Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-99-2018.pdf
PDF · 102.73 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/99/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správca konkurznej podstaty úpadcu X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX C. nad A., 2/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX C. nad A., o zaplatenie 15 646,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar na Hronom č. k. 22Csp/84/2017 - 44 zo dňa 26. januára 2018, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22Csp/84/2017 - 54 zo dňa 20.03.2018, takto
rozhodol:
I. Konanie voči žalovanému 1/ z a s t a v u j e .
II. Rozsudok okresného súdu v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania voči žalovanej 2/ p o t v r d z u j e .
III. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/ n e p r i z n á v a .
IV. Žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením k rozsudku okresný súd rozhodol: „I. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 15568,52 eur, spolu s úrokom vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15 506,46 eur od 13.02.2016 do zaplatenia, čo súd umožňuje žalovaným splácať po 100,- eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok, ak budú v omeškaní s platbou čo i len jednej zo splátok, kedy sa stane splatným celý dlh. II. Súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamieta. III. Žalobca má právo proti žalovanému 1/ a žalovanej 2/ na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ 2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 15 646,26 eur, spolu s 6,69 % ročným úrokom zo sumy 14 660,91 eur od 13.02.2016 do zaplatenia a 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15 506,46 eur od 13.02.2016 do zaplatenia a žiadal nahradiť trovy konania. 3. Žalobca žalobou uplatnený nárok vyvodzoval zo Zmluvy o stavebnom sporení č. 2926068404, na základe ktorej bola so žalovanými uzatvorená zmluva o úvere zo dňa 28.06.2013 v súlade s ktorou žalobca poskytol žalovaným medziúver vo výške 15 000 eur. Žalovaní sa zaviazli do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z medziúveru mesačnou splátkou vo výške 83,63 eur splatnou do 15 dňa v mesiaci, ktorá bola započítaná na dohodnuté úroky z medziúveru vo výške 6,69 % ročne. Zároveň sa žalovaní
zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 19,38 eur. Z dôvodu porušenia podmienok zmluvy žalobca dňa 14.01.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom čo žalovaných písomne vyzval listom zo dňa 12.11.2015 na doplatenie omeškaných splátok. 4. Právne vec súd posudzoval podľa ust. § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách a ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, pretože žalobca v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní vystupovali ako fyzické osoby - spotrebitelia. Teda ide o zmluvu o spotrebiteľskom úveru, ktorú súd podrobil kontrole, či obsahuje obligatórne náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 cit. zákona o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že zmluva je platná, je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. 5. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, a to v rozsahu ako uviedol súd vo výroku I. rozsudku, z dôvodov ktoré súd podrobne uviedol v odôvodnení rozsudku. 6. Za nedôvodný súd považoval nárok žalobcu a žalobu zamietol v časti úrokov z úveru za čas po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru t.j. po 14.01.2016 do zaplatenia, čo odôvodnil tým, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého spotrebiteľského úveru v zmysle platnej právnej úpravy patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. 7. Prisúdenú sumu súd umožnil žalovaným splácať v splátkach po 100 eur mesačne, vzhľadom na ich osobné a majetkové pomery, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pre nezaplatenie čo i len jednej zo splátok riadne a včas. 8. O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ust. § 255 ods. 1, 2 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP. V konaní úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2. 9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie voči výroku, ktorým súd žalobu zamietol, tým je zároveň dotknutý aj závislý výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 69,50 eur spolu s úrokom za úver vo výške 6,69 % ročne zo sumy 14 660,91 eur od 13.02.2016 do zaplatenia, čo súd umožňuje žalovaným splácať po 100 eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok ak budú v omeškaní s platbou čo i len jednej zo splátok, kedy sa stane splatným celý dlh. 10. Namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Namieta dôvody nepriznania žalobcom uplatňovaného úroku za úver po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Uplatnený nárok veriteľa na zmluvný úrok za úver od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich reálneho vrátenia (nie len momentu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) vyplýva priamo z Obchodného zákonníka a nevylučujú ho ani žiadne ustanovenia Občianskeho zákonníka, či ustanovenia iného právneho predpisu prijatého na ochranu spotrebiteľa. Žalobca si tento nárok neuplatňuje z dôvodu zmluvného dojednania, ale ako nárok vyplývajúci zo zákona. Žalobca odkazuje na ustanovenia § 497, § 261 ods. 6 písm. d), § 502, § 503 Obchodného zákonníka. Účelom ust. § 565 Občianskeho zákonníka je poskytnúť veriteľovi právne prostriedky na jeho ochranu pre prípad omeškania dlžníka s plnením splátok, nie zhoršenie postavenia veriteľa oproti postaveniu, ktoré mal pred uplatnením práva podľa tohto ustanovenia, hoci aj v prípade spotrebiteľskej zmluvy. Na podporu svojich tvrdení žalobca odkazuje na iné rozhodnutia okresných súdov, ktoré mu nárok na úrok za úver po splatnosti priznali. Tiež poukazuje na rozhodnutie NS SR4Obo/143/1998 z 1.7.2000, rozhodnutie KS v Košiciach sp. zn. 5Co/237/2017 zo dňa 11.01.2018. 11. Vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ k odvolaniu nebolo podané. 12. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred prejednaním samotného odvolania v zmysle § 161 v spojení s § 378 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť o odvolaní. Z úradnej činnosti zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4OdK/380/2018 zo dňa 02.05.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku SR dňa 09.05.2018, bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného 1/ a žalovaný 1/ ako dlžník bol oddlžený tak, že bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
13. Podľa § 166e zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „ZKR“) oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
14. V zmysle § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").
15. Podľa § 167a ods. 3 ZKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
16. Podľa § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
17. Vzhľadom na citované ustanovenia ZKR odvolací súd konanie voči žalovanému 1/ ako celok zastavil, nakoľko v tomto konaní je žalobou podanou dňa 02.06.2017 uplatňovaná peňažná pohľadávka, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom a jej príslušenstvo - úrok, ktorý vznikol jednak pred rozhodujúcim dňom a jednak v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni, ktoré sa však považuje v dôsledku vyhlásenia konkurzu za nevymáhateľné (§ 166b ZRK) a nejedná sa o konkurzom nedotknutú pohľadávku podľa § 166c ZKR. Z tohto dôvodu však nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (zo dňa 26.1.2018 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.03.2018), pretože v čase jeho vyhlásenia na majetok žalovaného 1/ konkurz ešte vyhlásený nebol (konkurz bol vyhlásený dňa 02.05.2018), konanie pred súdom prvej inštancie teda nie je postihnuté vadou, ktorá sa týka procesných podmienok a na ktorú by v zmysle § 380 ods. 2 CSP odvolací súd bol prihliadol, aj keby nebola v odvolaní vytýkaná. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie súčasne so zastavením konania by nebolo na mieste ani s poukazom na § 167e ods. 3 ZRK, v zmysle ktorého platí, že ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada. V prípade dodatočného zrušenia konkurzu tak zastavenie konania odvolacím súdom nebude predstavovať prekážku pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu aj voči žalovanému 1/.
18. Odvolací súd nezistil zákonnú prekážku, pre ktorú by nemohol v konaní pokračovať (konať) voči žalovanej 2/. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo vzťahu k žalovanej 2/ podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
19. Zo zmluvy o úvere z ktorej žalobca uplatňuje v danom konaní svoj nárok na plnenie vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ uzavreli zmluvu o úvere ako spoludlžníci. V danom konaní si žalobca uplatnil peňažnú pohľadávku voči žalovanému 1/ a žalovanej 2/, teda na procesnej strane žalovaného ide o pluralitu
- spoločenstvo účastníkov konania, ktorí podľa povahy predmetu konania (ktorá vyplýva z hmotného práva) v tomto prípade sú solidárne (spoločne a nerozdielne) zaviazanými dlžníkmi voči veriteľovi. V súlade s požiadavkou žalobcu (veriteľa) v súdenom prípade okresný súd rozhodoval vo vzťahu k obidvom spoludlžníkom, teda žalovanému 1/ a žalovanej 2/ (výrokom I. na plnenie voči žalobcovi zaviazal obidvoch spoločne a nerozdielne a taktiež výrokom II. zamietol žalobu voči obidvom, výrokom III. obidvoch zaviazal spoločne a nerozdielne na úhradu trov konania).V priebehu odvolacieho konania bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného 1/ a tým vznikla situácia, kedy voči žalovanému 1/ zo zákona (viď. vyššie uvedené ustanovenia) súd nesmie pokračovať v konaní, v ktorom je voči žalovanému 1/ vymáhaná pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze a súd má povinnosť takéto konanie zastaviť. Keďže však v prípade solidárneho spoločenstva (samostatného) si veriteľ môže zvoliť, či bude na celé plnenie žalovať všetkých alebo len niektorých spoludlžníkov (každý žalovaný vystupuje sám za seba), odvolací súd dospel k záveru, že odvolaciemu súdu nebráni zákonná prekážka, aby v konaní pokračoval so žalovanou 2/. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie žalobcu preskúmal vo vzťahu k žalovanej 2/ v rozsahu žalobcom podaných odvolacích dôvodov.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Odvolací súd námietky žalobcu uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné.
22. Vo vzťahu k odvolaním napadnutej časti rozsudku okresného súdu žalobcom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s názorom okresného súdu, že dohodnuté zmluvné podmienky s poskytnutých peňažných prostriedkov (úveru) patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Tak ako uviedol súd prvej inštancie, po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Tento názor okresného súdu je prijatý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky. Odvolací súd v tomto smere poukázuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 a uznesenie NS SR sp.zn. 4Obo 143/98. a možno poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, ktoré je založené na výklade záveru, že je ústavne akceptovateľné, že po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie už úrokov z úveru. Námietky žalobcu vznesené vo vzťahu k týmto rozhodnutiam nie sú opodstatnené. Odvolací súd tiež poukazuje na závery odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR publikované pod R59/1998, z ktorého taktiež vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania.
23. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že jednorázovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaných peňažných prostriedkov (§ 563 Občianskeho zákonníka), avšak navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením. S protiprávnym stavom sa spájajú sankcie, pretože spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením zosplatnenej sumy. S protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Pokiaľ existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlna od zákona, čo zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípadne ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1990 Z. z.
24. K argumentácii žalobcu v odvolaní ohľadom aplikácie ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka odvolací súd uvádza, že v zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Obchodný zákonník upravuje, že „záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť“ použité peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných prostriedkov. Expressis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta § 503 citovaného prvého odseku, keď splatnosť úrokov nastáva „v čase, keď sa má vrátiť“ zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, a nie „v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov. Citované ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je koncipované jednoznačne a nepripúšťa iný výklad. Naviac ust. § 503 ods. 3, upravuje otázku splácania úrokov výlučne pre prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, pretože citované ustanovenie upravuje iba splatnosť úrokov v prípade predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka a Obchodný zákonník splatnosť úrokov upravuje v ustanoveniach § 503 ods. 1, 2, ktoré veliteľa oprávňujú na riadne úroky len do momentu vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie do momentu ich skutočného vrátenia.
25. V zmluvnom úverovom vzťahu sa vyskytujú aj prípady, že dlžník nedodržiava dohodnuté podmienky, z rôznych dôvodov prestane splácať požičanú sumu. Za takejto situácie veriteľ má viacero možností, ktoré uplatní. Veriteľ nemusí pristúpiť k zosplatneniu úveru, preto nie je úplne namieste, keď žalobca sa stavia iba do pozície poškodeného a ukráteného veriteľa.
26. Odvolací súd rozsudok okresného súdu v zamietavej časti (výrok II.), ktorá bola napadnutá odvolaním žalobcu považuje za vecne správny, a preto v tomto rozsahu rozsudok okresného súd vo vzťahu k žalovanej 2/ potvrdil, spolu s nadväzujúcim výrokom rozsudku okresného súdu o trovách konania.
27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná 2/, preto žalovanej patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovanej 2/ preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd rozhodol, že žalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).
28. Konanie voči žalovanému 1/ bolo odvolacím súdom zastavené. Nakoľko uznesením o zastavení konania sa konanie končí, odvolací súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol v tomto rozhodnutí aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania v súvislosti so zastavením konania voči žalovanému 1/. Odvolací súd má za to, že procesným úkonom žalovaného 1/ (podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok) žalovaný zavinil vznik dôvodu na zastavenie civilného sporového konania, ktorým s poukazom na § 167e ods. 1 ZKR je vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, a preto v zmysle § 256 ods. 1 CSP by mal žalobca nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému 1/. Vzhľadom však na majetkové pomery žalovaného 1/, ktoré boli predpokladom na to, aby konkurz na majetok žalovaného 1/ mohol vôbec byť vyhlásený (platobná neschopnosť žalovaného za súčasného preukázania, že sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie), a po ich porovnaní s majetkovými pomermi žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že existuje osobitne výrazný nepomer medzi majetkovými pomermi strany, ktorá má trovy konania nahradiť a strany, ktorej trovy konania majú byť nahradené. Uvedené nepriaznivé majetkové pomery žalovaného 1/ a existencia osobitne výrazného nepomeru medzi majetkovými pomermi strán sporu, za súčasného konštatovania, že nepriznanie trov konania pre žalobcu nebude predstavovať výraznejšiu ujmu na jeho majetku, predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa dostatočné na to, aby odvolací súd s poukazom na § 257 CSP žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému 1/ nepriznal.
29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senát 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).