Európskej únie, medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovení tohto zákona alebo osobitného zákona, alebo na základe súhlasu dotknutej osoby.

26. Podľa Z. z,, prevádzkovateľ spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov alebo ich rozsah podľa odseku 4 ustanovuje priamo vykonateľný právne záväzný akt Európskej únie, medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo tento zákon. Ak zoznam alebo rozsah osobných údajov nie je ustanovený, prevádzkovateľ môže spracúvať osobné údaje len v rozsahu a spôsobom, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie ustanoveného účelu spracúvania pri dodržaní povinností podľa až f a .

27. Podľa prevádzkovateľ ďalej spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanovuje osobitný zákon. Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný zákon. Spracúvané osobné údaje možno z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa prevádzkovateľ spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby aj vtedy, ak spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany, najmä osobné údaje spracúvané v rámci ochrany majetku, finančných alebo iných záujmov prevádzkovateľa a osobné údaje spracúvané na zabezpečenie bezpečnosti prevádzkovateľa prostredníctvom kamier alebo obdobných systémov; to neplatí, ak pri takomto spracúvaní osobných údajov prevažujú základné práva a slobody dotknutej osoby, ktoré podliehajú ochrane podľa tohto zákona.

29. Podľa informácie podľa odseku 1 netreba dotknutej osobe oznamovať, ak prevádzkovateľ vie úradu kedykoľvek na jeho žiadosť preukázať, že jej boli už predtým poskytnuté alebo ak prevádzkovateľ spracúva osobné údaje podľa a . Informácie podľa odseku 2 netreba dotknutej osobe oznamovať, ak prevádzkovateľ a) vie úradu kedykoľvek na jeho žiadosť preukázať, že jej boli už predtým poskytnuté, b) spracúva osobné údaje podľa a , spracúva osobné údaje na účel ustanovený v , spracúva osobné údaje na historický výskum alebo vedecký výskum a vývoj, alebo na účely štatistiky a poskytnutie takýchto informácií je objektívne nemožné alebo by bolo možné len s vyvinutím neprimeraného úsilia, alebo e) spracúva osobné údaje podľa .

30. Podľa sa oznamovacia povinnosť vzťahuje na všetky informačné systémy, v ktorých sa spracúvajú osobné údaje úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami spracúvania.

31. Podľa oznamovacia povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na informačné systémy, ktoré podliehajú dohľadu zodpovednej osoby, ktorú písomne poveril prevádzkovateľ podľa a ktorá vykonáva dohľad nad ochranou osobných údajov podľa tohto zákona, okrem informačného systému, v ktorom sa spracúvajú osobné údaje na základe , ktorý vždy podlieha oznamovacej povinnosti; úrad môže rozhodnúť, že informačný systém, v ktorom sa spracúvajú osobné údaje na základe , podlieha osobitnej registrácii.

32. Podľa o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) proti rozhodnutiu podľa možno podať rozklad, o ktorom rozhodne predseda úradu.

33. Podľa na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak odsek 2 neustanovuje inak.

34. Podľa konanie o ochrane osobných údajov podľa doterajšieho zákona a konanie o pokute podľa doterajšieho zákona začaté a právoplatne neskončené do 24. mája 2018 sa dokončí podľa doterajšieho zákona.

35. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

36. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

37. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

38. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny

súdny poriadok. V správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Správny súd dodáva, že v prípade aplikácie ustanovenia na posudzovanie splnenia podmienok aktívnej vecnej legitimácie totiž postačuje, aby subjekt. ktorý podáva správnu žalobu bol účastníkom administratívneho konania a aby o sebe tvrdil, že bol rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Na rozdiel od ustanovenia sa preto v danom prípade nevyžaduje, aby žalobca v súdnom konaní preukázal, že boli porušené, prípadne priamo dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy ale plne postačuje tvrdenie žalobcu ako účastníka administratívneho konania, že bol na nich ukrátený. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka ich právnej sféry.

39. upravuje ochranu osobných údajov fyzických osôb v súlade s článkom 19 odsek 3 a článkom 22 odsek 1 . Predmetom zákona je chrániť práva fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracúvaní ich osobných údajov. V ust. neupravuje konkrétny zoznam údajov, ktoré sú považované za osobné údaje. Poskytoval tzv. demonštratívny výpočet charakteristík určujúcich fyzickú osobu. Uvedená definícia osobných údajov nevyžaduje, aby išlo o konkrétnu identitu fyzickej osoby, ale postačuje, aby za splnenia daných podmienok bola osoba určiteľná. Z vecnej stránky sa pojem osobných údajov vzťahuje na také údaje, ktoré sa týkajú identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, t.j. určenej alebo určiteľnej, či už priamo alebo nepriamo. Z pohľadu ochrany osobných údajov sa "určiteľnosťou" rozumie taký stav, keď na základe jedného alebo viacerých údajov možno osobu identifikovať. Identifikácia sa teda realizuje prostredníctvom konkrétnych charakteristických znakov, t.j. "identifikátorov", ktoré možno priradiť ku konkrétnej fyzickej osobe. Miera, do akej sú určité identifikátory dostačujúce pre dosiahnutie identifikácie konkrétnej fyzickej osoby závisí od komplexného posúdenia dostupných údajov v ich vzájomnej súvislosti a zároveň aj situácie ako celku. Preto v závislosti od viacerých faktorov, ktorými sú najmä kvalita, kvantita a druh údajov sa v určitom momente, ktorý nemožno presne stanoviť, konvertuje určiteľnosť do určenia osoby. Fyzickú osobu je možné považovať za určenú, keď na základe dostupných údajov je jednoznačne identifikovaná a odlíšená od ostatných osôb v danom informačnom systéme. Je nepopierateľným faktom, že prevádzkovateľ vo svojich vyjadreniach uvádzal ako účel spracovania osobných údajov ochranu vlastných finančných a majetkových práv s ohľadom na jeho pohľadávku voči spoločnosti Festin, a.s. a ako právny základ spracúvania osobných údajov žalobcu ako navrhovateľa deklaroval ust. Tu je nutné dodať, že citovaný zákon pre zaručenie ochrany práv a dotknutých osôb spájal s uplatnením daného právneho základu viaceré povinnosti. Už v administratívnom konaní bolo v podstate nesporné, že v zmysle cit. zákona informačný systém, v ktorom sa spracúvajú osobné údaje na základe cit. zákona, vždy podlieha tzv. oznamovacej povinnosti podľa Žalovaný v danom prípade neevidoval žiadne oznámenie informačného systému prevádzkovateľa, ktorý týmto konaním porušil povinnosti ustanovenia a cit. zákona. V podstate bol rovnako nespochybniteľný aj fakt, že prevádzkovateľ spoločnosť SLOVDAN, spol. s.r.o. osobné údaje nezískal priamo od žalobcu (ako navrhovateľa) a teda bol povinný podľa zákona bez zbytočného odkladu navrhovateľovi oznámiť informácie s tým, že cit. zákona vymedzuje ich minimálny rozsah, v akom je prevádzkovateľ povinný dotknutú osobu informovať o spracovaní jej osobných údajov. Správny súd považoval napadnuté rozhodnutie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov v časti aplikácie výnimky z informačnej povinnosti podľa za nezákonné a práve v danej časti bola žaloba dôvodná. Výnimka spracúvania osobných údajov podľa a , na ktorú odkazuje predsedníčka sa v danom prípade nemohla uplatniť. Nebolo možné súhlasiť ani s konštatáciou predsedníčky úradu v tom zmysle, že „v prejednávanom prípade dochádzalo k spracúvaniu údajov na základe zákona, preto bolo možné aplikovať výnimku z informačnej povinnosti prevádzkovateľa podľa cit. zákona“. Žalobca dôvodne namietal, že žalovaný týmto

postupom poskytol absolútnu ochranu práv prevádzkovateľa, ktorý pri spracovaní jeho osobných údajov evidentne porušil zákon. Právny základ postupu prevádzkovateľa podľa ust. § 10 ods. 3 písm. g) cit. zákona nevyvstal zo žiadneho relevantného dôkazu a v konečnom dôsledku nebol ani preukázaný v následných súdnych konaniach.

40. Právna úprava v súlade s obsahom článkov 10 a 11 smernice 95/46/ES, rozlišuje situácie, keď boli osobné údaje získané priamo od dotknutej osoby a situácie, keď boli získané od inej ako dotknutej osoby, prípadne boli získané bez jej súhlasu, napr. na základe osobitného zákona. Ustanovenie § 15 odsek 1 sa týka situácií, keď prevádzkovateľ, resp. zástupca prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľ, ktorý koná v ich mene, získava osobné údaje priamo od dotknutej osoby. V ustanovení § 15 odsek 1 písmeno a) až d) sú uvedené informácie, ktoré je prevádzkovateľ povinný dotknutej osobe oznámiť. V písmene e) sú ďalšie informácie, ktoré je potrebné dotknutej osobe oznámiť vtedy, ak s ohľadom na všetky okolnosti spracúvania osobných údajov sú potrebné pre dotknutú osobu na zaručenie jej práv a právom chránených záujmov, najmä právo byť informovaná o podmienkach spracúvania svojich osobných údajov. Ustanovenie § 15 odsek 2 zákona sa týka situácií, keď prevádzkovateľ získal osobné údaje o dotknutej osobe od inej osoby. V takomto prípade bol povinný dotknutej osobe dodatočne oznámiť potrebné informácie o ich získaní a možnom ďalšom spracúvaní. Prevádzkovateľ bol povinný tieto základné informácie rozšíriť o doplňujúce informácie, a to s ohľadom na špecifické okolnosti, za ktorých budú osobné údaje získavané na zabezpečenie zákonného spracúvania. Správny súd musel preto konštatovať, že subjektívne právo žalobcu na ochranu osobných údajov bolo porušené, nakoľko spoločnosť SLOVDAN, spol. s.r.o. mala podľa § 15 ods. 2 zákona oznámiť žalobcovi relevantné informácie, ako aj ďalšie informácie, ktoré boli vzhľadom na okolnosti potrebné pre navrhovateľa (žalobcu) pre zaručenie jeho práv a právom chránených záujmov a zabezpečenia zákonného spracovania osobných údajov. Inštitút informačnej povinnosti prevzala aj nová právna úprava, t.j. ( zákona) a teda žalovaný postupoval nesprávne, keď neuložil opatrenie podľa cit. zákona s odvolaním sa na novú právnu úpravu spolu s konštatáciou, že „opatrenie, ktoré malo byť uložené, by nebolo účelné vzhľadom na zánik povinnosti oznamovať spracovateľské činnosti prevádzkovateľa úradu podľa novej právnej úpravy“.

41. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a ide o dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia podľa . Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak by orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu ).

42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Ďalším účastníkom správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od nich nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy ( ).

43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).