Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/120/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: Ekonomické stavby, s.r.o. so sídlom Štitáre, Pohranická 391, IČO: 36 544 493, právne zastúpený Jánský & Partners s.r.o. so sídlom Nitra, Štúrova 13, IČO: 47 249 650, proti žalovanému: C.. W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXX/X, právne zastúpený Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o. so sídlom Bratislava, Galvaniho 7/D, IČO: 36 866 687, o zaplatenie 2983,70 Eur istiny s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 467,40 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 467,40 eur od 1.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.8.2017 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zaplatenia sumy 2.983,70 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca ako budúci zhotoviteľ so žalovaným ako budúcim objednávateľom spoločne dňa 20.1.2016 uzatvorili Zmluvu o budúcej zmluve o dielo č. 104/16, ktorou sa zmluvné strany zaviazali do siedmich mesiacov po podpise tejto zmluvy uzatvoriť zmluvu o dielo, ktorej predmetom bude zhotovenie stavby rodinného domu žalobcom ako zhotoviteľom pre žalovaného podľa individuálnych požiadaviek. Žalovaný prejavil vôľu nepokračovať ďalej v spolupráci so žalobcom písomným odstúpením od zmluvy zo dňa 16.7.2016, čím odmietol uzatvorenie zmluvy o dielo a žalobca preto pristúpil k vyčísleniu jemu vzniknutých nákladov podľa ustanovení Čl. III. odsek 3.5 a odsek 3.6 zmluvy. Tieto náklady predstavovali celkovú sumu 2.983,70 eur. Z tohto dôvodu žalobca zaslal žalovanému dňa 18.10.2016 návrh Dohody o vyporiadaní záväzkov zo Zmluvy o budúcej zmluve č. 104/16 zo dňa 20.1.2016. Žalovaný však listom zo dňa 19.10.2016 vrátil žalobcovi spätne vyššie citovaný návrh dohody a so žalobcom neuzavrel dohodu o vyporiadaní záväzkov. Žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 3. V prípade úspechu žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vydal platobný rozkaz dňa 2.10.2017 pod sp. zn. 9C/120/2017-60, keď vyhovel nároku žalobcu a zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy s príslušenstvom a tiež ho zaviazal k náhrade trov konania v celkovej výške 466,81 eur. Platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, nakoľko žalovaný v zákonnej lehote podal voči nemu odpor s odôvodnením, v ktorom namietal Čl. III. bod 3.3, v ktorom bolo uvedené, že „do 30 dní po podpise tejto zmluvy uhradí objednávateľ zálohu vo výške 5.643,- eur na krytie prvých prípravných

prác. Táto záloha bude vyúčtovaná v zmluve o dielo a z konečnej ceny diela bude odpočítaná. Záloha bude uhradená prostredníctvom úveru.“ Žalovaný poukázal na to, že mal pochybnosti o dôveryhodnosti žalobcu, na základe informácií, ktoré získal z internetu, kde sa okrem iného, podľa jeho názoru, poukázalo na žalobcu ako na spoločnosť, ktorá od klientov získava zálohy a svoje práce nevykoná, a preto žalovaný nedal súhlas s financovaním danej zálohy formou úveru. Žalobca napriek tejto skutočnosti začal vykonávať činnosť na vlastnú zodpovednosť a bez uhradenej zálohy a tiež začal vykonávať činnosť, ktorú neoznámil žalovanému. Okrem toho namietal žalovaný list, ktorý mu doručil žalobca dňa 15.9.2016, a to týkajúci sa percentuálneho vyúčtovania pri odstúpení od zmluvy. Súčasťou bola aj príloha „Súbor výkonov inžiniersko-projektových činností“ a poukázal na to, že žalobca na tento list reagoval nesúhlasom na internetovom portáli spoločnosti, nakoľko žalobca nútil žalovaného komunikovať výlučne týmto spôsobom, čo bolo proti jeho vôli. Žalobca aj napriek nesúhlasu s dokumentom vyššie citovaným poslal žalobcovi faktúru na čiastku 2.983,68 eur. Žalovaný s touto faktúrou nesúhlasil, čo písomne vyjadril listom žalobcovi zo dňa 19.10.2016, ktorý pripojil k odporu a na ktorý poukázal v odpore spolu aj s percentuálnym vyúčtovaním pri odstúpení, ktorý zaslal žalovanému žalobca spolu aj so súborom výkonu inžiniersko-projektových činností. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.11.2017, č. k. 9C/120/2017-68 zrušil platobný rozkaz podľa ustanovení § 265 odsek 1 a § 267 odsek 1, 3 C.S.P.

3. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov, výpoveďami strán sporu a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: výpisom z Obchodného registra žalobcu, faktúrou z čl. 4, Súborom výkonov inžiniersko-projektových činností, výpočtom ceny zrealizovaných prác, Zmluvou o budúcej zmluve o dielo č. 104/16, Všeobecnými obchodnými a technickými podmienkami žalobcu, podkladmi pre spracovanie projektu, Sprievodnou a technickou správou rodinného domu, výkresovou časťou, predžalobnou výzvou na zaplatenie pohľadávky, platobným rozkazom, odporom proti platobnému rozkazu, nesúhlasom žalovaného so súborom výkonov inžiniersko-projektových činností, percentuálnym vyúčtovaním pri odstúpení, uznesením o zrušení platobného rozkazu z čl. 68, vyjadrením žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu, spísaním zápisu o obhliadke pozemku z čl. 74, dopisom k štúdiu, protokolom o prejednaní a odsúhlasení projektovej dokumentácie v stupni zadania stavby zo dňa 11.3.2016, odstúpením od zmluvy žalovaného, vyúčtovaním žalobcu z 9.3.2016, mailovou komunikáciou žalovaného adresovanou žalobcovi z čl. 107, rozsudkami súdov SR v obdobných veciach, znaleckým posudkom č. 5/2019, a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Strana žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu poukázala na skutočnosť, že tvrdenia žalovaného v odpore považoval za účelové a zotrvával na podanej žalobe, lebo v konaní je nesporné, že strany sporu uzatvorili spoločne Zmluvu o budúcej zmluve o dielo dňa 20.1.2016, ktorou sa dohodli, že v stanovenej lehote podľa zmluvy uzatvoria zmluvu o dielo. Predmetom zmluvy bolo zhotovenie stavby rodinného domu žalobcom ako zhotoviteľom pre žalovaného ako objednávateľa, podľa jeho individuálnych požiadaviek. Okrem toho žalobca uviedol, že žalovaný ho poveril vykonaním projektových a inžinierskych činností, výsledkom ktorých mala byť projektová dokumentácia určujúca rozsah stavby rodinného domu a vydané stavebné povolenie. Poukázal na to, že v prospech žalovaného realizoval v zmysle zmluvy určité činnosti, ktoré v konaní preukázal, následne však žalovaný prestal žalobcovi poskytovať súčinnosť, na ktorej sa dohodli. Žalovaný neskôr písomne prejavil záujem ukončiť spoluprácu so žalobcom, a to listom označeným ako „Odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.7.2016“. Z týchto dôvodov žalobca pristúpil k vyúčtovaniu dovtedy vzniknutých nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uzavretou zmluvou o budúcej zmluve o dielo. Žalobca vyúčtoval žalovanému realizované práce podľa Čl. III. odsek 3.6 zmluvy ako aj odmenu príkazníka podľa Čl. III. odsek 3.5 zmluvy. Žalovaný však dobrovoľne túto odmenu žalobcovi neuhradil.

5. Konateľ žalobcu poukázal vo svojej výpovedi na to, že na osobnom stretnutí so žalovaným ho žalovaný uistil, že má mať k dispozícii na svojom účte hotovosť 20.000,- eur, ktorú chcel využiť a investovať na nákup stavebného pozemku pre stavbu rodinného domu a že si vyhliadol pozemok na stavbu rodinného domu a požiadal žalobcu o súčinnosť pri preverení a nákupe pozemku. Žalobca uviedol, že túto službu poskytuje ich spoločnosť štandardne bezplatne, v prípade, ak klient realizuje s ich spoločnosťou stavbu. Uviedol, že mal snahu sa mimosúdne dohodnúť a vyriešiť spor so žalovaný, keď na osobnom stretnutí dňa 23.4.2018 bez prítomnosti právneho zástupcu vysvetlil žalovanému, z čoho pozostáva predložené vyúčtovanie, vysvetlil mu dôvody a proces výpočtu vyúčtovania a navrhol mu, aby v rámci udržania dobrých vzťahov a rýchleho ukončenia sporu mu spoločnosť poskytne zľavu z vyúčtovania vo výške 1.000,- eur, resp. možnosť zaplatiť pohľadávku žalobcu možnosťou splátkového kalendára. Žalovaný neprejavil súhlas s týmto mimosúdnym návrhom. Konateľ žalobcu zdôraznil, že poskytol žalovanému

dostatočne dlhý čas na preštudovanie zmluvy o budúcej zmluve o dielo, dokonca uviedol, že pokiaľ by mal záujem, je možné odoslať návrh zmluvy mailom na preštudovanie, ale podľa jeho vedomostí, na druhom stretnutí mal žalovaný vysvetlené všetky podrobnosti ohľadom zmluvy a aj všetkých dokumentov týkajúcich sa zmluvy a neprejavil záujem o poskytnutie ďalšieho času na preštudovanie zmluvy. Podľa mailovej komunikácie so žalovaným poukázal na to, že práve žalovaný bol ten, ktorý uviedol, že „nerád by bol, keby došlo k mrhaniu času“. Zdôraznil tiež, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné a technické podmienky. Žalovaný si v danom prípade vybral katalógový dom s názvom Kristína 8 s takými úpravami, aké navrhol on sám. Takýto katalógový dom, resp. návrh domu je voľne prístupný v bezplatnom katalógu spoločnosti a tiež na webových stránkach spoločnosti. Aj Všeobecné obchodné a technické podmienky sú voľne dostupné na webových stránkach spoločnosti. Uviedol, že tieto žalovaný osobne podpísal na ich spoločnom stretnutí. Čo sa týka Čl. III. bodu 3.5 a 3.6, konateľ žalobcu uviedol, že žalovanému bolo vysvetlené, že ak nedôjde k uzavretiu zmluvy o dielo a stavby rodinného domu, je potrebné, aby uhradil náklady spoločnosti spojené s prípravou budúcej realizácie stavby. Po predložení znaleckého posudku č. 5/2019 zo dňa 6.2.2019 právny zástupca žalobcu naďalej zotrvával na podanej žalobe a na zaplatení dlhu, ktorý mal žalovaný voči žalobcovi v celom rozsahu bez ohľadu na to, čo bolo konštatované v závere znaleckého posudku. Mal za to, že v konaní preukázal rozsah prác vykonaných pre žalovaného ako aj cenu týchto prác, a preto procesnú obranu žalovaného považoval za účelovú. Nesúhlasil so závermi znaleckého dokazovania. Takisto nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného, že zmluvné ustanovenia, od ktorých žalobca odôvodňoval žalovaný nárok sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti a že predmetné zmluvné ustanovenia by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.

6. Právny zástupca žalovaného poukázal vo svojom prednese na skutočnosť, že žalovaná suma tak, ako je vyčíslená vo faktúre č. 216000325 pozostáva z dvoch častí, jednu časť predstavujú tzv. zrealizované práce v sume 991,68 eur a odmena príkazníka podľa Čl. III. bod 3.5 zmluvy vo výške 1.992,- eur. Čo sa týka odmeny príkazníka, teda Čl. III. bod 3.5 zmluvy, uviedol, že tento bod predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a z daného dôvodu je neplatný, a preto si ju strana žalobcu nemôže nárokovať. Vychádzal z toho, že Zmluva o budúcej zmluve o dielo č. 104/16 je uzavretá medzi stranami sporu ako zmluva spotrebiteľská, kde žalovaný ako spotrebiteľ je zjavne znevýhodňovaný, a to najmä predmetnými ustanoveniami Čl. III. bod 3.5 a 3.6. Okrem toho poukázal, že tieto články sú duplicitné, keď oba obsahujú nárok žalobcu na zaplatenie odmeny hotových výdajov. Mal za to, že zmluva žiadnym spôsobom nechráni žalovaného ako slabšiu stranu pre prípad, že by zo strany žalobcu nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Nespochybnil v ďalšom, že by došlo k určitej spolupráci medzi stranami sporu, najmä tým, že prebiehali rokovania, uskutočnili sa stretnutia, ale nesúhlasil s tým, že by mal žalovaný dostatok priestoru na preštudovanie Zmluvy o budúcej zmluve o dielo a rovnako tak mu nebolo zo strany žalobcu navrhnuté resp. nebol mu poskytnutý priestor na to, aby predmetnú zmluvu skonzultoval s právnikom. Okrem toho poukázal na zásadný krok zo strany žalovaného, ktorý v predmetnej veci podal písomné odstúpenie od zmluvy, pričom reakcia strany žalobcu na toto odstúpenie bolo zaslanie písomného vyčíslenia tzv. súboru výkonov inžiniersko-projektových činností spolu s faktúrou a žiadosťou o podpísanie predmetných dokumentov a ich spätné zaslanie žalobcovi. Žalovaný s týmito nesúhlasil a svoj nesúhlas vyjadril priamo na predmetné listiny, keď vlastnou rukou spísal svoje výhrady a nepodpísané dokumenty zaslal žalobcovi. Poukázal tiež na to, že žalovaný žalobcovi nepotvrdil nadobudnutie parcely č. XXX/X. kat. územia J. nad K. do vlastníctva a napriek tomu žalobca bez ďalšieho nechal vypracovať časti projektovej dokumentácie, ktoré predpokladajú, že žalovaný je vlastníkom takéhoto pozemku a že práve na takomto pozemku bude výstavba realizovaná. Žalovaný nenadobudol predmetný pozemok z dôvodu, že vlastník pozemku mu ho odmietol predať. V rámci dokazovania navrhol nariadiť znalecké dokazovanie za účelom stanovenia výšky reálnych nákladov, ktoré mali žalobcovi vzniknúť na základe plnenia zo zmluvy. Po predložení znaleckého posudku mal za to, že žaloba podaná žalobcom je nedôvodná a že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie odmien, ktoré si v predmetnom spore uplatnil. Poukázal na to, že čo sa týka druhej časti nároku žalovanej sumy, ktorá má predstavovať odmenu za zrealizované práce, znalec jednoznačne stanovil rozsah vykonaných prác a výšku odmeny, ktorá je primeraná za vykonanú prácu. Napriek tejto skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Žalovaný vo svojej výpovedi poukázal na to, že k uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve o dielo došlo v priebehu 20 minút a spolu so Všeobecnými obchodnými a technickými podmienkami nemala iba 12 strán, ale 24 vo forme A4 a nemal dostatok času na preštudovanie ako zmluvy, tak ani všeobecných obchodných podmienok. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že má ďalší čas na takéto preštudovanie.

Uviedol, že žalobca mu sám navrhol, že spoločne si prejdú jednotlivé ustanovenia zmluvy a tiež mu žalobca uviedol, že pokiaľ stavbu dá zrealizovať inou spoločnosťou, tak žalobca má nárok na zmluvnú pokutu a podrobnosti k Čl. III. bod 3.5 a 3.6 nemal vysvetlené žalobcom. Zmluvu podpísal tak, že konateľ žalobcu mu povedal, že je potrebné zmluvu podpísať, aby čím skôr mohli pristúpiť k realizácii stavby. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy, uviedol, že do tohto odstúpenia ako dôvody uviedol rodinné, nakoľko v tom čase nechcel uškodiť žalobcovi. Čo sa týka rozpočtu zrealizovaných prác žalobcom, uviedol žalovaný, že sa v nich nevyzná, nerozumie tomu, akým spôsobom dospel žalobca k takýmto výpočtom.

8. V konaní bolo nesporne preukázané, že strany sporu uzatvorili Zmluvu o budúcej zmluve č. 104/2016 dňa 20.1.2016, v ktorej sa dohodli, že v lehote do 7 mesiacov po podpise zmluvy uzatvoria zmluvu o dielo, ktorej predmetom plnenia bude zhotovenie stavby rodinného domu podľa dispozícií a špecifikácie určenej budúcim objednávateľom za cenu diela v rozsahu cca 105.000,- eur, a to na pozemku podľa požiadavky objednávateľa. Podľa zhodných tvrdení strán sporu, k uzatvoreniu zmluvy o dielo nedošlo, nakoľko žalovaný písomne odstúpil od zmluvy listom zo dňa 16.7.2016 z dôvodov, že do súčasnej doby sa mu nepodarilo nájsť vhodný stavebný pozemok a vznikli mu rodinné dôvody a s tým spojené aj finančné dôvody, ktoré mu zatiaľ neumožňujú pokračovať v naplnení zmluvy. Z vykonaného dokazovania medzi stranami sporu tiež nebolo sporné, že nedošlo k zloženiu zálohy tak, ako bolo ustanovené v Zmluve o budúcej zmluve konkrétne v Čl. III., ktorý je označený ako Cena diela, platobné a fakturačné dohody, kde konkrétne v bode 3.3 bol uvedený záväzok žalovaného do 30 dní po podpise zmluvy mal uhradiť zálohu vo výške 5.643,- eur na krytie prvých prípravných prác. Predmetná zmluva obsahovala body 3.5 a 3.6, na podklade ktorých ustanovení si uplatnil žalobca i nárok v tomto súdnom spore, a to v znení: 3.5 V prípade, že nebude uzatvorená zmluva o dielo, dohodli sa zmluvné strany, že činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované od podpisu tejto zmluvy smerujúce k vydaniu stavebného povolenia a event. vypracovaniu modelu financovania sú činnosťami príkazníka (predstavujúce hlavne réžiu - úhradu finančného modelu, činnosť manažéra projektu, telefóny, administratívu, výdaje smerujúce k zabezpečeniu plnenia pre účely zmluvy o dielo, napr. poplatky subdodávateľom za zrušenie objednávky a pod.) až do doby ukončenia zmluvného vzťahu podľa tejto zmluvy a budú ohodnotené ako jednorazová odmena príkazníka podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Odmena príkazníka sa pre účely tejto dohody dojednáva vo výške 1.660,- eur plus DPH. Výška takto dohodnutej odmeny nezávisí od rozsahu doposiaľ zrealizovaných prác a môže sa znížiť písomnou dohodou strán. 3.6 V prípade, že nebude uzatvorená zmluva o dielo, zaväzuje sa budúci objednávateľ uhradiť budúcemu zhotoviteľovi vedľa odmeny podľa Čl. 3.5 tejto zmluvy i hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované (t. j. prípravné práce podľa Čl. 1.1 a) až g) ), a to podľa aktuálneho sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností (nakladateľstvo UNIKA, Bratislava), ktorý je platný ku dňu dokončenia projektovej dokumentácie. Na podklade vyššie citovaných ustanovení zmluvy vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 216000325 zo dňa 17.10.2016 splatnej 31.10.2016 sumu 2.983,68 eur, ktorá pozostávala zo zrealizovaných prác v sume 991,68 eur (826,40 eur + 20 % DPH) a z odmeny príkazníka podľa Čl. 3.5 ZOZ v sume 1.992,- eur (1.660,- eur + 20 % DPH). Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné a technické podmienky, ktoré žalovaný podpísal, okrem toho podpísal aj východzie podklady pre spracovanie projektu a bol prítomný pri obhliadke nehnuteľností, o čom dňa 26.2.2016 strany sporu spísali záznam (z čl. 27), kde konštatovali, že prebehlo stretnutie s projektantom na pozemku, pozemok obhliadli, konštatovali, že je potrebné zabezpečiť prístupovú cestu k pozemku odkúpením od suseda a bude potrebné zariadiť prekládku telekomunikačného stĺpa, čo zabezpečí investor, ako aj ďalšie podmienky v súvislosti so sieťami a dispozíciou rodinného domu. Okrem toho žalobca preukázal sprievodnú a technickú správu rodinného domu, ktorej súčasťou bola projektová dokumentácia rodinného domu, ktorý si vybral žalovaný. Ďalej predložil Súbor výkonov inžiniersko-projektových činností, ktoré sa týkajú stavby nehnuteľnosti a prácami spojenými so zabezpečením tejto stavby a projektu, výpočet ceny zrealizovaných prác, ktoré predstavovali podrobné vyčíslenie a popis prác, za ktoré si žalobca vyúčtoval žalovanú sumu s tým, že celková cena rozpisu prác bola 10.330,- eur, z toho cena zrealizovaných prác 826,40 eur, odmena príkazníka podľa Čl. III. bod 3.5 zmluvy 1.660,- eur, spolu k úhrade s DPH 20 % v sume 497,28 eur predstavovala suma 2.983,70 eur. Ďalší dôkaz, ktorý žalobca predložil v konaní boli „Východzie podklady pre spracovanie projektu“, kde pod jednotlivými bodmi bolo presne zaškrtnuté, aké stavebný materiál bude použitý pri stavbe rodinného domu a všetky súčasti, ktoré súvisia so stavbou rodinného domu boli presne v tomto podklade určené, aké budú použité.

Čo sa týka dôkazov, ktoré predložil žalovaný, okrem písomného odstúpenia od zmluvy, o ktorom sa už súd vyššie zmienil, poukázal na dôkaz, ktorý predložil, a to jeho nesúhlas s obdržaním dokumentu zo strany žalobcu pod názvom „Súbor výkonov inžiniersko-projektových činností“, ktorý je pre neho ako bežného užívateľa nezrozumiteľný, a preto s ním nesúhlasí. Taktiež nesúhlasil so zaslanou faktúrou č. 216000325, ktorá udáva hlavný dôvod ukončenia spolupráce a odstúpenia od zmluvy a poukázal aj na skutočnosť, že pri podpisovaní zmluvy nebol upozornený podrobne na jednotlivé ustanovenia zmluvy. Predložil zároveň aj „Percentuálne vyúčtovanie pri odstúpení“, ktoré mu zaslal žalobca, v ktorom žalobca uviedol, že pre výpočet vyúčtovania žalobcom prevedených prác je potrebné odsúhlasiť objem prevedených činností, k čomu slúži výkaz, ktorý mu žalobca zasiala pod názvom „Súbor výkonov inžiniersko-projektových činností“ s tým, že v jednotlivých položkách je vyjadrený objem prác danej skupiny v percentách celkového objemu za stavbu, pričom tučne je vypísaný skutočne žalobcom prevedený rozsah prác. Tento formulár žiadal žalobca zaslať späť na svoju adresu a následne uviedol, že po doručení podpísaného výkazu zhotoví vyúčtovanie žalobcom vynaložených nákladov a pripraví dohodu o ukončení platnosti zmluvy o budúcej zmluve o dielo. Dôkazy, ktoré žalovaný predložil, predstavujú aj vyúčtovanie ceny v súvislosti so stavbou nehnuteľnosti z čl. 106 zo dňa 9.3.2016. V konaní súd na návrh žalovaného nariadil znalecké dokazovanie znalcom pre odbor stavebníctvo, odvetvie: projektovanie a stavebníctvo, aby znalec presne uviedol, aký rozsah prác resp. plnenia vykonal žalobca v súvislosti s plnením zmluvy o budúcej zmluvy o dielo a aké reálne náklady vznikli žalobcovi v súvislosti s plnením zmluvy o budúcej zmluve o dielo. Znalkyňa predložila znalecký posudok č. 5/2019 zo dňa 6.2.2019, v ktorom odpovedala na otázky zadané v uznesení súdu a uviedla, že čo sa týka rozsahu zrealizovaných prípravných prác, architektonické štúdia rodinného domu sa v parciálnom rozsahu nevyhotovila v súlade s dokumentovanými požiadavkami žalovaného a poukázala na to, že spracovanie štúdia rodinného domu, ktorá mala byť podkladom pre spracovanie projektovej dokumentácie, nie je úplne v súlade so všetkými požiadavkami, ktoré boli špecifikované žalovaným, ďalej neboli zrealizované práce ako spracovanie projektovej dokumentácie ku stavbe (realizačná PD) a ďalšie dokumentácie k stavebnému povoleniu nebolo vyhotovené, zabezpečenie stavebného povolania vrátane všetkých úkonov s tým spojených, ktoré predchádza vlastnému uzatvoreniu zmluvy o dielo, nebolo zrealizované, spracovanie výkazu výmer nebolo vyhotovené, spracovanie harmonogramu prác na stavbe vrátane splátkového kalendára nebolo vyhotovené, spracovanie špecifikácie objednaných prác a materiálov, ktorá bude predlohou pre určenie ceny diela nebolo vyhotovené, spracovanie modelu financovania, zabezpečenie koordinácie vo finančných ústavoch, nebolo vyhotovené. Na záver, čo sa týka reálnych nákladov, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s plnením Zmluvy o budúce zmluve o dielo, určila, že tieto predstavujú hodnotu 467,47 eur s DPH. Podrobne rozpísala v tabuľke Súpis reálnych nákladov na strane 5. znaleckého posudku, z čoho táto suma pozostáva.

9. Podľa ustanovenia § 50a odsek 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. odsek 2, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. odsek 3, tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

10. Podľa ustanovenia § 48 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. odsek 2, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

11. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každý zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. odsek 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

odsek 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. odsek 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 52a odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. odsek 2, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

13. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. odsek 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. odsek 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej mi veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. odsek 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. V konaní bolo stranami sporu jednoznačne preukázané, že uzatvorili Zmluvu o budúcej zmluve o dielo č. 104/16 dňa 20.1.2016, ktorú uzatvorili podľa ustanovenia § 50a odsek 1 OZ. V Zmluve si zmluvné strany navzájom dohodli podstatné náležitosti, keďže opak tvrdený nebol a Zmluva o budúcej zmluve mala jednoznačne smerovať po splnení ďalších podmienok k uzatvoreniu riadnej zmluvy o dielo t. j. zmluvy o výstavbe rodinného domu pre žalovaného, ktoré dielo mal realizovať žalobca ako zhotoviteľ. Na daný spor súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka platné v čase uzatvorenia zmluvy, teda k 20.1.2016. Vzhľadom na charakter zmluvy uzatvorenej na strane žalobcu v postavení dodávateľa a na strane žalovaného ako spotrebiteľa, mal súd za to, že táto zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka. V Zmluve o budúcej zmluve medzi zmluvnými stranami nebolo dohodnuté odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve a ani ustanovenie § 50a Občianskeho zákonníka neupravuje odstúpenie od zmluvy. K odstúpeniu od zmluvy však došlo zo strany žalovaného písomným vyhlásením zo dňa 16.7.2016, a preto z týchto dôvodov došlo zo zákona k zrušeniu Zmluvy o budúcej zmluve o dielo, čo znamená, že podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 48 OZ, je potrebné, aby si strany navzájom vrátili to, čo plnil jeden druhému, a preto aj v tomto prípade súd postupoval s náležitou starostlivosťou ohľadom zistenia prevedených zrealizovaných prác žalobcom, keď nariadil vo veci znalecké dokazovanie, aby mal preukázané v konaní, v akej výške resp. cene žalobca tieto práce zrealizoval, vzhľadom k tomu, že tieto žalovaný namietal. Toto odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného súd vyhodnotil ako platné, s tým sa stotožnil aj žalobca. Z týchto dôvodov trval na tom, aby mu žalovaný zaplatil, čo mu prináleží za dovtedy zrealizované práce, ale trval aj na odmene príkazníka. Teda v danom prípade nemohlo dôjsť k naplneniu a k uzavretiu platnej zmluvy o dielo v lehote do 7 mesiacov odo dňa podpisu a uzavretia Zmluvy o budúcej zmluvy o dielo. Čo sa týka samotnej Zmluvy o budúcej zmluve o dielo zo dňa 20.1.2016, obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, bola dostatočne precizovaná tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, aké majú zmluvné strany záujem. Z dôvodu však, že žalovanému sa nepodarilo nájsť a kúpiť vhodný pozemok na výstavbu rodinného domu, odstúpil od platne uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve o dielo. Z týchto dôvodov nedošlo ani k platnému uzavretiu zmluvy o dielo. V ďalšom sa súd zaoberal záväzkami, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s vykonaním určitých prác, ktoré žalobca tvrdil podľa predloženej faktúry č. 216000325 zo dňa

17.10.2016, že mu odôvodnene vznikli do tej doby, kým žalovaný písomne neodstúpil od predmetnej zmluvy. Žalovaný aj súhlasil s časťou zrealizovaných prác, ktoré žalobca vykonal, nesúhlasil však s ich vyčíslením a najmä namietal zaplatiť žalobcovi odmenu príkazníka podľa Čl. III. bod 3.5 Zmluvy o budúcej zmluve o dielo.

16. Súd mal za to, že námietky žalovaného v tomto smere sú odôvodnené, nakoľko v Zmluve o budúcej zmluve o dielo žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ a žalobca ako dodávateľ. Súd preto skúmal, či medzi právami a povinnosťami zo zmluvy existuje rovnováha a dospel k záveru, že žalobca v znení Čl. III. bod 3.5 použil nekalú obchodnú praktiku, ak si vymienil v zmluve, že ak odstúpi od zmluvy, že činnosť budúceho zhotoviteľa bude hodnotená ako jednorazová odmena príkazníka a jej výška nezávisí na rozsahu doposiaľ zrealizovaných prác, a to vo výške 1.660,- eur + DPH, teda v zmluve si ošetril prípad, ak z jeho strany nedôjde k uzavretiu zmluvy o dielo, bez ohľadu na rozsah a hodnotu prípravných prác, bude mať nárok na odmenu vo výške 1.660,- eur + DPH, čo nepochybne spôsobuje nerovnováhu medzi stranami. Z uvedeného článku zmluvy vyplynulo, že žalobcovi by vznikol nárok na odmenu aj v prípade, ak by neuzavrel zmluvu o dielo a nevykonal žiadne prípravné práce. Následne v ďalšom ustanovení Čl. III. bod 3.5 tak, ako už súd vyššie uviedol má budúci zhotoviteľ nárok okrem odmeny (vo výške 1.660,- eur + DPH) aj na hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti. I keď zmluva o budúcej zmluve nemá vyslovene charakter formulárovej zmluvy, neušlo pozornosti súdu, že jej znenie je vyhotovené tak, aby znevýhodňovalo spotrebiteľa, a to v každej situácii, či už nebude uzavretá zmluva o dielo z dôvodov na strane budúceho zhotoviteľa, alebo zo strany budúceho objednávateľa. Zložitá formulácia v zmluve potom vedie k nepochopeniu následkov neuzavretia zmluvy zo strany bežného spotrebiteľa. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že žalobcom účtovaná odmena príkazníka uvedená v Čl. III. bod 3.5 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže zhotoviteľ diela, žalobca, jednoznačne vo svoj prospech stanovil v tomto bode jednorazovú finančnú odmenu, pričom táto odmena mu prináležala nezávisle od realizácie prác pre žalovaného. Naviac, je z tohto zmluvného dojednania zrejmé, že táto odmena obsahuje v sebe náklady - hlavne úhradu finančného modelu, činnosť manažéra projektu, telefóny, administratívu, výdaje smerujúce k zabezpečeniu plnenia pre účely zmluvy o dielo. Žalovaný uviedol, že on je ochotný zaplatiť žalobcovi sumu za práce, ktoré vykonal, dokedy on písomne neodstúpil od zmluvy, ale žiadal a navrhoval v rámci dokazovania, aby súd túto sumu zistil znaleckým dokazovaním, pretože nesúhlasil so sumou, ktorú si takto vyúčtoval žalobca podľa predloženej faktúry. Okrem toho v Čl. III. bod 3.6 Zmluvy o budúcej zmluve o dielo obsahuje v sebe taktiež hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované a takéto dojednanie je preto duplicitné, jednoznačne iba v prospech žalobcu ako vypracovateľa zmluvy a v neprospech spotrebiteľa - žalovaného. Pokiaľ žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že toto dojednanie, čo sa týka Čl. III. bodov 3.5 a 3.6 nemožno vykladať formalisticky a už vôbec, že nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, tak s takýmto tvrdením sa súd prvej inštancie vôbec nestotožnil a z dôvodov vyššie uvedených súd takto uplatnenú paušálnu odmenu vyhodnotil ako dojednanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a tým i neplatné, na podklade čoho súd žalovanému nárok žalobcu v tejto časti okrem iného, t. j. do zaplatenia sumy 1.660,- eur + DPH a úroku z omeškania z tejto sumy nevyhovel a v tejto časti žalobu zamietol. Skutočnosť, že žalobca uzatvára rovnaké zmluvy o budúcej zmluve o dielo aj s inými objednávateľmi aj so sankciou v podobe jednorazovej odmeny bez ohľadu na rozsah vykonaných prác, preukazuje rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 6C/49/2015 z 12.7.2016 a rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/50/2012 z 8.12.2014, v ktorých vystupuje žalobca ako strana sporu. Oba tieto rozsudky boli potvrdené príslušnými krajskými súdmi, a to v prospech strany sporu, ktorý vystupoval ako spotrebiteľ. Čo sa týka sumy 826,40 eur + 20 % DPH spolu 991,68 eur za zrealizované práce, súd aj v tejto časti žalobe úplne nevyhovel a vo zvyšku ju zamietol, keď zo strany žalobcu nebol dostatočným spôsobom tento nárok preukázaný listinnými dôkazmi a namietal ho žalovaný ako spotrebiteľ v konaní a strany sporu súhlasili s nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie: projektovanie a stavebníctvo, ktorý po zadaní úloh súdom v uznesení č. k. 9C/120/2017-2018 zo dňa 23.8.2018 znaleckým posudkom č. 5/2019 zo dňa 6.2.2019 jednoznačne potvrdil súdu, že reálne náklady, ktoré vznikli žalobcovi v súlade s plnením zmluvy budúcej zmluvy o dielo predstavujú hodnotu 467,40 eur s DPH. Čo sa týka prvej otázky, aby určil, aký rozsah prác resp. plnenia vykonal žalobca v súvislosti s plnením Zmluvy o budúcej zmluvy o dielo, ktoré vyjadrila bodmi a) až g) v každom prípade sa vyjadril pri každom bode, že práca alebo úkon nebol vyhotovený resp. zrealizovaný. Z tabuľky pod názvom „Súpis reálnych nákladov“ na strane 5. znaleckého posudku znalec vyčíslil: celkovú cenu výkonov inžiniersko-projektových činností 100 % v sume 9.737,- eur a cenu

zrealizovaných prác sumou 389,48 eur, 20 % DPH sumou 77,89 eur a tak sa dopracoval k sume 467,40 eur, ktorú má žalovaný doplatiť žalobcovi na jeho účet za zrealizované práce.

17. Z týchto dôvodov súd považoval znalecký posudok za správny a spravodlivý a napriek skutočnosti, že žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pričom na ostatnom pojednávaní sa žalovaný sám vyjadril, že je ochotný zaplatiť žalobcovi sumu za reálne prevedené a vykonané práce mal súd za to, že nie je dôvod, aby žalobu zamietol v celom rozsahu, ale iba vo zvyšku, teda čo sa týka odmeny príkazníka podľa Čl. III. bod 3.5 v sume 1.992,- eur vrátane DPH, ktorú vyhodnotil za absolútne neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa a s poukazom aj na to, že súd spor posudzoval ako spotrebiteľský a čo sa týka zrealizovaných prác v tomto smere, tiež vo zvyšku súd žalobu zamietol, keďže znalkyňa znaleckým posudkom jednoznačne vyčíslila hodnotu týchto zrealizovaných prác, preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 467,40 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne podľa ustanovenia § 517 odsek 2 v spojitosti s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení od 1.11.2016 do zaplatenia, keďže dátum splatnosti faktúry č. 216000325 je 31.10.2016 a teda ďalším dňom od 1.11.2016 sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením tejto sumy, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 odsek 2 C.S.P., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí a v danom prípade bol žalovaný úspešný v rozsahu 70 %, nakoľko 100 % predstavuje suma 2.983,70 eur, ktorej sa domáhal žalobca predmetnou žalobou, z čoho 1 % je suma 29,83 eur a súd priznal žalobcovi sumu 467,40 eur, ktorú keď vydelíme 1 %, teda sumou 29,83, dostávame úspech v sume 15 % (467,40 : 29,83 = 15,66 zaokrúhlene 15 %), čo tvorí úspech žalobcu, a k neúspechu sa súd dopracoval tak, že od sumy 2.983,70 eur (100%) odpočítal priznanú sumu 467,40 eur = 2.516,30 eur , zaokrúhlene 2.516,- eur, neúspech potom predstavuje 100 %

- 15 % = 85 %, a keď odpočítame neúspech od úspechu, teda 85 % - 15 % = 70 % a teda v tomto rozsahu bol žalovaný úspešný, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 % a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).