Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9CoPr-6-2018.pdf
PDF · 92.51 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoPr/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: X. T.Á., L.. XX. XX. XXXX, J. E. B. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Alena Zadáková a spol., so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, proti žalovanému: JOHN GARFIELD SK, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 39, IČO: 44 022 808, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25. 01. 2018 č.k. 2CPr/3/2015-204 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 11. 03. 2015 daného jej žalovaným, určenia, že pracovný pomer trvá a rovnako aj náhrady mzdy, zamietol. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 137 C.s.p., § 18, § 60 ods. 1, 2, § 70, § 77, § 79 ods. 1, § 80 Zákonníka práce, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti ukončenia pracovného pomeru dohodou, ktorá bola podpísaná dňa 10. 03. 2015, jej žaloba nie je opodstatnená.
3. Žalobkyňa sa domáhala neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú uzavrela so žalovaným, tvrdiac, že podpísanie tejto dohody nebolo z jej strany prejavom jej slobodnej vôle.
4. V tej súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dohoda o rozviazaní pracovného pomeru bola predložená žalobkyni zo strany žalovaného na podpis už po jej podpísaní splnomocnenou zástupkyňou žalovaného. Okrem dohody o rozviazania pracovného pomeru bola žalobkyni predložená aj listina o okamžitom skončení pracovného pomeru a žiadosť z Národnej kriminálnej agentúry adresovaná jej zamestnávateľovi. Žalobkyňa nemala vedomosť o účele príchodu vypočutej svedkyne X. G. dňa 10. 03. 2015 do prevádzky, v ktorej pracovala a o tom, že žalovaný má úmysel s ňou ukončiť pracovný pomer, čo žalobkyňa zistila až po predložení spomínaných listín. Podnet na ukončenie pracovného pomeru prišiel zo strany žalovaného a dôvodom rozviazania pracovného pomeru so žalobkyňou mala byť nespokojnosť žalovaného ako zamestnávateľa s jej prácou. Stretnutie žalobkyne so zástupkyňou žalovaného, ktorá jej predložila spomínané listiny, trvalo cca tri hodiny.
5. Podľa názoru súdu prvej inštancie samotná tá skutočnosť, že okrem predloženia dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo strany žalovaného bola žalobkyni predložená aj listina o okamžitom skončení pracovného pomeru neznamená, že by zo strany zamestnávateľa išlo o bezprávnu vyhrážku. Na tomto závere nemení nič ani tá skutočnosť, že v konaní nebol preukázaný konkrétny dôvod, ktorý mal viesť zamestnávateľa k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou. Skutočnosť, že dôvodom skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou mal byť list Národnej kriminálnej agentúry adresovaný žalovanému, v konaní preukázaná nebola. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobkyni bolo umožnené poradiť sa s jej právničkou, s ktorou komunikovala telefonicky predtým, ako došlo k uzavretiu dohody o rozviazaní pracovného pomeru. Právnička radila žalobkyni, aby nepodpisovala dohodu o skončení pracovného pomeru, ale aby radšej prevzala okamžité skončenie pracovného pomeru.
6. Skutočnosť, že podľa žalobkyne nebolo jej úmyslom ukončiť pracovný pomer vzhľadom na jej vek a zlú ekonomickú situáciu, počet odpracovaných rokov u žalovaného a nevedomosť o účele stretnutia, na ktorom došlo k podpísaniu dohody, podľa názoru súdu prvej inštancie nepostačuje na záver o tom, že žalobkyňa konala v dôsledku okolností vylučujúcich slobodu jej vôle. Sama žalobkyňa potvrdila, že počas stretnutia mala možnosť poradiť sa so svojou právničkou a stretnutie trvalo dlhší čas, počas ktorého mala možnosť premyslieť svoj postup, či dohodu podpíše alebo nie.
7. Na základe týchto zistení súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by zo strany žalovanej išlo o protiprávne násilie, bezprávnu vyhrážku alebo aby dohodu podpísala v tiesni. Súd prvej inštancie tak nemal preukázanú žalobkyňou tvrdenú skutočnosť, že pri uzavretí dohody konala pod nátlakom zo strany zamestnancov žalovaného.
8. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že dohoda je neplatným právnym úkonom, nakoľko za žalovanú bola podpísaná C. K., ktorá nie je zamestnankyňou žalovaného, súd prvej inštancie uzavrel, že výsledky dokazovania tieto tvrdenia nepotvrdili. Plnomocenstvo, na základe ktorého bola podpísaná dohoda za žalovaného, udelené konateľkou žalovaného bolo dostatočne určité, boli v ňom vymedzené úkony splnomocnenej osoby v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Nešlo o generálne splnomocnenie, ktorým by bol daný neobmedzený rozsah právomoci splnomocnenej osoby.
9. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie neplatnosti dohody dohody o skončení pracovného pomeru a z rovnakých dôvodov zamietol žalobu aj ohľadom mzdových nárokov.
10. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal aj keď žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, keďže bol v konaní úspešný. V súlade s § 257 C.s.p. dospel k záveru, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v okolnostiach na strane žalobkyne, v dôsledku ktorých nepriznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania. Žalobkyňa sa v dôsledku skončenia pracovného pomeru ocitla v nepriaznivej ekonomickej situácii, nedokázala sa zamestnať, neuhrádzala splátky úveru, v dôsledku čoho došlo k dražbe nehnuteľnosti jej patriacej, ktorú užívala na bývanie. Táto situácia na strane žalobkyne opodstatňuje nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, pričom toto rozhodnutie nezasiahne nepriaznivo do jeho ekonomickej situácii, keďže ide o obchodnú spoločnosť, ktorá má viaceré prevádzky.
11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil, tak, že vyhovie návrhu žalobkyne v celom rozsahu. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvej inštancie, že v rámci posudzovania okolností, na základe ktorých došlo k uzavretiu dohody sa obmedzil len na skúmanie tlaku násilia a bezprávnej vyhrážky, pričom bezprávnu vyhrážku posudzoval ako vyhrážku izolovane, len cez predložené okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd prvej inštancie nehodnotil viaceré skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania vo vzájomnej súvislosti, ale pristúpil k ním izolovane a viaceré skutočnosti nebral do úvahy. Dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie preukazuje, že slobodná vôľa žalobkyne pri uzavretí dohody daná nebola. Žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť o tom, že by v daný deň malo prebehnúť rokovanie o spôsobe ukončenia jej pracovného pomeru, neboli zistené skutočnosti, že by žalobkyňa neplnila svoje pracovné povinnosti, práve naopak. Počas rokovania plakala a bola bledá, správa o skončení pracovného pomeru bol pre žalobkyňu šok, rovnako ako pre jej priamu nadriadenú, vedúcu predajne. Žalobkyňa sa domáhala uvedenia skončenia pracovného pomeru do dohody a tiež osobného voľna, alebo dovolenky, aby mala dostatok času na rozmyslenie. Ani jednej požiadavke nebolo vyhovené. Na žalobkyňu bol vyvíjaný nátlak, aby dohodu podpísala hneď, nebola jej poskytnutá dodatočná lehota. Na žalobkyňu bol vyvíjaný nátlak vo forme vyhrážky, že ak nepodpíše dokument, nebude jej vyplatená mzda ani náhrada dovolenky. Na tieto plnenia mala pritom žalobkyňa právny nárok. List od NAKA bol prezentovaný ako začatie trestného stíhanie voči jej osobe, čo z listu vôbec nevyplýva. Žalobkyňa odchádzala zo stretnutia psychicky zničená a plakala. Žalobkyňa mala záujem na tom, aby pracovnoprávny vzťah trval, keďže bola v zlej ekonomickej situácii. Spôsob prezentácie návrhov na ukončenie pracovného pomeru jednoznačne vykazuje znaky nátlaku, obsahuje viaceré klamlivé tvrdenia, ktoré vplývali na slobodu vôle žalobkyne v značnom rozsahu. Dohoda bola podpísaná osobou, ktorá na to bola oprávnená neplatnou generálnou plnou mocou. Názor súdu prvej inštancie, že dohoda mohla byť uzavretá aj ústne, je nesprávny. Podľa názoru odvolateľky je potrebné zohľadniť aj časový odstup, keďže od datovaného splnomocnenia zo dňa 01. 03. 2013 uplynulo dlhšie časové obdobie. Z udeleného plnomocenstva nevyplýva, kto má byť osobou splnomocniteľa, pričom za splnomocniteľa je možné označiť tak fyzickú osobu W.. T. Š., ako aj spoločnosť JOHN GARFIELD SK, s.r.o. Táto neurčitosť dvojstranného právneho úkonu umocňuje skutočnosť, že v úvode splnomocnenia je W.. T. Š. identifikovaná všetkými jej osobnými údajmi, konkrétne dátumom narodenia, rodným číslom, trvalým bydliskom. Vychádzajúc z gramatického výkladu mala byť na dohode uvedená p. C. K. ako splnomocnenec W.. T. Š., nie splnomocnenec žalovaného. V konaní boli preukázané viaceré skutočnosti, ktoré vplývali na slobodu vôle žalobkyne - krátka doba na rozmyslenie, ktorá nebola predĺžená na jej požiadanie, dezinterpretácia listu NAKA, neočakávaný návrh na skončenie pracovného pomeru, nelogické neuposlúchnutie právnej rady právničky z dôvodu nátlaku nevyplatenia mzdových nárokov. Tieto skutočnosti spôsobili u žalobkyne, že tvorba jej vôle nebola slobodná. Nie je správny záver súdu prvej inštancie, že zo strany žalovaného bola uskutočnená len jedna bezprávna vyhrážka, ktorú posúdil ako „právnu“. Žalobkyňa nemala záujem a nechcela ukončiť pracovný pomer so žalovaným a túto skutočnosť možno posúdiť ako tieseň v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka.
12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalobkyňa nemala záujem ukončiť pracovný pomer u žalovaného, nemusela podpísať nielen dohodu o skočení pracovného pomeru, ale žiaden dokument, ktorý jej bol v tom čase predložený. Vôľa žalobkyne podpísať dohodu bola slobodná a s prejavom tejto vôle sú spojené aj všetky následky.
13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p."), v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.
14. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. 3. 2019 o 09.50 hod. v poj. miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 13. 3. 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
16. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.
17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
18. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobkyňou v odvolaní. Žalobkyňa pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
19. K odvolacím námietkam a na doplnenie rozhodnutia odvolací súd udáva nasledovné:
20. Správne súd prvej inštancie zameral dokazovanie na zistenie okolností prejavu vôle strán sporu smerujúcich k uzavretiu dohody o ukončení pracovného pomeru a po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu záveru o tom, že daný právny úkon je platný.
21. Výsledky dokazovania, vykonaného pred súdom prvej inštancie nepreukázali tvrdenia žalobkyne o tom, že z jej strany nebola daná vôľa na uzavretie daného právneho úkonu, že zo strany žalovaného išlo o bezprávnu vyhrážku, resp. že by danú zmluvu uzavrela v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
22. Správne súd prvej inštancie zameral dokazovanie na zistenie okolností vylučujúcich slobodu vôle žalobkyne tak, ako bolo uložené odvolacím súdom v uznesení zo dňa 24. 08. 2017 č.k. 9CoPr/9/2016 a dospel k správnemu záveru, že v danom prípade neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno o preukázaní tvrdenia, že daný právny úkon trpí nedostatkom jej slobodnej vôle, resp. že by tento právny úkon uzavrela v tiesni. V tej súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
23. Tvrdenia žalobkyne o tom, že pri ukončení pracovného pomeru boli žalovaným uvádzané viaceré klamlivé tvrdenia zostali len v teoretickej rovine, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynuli.
24. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne týkajúce sa neplatnosti plnomocenstva udeleného žalovaným C. K.J., odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že daná plná moc je platná z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že p. C. K. konala ako splnomocnenec žalovaného. Niet pochýb o tom, že dané splnomocnenie nemá povahu generálnej plnej moci, ako sa nesprávne domnieva žalobkyňa.
25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 257 C.s.p. tak, že nepriznal stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Aj keď v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu mu odvolací súd nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobkyne, spočívajúcich v jej sociálnej a finančnej situácii a ktoré sú bližšie popísané v rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).