Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-66-2018.pdf
PDF · 84.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/66/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobkyne: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. XXXX/X, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123, proti žalovaným: 1./ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., ul. M. XXXX/X, 2./ S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., ul. M. XXXX/X, o zaplatenie 4.400 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1./ a 2./ proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 29. novembra 2017, č. k. 15C/130/2012-241, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni voči žalovaným 1./ a 2./ priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.11.2017, č. k. 15C/130/2012-241, pri právnom posúdení podľa § 588, § 488, § 489 a § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., uložil žalovaným 1./ a 2./ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.400 eur spolu s 9,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.400 eur od 16.04.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobcovi voči žalovaným 1./ a 2./ spoločne a nerozdielne priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, vychádzajúc pritom z obsahu ust. § 255 ods. 1 CSP, pretože žaloba žalobkyne nebola v žiadnej časti zamietnutá.
3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd s poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj právny záver odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) obsiahnutý v zrušujúcom uznesení KS v Nitre zo dňa 23.09.2015 č. k. 5Co/641/2014-211 považoval podanú žalobu žalobkyne za dôvodnú. Žalovaní 1./ a 2./ žiadnym spôsobom nepreukázali svoje tvrdenia, že mali uhradiť celú istinu 100.000 eur, ako dohodnutú kúpnu cenu. Takisto nepreukázali, že ako žalovaní zaplatili doplatok kúpnej ceny 10.000 eur, pretože ich tvrdenia v tomto smere neboli preukázané žiadnym dôkazom. V spore bolo jednoznačne preukázané, že žalovaní zo sumy 10.000 eur zaplatili iba sumu 5.600 eur, ktorú sumu zaplatili pani P. B., ako matke žalobkyne. Takisto sa v spore nepreukázalo, že by medzi jeho stranami existovala taká dohoda, podľa ktorej by bolo možné sumu 4.400 eur zarátať na výdavky súvisiace s prepisom nehnuteľnosti.
4. Vykonanými dôkazmi, ktoré súd hodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, bolo preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy dňa 15.11.2010 vrátane jej dodatkov č. 1 a č. 2 medzi stranami tohto sporu, znejúcej na odpredaj rodinného domu žalobkyne žalovaným 1./ a 2./ za kúpnu cenu 100.000,- Sk. Z obsahu predmetnej kúpnej zmluvy nevyplýva vôbec, že cena domovej nehnuteľnosti by mala byť iba 90.000 eur, pričom zvyšných 10.000 eur malo byť použitých na hradenie výdavkov vzniklých v súvislosti
s uzatvorením tejto zmluvy. Takisto bolo preukázané, že suma 5.600 eur bola žalovanými uhradená. V tejto súvislosti vypovedala ako svedkyňa matka žalobkyne p. P. B..
5. Čo sa týka čestného prehlásenia, podľa ktorého mal brat žalobkyne p. H. B. dňa 22.03.2010 prevziať sumu 10.000 eur, tak uvedené prehlásenie nepovažoval súd za dôveryhodné, pretože ak by p. H. B. prevzal dňa 22.03.2010 sumu 10.000 eur, potom nie je zrejmé, z akého dôvodu obidve strany v dňoch 22.03.2011 a 04.04.2011 uzatvárali dodatky ku kúpnej zmluve, ktorými sa práve menili ustanovenia kúpnej zmluvy o cene, ktorá mala byť už dňa 22.03.2010 uhradená. Dodatky ku kúpnej zmluve uzatvorené neskôr, preukazujú skôr to, že 90.000 eur bolo uhradených OTP Bankou, a.s., pričom zvyšných 10.000 eur malo byť uhradených priamo žalobkyni. Nedôveryhodnosť čestného prehlásenia zo dňa 22.03.2010 vyplýva aj zo súpisu výdavkov, ktoré si evidoval žalovaný 1./. Z tohto výpisu vyplýva, že tento subjekt má dať ešte 10.000 eur, čo je uvedené priamo v súpise vyhotovenom ku dňu 22.03.2011.
6. Námietku žalovaných ohľadne nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore vyhodnotil súd ako nedôvodnú, pretože neuniesli vo vzťahu k nej dôkazné bremeno.
7. Príslušenstvo, t. j. 9,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 4.400 eur od 16.04.2011, ako nasledujúceho dňa po 15.04.2011, dokedy mala byť uhradená kúpna cena, priznal súd žalobkyni podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., až do zaplatenia.
8. Záverom prvoinštančný súd poukázal na nečinnosť a laxnosť prístupu žalovaných k celému sporu, žalovaní nereagovali na výzvy súdu, z čoho je možné zistiť, že im na spore nezáleží, čím konkludentne dávajú za pravdu žalobkyni.
9. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní 1./ a 2./ navrhujúc odvolaciemu súdu (KS v Nitre), aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), resp. aby napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil, žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov konania. Súd prvej inštancie pred svojim druhým rozhodnutím vo veci samej, ignoroval záväzný právny názor odvolacieho súdu, pretože vo veci samej žiadne dôkazy nevykonal.
10. Pojednávania dňa 29.11.2017 sa zo zdravotných dôvodov nedokázali zúčastniť. V prípade odročenia pojednávania, by sa ďalšieho pojednávania určite zúčastnili. Týmto došlo k porušeniu ich ústavného práva na spravodlivé konanie, ale aj k porušeniu ich práva má súdnu ochranu a práva na rovnosť účastníkov v konaní. V poradí vo svojom prvom rozsudku vo veci samej, ktorý však bol zrušený, zaujal súd správny záver, že to bola žalobkyňa, ktorá neuniesla dôkazné bremeno a jej žalobu vyhodnotil za nedôvodnú a neopodstatnenú. Toto prvé rozhodnutie zo dňa 05.03.2014 bolo jednoznačne správne a spravodlivé. Súd v poradí svojím druhým rozhodnutím zo dňa 29.11.2017 v rozsahu jedného pojednávania bez ich účasti a nevykonania dôkazu, žiadnym relevantým spôsobom nespochybnil správnosť zistených skutkových záverov prijatých práve rozhodnutím súdu zo dňa 05.03.2014. V priebehu konania nevenoval súd dostatočnú pozornosť tomu, že brať žalobkyne p. H. B. od žalovaného 1./ prevzal finančnú hotovosť 10.000 eur, ako časť kúpnej ceny, čo potvrdil aj vlastnoručným podpisom na čestnom prehlásení. Takisto bol žalobkyňou poverený generálnou plnou mocou na všetky právne úkony spojené s nehnuteľnosťami, ktoré tvorili predmet kúpnej zmluvy. Zároveň záverom uviedli, že dôrazne odmietajú argumentáciu prvoinštančného súdu ohľadne ich nečinnosti a laxnosti v tomto spore, ktorú považujú za tendenčnú a neopodstatnenú.
11. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaných 1./ a 2./ uviedla, že navrhuje napadnutý prvoinštančný rozsudok, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a podľa § 396 ods. 1 a nasl. CSP jej priznať náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní v danej veci po zrušení rozsudku nenavrhli svoj výsluch ako dôkaz podľa § 185 ods. 1 CSP, pričom súd nie je ani povinný takýto dôkaz vykonať. Taktiež nenavrhli odročenie pojednávania z dôvodu ich zdravotných problémov.
12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal žalovanými 1./ a 2./ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalovaných 1./ a 2./ nie je dôvodné.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti podaného odvolania zo strany žalovaných 1./ a 2./ dospel k tomu záveru, že pokiaľ ide o napadnutý rozsudok, tak súd prvej inštancie svojím v poradí druhým rozsudkom vo veci samej (prvý rozsudok vo veci samej bol zrušený uznesením KS v Nitre č. k. 5Co/641/2014-211 zo dňa 23.09.2015) zistil v prejednávanej veci v dostatočnom rozsahu skutkový stav, ktorý aj následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 588, § 488 a § 489 Obč. zák.), berúc pritom na zreteľ aj záväzný právny názor (§ 391 ods. 2 CSP) obsiahnutý v zrušujúcom uznesení KS v Nitre č. k. 5Co/641/2014-211 zo dňa 23.09.2015. Pokiaľ ide o rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, tak s týmto s odvolací súd stotožňuje a v ďalšom naň aj poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
15. Je skutočne potrebné sa prikloniť k argumentácii prvoinštančného súdu v tom smere, že to bola práve žalobkyňa, ktorá v spore tvrdila a zároveň aj preukázala, že z dohodnutej kúpnej ceny za nehnuteľnosti v sume 100.000 eur, to boli práve žalovaní 1./ a 2./, ktorí jej doposiaľ nezaplatili žalovaný obnos 4.400 eur s príslušenstvom. Dôležitým dôkazom, ktorý správne primäl súd prvej inštancie k vyhoveniu podanej žalobe v celom rozsahu, je samotná poznámka žalovaného 1./ nachádzajúca sa v súpise jeho výdavkov, z ktorej jednoznačne vyplýva, že je potrebné dať ešte 10.000 eur. Vrátenie sumy 5.600 eur práve z týchto 10.000 eur, okrem iného potvrdila v spore vypočutá svedkyňa P. B. t. j. matka žalobkyne. Odvolací súd sa stotožňuje aj s vyhodnotením čestného prehlásenia zo dňa 22.03.2010 podpísaného vlastnoručne bratom žalobkyne p. H. B., ako nedôveryhodného, pretože je nelogické, aby zmluvné strany dňa 22.03.2011 a 04.04.2011 uzatvárali dodatky ku kúpnej zmluve, ktoré sa dotýkali práve kúpnej ceny, keďže kúpna cena vyplatením sumy práve 10.000 eur na základe predmetného čestného prehlásenia mala byť už ku dňu 22.03.2010 kompletne vyrovnaná. V kontexte uvedeného odvolací súd konštatuje, že na druhej strane to boli práve žalovaní 1./ a 2./, ktorým sa v rámci ich procesnej obrany v spore nepodarilo preukázať to, že pôvodne dohodnutú kúpnu cenu za nehnuteľnosti v celkovej sume 100.000 eur uhradili žalobkyni a že im z tohto titulu nezostal žiaden nedoplatok v sume 4.400 eur, ako v spore preukázala žalobkyňa.
16. Odvolací súd argumentáciu žalovaných v tom smere, že im bola odňatá možnosť konania pred súdom, resp. že bola porušená rovnosť strán v tomto spore považuje z právneho aspektu za irelevantnú, pretože žalovaní v prípade svojho ochorenia mali možnosť požiadať o odročenie pojednávania, čo neurobili a takisto pokiaľ opätovne žiadali vykonať svoj výsluch v konaní, mali možnosť návrh v tomto smere urobiť, čo však neurobili a súd ani o ňom podľa § 185 ods. 1 CSP rozhodovať nemohol.
17. Na margo dodržania, resp. nedodržania záväzného právneho názoru odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP je potrebné konštatovať, že v danej veci bol aj prvoinštančným súdom dodržaný. Súd prvej inštancie sa mal podľa pokynov odvolacieho súdu skôr vo svojom novom rozhodnutí venovať náležitému vyhodnoteniu vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, čo aj realizoval, pričom je možné povedať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa kritérium, tak ako je zakotvené v ust. § 220 ods. 2 veta tretia CSP, pokiaľ ide o jeho presvedčivosť. Takisto po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie uznesením KS v Nitre zo dňa 23.09.2015, č. k. 5Co/641/2014-211 súd prvej inštancie vykonal, resp. zopakoval dôkaz výsluchom svedkyne P. B., takže nemôže byť pravdivé tvrdenie žalovaných 1./ a 2./, že po zrušení prvého rozsudku súd prvej inštancie v podstate žiadne dokazovanie nevykonal. S prihliadnutím na všetky tieto dôvody v ich vzájomnej súvislosti, odvolací súd o podanom odvolaní žalovaných 1./ a 2./ zo dňa 09.01.2018 smerujúceho proti rozsudku OS
Komárno zo dňa 29.11.2017, č. k. 15C/130/2012-241, ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP s tým, že ich plnú náhradu priznal žalobkyni voči žalovaným 1./ a 2./, nakoľko táto mala v odvolacom konaní plný úspech.
19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).