Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/108/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: Q. H., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., M. N. XXXX/XX, o vymoženie sumy 609,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 10. októbra 2011 č. k. 11Er/236/2003-21 takto

rozhodol:

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .

Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, trovy exekúcie vo výške 123,72 eura do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Uviedol, že dňa 01. 10. 2003 poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom Exekútorského úradu v Šali, P. Pázmaňa 49/3 vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 686/2003, Nz 16575/2003, spísanej dňa 06. 03. 2003 na Notárskom úrade v Bratislave, Nám. Martina Benku 5. Oprávnený podal dňa 23. 11. 2010 podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku návrh na zmenu súdneho exekútora. Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. c), § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej notárskej zápisnici je povinná, zastúpená Mgr. Martinom Paičekom na základe plnej moci zastupujúceho Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, splnomocneného zástupcu spoločnosti PDSS, s.r.o, ktorá v zmluve o úvere, ktorá je prílohou notárskej zápisnice, v mene povinnej osoby uznala záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásila súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Skutkovým a právnym základom exekučného titulu je zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 28. 11. 2002, ktorou sa opravený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej ako dlžníčke úver v sume 464,71 eura a povinná sa zaviazala zaplatiť mu túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 255,93 eura, t. j. celkovo sumu 720,64 eura v 13 dvojtýždenných splátkach po 55,43 eura. Zároveň povinná na formulárovom tlačive podpísala i splnomocnenie pre spoločnosť PDSS s. r. o, aby v jej mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo v tom čase možné predpokladať. Vzhľadom na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinnej pri zvolení si splnomocneného zástupcu, keďže plnomocenstvo bolo zakomponované priamo do predtlače zmluvy o úvere, na existenciu právneho vzťahu medzi splnomocnencom povinnej ako dlžníčky a oprávneným, ktorá ho splnomocnila i na spísanie notárskej zápisnice, považoval takéto splnomocnenie pre obchádzanie zákona za neplatný právny úkon. Z uvedeného dôvodu preto aj notársku zápisnica predloženú ako exekučný titul považoval za absolútne neplatný právny úkon. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, keďže zistil dôvod pre zastavenie exekúcie, z ktorého dôvodu považoval za nadbytočné zaoberať sa týmto návrhom, čo by v konečnom dôsledku odporovalo i hospodárnosti exekučného konania. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 123,72 eura (vrátane DPH), pozostávajúce z odmeny súdneho exekútora v sume 39,85 eura za 5 hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 vyhl. č. 288/1995 Z. z. (5 x 6,64 eura + DPH), z odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti odmeňované paušálnou sumou 3,32 eura podľa§ 14a, § 15 cit. vyhlášky v sume 15,92 eura (4 x 3,32 eura + DPH) za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie majetku povinného, z náhrad hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky v sume 18,28 eura za poštovné, 2,74 eura za spotrebný materiál, 41,40 eura cestovné na trase Šaľa- Levice a späť za účelom súpisu hnuteľných vecí a 5,53 eura za stratu času podľa § 23 cit. vyhlášky (7 polhodín x 0,79 eura). Z vyššie uvedených dôvodov preto predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil, zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 123,72 eura.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie v tomto prípade posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. V tejto súvislosti zdôraznil, že dikcia zákona obsiahnutá v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Mal za to, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi a súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, z ktorého dôvodu následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Naviac predmetné plnomocenstvo preskúmal i notár JUDr. Ľubomír Vlha pri spísaní notárskej zápisnice, ktorý nezistil rozpor so zákonom. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie ohľadne vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice. V tejto súvislosti uviedol, že v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného podľa § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Zdôraznil, že povinná ako dlžníčka mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2002 udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak povinná neučinila. Uviedol, že udelením plnomocenstva sa povinná ako dlžníčka nevzdala svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšírila možnosť uznania záväzku za jej osobu na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné právne predpisy povinnej nebránili v tom, aby dobrovoľne sama uznala záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnej známa. Rovnako mal za to, že v zmysle platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku uznania záväzku presným číselným vyjadrením. Žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Naviac právny poriadok pripúšťa, aby sa v jednej notárskej zápisnici spísal právny záväzok a súčasne v tej istej notárskej zápisnici aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a s exekúciou. Uzavrel, že pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom, t. j. zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Záverom poukázal na ust. § 392 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. a na skutočnosť, že vyhlásením predmetnej exekúcie za neprípustnú (prebiehajúca od roku 2003), hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania (od okamihu udelenia poverenia až doteraz) k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia právoplatnosti napadnutého uznesenia stav, kedy si už ako oprávnený nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka bude už premlčaná. Záverom sa nestotožnil ani s priznanou výškou trov exekúcie.

3. Oprávnený dňa 07. 09. 2012 doručil súdu prvej inštancie návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Zároveň doplnil svoje odvolanie, poukazujúc na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd. Uviedol, že v súlade s platnou výkladovou metódou argumentum a contrario a judikatúrou Najvyššieho súdu SR, zákon umožňoval a aproboval notársku zápisnicu, ktorá vznikla z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov a umožňovalo jej exekúciu. Záver súdu prvej inštancie, že uvedené plnomocenstvo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval za neobstojný, pričom súd ho nijako neodôvodnil. Udelením plnomocenstva povinná dobrovoľne preniesla na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnene ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. S poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie navrhol konanie prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 , prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie konania je potrebné zamietnuť a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

7. Na margo návrhu na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku exekučné konanie nemožno prerušiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Takýmto osobitným zákonom je predovšetkým zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a nie Občiansky súdny poriadok, resp. Civilný sporový poriadok. Naviac, povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok.

8. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, resp. Civilného sporového poriadku nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh strany v konaní, avšak predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 388/2010 zo dňa 19. októbra 2010).

9. V danom prípade bolo predmetom odvolacieho konania preskúmanie uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, keďže zistil, že notárka zápisnica ako podklad pre vykonanie exekúcie je neplatný právny úkon. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, v danom prípade bolo podstatnou právnou otázkou posúdenie, či sú splnené predpoklady na vedenie exekučného konania, na ktoré je súd povinný prihliadať počas celého konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Právny záver súdu prvej inštancie o tom, že exekučný titul je neplatný právny úkon, sa opiera o ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce všeobecné náležitosti právnych úkonov a ich neplatnosť, a nie o právne normy upravujúce otázku zmluvných podmienok, ktoré obsahujú transponované normy komunitárneho práva, ktorých výkladu sa oprávnený domáha. S poukazom na to, že v každej konkrétnej veci súd rozhoduje na základe vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd nevidí význam pre postup v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako i odvolacieho súdu, sa opiera o ustanovenia Exekučného poriadku a Občianskeho zákonníka, a nie o právne normy komunitárneho práva a už vôbec v danom prípade nedošlo k aplikácii vnútroštátnych procesných a hmotnoprávnych ustanovení s odkazom na smernicu 93/13/EHS a k určeniu zmluvnej podmienky za neprijateľnú na základe právnych noriem transponovaných na základe komunitárneho práva. Naviac, podľa odvolacieho súdu, zmyslom predbežnej otázky oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd navrhnuté prejudiciálne otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za neopodstatnené a irelevantné, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi dňa 26. 05. 2003 požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 18.370,-Sk (609,77 eura) s príslušenstvom. Za exekučný titul označil Notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 686/2003, NZ 16575/2003, vyhotovenú JUDr. Ľubomírom Vlhom, notárom so sídlom v Bratislave, dňa 06. 03. 2003, v ktorej Mgr. Martin Paiček, na základe substitučnej plnej moci, zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra konajúceho ako splnomocnený zástupca spoločnosti PDSS, s. r. o., ktorá v mene povinnej v úverovej zmluve, uznala jej dlh voči oprávnenému. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 05. 06. 2003 súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, osvedčený odpis notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul, zmluvu o úvere č. 4170305 zo dňa 28. 11. 2002 a plnomocenstvo. Súd prvej inštancie vydal dňa 01. 10. 2003 poverenie súdnemu exekútorovi. Oprávnený dňa 23. 11. 2010 doručil súdu prvej inštancie návrh na zmenu súdneho exekútora. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený.

13. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

14. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

15. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

16. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže byť aj tzv. exekučným titulom. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je uvedená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou, má za následok vykonateľnosť notárskej zápisnice, ktorá nastáva uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici alebo v prípade, ak čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je uvedený súhlas s vykonateľnosťou.

17. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná dňa 28. 11. 2002 uzavreli zmluvu o úvere č. 4170305, súčasťou ktorej vo forme predtlače je uvedený text o splnomocnení spoločnosti PDSS s. r. o., (zastúpená advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom na základe plnomocenstva), povinnou na uznanie záväzku z úveru v mene povinnej v notárskej zápisnici ako exekučnom titule tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) OSP, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jej majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jej dlhu) a jej príslušenstva. Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa, že plnomocenstvo udelené povinnou spoločnosti PDSS s. r. o., zastúpená Mgr. Tomášom Kušnírom v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Martin Piaček zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra na základe substitučnej plnej moci nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to z dôvodu, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinná nemohla ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, a preto aj takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinnej sám bez toho, aby mu povinná udelila na takýto úkon plnú moc. Na základe takéhoto konania zástupcu bola potom povinná zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemala ani vedomosť, rovnako ako ani nemala vedomosť o výške, ktorú má zaplatiť.

18. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje tiež na rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíval v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý by mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinná si nemohla advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Martina Paičeka v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Postup súdu prvej inštancie, ktorý exekúciu zastavil, bol preto správny.

19. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle § 230 tvorilo prekážku veci rozsúdenej, a preto námietku oprávneného, že súd prvej inštancie posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú, rovnako tak považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva bola posúdená notárom. Súd nie je viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice.

20. Keďže išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd prvej inštancie mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .