Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/82/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky/ manželky Mgr. D. G., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X, P., zast. JUDr. Jolana Fuchsová, I. J. J. Š. XX, P. I. E. E. G., F.. XX.X.XXXX, T. L. 6, Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, P., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov Mgr. D. G. rod. G. a E. G. uzatvorené dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice - Staré Mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX r o z v á d z a.

II. Mal. E. G., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia ho budú z a s t u p o v a ť a s p r a v o v a ť jeho majetok.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. E. G., nar. XX.XX.XXXX sumou 75 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

V. Styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka/manželka návrhom doručeným súdu dňa 19.6.2018 sa domáhala rozvodu manželstva, nakoľko neplní spoločenský účel.

2. V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť mal. E. G., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 75 Eur mesačne. Styk navrhla neupraviť.

3. Manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil.

4. V prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Na výživu dieťaťa je ochotný prispievať sumou 50 Eur mesačne. Styk navrhol neupraviť.

5. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť primerane veku a odôvodneným potrebám maloletého s prihliadnutím na finančné možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. Styk navrhol neupraviť.

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 21.4.2007, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice - Staré Mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX. Z manželstva pochádza mal. E., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v P. F. L. Č.. X.

7. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že približne po roku a pol od uzavretia manželstva prišiel manžel o prácu. Keďže si nevedel nájsť prácu, v pracovnom pomere zriadil si živnosť. Od straty zamestnania manžel takmer úplne prestal prispievať na chod domácnosti a výživu rodiny. Všetky platby a zabezpečovanie potrieb rodiny celé roky v podstate financovala navrhovateľka. V poslednom období sa navyše dozvedela, že manžel je zadĺžený. Výšku jeho dlhov nepozná a rovnako nevie komu každému dlhuje. Vie, že má dlhy na zdravotnom poistení. Manžel ju odmieta o výške dlhov informovať. Nevie teda komu a koľko dlhuje a rovnako nevie na čo boli peniaze, ktoré dlhuje použité. Keďže kompletná starostlivosť o finančný chod domácnosti a rodiny je dlhodobo na nej, postupne sa u nej vytvoril pocit absolútnej nedôvery voči manželovi a celková absencia pocitu opory, ktorú by v manželovi mala mať. V ničom sa na neho nemôže spoľahnúť a nie je jej oporou. Necíti už k manželovi lásku ani úctu. Manžela opakovane žiadala, aby sa vzchopil a začal prispievať na život rodiny. Manžel si na život kedy nemusí nič financovať navykol. V období posledných rokoch pracuje len brigádnicky a krátkodobo. Synovi zvykol platiť mesačné poplatky za taekwondo, avšak ako zistila posledné mesiace neplatil ani to. Intímne spolu nežijú od decembra 2015. S manželom spoločne už takmer nekomunikujú. Zväzok sa stal formálnym a žijú len popri sebe s tým, že sa navrhovateľka stará o celkový chod domácnosti a živobytie. Byt, v ktorom žijú je v jej výlučnom vlastníctve.

8. Navrhovateľka stratila akúkoľvek dôveru k manželovi. Manžela nemiluje a nedokáže si predstaviť obnovenie spolužitia s ním a to vrátane intímneho. Manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií a obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy. Z vyššie uvedených dôvodov došlo u nej k úplnému citovému ochladeniu. Navzájom sa celkom odcudzili. Manželstvo považuje za trvalo rozvrátené a jeho zachovanie nie je ani v záujme maloletého syna. So synom sú si navzájom blízky, je jeho najbližšou osobou a celý život sa o neho riadne stará. V najlepšom záujme maloletého je zverenie do jej starostlivosti.

9. Mal. E. má s otcom dobrý vzťah. Napriek tomu, že manžel väčšinu roka nepracuje, v popoludňajších hodinách sa venuje intenzívne svojmu koníčku - volejbalu a behu. Po ich ukončení veľmi často trávi čas pri pití piva alebo alkoholických nápojov. Domov sa vracia v neskorých hodinách, so synom už spia. Syn ho v takomto stave nevidí často ale zase otec s ním trávi menej času.

10. Navrhovateľka je zamestnaná ako učiteľka na Súkromnej základnej škole, C. X R. P. s čistým mesačným príjmom 852 Eur. Za byt mesačne zaplatí 197 Eur. Okrem toho zabezpečuje stravu pre celú rodinu. Výdavky má nasledovné: obedy v práci 23 Eur, cestovné 20 Eur, kontaktné šošovky 18 Eur, kozmetika, hygienické potreby 14 Eur, čistiace prostriedky a prostriedky na pranie 10 Eur, lieky 12 Eur, mobil 20 Eur, poistka 21 Eur, synova poistka 32 Eur, voľnočasové aktivity 30 Eur, strava 200 Eur,

11. Mal. E. je žiakom 3. ročníka základnej školy. Výdavky uviedla nasledovné: obedy v škole 21 Eur, ŠKD 11 Eur, ZRPŠ, triedny fond 3 Eur, školský krúžok kreatívny 2 Eur, školské pomôcky 8 Eur, školské poplatky kino, divadlo, časopis 5 Eur, MHD 7 Eur, taekwondo 31 Eur, hygienické potreby 4 Eur, oblečenie a topánky 30 Eur, lieky, vitamíny a okuliare 10 Eur, strava mimo školy 100 Eur, voľnočasové aktivity a prázdniny 50 Eur.

12. Navrhovateľka uviedla, že manžel má vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére I. R.. Podľa jej vedomostí prispieva na jej výživu sumou 75 Eur mesačne. Maloletá žije vo Vranove nad Topľou.

13. Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že stratil zamestnanie ale zakaždým si prácu našiel a vždy sa zamestnal, prispieval na chod domácnosti. Účty boli platené manželkou na základe dohody. Ako bol bez zamestnania, podporovali ho rodičia. Dôvodom ochladenia vzájomných vzťahov podľa manžela je skutočnosť, že sa vzdal svojho majetku v dedičskom konaní. Manžel bol samostatne zárobkovo činná osoba. Vykonáva činnosti pre personálne agentúry do výrobných závodov. Do práce nastúpil 8.10.2018 a z tohto dôvodu mal zriadenú živnosť. Predtým pracoval pre podobnú spoločnosť v Humennom. Následne po troch mesiacoch skončil, pretože mu nevyplatili provízie. V mesiacoch apríl, máj 2018 nepracoval a keďže mal nejaké úspory prispieval na chod domácnosti napríklad sumou 100 Eur. Manžel uviedol, že jeho príjem bol 1.000 Eur v hrubom. Opätovne začal podnikať 8.10.2018 a ukončil dňa 24.11.2018.

14. Navrhovateľka predložila listinné dôkazy preukazujúce výdavky v súvislosti s vedením domácnosti úhrady za byt, nákupy, stravy a veci potrebných do bytu ako aj výdavky súvisiace s výživou syna, ktoré dlhodobo hradí výlučne sama. Potvrdenie od triednej učiteľky o platbách ZRPŠ a triedneho fondu o úhrade za pomôcky do ŠKD, platba denného tábora pre syna.

15. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že pod sp. zn. 32Odk 458/2018 vedeného na úpadcu E. G., nar. XX.X.XXXX na majetok, ktorého bol Okresným súdom Košice I vyhlásený konkurz dňa 16.11.2018.

16. Vo vzťahu k vyhlásenému konkurzu manžel uviedol, že dlhy mu vznikli z dôvodu neplatenia úveru v banke a nedoplatku na zdravotnom poistení v celkovej výške asi 3.000 Eur. Naďalej je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, keďže je spoločníkom v spoločnosti. Uviedol, že je bez akéhokoľvek príjmu, žije z úspor a vypomáhajú mu rodičia. V ďalšom uviedol, že si hľadá zamestnanie prostredníctvom internetu personálnych agentúr. Konkrétne uviedol deň 5.3.2019. Uchádza sa o pozície koordinátor obchodník.

17. Z pripojeného potvrdenia o ukončení podnikania zo dňa 23.11.2018 bolo zistené, že manžel ukončil podnikanie dňa 24.11.2018.

18. Z oznámenia spoločnosti SKITUS Automotive s.r.o. bolo zistené, že s manželom mali uzavretú sprostredkovateľskú zmluvu od 5.10.2018, nakoľko za uvedené obdobie nesprostredkoval žiadnu činnosť v oblasti obchodu, služieb a výroby. Ukončili zmluvu o sprostredkovaní dňom 29.10.2018 a nedošlo ani k fakturácii. Žiadne služby neboli vyplatené, v súčasnosti neposkytujú žiadne služby, nespolupracujú s menovaným E. G..

19. Z pripojeného oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice bolo zistené, že E. G. nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bol vedený v evidencii v období od 22.1.2013 do 13.12.2013. Dňa 14.12.2013 bol vyradený z evidencie pre vykonávanie SZČ. Menovaný nepoberal pomoc v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok. Poberal prídavok na dieťa od 1.11.2018 do doby trvania podmienok naposledy v sume 23,68 Eur mesačne. Prídavok je vyplácaný na maloleté dieťa E. G., nar. XX.XX.XXXX.

20. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom navrhovateľky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2017 do 12/2017 bol vo výške 807,71 Eur netto, za obdobie 1/2018 do 12/2018 bol vo výške 829,48 Eur netto.

21. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

22. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

23. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

24. Podľa ust. § 22 citovaného zákona, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

25. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

26. Podľa ust. § 24, ods. 1,2,3 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

27. Podľa ust. § 27 ods. 1,2 zák. č.36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

28. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

30. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

31. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

32. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

33. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine (§ 18,19), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.

34. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.

35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel a navrhovateľka odmieta obnovenie manželského spolužitia.

36. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

37. Súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k právnemu záveru , že manželstvo účastníkov konania vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií nemôže plniť svoj účel a vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľky ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Vzájomné vzťahy manželov, ktoré sa vytvárali počas dlhodobého spolužitia boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenie povinností z nich vyplývajúcich, ako aj správanie manželov súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva. Rozvod manželstva ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Z ustanovenia § 23 Zákona o rodine citovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva a to, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé prípady, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je odôvodnený, len ak sú splnené podmienky ustanovené v § 23 Zákona o rodine, teda ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny kvalifikovaný rozvrat vzťahu medzi manželmi daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ako to vyplýva zo skutkového stavu zisteného súdom a dovoľuje záver, že skončenie manželstva účastníkov konania rozvodom má svoje zákonné opodstatnenie. Súd na základe uvedených skutočností dospel k presvedčeniu, že je vylúčený predpoklad, že manželstvo navrhovateľka a manžel by v budúcnosti plnilo svoj účel, najmä pre absenciu citového zblíženia manželov, ktoré je nevyhnutným predpokladom spolužitia manželov vo vzájomnej zhode poskytujúci si podporu a pomoc. Vo vzťahu k vyjadreniam manžel (nesúhlas s rozvodom) súd dodáva, že ako manželia nežijú spolu v citovom zblížení , intímne sa nestýkajú od decembra 2015, navrhovateľka odmieta obnoviť manželské spolužitie. Komplikované manželské spolužitie účastníkov a dôvody rozvratu manželstva bolo preukázané hlavne výpoveďami oboch účastníkov, ktoré sú diametrálne odlišné a prejavil sa úplne rozdielny náhľad na riešenie problémov v manželstve. Napokon ani manžel neprejavil žiadnu čo i len formálnu snahu o reparáciu vzťahu medzi manželmi, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že existuje aspoň minimálna možnosť obnovenia manželského spolužitia účastníkov konania.

38. Podľa ust. § 100 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

39. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky.

40. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (§ 28 ods. 1,2 Zákona o rodine).

41. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

42. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

43. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 75 Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa je školopovinné. Vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Súd zohľadnil skutočnosť, že matka je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom vo výške 829 Eur netto. V priebehu konania bol vyhlásený konkurz pod sp. zn. 32 OaK/458/2018 na majetok manžela. K danej veci súd uvádza, že v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého súd môže na zníženie príjmu alebo majetku povinného prihliadať len vtedy ak má skutočne za preukázané, že k nej došlo v dôsledku objektívnej a nezvrátiteľnej okolnosti a nie zo špekulatívnych dôvodov, resp. za neprimerané majetkové riziko môže súd považovať aj inak bežné záväzky pokiaľ presahujú svojou výškou dokladované možnosti povinného (napríklad hypotekárny úver na zabezpečenia bývania ak výška splátky presahuje celkový príjem povinného). Súd je toho názoru, že na takéto okolnosti na strane otca nemôže prihliadať, pretože vznikli v dôsledku subjektívnych okolností na jeho strane (dlhy ktoré vznikli neplatením zdravotného poistenia). V ďalšom uvádza, že manžel ako povinná osoba je povinný si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby v prvom rade vedel zabezpečiť vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Takéto správanie otca nasvedčuje tomu, že všetku starostlivosť a výživu ponecháva len na navrhovateľku/matku maloletého dieťaťa bez akejkoľvek snahy finančne zabezpečiť rodinu. Bremeno starostlivosti je výlučne na navrhovateľke. Manžel nepreukázal súdu akékoľvek dôvody preukazujúce, že by nebol schopný sa zamestnať, resp. nepreukázal súdu, že by mu v tom bránili napríklad zdravotné problémy, v dôsledku ktorých nie je schopný si nájsť prácu. Nie je súladné so záujmami maloletého dieťaťa, aby na takéto okolnosti na strane otca prihliadal pri určení jeho vyživovacej povinnosti. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

44. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 75 Eur mesačne je primerané.

45. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

46. V danom prípade rodičia úpravu styku žiadali neupraviť.

47. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.