Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-133-2018.pdf
PDF · 93.86 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/133/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14 proti žalovanej: R. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, o zaplatenie 461,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 17C/384/2014-76 zo dňa 02. októbra 2017
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku pod č. IV.
II. N e p r i z n á v a združeniu proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len "súd prvého stupňa" alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví prvým výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 45,50 eur spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 14 eur od 18.06.2011 až do zaplatenia, s 9,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 17,50 eur od 18.07.2011 až do zaplatenia a s 9,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 14 eur od 18.08.2011 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Tretím výrokom žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Štvrtým výrokom Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, IČO: 42 343 828, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,26%.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 461,17 eur, spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 14 eur od 18.06.2011 až do zaplatenia, s 9,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 17,50 eur od 18.07.2011 až do zaplatenia, s 9,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 14 eur od 18.08.2011 až do zaplatenia a s 9,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 415,67 eur od 18.09.2011 až do zaplatenia a na náhradu trov konania v sume 27,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a v sume 94,44 eur titulom trov právneho zastúpenia. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd prvej inštancie citujúc § 177 ods. 2, § 297 CSP po zistení, že v predmetom spotrebiteľskom spore jeho hodnota neprevyšuje sumu 1000 eur a jedná sa o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., právny predchodca žalobcu, uzavrela dňa 29.03.2010 so žalovaným Zmluvu o pripojení (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom bola okrem iného povinnosť žalovaného odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú sumu. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu žalovanému vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti žalovaný postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť poskytnutie zvoleného programu služieb. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby prostredníctvom faktúr a to faktúry č. 5730918560 na sumu 415,67 eur splatnej dňa 17.09.2011, faktúry č. 7728912150 na sumu 17,50 eur splatnej dňa 17.07.2011, faktúry č. 6729915999 na sumu 14 eur splatnej dňa 17.08.2011 a faktúry č. 3727906776 na sumu 14 eur splatnej dňa 17.06.2011. Žalovaný do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie neuhradil ani jednu z týchto faktúr. Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu, nadobudol žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013. Súd prvej inštancie s poukázaním na § 42 a § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe predložených listinných dôkazov žalobu v rozsahu sumy 45,50 eur titulom dlžnej čiastky na cene poskytnutých služieb uznal za dôvodnú a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie.
4. Súd prvej inštancie ďalej s poukázaním na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. dôvodil, že nakoľko sa žalobca domáhal zákonného úroku z omeškania v sadzbe platnej k prvému dňu omeškania s úhradou každej z faktúr s t.j. dňom, nasledujúcim po dni splatnosti každej faktúry osobitne, preto súd o počiatku plynutia úroku z omeškania rozhodol v zmysle žaloby.
5. Na základe v žalobe predloženej faktúry č. 5730918560 zo dňa 03.09.2011, splatnej dňa 17.09.2011 na sumu 415,67 eur, ktorou bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta, súd prvej inštancie s poukázaním na § 132 ods. 1, § 150 ods. 1, § 154, § 185, § 215 a § 296 CSP, § 544 ods. 1 a 2, § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by zmluvná pokuta bola uzavretá individuálne a prejav, akým bola zmluvná pokuta voči žalovanému uplatnená faktúrou č. 5730918560 je pre neurčitosť neplatným právnym úkonom, a preto žalobu v tejto časti zamietol.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP a nakoľko žalobca bol v konaní pomerne neúspešný a žalovanému trovy konania nevznikli, žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
7. Vo vzťahu k výroku, ktorým priznal Združeniu nárok na náhradu trov konania súd prvej inštancie uviedol, že podaním zo dňa 31.10.2014, doručeným súdu dňa 04.11.2014 Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, (ďalej len „združenie“) oznámilo, že vstupuje do konania vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. 17C/384/2014, v právnej veci BL Telecom collection, s. r. o. c/a žalovaný spotrebiteľ, ako vedľajší účastník na podporu žalovaného a požiadalo o doručenie žaloby, jej príloh a prípadných rozhodnutí, ktoré už boli vo veci vydané. Zároveň bola súdu doručená plná moc udelená združením advokátke, JUDr. Monike Marjanovič zo dňa 20.02.2014, na zastupovanie združenia pred Okresným súdom Košice - okolie. Dňa 25.11.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie združenia k podanej žalobe, v ktorom vedľajší účastník okrem iného uviedol, že do konania vstúpil ako vedľajší účastník na strane žalovaného len čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty v sume 415,67 eur, pričom navrhol, aby súd zamietol žalobu v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty v sume 415,67 eur z dôvodu jej neprijateľnosti. Súd prvej inštancie s poukázaním na § 470 ods. 1 a 2, § 251 CSP dôvodil, že v čase vstupu združenia bol účinný Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), ktorý upravoval inštitút vedľajšieho účastníka
- právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitného zákona (§ 93 ods. 2 OSP) a tento vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 OSP). O takýto prípad išlo aj v prejednávanom spore, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania za účinnosti OSP. Napriek tomu, že združenie vo svojom podaní zo dňa 24.11.2014 uviedlo, že vstupuje do konania len v časti zmluvnej pokuty, OSP takýto postup nepripúšťalo. Vedľajší účastník mohol vstúpiť len do konania ako celku, z uvedeného dôvodu možno vstup do konania považovať len za vstup do celého konania, nie iba do jeho časti. V priebehu konania však došlo k zmene právnej úpravy a v čase vyhlásenia rozsudku, teda v čase účinnosti nového procesného kódexu, už inštitút vedľajšieho účastníctva neexistoval. CSP síce upravuje inštitút intervenienta resp. osobitného subjektu, avšak ustanovenia týkajúce sa týchto procesných inštitútov nemožno aplikovať na daný spor a na právne postavenie Združenia. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie, keďže o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna strana nemá nárok na ich náhradu a keďže združenie vstúpilo do konania na strane žalovaného, ktorý mal vo veci úspech v časti v sume 415,67 eur (90,13%) a neúspech v sume 45,50 eur (9,87%), rozhodol tak, že priznal združeniu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,26% (ako rozdielu 90,13% a 9,87%), ktoré v tomto prípade pozostávajú z trov právneho zastúpenia. O výške náhrady trov konania bude v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
8. Proti uzneseniu čo do výroku o náhrade trov konania Združenia (IV. výrok) podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Navrhol rozsudok v napadnutom výroku zrušiť.
9. V odvolaní namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca citoval ustanovenie § 251 CSP a má za to, že predpokladom priznania trov právneho zastúpenia niektorej zo strán sporu ako aj intervenientovi je účelnosť takto vynaložených trov, pričom rovnaké pravidlo sa uplatňovalo v súvislosti s posúdením oprávnenosti trov konania aj za účinnosti pôvodného procesného predpisu. Podľa názoru žalobcu, vedľajší účastník v rámci svojej účasti v konaní nikdy spravidla nepoukáže na žiadnu skutočnosť, na ktorú by nemali povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti súdy. Z uvedeného dôvodu do konania neprináša žiaden prínos, ktorý by zodpovedal jeho postaveniu a odbornej spôsobilosti, ktorú by mal mať. Uviedol, že z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je zrejmé, že právna pomoc slabšej strane - spotrebiteľovi, bola delegovaná priamo na konajúci súd, ktorý je povinný nárok vyhodnotiť v rozsahu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj premlčania. Intervenient žiadnym spôsobom nie je schopný ovplyvniť priebeh konania alebo zabezpečiť iný výsledok a preto jeho úkony sú nadbytočné a teda neúčelné a nie je možné ich priznať. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 6MCdo 9/2013 zo dňa 20.06.2014 ako aj na rozhodnutie č.k. 6MCdo 5/2013 z 19.03.2014 a a uviedol, že právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vznikne len v tom prípade, ak vzniklo účastníkovi konania, ktorého vedľajší účastník v konaní podporuje, a teda len v tom rozsahu má vedľajší účastník právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu ako účastník konania. Ak teda súd v pôvodnom rozhodnutí rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal, nie je ju možné ani dodatočne priznať vedľajšiemu účastníkovi. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vec nesprávne právne posúdil, nakoľko je zrejmé, že úkony právneho zastúpenia intervenienta neboli v konaní vynaložené účelne a taktiež neboli nevyhnutné na bránenie práva slabšej strany, ktorou je žalovaný.
10. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ sa k podanému odvolaniu nevyjadrilo.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Žalobca podal odvolanie proti výroku rozsudku o trovách konania Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ odvolanie za účinnosti Civilného sporového poriadku.
13. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016).
14. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
15. Za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) vystupovalo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ v konaní ako vedľajší účastník.
16. Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. sa ako vedľajší účastník mohol popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto mal na jeho výsledku právny záujem, pokiaľ nešlo o konanie o rozvod. neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ako vedľajší účastník sa mohla popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (odkaz 10a pod čiarou k § 93 ods. 2 O.s.p.).
17. Vedľajší účastník podľa ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpil do konania buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého účastníka urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka súd rozhodoval len na návrh.
18. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, konal však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil ich súd po uvážení všetkých okolností prípadu.
19. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie žalobe vyhovel len v nepatrnej časti, vzniklo žalovanému právo na náhradu trov konania.
20. V nadväznosti na uvedené, pokiaľ ide o postavenie vedľajšieho účastníka platila zásada, že jeho postavenie sa v rozsahu procesných práv a povinnosti zhoduje s postavením hlavného účastníka, na ktorého strane vystupoval. Vychádzajúc z toho je potrebné konštatovať, že ak žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. do 1.7.2016, od 1.7.2016 v zmysle § 255 ods. 2 CSP, vzniklo rovnaké právo aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, a to aj napriek skutočnosti, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.
21. Ak vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania bolo povinnosťou súdu skúmať, či trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom je možné považovať za účelne vynaložené. Pre účelnosť trov platí, že trovy vynaložené účastníkom konania, vrátane vedľajšieho účastníka, museli byť v priamej príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, resp. procesná obrana proti tvrdenému nároku.
22. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, prostredníctvom právneho zástupcu, do konania vstúpilo podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.11.2014 (č.l. 42 a nasl. spisu), a podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.11.2014 namietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej veci, spočívajúcu v žalobcom uplatnenej zmluvnej pokute vo výške 199 eur.
23. Odvolací súd vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam konštatuje vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, keďže súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania správne vychádzal z predpokladu úspechu strany v konaní, ako aj účelnosti trov konania vynaložených zo strany vedľajšieho účastníka (do 01.07.2016 v postavení vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného), nakoľko z obsahu spisu je zrejme, že vo veci podal vyjadrenie už podaním doručeným súdu dňa 25.11.2014, ktoré konkrétne odôvodnil a na základe ktorého súd prvej inštancie žalobe v časti zmluvnej pokuty zamietol. Keďže prvé podanie vedľajšieho účastníka bolo doručené súdu prvej inštancie v čase, kedy nenadobudol účinnosť zákon č. 102/2014 Z.z., nakoľko sa tak stalo až 01.05.2014, odvolací súd vzhľadom aj ku konkrétne napádaným skutočnostiam uvádzaným už v jeho ďalšom podaní, považuje odvolaciu námietku žalobcu o neúčelnosti trov združenia za právne irelevantnú.
24. V zmysle § 387 ods. 2 CSP sa ďalej už len odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a na zdôraznenie jeho správnosti len dopĺňa, že podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uverejneného pod č. 271/2018 Z.z., ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nebolo v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonom Slovenskej republiky stratilo účinnosť a dňa 27.9.2018 platnosť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na uvedenú námietku žalobcu neprihliadal.
25. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil uznesenie vo výroku o náhrade trov konania v právnom vzťahu medzi žalobcom a Združením - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ ako vecne správne.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Úspešnému Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu plného úspechu v odvolacom konaní nepriznal, nakoľko z obsahu spisu jeho nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevyplýva, keďže k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril s tým, že žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, pričom združenie od 1.7.2016 už ani v spore nevystupuje.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).