Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoKR/39/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: G-TERM Slovensko, s.r.o., so sídlom Na Bystričku 16, 036 01 Martin, IČO: 36 811 491, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Líviou Jančekovou, advokátkou, so sídlom W. X, XXX XX G., proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu: SSIM-OC, a.s., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921, zastúpenému zástupcom IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, eventuálne o uloženie povinnosti žalovanému vydať žalobcovi pomernú časť z výťažku zo speňaženia majetku zapísaného v súpise oddelenej podstaty vo výške 373.120,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/28/2014-431 zo dňa 6.4.2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/28/2014-431 zo dňa 6.4.2018 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Samostatným výrokom rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu zo dňa 18.11.2014, ktorá bola doručená okresnému súdu dňa 19.11.2014, ktorou žalobca navrhol, aby súd žalovanému uložil povinnosť vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu SSIM-OC, a.s., „v konkurze“, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina, IČO: 36 437 921 nasledovný majetok: zdravotechnika, vykurovanie - sekundárna časť, rozvod chladiacej vody a kapilárne rohože, vodovodná prípojka a vonkajší vodovod a kanalizačná prípojka, bližšie určený v Zmluve o dielo č. 05/2008 zo dňa 30.6.2008 uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou SSIM, s.r.o., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina, IČO: 36 408 280 ako objednávateľom, zapísaným v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123, číslo zabezpečených pohľadávok podľa zoznamu pohľadávok 49/1 a 49/2 ako súp. zložka písm. A, súp. zložka písm. B, súp. zložka písm. C, súp. zložka písm. D pod č. 1 až 523, tak ako bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 91/2013 dňa 14.5.2013 pod zn. K00843, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a v prípade, že vylúčenie z konkurznej podstaty nebude možné, aby žalovanému bola uložená povinnosť ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu SSIM-OC, a.s., „v konkurze“, so sídlom Žilina vydať žalobcovi ako osobe s právom vylučujúcim zapísanie majetku do súpisu konkurznej podstaty úpadcu pomernú časť z výťažku zo speňaženia majetku zapísaného v súpise oddelenej podstaty veriteľa Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, číslo zabezpečených pohľadávok podľa zoznamu pohľadávok 49/1 a 49/2 ako súp. zložka písm. A, súp. zložka písm. B, súp. zložka písm. C, súp. zložka písm. D pod č. 1 až 523, tak ako bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 91/2013 zo dňa 14.5.2013 pod zn. K008436 vo výške 373.120,29 Eur, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s náhradou trov konania.

2. Okresný súd poukázal na tvrdenia žalobcu, vyjadrenia žalovaného v spojení s vyjadreniami žalobcu, zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/7/2017-321 zo dňa 13.9.2017, ktorým bol pôvodný rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi 28/2014-236 zo dňa 13.5.2016 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, výsledky vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 78 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, § 8, § 28 ods. 8 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ust. § 542 ods. 1, 2, § 554 ods. 5, § 445 Obchodného zákonníka, § 120 ods. 1, § 135b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s rozhodnými citovanými ustanoveniami Civilného sporového poriadku dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť.

3. Okresný súd poukázal na závery zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/7/2017-321 zo dňa 13.09.2017, keď odvolací súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzhľadom ku charakteru diela, ktoré realizoval žalobca pre svojho zmluvného partnera SSIM, s.r.o., t.j. dodávka vecí a prác, ktoré boli zabudované a realizované ako súčasť polyfunkčného komplexu EUROPALACE, so sídlom v Žiline, nie je možné ich vydanie. Odvolací súd poukázal na to, že dokazovanie pred súdom prvej inštancie potvrdilo, že dielo, ktoré realizoval žalobca, sa zabudovaním do polyfunkčného komplexu EUROPALACE, so sídlom v Žiline stalo súčasťou tohto komplexu, čo vyvolalo dôsledok podľa ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z právnej úpravy ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neoddeliteľnosť súčastí od vecí neznamená iba jej prípadnú fyzickú, či technickú neoddeliteľnosť, ale stačí, že ju nemožno oddeliť bez toho, aby sa vec ako taká neznehodnotila. Odvolací súd uviedol, že časový moment, kedy sa dielo stalo zabudovaním súčasťou polyfunkčného komplexu EUROPALACE, nebol v konaní pred okresným súdom vyhodnocovaný, čo považoval za dôležité v prípade uplatnenej vylučovacej žaloby, t.j. či právo vylučujúce zapísanie majetku, resp. žalobcom vykonaného diela, a to vlastnícke právo žalobcu z titulu dojednanej výhrady vlastníckeho práva tu svedčilo žalobcovi k momentu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a ak áno, či toto právo svedčilo i v čase zápisu majetku do súpisu, a tým takýto majetok zapísaný do súpisu byť nemal a bol daný dôvod na vylúčenie zo súpisu v prípade, ak by bolo možné vydanie a ak nie, tak nastupuje právo na vydanie pomernej časti z výťažku zo speňaženia takého majetku.

4. V rámci nového konania krajský súd uložil okresnému súdu zodpovedať, komu svedčilo vlastnícke právo k dielu realizovanému žalobcom v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a k momentu zápisu tohto majetku žalobcu, resp. ním zrealizovaného diela do súpisu za stavu, keď vlastnícke právo žalobcu k vykonanému dielu z titulu výhrady vlastníckeho práva trvalo len po tú dobu, kým sa ním zrealizované dielo nestalo súčasťou polyfunkčného komplexu EUROPALACE v Žiline z titulu zabudovania diela vykonaného žalobcom do tohto komplexu. Odvolací súd uložil okresnému súdu zistiť, kto v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a v čase zápisu majetku (diela) do súpisu bol jeho vlastníkom, t.j. k akému časovému momentu zanikla výhrada vlastníckeho práva žalobcu k dielu, ktorý zánik v zmysle správnych záverov okresného súdu nastal momentom, keď sa dielo žalobcu stalo súčasťou polyfunkčného komplexu EUROPALACE. Ďalej krajský súd uviedol, že ak žalobca nemá právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu predmetnej oddelenej podstaty, keďže ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok sa dielo žalobcu stalo súčasťou veci, teda polyfunkčného komplexu EUROPALACE, a tým zanikla výhrada vlastníckeho práva, nemôže tomu zodpovedať ani právo na vydanie pomernej časti z výťažku zo speňaženia majetku, pretože takéto právo je spojené s právom vylučujúcim zapísanie majetku do súpisu, ktorého vylúčenie nie je možné. Krajský súd dospel k záveru, že žaloba o vylúčenie majetku môže byť úspešná len do momentu speňaženia, potom nasleduje žaloba o vylúčenie z výťažku zo speňaženia, resp. o plnenie, avšak za stavu preukázania zákonných podmienok pre tento typ žaloby.

5. Okresný súd v rámci nového konania vyzval obidve sporové strany výzvou podľa ust. § 153 CSP, t.j. úpravy inštitútu sudcovskej koncentrácie konania, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy označili prostriedky procesného útoku (žalobca) a prostriedky procesnej obrany (žalovaný). Žalovaný poukázal na to, že v deň vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu žalobca už nebol vlastníkom diela, pretože k jeho spracovaniu so stavbou úpadcu došlo v čase pred vyhlásením konkurzu, čo vyplýva zo žalobcom predložených súpisov vykonaných prác za obdobie november 2008 do decembra 2009. Keďže sa toto dielo stalo súčasťou stavby úpadcu, a to v období od roku 2008 do roku 2009, jeho montážou a zabudovaním na základe vykonaných prác, boli následne vydané i kolaudačné rozhodnutia z 15.1.2010 pre II. etapu a z 19.11.2009 pre I. etapu stavby EUROPALACE a konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený až 9.3.2013, teda po vyše troch rokoch od zabudovania diela žalobcu do stavby úpadcu. Žalovaný uviedol, že v čase vyhlásenia konkurzu bol jedine úpadca vlastníkom majetku, ktorého vylúčenia sa žalobca domáha v konaní. Ak by žalobca preukázal, že mu vznikol nárok voči úpadcovi na zaplatenie ceny diela, tak takýto nárok by mohol predstavovať jedine pohľadávku žalobcu voči úpadcovi, pričom táto by vznikla okamihom zabudovania diela do stavby, t.j. v čase pred vyhlásením konkurzu. V dôsledku uvedeného podľa žalovaného by žalobca mal jedinú možnosť na uplatnenie svojej pohľadávky, a to jej prihlásením do konkurzu úpadcu prihláškou.

6. Okresný súd poukázal, že na jeho výzvu pre označenie prostriedkov procesného útoku reagoval aj žalobca podaním zo dňa 15.11.2017, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, ani odvolacieho súdu o zániku výhrady vlastníckeho práva k momentu zabudovania diela do polyfunkčného komplexu EUROPALACE, so sídlom v Žiline. Žalobca uviedol, že subjekt SSIM, s.r.o., ani úpadca sa nemohli stať vlastníkom diela, pretože žalobca má jednoznačne za to, že tak subjekt SSIM, s.r.o., ako aj úpadca, kedy v mene týchto osôb ako štatutárny orgán vystupuje tá istá osoba, a to p. Ivan Matejčík, neboli dobromyseľní a vedeli, že dielo je vo vlastníctve žalobcu. K nedostatku dobromyseľnosti žalobca poukázal na ust. § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal na majetok úpadcu, ktorý vrátane majetku (diela) žalobcu bol správcom speňažený a výťažok zo speňaženia bude vyplatený zabezpečenému veriteľovi Sberbank Slovensko, a.s.. Pokiaľ ide o eventuálny petit, žalobca zastával naďalej názor, že hodnota výťažku zo speňaženia majetku sa rovná pohľadávke, ktorú by mal žalovaný uhradiť v prospech žalobcu v prípade, ak nedôjde k vydaniu majetku, ktorého vylúčenie z podstaty je predmetom sporu a jedná sa o hodnotu 373.120,29 Eur, ktorú osvedčuje aj účtovná dokumentácia žalobcu. Žalobca navrhol aj nariadenie znaleckého dokazovania vo veci stanovenia hodnoty a ďalej navrhol ako svedka vypočuť Ing. X. B. vo veci možnosti demontáže majetku žalobcu ako osobu poverenú výkonom dozoru na stavbe polyfunkčného objektu EUROPALACE. Žalobca navrhol ako dôkaz výsluch svedka p. H. Q..

7. Okresný súd poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, podľa ktorých mal preukázané uzavretie Zmluvy o dielo dňa 30.6.2008 (č.l. 40 až 45) medzi objednávateľom SSIM, spol. s r.o., Žilina, IČO: 36 295 051 a žalobcom ako zhotoviteľom. Okresný súd poukázal aj na súpisy vykonaných prác, kolaudačné rozhodnutia týkajúce sa kolaudácie I. a II. etapy polyfunkčného objektu EUROPALACE - technická infraštruktúra I. a II. etapa z 19.11.2009 a z 15.1.2010.

8. Okresný súd primárne konštatoval, že skutočnosť ukončenia právneho zastúpenia žalobcu jeho právnym zástupcom, ako to vyplynulo z podania žalobcu zo dňa 1.2.2018 (č.l. 187), nevyhodnotil ťažiskovo vo väzbe na štádium, v ktorom ku tejto skutočnosti ukončenia právneho zastúpenia žalobcu došlo ako skutočnosť, ktorá by vzhľadom na úpravu podľa ust. § 90 ods. 1 mala viesť ku zastaveniu konania. Okresný súd poukázal na to, že žalobca ako strana sporu bol riadne právne zastúpený, podal žalobu prostredníctvom právneho zástupcu, uskutočnil všetky procesné úkony až do posledného pojednávania, pred ktorým došlo ku ukončeniu právneho zastúpenia, t.j. išlo o pojednávanie konané dňa 6.4.2018. V nadväznosti na skutočnosť ukončenia právneho zastúpenia na strane žalobcu bol žalobca podľa výzvy okresného súdu zo dňa 2.2.2018 (č.l. 396), ktorá bola žalobcovi doručená v zmysle č.l. 412, vyzvaný, aby si zvolil právneho zástupcu, čo však žalobca neurobil. Uvedené však nevyústilo do rozhodnutia okresného súdu o zastavení konania, s prihliadnutím na všetky predchádzajúce procesné úkony od začatia konania vrátane tých, ktoré boli realizované za účinnosti novej procesnej úpravy, ktorá vyplývala zo zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, keď žalobca ako strana sporu právne zastúpená, uskutočňoval právne úkony, na ktoré bolo potrebné prihliadať. V zmysle ust. § 90 ods. 2 okresný súd mal za to, že účinky z tohto zákonného ustanovenia dopadajú na procesné štádium nasledujúce po ukončení právneho zastúpenia žalobcu, to znamená, ak by žalobca v danom procesnom štádiu učinil akýkoľvek procesné úkony alebo úkon, okresný súd by naň pri absencii jeho právneho zastúpenia v súlade s úpravou podľa ust. § 90 ods. 2 neprihliadal. Okresný súd podmienky realizácie pojednávania dňa 6.4.2018 v neprítomnosti žalobcu vyhodnotil ako splnené, keďže žalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný podľa č.l. 412 spisu, v dôsledku čoho okresný súd podľa ust. § 180 vec prejednal v neprítomnosti žalobcu. V súvislosti so závermi prijatými okresným súdom tento poukázal na právne názory, Komentár Civilný sporový poriadok, Praha: C.H.BECK, 2016, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič, M. a kol., keď k ust. § 90 na strane 309 sa uvádza, že ...„Absencia povinného zastúpenia nemusí nevyhnutne viesť k zastaveniu konania podľa § 161 ods. 3 CSP. Pre súd je v tejto súvislosti rozhodujúce predovšetkým konkrétne štádium konania, povaha úkonu, na ktorý sa neprihliada a procesná pozícia strany v spore“.

9. Okresný súd podľa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu riešil otázku, kto v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a v čase zápisu majetku (diela) do súpisu bol jeho vlastníkom, t.j. k akému časovému momentu zanikla výhrada vlastníckeho práva žalobcu k dielu. Pri vyhodnocovaní tejto otázky vychádzal z označených listinných a vykonaných dôkazov, keď podľa zmluvy o dielo, konkrétne z čl. III. vyplynul dohodnutý termín ukončenia prác dňa 15.5.2009 a odovzdania podľa článku VIII. zmluvy o dielo dňa 30.5.2009. Na základe súpisov vykonaných prác a zo žalovaným predložených rozhodnutí vyplynula kolaudácia I. a II. etapy polyfunkčného komplexu EUROPALACE, pričom vo vzťahu k I. etape išlo o kolaudačné rozhodnutie zo dňa 19.11.2009 a vo vzťahu k II. etape išlo o kolaudačné rozhodnutie zo dňa 15.1.2010. Pri zohľadnení účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu SSIM-OC, a.s. dňom 9.3.2013 ako vyplynulo z Obchodného vestníka č. 48/2013 s dňom uverejnenia dňa 8.3.2013 a pri uverejnení súpisu oddelenej podstaty zahŕňajúcej predmetné dielo v Obchodnom vestníku č. 91/2013 s dňom uverejnenia dňa 14.5.2013, dospel okresný súd k záveru, že vykonané listinné dôkazy dostatočne preukázali moment zániku výhrady vlastníckeho práva žalobcu dojednanej v zmluve o dielo podľa článku II. bod 2.9, a tým moment zániku vlastníckeho práva žalobcu k dielu spracovaním diela podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka v čase, ktorý jednoznačne a nepochybne predchádzal momentu účinkov vyhlásenia konkurzu a tak isto momentu zápisu diela do súpisu oddelenej podstaty úpadcu. K momentu účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a tiež k momentu zápisu diela do súpisu majetkovej podstaty úpadcu - oddelenej podstaty úpadcu nesvedčilo žalobcovi ním tvrdené vlastnícke právo k dielu, čím bolo nevyhnutné opätovne zo strany okresného súdu skonštatovať nepreukázanie podmienky úspešnosti vylučovacej žaloby spočívajúcej v preukázaní zo strany žalobcu, že majetok (dielo) nemal byť do súpisu zaradený a že právo, ktoré zaradenie majetku (diela) do súpisu majetku konkurznej podstaty vylučovalo, žalobcovi v čase účinkov vyhlásenia konkurzu, ani v čase zápisu majetku (diela) do súpisu majetkovej podstaty úpadcu a ani aktuálne žalobcovi nesvedčilo a nesvedčí.

10. Na základe tohto žaloba v rozsahu primárneho petitu nebola dôvodná a z rovnakých dôvodov nebola žaloba dôvodná, ani pokiaľ išlo o eventuálny petit, v ktorej časti okresný súd vychádzal z rozhodnutia odvolacieho súdu, podľa ktorého, ak výhrada vlastníckeho práva zanikla ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu v dôsledku toho, že sa dielo žalobcu stalo súčasťou veci - polyfunkčného komplexu EUROPALACE, nemohlo byť na strane žalobcu dané ani právo na vydanie pomernej časti z výťažku zo speňaženia majetku. Okresný súd zvýraznil, že táto argumentácia bola primárnou, na základe ktorej rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol, teda v rozsahu primárneho i eventuálneho petitu.

11. Okresný súd vo vzťahu k eventuálnemu petitu dodal v nadväznosti na tvrdenie žalobcu o speňažení majetku oddelenej podstaty, že v prípade preukázania tohto tvrdenia žalobcu, čo v pomeroch prejednávanej veci nebolo naplnené a v ktorej časti by dôkazná povinnosť ťažila žalobcu, by bolo pre posúdenie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti eventuálneho petitu určujúce naplnenie všetkých podmienok vylučovacej žaloby, rovnako ako pri petite primárnom vrátane podmienky preukázania práva žalobcu - v danom prípade jeho vlastníckeho práva k dielu v čase zápisu diela do súpisu majetkovej podstaty, čo rovnako naplnené nebolo. Okresný súd zvýraznil, že dôkazná situácia vo veci k momentu druhého meritórneho rozhodnutia súdu bola v zásade totožná ako dôkazná situácia v čase, kedy vo veci rozhodoval odvolací súd, a to s výnimkou žalovaným produkovaných kolaudačných rozhodnutí, ktoré v konečnom dôsledku podporili okresným súdom konštatovaný záver vyúsťujúci do rozhodnutia o zamietnutí žaloby. V nadväznosti na uvedené preto nebolo možné len na základe tvrdení žalobcu, ktorými tento spochybňoval závery okresného súdu v jeho prvom meritórnom rozhodnutí a rovnaké závery odvolacieho súdu v otázke zániku výhrady vlastníckeho práva žalobcu momentom spracovania

- zabudovania diela do objektu EUROPALACE, prehodnocovať. Okresný súd bol viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu v otázke zániku výhrady vlastníckeho práva dojednanej v Zmluve o dielo k momentu, kedy sa dielo vyhotovené žalobcom stalo zabudovaním súčasťou polyfunkčného komplexu EUROPALACE. Tento záväzný právny názor bol odvolacím súdom konštatovaný jasne a jednoznačne a len tvrdený nesúhlas s týmto záverom zo strany žalobcu neodôvodňoval pri nezmenenej dôkaznej situácii jeho prehodnocovanie a akékoľvek vybočenie alebo odklon od tohto záväzného právneho názoru odvolacieho súdu súdom prvej inštancie.

12. Okresný súd uviedol, že pokiaľ žalobca v podaní zo dňa 15.11.2017 poukazoval na potrebu aplikácie úpravy podľa § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka s tvrdenou nedobromyseľnosťou úpadcu, ako aj subjektu SSIM, s.r.o., ktoré na základe ich konania prostredníctvom totožnej osoby p. Ivana Matejčíka vedeli o tom, že z dôvodu neuhradenia ceny za dielo je žalobca stále vlastníkom diela, okresný súd zdôraznil, že určujúcim pre druhé meritórne rozhodnutie boli závery o preukázaní zániku výhrady vlastníckeho práva žalobcu k momentu časovo predchádzajúcemu účinkom vyhlásenia konkurzu, ako aj účinkom zápisu diela do súpisu oddelenej podstaty úpadcu. Uvedená argumentácia žalobcu podľa jeho podania zo dňa 15.11.2017 bola vo svojej podstate žalobcom uvádzaná už i v odvolaní proti prvému meritórnemu rozhodnutiu okresného súdu, čo vyplynulo z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu č.k. 13CoKR/7/2017-321, z odseku 10. jeho odôvodnenia. Odvolací súd ako určujúce stanovil vyriešenie otázky konkrétneho momentu zániku výhrady vlastníckeho práva vo vzťahu k času vyhlásenia konkurzu a vo vzťahu k zápisu diela majetku do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, preto z tohto dôvodu okresný súd nezistil ako relevantné dôkazné návrhy žalobcu podľa jeho podania zo dňa 15.11.2017, a to návrh na výsluch svedka p. H. Q., naviac, vo vzťahu k tomuto dôkaznému návrhu žalobca neuviedol dostatočne určité vymedzenie spornej skutkovej okolnosti, vo vzťahu ku ktorej navrhuje tento dôkaz vykonať a toto bolo možné len dovodzovať z obsahu argumentácie žalobcu uvedenej v tomto podaní, návrh na výsluch svedka Ing. X. B. vo veci možnosti demontáže majetku žalobcu a návrh na nariadenie znaleckého dokazovania vo veci hodnoty majetku žalobcu. Okresný súd podotkol, že doposiaľ nebola v konaní produkovaná zmluva medzi úpadcom a SSIM, s.r.o., na ktorú poukazoval žalobca v odvolaní, tak, ako to vyplynulo aj z konštatovania odvolacieho súdu podľa odôvodnenia jeho uznesenia v odseku 10., keď žaloba zdôrazňoval, že zmluva mala byť uzatvorená medzi spriaznenými osobami. Okresný súd konštatoval, že v zásade by táto žalobcom tvrdená spriaznenosť označených subjektov mala relevanciu pri uplatnení odporovateľnosti tohto právneho úkonu, čo však nemalo právnu relevanciu k predmetu daného sporu. Vzhľadom k záveru okresného súdu, podľa ktorého výhrada vlastníckeho práva, a tým i vlastnícke právo žalobcu k dielu zaniklo ešte pred účinkami konkurzu a pred samotným zápisom majetku (diela) do oddelenej podstaty úpadcu, nebol podľa súdu prvej inštancie priestor zaoberať sa ani uplatnenou výškou pomernej časti z výťažku zo speňaženia, ktorá bola predmetom eventuálneho petitu, otázkou možnej demontáže jednotlivých častí diela, vo väzbe na čo okresný súd dôkazné návrhy tak, ako boli učinené žalobcom, zamietol.

13. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP. Ak žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, tak úspešnou sporovou stranou bol žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

14. Proti tomuto rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) CSP. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že podaním zo dňa 01.02.2018 bolo ukončené právne zastúpenie žalobcu v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie a i napriek uvedenému okresný súd konal na nariadenom pojednávaní dňa 06.04.2018 v neprítomnosti žalobcu a aj rozhodol. Žalobca mal za to, že okresný súd pochybil, ak na nariadenom pojednávaní dňa 06.04.2018 rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ak tento nebol právne zastúpený, pokiaľ Civilný sporový poriadok v ust. § 90 ustanovuje povinné právne zastúpenie. Absencia povinného právneho zastúpenia má za následok neprihliadanie na procesné úkony strany, ktorá má byť v konaní zastúpená, pričom súd je o týchto skutočnostiach povinný stranu sporu poučiť s uvedením možností, na koho je strana sporu oprávnená sa v prípade potreby zastúpenia obrátiť, a za týmto účelom aj poskytnúť sporovej strane primeranú lehotu. Z danej procesnej situácie podľa žalobcu bolo zrejmé, že ak by sa žalobca na pojednávanie dostavil, na jeho podania by okresný súd neprihliadal, práve v dôsledku potreby zvolenia si kvalifikovaného právneho zástupcu. Išlo o procesnú podmienku, ktorá musí byť v konaní splnená, inak nemôže súd so stranou sporu náležite konať. Žalobca poukázal na ust. § 161 ods. 3 s tým, že okresný súd i napriek absencii podmienky konania, ktorou je povinné právne zastúpenie, vydal vo veci samej rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, a tým podľa názoru žalobcu došlo k porušeniu ust. § 161 ods. 3 CSP, za stavu, kedy žalobca na pojednávaní nebol prítomný a nemohol sa ani oboznámiť s prednesmi žalovaného na pojednávaní konanom dňa 06.04.2018, na ktorom bolo rozhodnuté vo veci samej.

15. Žalobca poukázal na skutočnosť, že po vrátení veci odvolacím súdom bol vyzvaný na vyjadrenie sa tak žalobca, ako aj žalovaný, pričom vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.10.2016 žalobcovi nebolo doručené, a preto žalobca nemohol reagovať a náležite sa brániť vo vzťahu k týmto novým skutočnostiam a dôkazom, ktoré strana žalovaná predložila a predniesla až na pojednávaní konanom dňa 06.04.2018

- kolaudačné rozhodnutie č. S-14151/2009/MsÚ/Mt z 15.01.2010 vydané Mestom Žilina, kolaudačné rozhodnutie č. S-13791/2009/MsÚ/Mt týkajúce sa I. etapy polyfunkčného komplexu EUROPALACE zo dňa 19.11.2009, LV č. XXXX pre k.ú. G., na ktoré listiny okresný súd prihliadal a zahrnul ich do svojho rozhodnutia a z nich aj vychádzal. V čase vydania rozhodnutia vo veci samej podľa žalobcu neboli splnené podmienky, a to procesné podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, ak žalobca z dôvodu, že nebol právne zastúpený, sa ani nevedel kvalifikovane brániť vo vzťahu k dôkazom a prednesom, ktoré boli poskytnuté zo strany žalovaného. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, na princíp rovnosti zbraní, na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 30.04.2013, sp. zn. II. ÚS 168/2012. K nedoručeniu vyjadrenia žalovaného zo dňa 30.10.2016 žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 66/110 zo dňa 29.10.2010, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 141/2010. Žalobca v odvolaní zvýraznil, že okresný súd nemal splnené procesné podmienky na vydanie rozhodnutia vo veci samej a svojim postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Žalobca uviedol, že v prejednávanej a rozhodnutej veci okresným súdom, s jeho vyslovenými závermi nesúhlasí, pretože zo strany okresného súdu nebolo dôsledne aplikované ust. § 135b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca vo vzťahu k dohodnutej výhrade vlastníckeho práva zotrval na tom, že žalovaný sa nemohol stať vlastníkom, pretože tak spoločnosť SSIM, s.r.o., ako aj žalovaný, kedy v mene týchto osôb ako štatutárny orgán vystupovala tá istá osoba, a to p. H. Q., neboli dobromyseľní a vedeli, že dielo je vo vlastníctve žalobcu. Dobromyseľnosť je pritom esenciálnou podmienkou pre aplikáciu ust. §135b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú však okresný súd nemal a ani nemohol mať za preukázanú. Podľa žalobcu sa okresný súd touto základnou podmienkou pre nadobudnutie vlastníctva podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka ani nezaoberal, a tým považoval rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné a arbitrárne. V dôsledku absencie dobromyseľnosti žalovaného na daný skutkový stav bolo nevyhnutné aplikovať ust. § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ úpadca a SSIM, spol. s r.o., neboli dobromyseľní, práve v dôsledku konania tým istým štatutárnym orgánom, keď uňho bola daná vedomosť o výhrade vlastníckeho práva, potom vlastníkom diela je stále žalobca, t.j. je vlastníkom majetku, ktorého vylúčenia z podstaty sa domáhal a ktoré vylúčenie tvorí predmet sporu.

17. Žalobca uviedol, že nerozporuje skutočnosť ohľadne vlastníckeho práva žalovaného k samotnej stavbe, avšak zotrval na tom, že vlastnícke právo k dielu - špecifikovanému v Zmluve o dielo zo dňa 30.06.2008 - k vzduchotechnike, vykurovaniu a rozvodom chladiacej vody a kapilárnych rohoží nezaniklo spracovaním, resp. zabudovaním do stavby v dôsledku existencie výhrady vlastníckeho práva. Žalobca poprel skutočnosť, že by v deň vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, resp. zapísania majetku do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa nebol vlastníkom diela, pretože žalovaný podľa ust. § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nemohol stať vlastníkom diela, ak nebol dobromyseľný, a preto dielo aj v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, resp. aj v čase zápisu majetku do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa bolo naďalej vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ nebolo možné navrátenie do pôvodného stavu a vydanie veci pôvodnému vlastníkovi, tak je to súd, ktorý určí vlastnícke právo k spracovaným veciam v prospech osoby, ktorej svedčí vlastnícke právo k novej veci a určí náhradu, na ktorú má pôvodný vlastník nárok.

18. Žalobca zdôraznil, že ako vlastník majetku, resp. ním zrealizovaného diela má právo vylučujúce zapísanie majetku (diela) do súpisu oddelenej podstaty, a preto nie je správny záver okresného súdu, ako aj odvolacieho súdu, o zániku dojednanej výhrady vlastníckeho práva. Žalobca mal za to, že ako vlastník majetku, resp. ním zrealizovaného diela s určitosťou má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu oddelenej podstaty a nebol správny právny záver okresného súdu, ako aj odvolacieho súdu o zániku dojednanej výhrady vlastníckeho práva. Ak majetok, resp. dielo zrealizované žalobcom, sa nestalo vlastníctvom žalovaného, bolo irelevantné poukazovať na skutočnosť prevodu bytov a nebových priestorov do vlastníctva tretích osôb, v ktorej časti polyfunkčného komplexu sa dielo nachádza a taktiež je zrejmé, že žalovaný nemohol v zmysle zásady „nemo plus iuris“ previesť na tretie osoby viac práv než mal, a preto sa tieto tretie osoby ani nemohli stať vlastníkmi, čo i len časti žalobcom zrealizovaného diela. Žalobca mal za to, že došlo k nesprávnemu posúdeniu veci, naviac, ak k problematike absencie dobromyseľnosti nie je vyjadrená žiadna úvaha okresného súdu, z ktorého dôvodu žalobca považoval rozhodnutie v tomto smere za nepreskúmateľné.

19. Žalobca namietal aj nevykonanie dôkazov ním označených, keďže tieto dôkazy boli podstatné vo vzťahu k eventuálnemu petitu, a to výške, ktorá mala byť žalobcovi poskytnutá ako peňažná náhrada. Ak majetok žalovaného vrátane majetku, a to diela žalobcu bol správcom speňažený a výťažok z predaja bude vyplatený zabezpečenému veriteľovi - Sberbank Slovensko, a.s. (v súčasnosti Prima banka, a.s.), tak za stavu speňaženia majetku žalovaného vrátane majetku (diela) žalobcu sa žalobcovi javí nehospodárne, aby sa konalo o možnosti demontovania majetku (diela) žalobcu a ako hospodárnejšie sa mu javí vydanie časti výťažku v prospech žalobcu. Ak okresný súd nevykonal dôkazy, tak jeho konanie je v rozpore so zásadou spravodlivosti podľa Čl. 2 ods. 1 a je tiež v rozpore so zásadou rovnosti strán. Žalobca považoval rozhodnutie okresného súdu za nezákonné, arbitrárne, nepreskúmateľné a v neposlednom rade aj nespravodlivé. Okresný súd bez akejkoľvek argumentácie odňal žalobcovi právo, aby bol v konaní právne zastúpený napriek tomu, že ide o konanie s povinným zastúpením. Žalobca navrhol podľa ust. § 384 ods. 2 CSP, aby krajský súd vykonal dokazovanie - výsluch svedka Ing. B. a znalecké dokazovanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť, resp. zmeniť tak, že bude majetok vylúčený z konkurznej podstaty úpadcu SSIM-OC, a.s., a v prípade, že vylúčenie tohto majetku z konkurznej podstaty nebude možné, žalobca sa domáhal aj vydania pomernej časti z výťažku zo speňaženia majetku zapísaného v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, ako aj náhrady trov súdneho konania.

20. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 28.06.2018. Žalovaný poukázal na druh žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu, prípadne o vydanie pomernej časti z výťažku zo speňaženia majetku vo výške 373.120,29 Eur. V rovine povinného právneho zastúpenia na strane žalobcu žalovaný uviedol, že žalobcovi bola poskytnutá primeraná lehota na zvolenie si právneho zástupcu, ak k vypovedaniu plnomocenstva došlo dňa 01.02.2018 a pojednávanie bolo odročené na deň 06.04.2018. Lehota viac ako dva mesiace je primeraná k tomu, aby si zvolil žalobca právneho zástupcu. Od momentu, keby došlo k vypovedaniu plnomocenstva, žalobca nebol v spore aktívny a nevykonal ani žiadny procesný alebo iný úkon, na ktorý by súd nemal alebo nemohol prihliadať. Tvrdenia žalobcu, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 31.10.2016 (správne malo byť uvedené 31.10.2017), považoval žalovaný za nepravdivé, keďže aj podľa súdneho spisu je vykázané doručenie tohto vyjadrenia žalovaného žalobcovi, a to ku dňu 22.11.2017, preto nemôže obstáť ani argumentácia žalobcu, že na pojednávaní dňa 06.04.2018 došlo k prednesu nových skutočností a predloženiu nových dôkazov zo strany žalovaného, ku ktorým nemal možnosť sa vyjadriť, pretože tieto boli súčasťou vyjadrenia žalovaného zo dňa 31.10.2017, ktoré boli žalobcovi preukázateľne doručené. Žalovaný považoval postup okresného súdu za správny, nakoľko odo dňa podania žaloby v roku 2014 do vypovedania plnomocenstva dňa 01.02.2018, boli úkony žalobcu uskutočňované právnym zástupcom žalobcu, na ktoré súd prihliadal. Od momentu vypovedania plnomocenstva žalobca nebol procesne aktívny, a preto neexistujú úkony žalobcu, na ktoré by súd neprihliadal a s ktorými by sa nevysporiadal z dôvodu, že v čase uskutočnenia úkonu nebol žalobca právne zastúpený.

21. Žalovaný uviedol, že nezaplatením ceny za dielo vznikol žalobcovi nárok na jej zaplatenie výlučne voči SSIM, s.r.o. ako zmluvnej strane zmluvy o dielo. Jediným výlučným vlastníkom stavby od okamihu jej zhotovenia bol úpadca, t.j. úpadca bol originárnym vlastníkom. V deň vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu žalobca nebol vlastníkom diela, pretože došlo k jeho spracovaniu so stavbou úpadcu, čo žalovaný preukázal predložením súpisov prác a kolaudačných rozhodnutí svedčiacich o dokončení stavby. Po dokončení stavby boli niektoré byty a nebytové priestory úpadcom predané tretím osobám a tieto osoby boli ich vlastníkmi aj v čase podania žaloby žalobcom. Žalobca nepreukázal, či dielo, ktorého vylúčenia zo súpisu sa voči žalovanému domáha, je v celom rozsahu zabudované v časti, ktoré bolo v čase podania žaloby vo vlastníctve úpadcu. Žalobca nepredložil presnú špecifikáciu majetku (nepreukázal a neidentifikoval jednotlivé zložky majetku), ktorý žiada vylúčiť. Napriek tomu, že jediným vlastníkom rozostavanej stavby bol úpadca, žalobca mal vedomosť, do akej a koho stavby zabudoval dielo. V súvislosti s ust. § 135b Občianskeho zákonníka žalovaný uviedol, že je nevyhnutné brať do úvahy skutočnosť, že samotný žalobca je osobou, ktorá dielo spracovala, a preto o nedobromyseľnosti žalovaného nie je možné hovoriť.

22. K námietke žalobcu, že neboli vykonané navrhnuté dôkazy, žalovaný uviedol, že nie je opodstatnená. Vo vzťahu k eventuálnemu petitu žalovaný poukázal na záväzný právny názor vyslovený Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím, keď eventuálny petit uplatnenej výšky 373.120,29 Eur prichádza do úvahy len v tom prípade, ak žalobca mal právo vylučujúce zapísanie majetku (diela) do súpisu, vylúčenie ktorého nie je možné. Ak žalobca nepreukázal, že má právo vylučujúce zapísanie majetku (diela) do súpisu, tak potom okresný súd nepristúpil a ani nemal dôvod pristúpiť k vykonaniu žalobcom navrhnutých dôkazov, a to výsluch svedka a znalecké dokazovanie, pretože eventuálny petit žalobcu nemal byť z akého dôvodu okresným súdom posudzovaný. Ak vylúčenie nebolo možné, žalobca bol povinný preukázať hodnotu majetku, a pre ňu je irelevantné, ako bola dohodnutá kúpna cena medzi žalobcom a SSIM, s.r.o., pretože táto nepredstavuje reálnu hodnotu majetku, ale len výšku pohľadávky žalobcu voči SSIM, s.r.o.. Opätovne žalovaný zdôraznil, že ak by aj žalobca preukázal, že mu vznikol nárok voči úpadcovi na zaplatenie ceny diela, ktorý nárok žalovaný neuznáva z dôvodu, že žalobca má pohľadávku jedine voči SSIM, s.r.o., resp. že by žalobca preukázal, že mu vznikol nárok na plnenie voči úpadcovi, o čo sa majetok žalobcu spracovaním diela reálne zmenšil (princíp bezdôvodného obohatenia), takýto nárok by mohol predstavovať jedine pohľadávku žalobcu voči úpadcovi, ktorá by vznikla okamihom zabudovania diela do stavby úpadcu, t.j. v čase pred vyhlásením konkurzu. Na základe daného stavu žalobca mal jedinú možnosť, a to uplatniť si pohľadávku prihlásením do konkurzu úpadcu prihláškou. Ak by sa aj odvolací súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, že je možné výlučne len vydanie časti výťažku, a to časti peňažnej náhrady o sumu, ktorú sa majetok žalobcu reálne zmenšil, tak žalobcom predložené dôkazy o výške peňažnej náhrady nebolo nemožné akceptovať z dôvodu, že predložená dokumentácia zohľadňovala okrem kúpnej ceny materiálu aj cenu prác, ktoré boli žalobcom na diele vykonané. Majetkom žalobcu je však výlučne len materiál použitý a samotným žalobcom zapracovaný do diela, a preto nebolo možné zo strany žalobcu žiadať, aby bola v rámci údajného ukrátenia na majetku žalobcu uhradená aj cena vykonanej práce. Uvedené však nič nemení na argumentácii žalovaného, že zo strany žalobcu nebolo doposiaľ preukázané jeho vlastnícke právo k majetku zapracovanému do diela. Pokiaľ by sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou odvolateľa, resp. by sa nestotožnil s argumentáciu súdu prvej inštancie ohľadom možnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu absencie právneho zastúpenia žalobcu v čase rozhodnutia a podľa odvolacieho súdu by bolo v danej veci nevyhnutné aplikovať ust. § 161 ods. 3 a rozhodnúť o zastavení konania, tak žalovaný eventuálne navrhol, ak nedôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, aby toto rozhodnutie okresného súdu bolo zmenené a konanie zastavené.

23. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.06.2018 sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 03.09.2018 (č.l. 482

- 485 spisu). Žalobca primárne sa pridržiaval svojich tvrdení vyjadrených v podanom odvolaní. Opätovne poukázal na ust. § 161 ods. 3 v spojení s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 142/2015, NS SR sp. zn. 8Sžo/31/2013. Pokiaľ si žalobca nezvolil advokáta v súdom určenej lehote, okresný súd neprihliada na jeho úkony, avšak v spojení s ust. § 161 ods. 3 vec prejedná. Nemôže ale rozhodnúť vo veci meritórne, inak účastníkovi upiera právo na súdnu ochranu. Žalobca zotrval na tom, že okresný súd pochybil, ak na nariadenom pojednávaní dňa 06.04.2018 rozhodol v neprítomnosti žalobcu za situácie, ak tento nebol právne zastúpený, tak ako si to vyžaduje zákon (povinné právne zastúpenie). Ak na pojednávaní konanom dňa 06.04.2018 boli vykonané dôkazy predložené žalovaným, tak okresný súd bol povinný poskytnúť žalobcovi priestor, aby sa s týmito dôkazmi a prednesmi žalovaného oboznámil. Ak takto okresný súd nepostupoval, tak došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé konanie, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného v tom, že by sa okresný súd vysporiadal s celou argumentáciou žalobcu. Vyplýva to z toho, že žalobca navrhol dôkazy, ktoré mali slúžiť na preukázanie jeho tvrdení a i napriek takémuto návrhu okresný súd tieto dôkazy nevykonal. Žalovaný sa nemohol stať vlastníkom, pretože nebola tu dobromyseľnosť, ktorá je podmienkou pre aplikáciu ust. § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak spoločnosť SSIM, s.r.o., ako aj úpadca za tieto obchodné spoločnosti konal rovnaký štatutárny orgán, a to osoba p. H. Q., ktorý vedel, že dielo je vo vlastníctve žalobcu. Dielo, resp. majetok žalobcu sa nestal vlastníctvom úpadcu a ak došlo k prevodu bytov a nebytových priestorov do vlastníctva tretích osôb, v ktorých sa nachádzalo aj dielo žalobcu, tak žalobca mal za to, že žalovaný nemohol previesť na tretie osoby viac práv, než mal, a preto sa ani tretie osoby nemohli stať vlastníkmi, čo i len časti žalobcom zrealizovaného diela. Žalobca zotrval na svojom odvolacom návrhu, a to vylúčenia majetku z konkurznej podstaty a eventuálne, ak to nebude možné, tak poskytnutia pomernej časti z výťažku zo speňaženia majetku zapísaného v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Sberbank Slovensko, a.s..

24. K doručenému vyjadrenia žalobcu zo dňa 03.09.2018 sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 24.09.2018. Žalovaný zotrval na svojom písomnom vyjadrení, ako aj na písomných podaniach a ústnych prednesoch, ktoré boli v tejto veci z jeho strany uskutočnené. Žalobca mal na ustanovenie si právneho zástupcu dobu viac ako dva mesiace, čo bola s ohľadom k prejednávacej veci lehota primeraná, preto bolo potrebné brať ohľad na všetky úkony, ktoré žalobca do súdneho konania predložil prostredníctvom predchádzajúceho právneho zástupcu, pričom následne po zániku právneho zastúpenia k žiadnej ďalšej aktivite zo strany žalobcu nedošlo, a to až do podania odvolania. Žalobca sa vyjadril k všetkým skutočnostiam predmetného konania spôsobom súladným so zákonom, t.j. prostredníctvom právneho zástupcu, a preto nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcu.

25. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 na základe podaného odvolania žalobcu postupom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

26. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/39/2018-516 zo dňa 24.01.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 12.03.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

27. Primárne krajský súd uvádza, že napadnutý rozsudok okresného súdu odvolaním žalobcu posudzoval v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov obsiahnutých v podaní zo dňa 21.05.2018 (č.l. 457 - 462 spisu) za viazanosti skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie za aplikácie ust. § 383 CSP, pretože na základe odvolacích dôvodov žalobcu neboli zistené relevantné okolnosti pre doplnenie dokazovania, ktorý návrh zopakoval žalobca aj v podanom odvolaní zo dňa 21.05.2018 (návrh na výsluch svedka Ing. B., znalecké dokazovanie). Z obsahu podaného odvolania žalobcom, datovaného dňa 21.05.2018 vyplývalo, že odvolacie dôvody boli tak procesno-právneho, ako aj hmotnoprávneho charakteru.

28. Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd nemohol meritórne rozhodnúť o žalobe žalobcu na nariadenom a konanom pojednávaní dňa 06.04.2018, kedy nebol prítomný žalobca a nemal povinné právne zastúpenie v zmysle ust. § 90 CSP. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že okresný súd mu mal poskytnúť primeranú lehotu na zvolenie si právneho zástupcu. K uvedenému odvolaciemu dôvodu žalobcu krajský súd uvádza, že nebol relevantný a stotožňuje sa so závermi okresného súdu, ktoré sú vyjadrené v napadnutom rozsudku v odseku 24.. Správne skonštatoval okresný súd, keď prihliadol na celý priebeh súdneho konania, začatého na základe podanej vylučovacej žaloby žalobcom, ktorý od začatia súdneho konania mal právneho zástupcu, t.j. bola splnená podmienka povinného právneho zastúpenia žalobcu, vyžadovaná v danom spore v zmysle ust. § 90 ods. 1 CSP. Krajský súd dodáva, že vzhľadom k začatiu súdneho konania doručením žaloby na okresný súd dňa 19.11.2014 zákonná požiadavka povinného právneho zastúpenia bola upravená v ust. § 90 ods. 1 ako procesno- právneho predpisu, ktorý nadobudol účinnosť v zmysle ust. § 474 dňom 01. júla 2016. Podľa názoru krajského súdu okresný súd mal splnené procesné podmienky k tomu, aby vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu na pojednávaní konanom dňa 06.04.2018. Vyplýva to z toho, že potom ako žalobca podaním zo dňa 2.2.2018 (č.l. 406 spisu) oznámil Okresnému súdu Žilina ukončenie spolupráce s pôvodným právnym zástupcom žalobcu, nasledoval postup okresného súdu, ktorý výzvou zo dňa 2.2.2018 (č.l. 396 - 397 spisu) vyzval žalobcu na zvolenie si právneho zástupcu s poučením podľa ust. § 90 ods. 1, 2 CSP, ktorá výzva bola doručená žalobcovi dňa 19.02.2018 podľa č.l. 412 spisu. Z ďalšieho postupu okresného súdu bola zistená výzva zo dňa 5.3.2018, ktorou opätovne bol žalobca vyzvaný na zvolenie si právneho zástupcu s poučením podľa ust. § 90 ods. 1, 2 CSP, ktorá v spojení s prípisom Okresného súdu Žilina zo dňa 6.3.2018 (č.l. 416, 417, 419 spisu) bola podľa č.l. 425 spisu doručená žalobcovi dňa 22.03.2018 spolu aj s termínom pojednávania na deň 06.04.2018. Vzhľadom k uvedenému postupu okresného súdu, ako aj časových termínov, okresný súd žalobcovi poskytol primeranú lehotu na zvolenie si právneho zástupcu. Žalobcovi tak do termínu pojednávania konaného pred okresným súdom dňa 06.04.2018 bol vytvorený dostatočný časový priestor, aby si zvolil právneho zástupcu. Krajský súd poukazuje na časový priestor medzi doručením výziev okresného súdu a termínom pojednávania dňa 06.04.2008, na ktorom bola vec meritórne prejednaná, s prihliadnutím aj na dôkaz predložený žalobcom, ktorým žalobca odvolal plnomocenstvo pôvodnému právnemu zástupcovi podaním zo dňa 31.1.2018 (č.l. 407 spisu), podľa ktorého žalobca sa v rámci odvolacieho konania nemohol relevantne brániť v tom, že by mu nebola daná primeraná lehota na zvolenie si právneho zástupcu.

26. Krajský súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie mal splnené podmienky na uskutočnenie pojednávania konaného dňa 06.04.2018, ako aj na meritórne rozhodnutie danej veci, ak žalobca bol poučený o zvolení si právneho zástupcu, bol poučený o následkoch jeho nezvolenia, s poskytnutím primeranej lehoty na zvolenie si právneho zástupcu (s odkazom na vyššie uvedené termíny doručenia výzvy okresného súdu a stanoveného termínu pojednávania) za vykázaného doručenia termínu predvolania žalobcovi riadne a včas. Krajský súd považuje za potrebné dodať, že vzhľadom k postupu súdu prvej inštancie bol to žalobca, ktorý nenaplnil svoje práva a povinnosti a nie, že by ich súd prvej inštancie porušil, resp. že by ich žalobcovi svojim postupom odňal. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že žalobca si bol vedomý povinného právneho zastúpenia, bol o tom poučený súdom prvej inštancie v primeranej lehote do termínu meritórneho pojednávania, ktorý termín pojednávania dňa 06.04.2018 bol žalobcovi riadne a včas doručený a i napriek uvedenému si žalobca nezvolil právneho zástupcu. Podľa tohto postupu a správania sa žalobcu, ktorý naviac podľa doloženého podania zo dňa 31.1.2018 (č.l. 407 spisu), týmto dňom odvolal plnomocenstvo pôvodnému právnemu zástupcovi, bolo potrebné konštatovať, že žalobca si nenaplnil svoje práva, ktoré mu postupom okresného súdu boli zaručené (zabezpečené). Takýto postup žalobcu nemôže zasiahnuť do základného princípu Civilného sporového konania, vyplývajúceho z Čl. 17 CSP, z ktorého vyplýva, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom a koná hospodárne.

27. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že postupom súdu prvej inštancie malo dôjsť k zásahu do rovnosti sporových strán, krajský súd uvádza, že ani v tomto smere nebolo odvolanie žalobcu dôvodné. S poukazom na priebeh súdneho konania, za aplikovania Čl. 6 ods. 1 CSP, krajský súd konštatuje, že bola zachovaná zásada, princíp rovnosti sporových strán. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že zásada rovnosti strán v procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok. Požiadavka spravodlivého súdneho procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov súdneho procesu spočíva v tom, že všetky sporové strany majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia sporovej strany a ani nie je podstatné to, kto je na strane žalobcu a kto je na strane žalovaného. Táto zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“, nutnosť „rovnakých pravidiel hry“ alebo tiež „princíp rovnosti zbraní“ má svoje premietnutie v ustanoveniach Civilného sporového poriadku (predtým Občianskeho súdneho poriadku), predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. Táto zásada, resp. princíp rovného postavenia sporových strán v zmysle Čl. 6 nebol postupom okresného súdu v predmetnej veci porušený. Obidve sporové strany, t.j. tak žalobca, ako aj žalovaný mali vytvorené rovnaké podmienky k uplatňovaniu svojich práv, resp. oprávnených záujmov, prípadne k plneniu si zákonných povinností. Na základe uvedeného preto nemohlo dôjsť ani k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, ak okresný súd mal splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalobcu, ktorý si v primeranej lehote poskytnutej súdom prvej inštancie nezvolil právneho zástupcu, doručenie predvolania na termín meritórneho pojednávania mal riadne a včas vykázané a i napriek poučeniu súdom prvej inštancie sa na pojednávanie nedostavil.

28. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Krajský súd uvádza, že vydaniu meritórneho rozhodnutia okresným súdom predchádzala jeho činnosť, ktorá neznemožnila žalobcovi ako strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a žalobcovi nebola ani marená možnosť aktívnej účasti na konaní. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu uvádza, s prihliadnutím aj na celý priebeh súdneho konania a štádium súdneho rozhodovania, že nenastal žiaden zásah do práv žalobcu, ktorý by vylúčil žalobcu z jeho práva na spravodlivý súdny proces. V podstate po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/7/2017-321 zo dňa 13.09.2017 nasledoval postup okresného súdu, ktorý rovnako tak žalobcu prostredníctvom ešte jeho pôvodného právneho zástupcu, ako aj žalovaného vyzval na označenie prostriedkov procesného útoku u žalobcu a procesnej obrany u žalovaného za aplikácie ust. § 153 v lehote do 30-tich dní odo dňa doručenia výzvy (č.l. 330, 331 spisu). Z tohto vyplýva, že tak žalobca, ako aj žalovaný mali vytvorenú rovnakú možnosť k uplatňovaniu prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline. Na základe tohto rovnakého postupu súdom prvej inštancie sa vyjadril žalobca v podaní svojho pôvodného právneho zástupcu, datovaného dňom 15.11.2017 (č.l. 358 - 361 spisu), ako aj žalovaný v podaní zo dňa 31.10.2016 (č.l. 338, 339 spisu) spolu s doložením dôkazov, a to kolaudačných rozhodnutí podľa č.l. 340 - 343 spisu.

29. Odvolací súd uvádza, že nebol namieste ani odvolací dôvod žalobcu v tom, že by postupom okresného súdu nedošlo k doručeniu vyjadrenia žalovaného žalobcovi, ktoré žalobca v odvolaní datoval dňom 30.10.2016. Krajský súd podľa obsahu spisového materiálu zistil, že vyjadrenie žalovaného datované dňa 31.10.2016 (zrejme omylom uvedený rok 2016 namiesto správneho 2017), ktoré sa nachádza na č.l. 344 - 350 spisu, bolo doručené žalobcovi dňa 22.11.2017 prostredníctvom jeho pôvodného právneho zástupcu Advokátska kancelária Balázs Fábián, s.r.o., Krížna 5008/24, 940 01 Nové Zámky, IČO: 47 238 739, čo mal krajský súd preukázané z doručenky, ktorá sa nachádza na č.l. 352 spisu. Z údajov obsiahnutých na doručenke, ktorá sa nachádza na č.l. 352 spisu, mal krajský súd zistené, že pôvodnému právnemu zástupcovi žalobcu bol doručený termín pojednávania na deň 15.12.2017 spolu s vyjadrením žalovaného, datovaného dňa 31.10.2016 (č.l. 344 až 350 spisu) a prílohy k tomuto vyjadreniu žalovaného, ktorými boli kolaudačné rozhodnutia č.: S - 13791/2009/MsÚ/ Mt zo dňa 19.11.2009 a č.: S -14151/2009/MsÚ/Mt zo dňa 15.01.2010. Ak došlo k doručeniu vyjadrenia žalovaného spolu s prílohami žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktorého mal žalobca pôvodne zvoleného, tak nemožno konštatovať tak, ako sa toho domáhal žalobca v odvolaní, že by došlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom, resp. že by žalobca nemal vytvorenú možnosť reagovať na predmetné vyjadrenie žalovaného. Žalobca mal preto vytvorené podmienky k tomu, aby sa k doručenému vyjadreniu žalovaného, datovaného dňa 31.10.2016, vyjadril, ako aj k prílohám, dôkazom, a to ku kolaudačným rozhodnutiam doloženým žalovaným, ak aj tieto dôkazy predložené žalovaným mal žalobca doručené prostredníctvom pôvodného právneho zástupcu.

30. K ďalším odvolacím dôvodom žalobcu, ktoré majú hmotno-právny charakter, krajský súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval podľa zrušujúceho uznesenia krajského súdu č.k. 13CoKR/7/2017-321 zo dňa 13.09.2017 a podľa zákonnej úpravy vyplývajúcej z ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, keď právna úprava obsiahnutá v ust. § 78 predmetného zákona presne definuje predpoklady vylučovacej žaloby. Je nepochybné, že na základe podanej žaloby sa žalobca domáhal vylúčenia majetku, resp. ním zhotoveného diela z konkurznej podstaty úpadcu SSIM-OC, a.s. v konkurze a v prípade, ak vylúčenie z konkurznej podstaty nebude možné, žalobca uplatnil druhou časťou žalobného petitu, aby žalovaný bol povinný vydať žalobcovi ako osobe s právom vylučujúcim zapísanie majetku do súpisu konkurznej podstaty úpadcu pomernú časť z výťažku zo speňaženia majetku vo výške 373.120,29 Eur. Je nepochybné, že žalobca sa domáhal vylúčenia majetku a pre prípad, ak vylúčenie nebude možné, tak s tvrdením práva vylučujúceho zapísanie majetku do súpisu konkurznej podstaty ako osoba s právom vylučujúcim zapísanie majetku do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, požadoval vydanie pomernej časti z výťažku zo speňaženia majetku. Pre tento typ žaloby bol žalobca povinný dokázať, že mal právo vylučujúce zaradenia ním tvrdeného majetku, resp. ním zhotoveného diela do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. Pre tento typ vylučovacej žaloby sa žalobcovi uvedené nepodarilo preukázať ani ku krajským súdom vyjadreného časového momentu podľa zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/7/2017-321 zo dňa 13.09.2017, ak žalobca nepreukázal ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, resp. ku dňu zápisu žalobcom tvrdeného majetku do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, že mu svedčí právo vylučujúce zapísanie majetku do tohto súpisu, resp. že je osobou s právom vylučujúcim zapísanie majetku do súpisu konkurznej podstaty úpadcu.

31. Krajský súd vo všeobecnosti poukazuje na predpoklady pre úspešné uplatňovanie vylučovacej (excindačnej) žaloby podľa ust. § 78 zákona č. 7/2005 Z.z., medzi ktoré patrí to, že osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci zo súpisu, preukázala nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale aj to, že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu, svedčí jej, t.j. preukázala, že má tzv. „lepšie právo“ k veci. Krajský súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu v napadnutom rozsudku, z ktorých vyplýva, že žalobca nepreukázal jeden zo zákonných predpokladov pre úspešnosť ním podanej žaloby, keď nepreukázal, že má právo, a to vlastnícke právo k majetku, resp. k dielu, ktoré vylučovalo jeho zápis do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Krajský súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu v napadnutom rozsudku a za aplikácie ust. § 387 ods. 2 na tieto odkazuje.

32. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K/35/2012 zo dňa 13.10.2014 (č.l. 190 spisu) bolo žalobcovi uložené, aby podal žalobu voči žalovanému v lehote 40-tich dní na vylúčenie súpisovej zložky písm. A), súpisovej zložky písm. B), súpisovej zložky písm. C), súpisovej zložky písm. D) pod č. 1 až 523, zapísanej v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, zverejnenej v Obchodnom vestníku č. 91/2013 pod č. K008436. Žalobca na základe tohto uznesenia okresného súdu postupoval, žalobu podal, avšak v rámci podanej vylučovacej žaloby bolo na ňom dôkazné bremeno preukázať všetky zákonné predpoklady vyžadované pre úspešnosť takejto žaloby, ktoré vyplývajú z ust. § 78 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca zotrval aj v odvolaní na tom, že mu stále svedčí vlastnícke právo k majetku, ktorý uviedol v žalobnom petite, resp. k dielu vykonaného podľa Zmluvy o dielo č. 05/2008 zo dňa 30.06.2008, uzavretej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou SSIM, s.r.o., ako objednávateľom, ktorý je osobou odlišnou od úpadcu. Vlastnícke právo k majetku, vylúčenia ktorého sa z konkurznej podstaty úpadcu SSIM-OC, a.s. žalobca domáhal, odvodzoval od výhrady vlastníckeho práva, ktorá bola dohodnutá v Zmluve o dielo č. 05/2008 zo dňa 30.06.2008 (č.l. 40 - 45 spisu) podľa čl. II. bodu 2.9.. V súvislosti s výhradou vlastníckeho práva, ktorú mal žalobca dojednanú so subjektom odlišným od úpadcu, a to so SSIM, spol. s r.o., krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení, v súlade aj so záverom vysloveným okresným súdom tak v pôvodnom rozsudku okresného súdu, ako aj v napadnutom rozsudku č.k. 5Cbi/28/2014-431 zo dňa 6.4.2018 uviedol, že táto výhrada vlastníckeho práva, resp. vlastnícke právo k majetku (k zrealizovanému dielu) tu žalobcovi svedčilo do momentu, kým sa tento majetok, resp. ním vykonané dielo nestalo súčasťou veci hlavnej, z titulu spracovania - zabudovania do polyfunkčného komplexu Europalace. Kedy sa tak stalo, bolo vyjadrené na základe výsledkov vykonaného dokazovania v napadnutom rozsudku okresného súdu. Zo sumáru dôkazov, a to súpisov vykonaných prác, predložených kolaudačných rozhodnutí, bolo za aplikácie ust. § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka zistené, že ku dňu účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu SSIM-OC, a.s. dňom 09.03.2013, podľa Obchodného vestníka č. 48/2013 s dňom uverejnenia 08.03.2013, a pri uverejnení súpisu oddelenej podstaty zahrňujúcej dielo žalobcu v Obchodnom vestníku č. 91/2013 s dňom uverejnenia 14.05.2013, moment zániku výhrady vlastníckeho práva žalobcu nastal pred účinkami vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu SSIM-OC, a.s., ak zmluvný termín ukončenia prác bol dňa 15.05.2009, odovzdanie diela dňa 30.05.2009 a z kolaudačných rozhodnutí vyplynulo, že tieto sú zo dňa 19.11.2009 a 15.01.2010.

33. Z týchto časových údajov a výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že pred účinkami vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu SSIM-OC, a.s., zanikla výhrada vlastníckeho práva žalobcu k majetku, resp. k dielu, ktoré sa stalo súčasťou hlavnej veci, a to polyfunkčného komplexu Europalace (§ 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak žalobcovi v čase účinkov vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu SSIM-OC, a.s. a ani k momentu súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu už nesvedčilo vlastnícke právo žalobcu k tvrdenému majetku, resp. vykonanému dielu z titulu zániku výhrady vlastníckeho práva, ak sa majetok, resp. dielo vykonané žalobcom stalo súčasťou vlastníka hlavnej veci, v danom prípade vlastníka polyfunkčného komplexu Europalace - úpadcu, tak žalobca nemohol byť úspešný so svojou vylučovacou žalobou. Žalobcovi právo vylučujúce zapísanie majetku, resp. ním vykonaného diela do súpisu konkurznej podstaty úpadcu nesvedčilo, t.j. nesvedčilo mu ním tvrdené vlastnícke právo. Ak žalobca nebol osobou s právom vylučujúcim zapísanie majetku, resp. ním vykonaného diela do súpisu konkurznej podstaty úpadcu SSIM-OC, a.s., ak jemu svedčiace vlastnícke právo z titulu výhrady vlastníckeho práva k majetku, resp. ním zrealizovaného diela zaniklo ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu SSIM-OC, a.s., tak potom žalobca nemohol byť úspešný ani v jednej časti uplatneného žalobného petitu, ak vydania pomernej časti z výťažku zo speňaženia majetku sa domáhal na tvrdení, že je osobou s právom vylučujúcim zapísanie majetku do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, čo ním nebolo preukázané. Ak okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a v odvolacom konaní krajským súdom potvrdené.

34. Dielo realizované žalobcom pre osobu odlišnú od úpadcu, a to pre spoločnosť SSIM, spol. s r.o., v členení zdravotechnika, vykurovanie - sekundárna časť, rozvod chladiacej vody a kapilárne rohože, vodovodná prípojka a vonkajší vodovod a kanalizačná prípojka, na základe uzavretej Zmluvy o dielo č. 05/2008 zo dňa 30.06.2008 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou SSIM, s.r.o. ako objednávateľom, sa stalo zabudovaním súčasťou hlavnej veci, t.j. zabudovaním do polyfunkčného objektu Europalace, ktorého vlastníkom je úpadca a stalo sa tak pred účinkami vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu SSIM-OC, a.s.. Žalobcovi preto nesvedčí vlastnícke právo na vylučovaciu žalobu, ani právo podľa eventuálneho petitu na vydanie pomernej časti z výťažku zo speňaženia majetku zapísaného v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Sberbank Slovensko, a.s.. Žalobca nie je osobou s právom vylučujúcim zapísanie majetku do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, ak výhrada vlastníckeho práva zanikla pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, pred spísaním majetku do konkurznej podstaty úpadcu. Pokiaľ sa žalobca v odvolaní bránil tým, že nemohlo dôjsť k zániku výhrady vlastníckeho práva žalobcu k majetku, resp. ním vykonávaného diela, pokiaľ bol SSIM, s.r.o., ako aj úpadca SSIM-OC, a.s., pri nadobúdaní vlastníckeho práva nedobromyseľný, ak konanie za SSIM, s.r.o. a úpadcu SSIM-OC, a.s. bolo konaním tou istou osobou, a to p. H. Q., ktorý o výhrade vlastníckeho práva žalobcu mal vedomosť, tak aj v rovine tvrdenia tejto obrany žalobcom, bol to žalobca, ktorý mal dôkazné bremeno, ktoré neuniesol. Nie je na mieste sa preto domáhať toho, že predpoklady ust. § 135b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, resp. nedobromyseľnosť mal skúmať okresný súd, ak túto obranu použil žalobca a na ňu mal dôkaznú povinnosť, čo nemožno prenášať na súd, s apelovaním jeho „preskúmavanej činnosti“, naviac, ak žalobca nedoložil zmluvu o dielo medzi SSIM, s.r.o. a úpadcom SSIM-OC, a.s., v mene ktorých subjektov mal konať ako štatutárny orgán tá istá osoba, a to p. H. Q..

35. Vzhľadom k týmto záverom krajského súdu, ktoré sú v zhode so závermi okresného súdu, vyjadrenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, potom ani krajský súd nezistil dôvody na doplnenie dokazovania výsluchom svedka Ing. B. a znaleckým dokazovaním, ktoré malo mať väzbu na výšku pomernej časti z výťažku zo speňaženia majetku, ak ani pre túto druhú časť žalobného, eventuálneho petitu nebol splnený zákonný predpoklad, keď žalobca nebol osobou s právom vylučujúcim zapísanie majetku do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Takisto nebol dôvod na výsluch svedka Ing. B., keďže žalobcom tvrdený majetok, resp. ním vykonané dielo, vzhľadom k jeho charakteru tak, ako ho žalobca vymedzil v žalobnom petite: zdravotechnika, vykurovanie - sekundárna časť, rozvod chladiacej vody a kapilárne rohože, vodovodná prípojka a vonkajší vodovod a kanalizačná prípojka, sa stalo súčasťou hlavnej veci, a to polyfunkčného komplexu Europalace, ktoré nie je možné oddeliť bez znehodnotenia tohto komplexu ako hlavnej veci. Neoddeliteľnosť veci nemusí znamenať len jej fyzickú neoddeliteľnosť, ale môže ísť tiež o neoddeliteľnosť funkčnú. Okresný súd správne skonštatoval, že ak neboli splnené všetky zákonom vyžadované predpoklady na vylučovaciu žalobu a ani na žalobu o vylúčenie - vydanie pomernej časti z výťažku zo speňaženého majetku, pre ktorý petit, resp. druhú časť petitu sa rovnako vyžaduje preukázanie zákonných podmienok pre tento typ žaloby v zmysle ust. § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, tak potom nebolo zákonného priestoru pre dokazovanie výsluchom označeného svedka p. B. vo veci možnosti demontáže majetku žalobcu, resp. ním vykonávaného diela a ani pre nariadenie znaleckého dokazovania vo veci hodnoty majetku žalobcu. Nevykonanie týchto dôkazov okresný súd jasným spôsobom odôvodnil. Ak tieto dôkazy neboli vykonané a zopakovaný návrh žalobcu na ich vykonanie v odvolacom konaní nebol akceptovaný, tak týmto postupom žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože k odňatiu možnosti nepatrí stav nevykonania dôkazov označených sporovou stranou. Je nepochybné, že právom sporovej strany je dôkazy označiť, ktoré právo žalobca zrealizoval, avšak toto právo žalobcu ako sporovej strany nemožno zamieňať s právom súdu na rozhodnutie o tom, či navrhnuté dôkazy budú vykonané alebo nie. Nevykonanie dôkazov označených žalobcom a riadne zdôvodnenie ich nevykonania neznamená zásah do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv žalobcu nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane. Krajský súd považuje za potrebné dodať, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Okrem uvedených zhodnotení, keď krajský súd rovnako ako okresný súd nezistil podmienky v danej sporovej veci na vykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom, sa poukazuje aj na obsah výzvy okresného súdu zo dňa 02.02.2018 (č.l. 396 - 397 spisu), v ktorej bol žalobca v súvislosti s podaným návrhom na vykonanie dôkazov poučený podľa ust. § 197 ods. 1, 2 spolu aj s výzvou vymedzenia skutkových okolností, pre ktoré žalobca žiadal vykonanie týchto dôkazov.

36. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, že sa nemal možnosť vyjadriť k podstatným okolnostiam a dôkazom, ktoré boli vykonané na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 06.04.2018, ktorého sa žalobca nezúčastnil. Podľa poučenia okresného súdu po zrušujúcom uznesení krajským súdom prostriedky procesnej obrany, ktoré uskutočnil žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31.10.2016 spolu s doloženými dôkazmi, a to kolaudačnými rozhodnutiami boli doručené žalobcovi prostredníctvom jeho pôvodného právneho zástupcu podľa doručenky na č.l. 352 spisu, preto žalobca mal možnosť sa s nimi oboznámiť.

37. Krajský súd nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov žalobcu, preto vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie, za súčasného konštatovania, že rozsudok okresného súdu má všetky zákonom vyžadované náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto nemožno súhlasiť s odvolaním žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia okresného súdu.

38. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.