Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/153/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: G. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. č.. za účasti intervenienta na strane žalovaného: G. poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 47 236 060, so sídlom Miletičova 21, Bratislava, zastúpený: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, o zaplatenie 3 831,73 eura, o odvolaní intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie"), zo dňa 15. februára 2018 č.k. 10C/293/2014-129 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému a intervenientovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 554,49 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34%. 1.2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný dňa 21. 01. 2012 zákonom nepovolenou rýchlosťou viedol osobné motorové vozidlo, pričom tesne pred obcou B. v ľavotočivej zákrute dostal šmyk, nezvládol riadenie, prešiel do protismeru, odkiaľ sa manévrovaním dostal späť do svojho jazdného pruhu, kde ho vynieslo mimo vozovku a narazil do priekopy, následkom čoho sa viackrát s vozidlom prevrátil. Spolujazdkyňa žalovaného B. K., nar. XX. XX. XXXX, sediaca na zadnom sedadle, utrpela zranenia s trvalými následkami. Vykonaním dychovej skúšky bolo zistené, že žalovaný mal v čase skutku v dychu najmenej 0,53 mg/l alkoholu. Rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 11T/49/2012-190 zo dňa 18. 06. 2012 bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví ako aj z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne a bol mu súdom uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v cestnej premávke v trvaní 5 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02. 10. 2012. Poškodenej B. K. v dôsledku ťažkej ujmy na zdraví s trvalými následkami spôsobenej žalovaným pri dopravnej nehode, žalobca s účinnosťou od 21. 01. 2012 priznal invalidný dôchodok. Žalobca vyzval G. G. poisťovňu, a.s. ako poisťovňu, v ktorej bolo vozidlo, ktorým bolo poškodenej spôsobené ublíženie na zdraví, poistené, ako aj žalovaného na náhradu spôsobenej škody, ktorá žalobcovi vznikla výplatou dôchodkových dávok (invalidného dôchodku) za obdobie od 21. 01. 2012 do 30. 04. 2013 vo výške 2 756,03 eura a za obdobie od 01. 05. 2013 do 20. 05. 2014 vo výške 2 352,95 eura. Z uvedenej škody vo výške 2 756,03 eura a vo výške 2 352,95 eura, spolu v sume 5 108,98 eura poisťovňa Groupama Garancia uhradila žalobcovi dňa 20. 06. 2014 čiastku 1 277,24 eura, keď odpočítala za nepoužitie bezpečnostných pásov poškodenou 25%, t.j. sumu 1 277,24 eura a za zavinenie poškodenej (spoluvina) 50%, t.j. sumu 2 554,45 eura. Poškodenie zdravia, ktoré poškodená utrpela bolo zapríčinené aj jej zavinením tým, že porušila prevenčnú povinnosť a sadla si do motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný pod vplyvom alkoholu. Z uvedeného dôvodu poisťovňa krátila poistné plnenie o 50%. Poškodená ďalej porušila aj povinnosť použitia bezpečnostných pásov, za čo poisťovňa krátila poistné plnenie o ďalších 25%. Výpoveď poškodenej ako svedkyne v trestnom konaní, na ktorú poukazuje žalobca, nepreukazuje, že poškodená vedela o tom, že si sadla do auta k vodičovi, ktorý požil alkoholické nápoje, ale túto skutočnosť ani nevyvracia. 1.3. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanovením § 238 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), § 415, § 441 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). 1.4. Konštatoval, že žalobca sa svojho nároku domáha podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Citované ustanovenie zakladá regresný nárok Sociálnej poisťovne voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady, v ňom uvedené. Poskytnutím dávok z dôchodkového zabezpečenia, na ktoré vznikol oprávnený nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, vznikla Sociálnej poisťovni nepochybne majetková ujma, ktorá je odškodniteľná pri splnení stanovených predpokladov. Preto je uvedený regresný nárok, i keď nie je nárokom na náhradu škody na zdraví poškodeného podľa Občianskeho zákonníka, svojím charakterom samostatným nárokom na náhradu škody, vyplývajúcim z citovaného ustanovenia, majúceho z toho dôvodu povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Vychádzajúc z uvedeného, žalobcovi vznikol regresný nárok voči žalovanému, ako tretej osobe, na náhradu dávok poskytnutých z dôchodkového zabezpečenia v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného. 1.5. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal mierou spoluzavinenia poškodenej na vzniku škody. Ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka upravuje prípad, keď škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného. V takomto prípade je potrebné zistiť mieru zavinenia poškodeného na spôsobení škody, najmä to, či poškodený aj svojím zavineným konaním prispel k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu. Hodnotenie miery zavinenia poškodeného na spôsobení škody závisí od súdnej úvahy, ako aj od okolností, ktoré sú v príčinnej súvislosti so škodou. Intervenient ako poisťovňa, v ktorej malo vozidlo, ktorým bola poškodenej spôsobená škoda na zdraví, v súvislosti s ktorou bola poškodená invalidizovaná, v čase dopravnej nehody uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, krátil poistné plnenie o 75%, z ktorých 25% predstavovalo krátenie za to, že poškodená ako osoba sediaca na sedadle, vybavenom bezpečnostným pásom, porušila svoju povinnosť toto zariadenie použiť. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že poškodená skutočne porušila povinnosť stanovenú v ustanovení § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením je povinná toto zariadenie použiť. Porušenie tejto povinnosti poškodenou vyplýva z obsahu vyšetrovacieho spisu, ktorý je súčasťou trestného spisu Okresného súdu Komárno 11T/49/2012, kde priamo poškodená, ako aj svedok G. H., vypovedali, že poškodená nepoužila bezpečnostný pás. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že miera spoluzavinenia poškodenej na škode za nepoužitie bezpečnostných pásov zodpovedá 25%. Intervenient ďalej krátil poistné plnenie o ďalších 50% z dôvodu, že poškodená vedela, že si sadá do vozidla, ktoré šoféruje vodič, ktorý je pre požitie alkoholických nápojov v stave nespôsobilom na vedenie motorového vozidla. Z vykonaného dokazovania však súd prvej inštancie nemal preukázané, že by poškodená o skutočnosti, že žalovaný pred vedením motorového vozidla pil alkoholické nápoje, vedela. Výsluch poškodenej na bližšie objasnenie tejto skutočnosti nebolo možné vykonať, keďže poškodená dňa 14. 12. 2017, teda pred tým, ako bol na deň 15. 02. 2018 nariadený jej výsluch, zomrela. Súd prvej inštancie preto vychádzal z výpovede poškodenej v trestnom konaní, v ktorej sa uvádza, že poškodená nevidela, či žalovaný pil, resp. či pil alkohol. Z uvedeného teda vyplýva nevedomosť poškodenej o tom, že žalovaný nebol spôsobilý viesť motorového vozidlo, nemožno jej teda v tomto ohľade pripočítať spoluzavinenie na vzniknutej škode. Súd teda vzhliadol spoluzavinenie poškodenej len za nepoužitie bezpečnostných pásov, ktoré voľnou úvahou určil v rozsahu 25%. 1.6. Žalobcom bola vyčíslená škoda za obdobie od 21. 01. 2012 do 30. 04. 2013 vo výške 2 756,03 eura, z ktorej intervenient uhradil 25%. Súd z tejto sumy odpočítal spoluzavinenie poškodenej v rozsahu 25% a na úhradu teda zostáva ešte suma 1 378,01 eura. Za obdobie od 01. 05. 2013 do 20. 05. 2014 žalobca vyčíslil škodu vo výške 2 352,95 eura, z ktorej intervenient uhradil 25% a z ktorej súd za spoluvinu poškodenej odpočítal 25%. K úhrade teda zostala suma 1176,48 eura. Spolu má teda žalobca nárok na náhradu škody vo výške 2 554,49 eura, preto v tejto časti súd žalobe vyhovel a zaviazal na jej úhradu žalovaného ako tretiu osobu zodpovedajúcu za škodu, ktorá žalobcovi vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú, z dôvodu spoluzavinenia poškodenej na vzniknutej škode, zamietol. 1.7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keďže súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 2 554,49 eura s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti (1 277,24 eura) žalobu zamietol. Žalobca sa pritom podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3 831,73 eura s príslušenstvom. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 66,67%, hrubý úspech žalovaného v rozsahu 33,33% a tým je daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 33,34% (66,67%

- 33,33%), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti a v časti trov konania napadol odvolaním intervenient na strane žalovaného. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožni strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere^ že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ . 2.1.Súd prvej inštancie pri uplatnenom občianskoprávnom nároku napriek konštatovanej zodpovednosti žalovaného v trestnom konaní mal v rámci vyhodnotenia okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, vychádzať až z dodatočne zisteného skutkového stavu a mal sa zaoberať aj spoluzavinením poškodenej na vzniku dopravnej nehody a toto spoluzavinenie napriek zodpovednosti žalovaného, pri rozhodovaní o žalobou uplatnenom nároku, právne relevantne vyhodnotiť. Súd prvej inštancie videl spoluzavinenie poškodenej len za nepoužitie bezpečnostných pásov, za čo priznal žalobcovi krátenie žalobného nároku o 25%. Súd takto postupoval na základe svojej voľnej úvahy, pričom toto rozhodnutie ďalej nevysvetlil. Uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné, nakoľko súd nevysvetlil, prečo stanovil mieru spoluzavinenia poškodenej práve vo výške 25%. 2.2.Intervenient počas konania zdôrazňoval, že je potrebné pri nároku žalobcu prihliadať aj na spoluzavinenie poškodenej v tom zmysle, že poškodená si sadla do vozidla s vodičom, ktorý bol opitý, preto sa aj sama pričinila na vzniku škody na jej zdraví, na toto súd prvej inštancie vôbec neprihliadal. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami tvrdenými intervenientom, a preto pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia. Podľa intervenienta nebolo súdom prvej inštancie jednoznačne preukázané, že by poškodená nevedela o tom, že žalovaný pil alebo nepil alkohol pred jazdou motorovým vozidlom, je rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne. Intervenient vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21. 02. 2017 navrhoval výsluch žalovaného, ale k tomuto výsluchu počas konania nedošlo, pričom žalovaný ako jediný môže súdu ozrejmiť, či poškodená mala vedomosť o tom, že žalovaný ako šofér bol pod vplyvom alkoholu, alebo nie. V zmysle namietanej skutočnosti považuje intervenient tento výsluch žalovaného za dôležitý pre toto konanie, pričom súd pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia sa s týmto výsluchom žalovaného neoboznámil a teda nevyužil všetky možné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. 2.3.Spoluzavinenie poškodenej vidí intervenient v tom, že poškodená nastúpila do motorového vozidla s vodičom, ktorý bol pod vplyvom alkoholu. Poškodená mohla poškodeniu zdravia predísť tým, že by do motorového vozidla s vodičom pod vplyvom pod vplyvom alkoholu nenastúpila. Poškodená sa ale pre jazdu so šoférom pod vplyvom alkoholu rozhodla sama preto bolo nutné túto mieru spoluzavinenia poškodenej zohľadniť súdom prvej inštancie. 2.4.Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia nesprávnych skutkových zistení, považuje intervenient za nesprávne aj rozhodnutie o trovách konania, ktoré vychádzajú z nesprávnych úvah súdu prvej inštancie pri vydávaní rozhodnutia. 2.5. Tým, že súd prvej inštancie nezohľadnil spoluzavinenie poškodenej pri jej jazde vo vozidle opitým vodičom - žalobcom, považuje intervenient rozhodnutie prvej inštancie vychádzajúce nesprávneho právneho posúdenia stavu veci tak, ako aj z neprávneho skutkového zistenia súdu. 2.6. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 zrušil a priznal intervenientovi náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu intervenienta uviedol, že súd prvej inštancie uvedeným rozsudkom správne rozhodol, že predmetom konania je regresný nárok žalobcu voči žalovanému ako tretej osobe, ktorý svojim protiprávnym konaním spôsobil škodu na zdraví B. K., ktorej bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne s účinnosťou od 21. 02. 2012 priznaný invalidný dôchodok. Ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. zakladá regresný nárok Sociálnej poisťovne voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené. Poskytnutím dávok z dôchodkového poistenia, a ktoré vznikol oprávnený nárok poškodenej v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby vznikla Sociálnej poisťovni nepochybne majetková ujma. Súd prvej inštancie sa taktiež právne vysporiadal s mierou zavinenia poškodenej B., keď ustálil, že miera zavinenia poškodenej na škode je v rozsahu 25%, a to za nepoužitie bezpečnostných pásov a vychádzajúc z výpovede poškodenej v trestnom konaní, zachytenej v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 26. 01. 2012, v ktorej poškodená uviedla, že nevidela, či žalovaný pil, resp. či nepil alkohol, zaviazal žalovaného na zaplatenie regresnej náhrady žalobcovi vo výške 50% t.j. v sume 2 554,49 eura. 3.1.Žalobca sa nestotožnil s tvrdením intervenienta, že zápisnica o výsluchu svedka v trestnom konaní zo dňa 26. 01. 2012, ktorá je pripojená k spisu ako dôkazný prostriedok, je len stručné vyhlásenie poškodenej, na základe ktorej nebolo súdom prvej inštancie jednoznačne preukázané, že by poškodená nevedela o tom, že žalovaný pil alebo nepil alkohol pred jazdou motorovým vozidlom. 3.2. Žalobca je toho názoru, že pri krátení poistného plnenia rozsahu o 50% intervenient vychádzal len z domnienky, že poškodená B. K. mala vedomosti o tom, že žalovaný pred jazdou požil alkohol. Uvedená skutočnosť v priebehu súdneho konania nebola preukázaná, je to teória intervenienta, ktorá nie je podložená právnymi faktami. Intervenient vedome zneužíva situáciu, že poškodená dňa XX. XX. XXXX zomrela a robí prieťahy v konaní, nakoľko právna zástupkyňa intervenienta na pojednávaní dňa 15. 02. 2018 na dotaz sudkyne v súlade s procesným poučením podľa § 153,154 CSP, či má ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania uviedla, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá (strana č.3 zápisnice o pojednávaní v právnej veci č.k..10C/129/2014 zo dňa 15. 02. 2018). 3.3. Navrhuje zamietnuť odvolanie intervenienta na strane žalovaného s tým, že náhradu trov odvolacieho konania znáša intervenient a potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 , vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

5. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobkyne podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorou sa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3 831,73 eura, ako náhrady škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 18. 06. 2012 č.k. 11T/49/2012-190 uznaný vinným spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona. Poškodená B. K., sediaca na zadnom sedadle utrpela ťažké zranenia s trvalými následkami. S účinnosťou od 21. 01. 2012 jej bol priznaný invalidný dôchodok a za obdobie od 21. 01. 2012 do 30. 04. 2013 vyplatila žalobkyňa poškodenej dôchodkové dávky - invalidný dôchodok v sume 2 756,03 eura, ktorú intervenient na základe výzvy žalobkyne neuhradil. Ďalšia škoda, ktorá žalobkyni vznikla výplatou invalidného dôchodku za obdobie od 01. 05. 2013 do 20. 05. 2014 bola vo výške 2 352,95 eura. Poisťovňa Groupama z uvedenej škody vo výške 2 756,03 eura a 2 352,95 eura, spolu v sumke 5 108,98 eura, uhradila dňa 20. 06. 2014 sumu 1 277,24 eura, pričom za nepoužitie bezpečnostných pásov poškodenou odpočítala plnenie v rozsahu 25% a za jej údajnú vedomosť o tom, že žalovaný riadil vozidlo pod vplyvom alkoholu, odpočítal plnenie v rozsahu 50%.

6.1. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2 554,49 eura, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34%. Dôvodil tým, že vykonaným dokazovaním nemal preukázanú vedomosť poškodenej o požití alkoholu vodičom motorového vozidla, t.j. žalovaným. 6.2. S rozsudkom súdu sa nestotožnil intervenient, ktorý namietal jednak nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v časti rozsahu zníženia plnenia za nezapnutie bezpečnostných pásov poškodenou v rozsahu 25% z dôvodu neuvedenia dôvodov tohto zníženia a tiež namietal nepriznanie zníženia za vedomosť poškodenej o požití alkoholu vodičom, žalovaným v rozsahu 50%.

7. Intervenient v podanom odvolaní namietal vadu konania, spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto, predtým ako preskúmal napadnutý rozsudok, skúmal, či súd prvej inštancie konanie zaťažil vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. 7.1.V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čoho sa žalobkyňa domáhala a z akých dôvodov. Uviedol, ako sa k veci vyjadrili žalovaný a intervenient. Jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil. Citoval ustanovenie § 238 zákona o sociálnom poistení, správne aplikoval ustanovenia § 415 a § 441 Občianskeho zákonníka. V napadnutom rozsudku tiež zdôvodnil spoluzavinenie poškodenej, spočívajúcej v nezapnutí bezpečnostných pásov v rozsahu 25%. Spoluzavinenie poškodenej, spočívajúce v jej údajnej vedomosti o tom, že vodič motorového vozidla a žalovaný bol pod vplyvom alkoholu, počas riadenia motorového vozidla, preukázané, z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku, nemal. Intervenientom vytýkané nedostatočné odôvodnenie rozsahu spoluzavinenia poškodenej v rozsahu 25%, nie je opodstatnené, nakoľko ide o voľnú úvahu súdu, ktorú súd prvej inštancie nepoužil svojvoľne, nakoľko práve intervenient v oznámení žalobcovi zo dňa 16. 06. 2014 o poistnom plnení (č.l. 27 spisu) krátil poistné plnenie za nepoužitie bezpečnostných pásov v rozsahu 25%. Vzhľadom na skutočnosť, že sám intervenient tento rozsah spoluzavinenia poškodenej použil pri krátení poistného plnenia, nie je možné hovoriť o svojvoľnej úvahe súdu, bez riadneho odôvodnenia a riadneho zváženia všetkých okolností. Odvolací súd preto nezistil namietanú vadu konania, pre ktorú by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

8. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8.1. Ustanovením § 387 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolania intervenienta, dospel k záveru, že v danej veci súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia sa súd prvej inštancie vyporiadal so všetkými, žalobkyňou, žalovaným ako aj intervenientom namietanými skutočnosťami, uvedenými v priebehu konania, ako aj v podanom odvolaní. Odvolací súd pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by musel zrušiť napadnuté rozhodnutie. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutiam môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa s dôvodmi, uvedenými v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu stotožnil. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie podľa § ustanovenia § 220 CSP, uviedol všetky podstatné skutočnosti a úvahy, ktoré ho viedli k danému rozhodnutiu. Odvolací súd, stotožniac sa s týmito dôvodmi, podľa § 387 ods. 2 na tieto dôvody ďalej iba poukazuje.

10. Podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu. (§ 238 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z.). 10.1.Vyššie citované zákonné ustanovenia zakladajú regresný nárok sociálnej poisťovne voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady v nich uvedené. Poskytovaním dávok z nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia, na ktoré vznikol oprávneným osobám nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, vzniká sociálnej poisťovni nepochybne majetková ujma, ktorá je odškodniteľná pri splnení stanovených predpokladov. Tento regresný nárok je svojím charakterom samostatným nárokom na náhradu škody vyplývajúci z vyššie citovaných zákonných ustanovení, majúci z toho dôvodu povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Keďže ustanovenie § 238 zákona o sociálnom poistení neupravuje dôsledky vyplývajúce z prípadného spoluzavinenia, treba pri posudzovaní týchto otázok vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúceho zavinenie na spôsobení škody (§ 441). Z uvedeného vyplýva, že sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania v rozsahu podľa miery zavinenia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2004, sp.zn. 5Cdo/71/2003). . 10.2.V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne posudzoval existenciu stanovených predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu uplatňovanú žalobkyňou v konaní. Niet totiž sporu o tom, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 18. 06. 2012 č.k. 11T/49/2012-190 uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorých sa dopustil riadením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a následným zavinením dopravnej nehody, pri ktorej poškodená B. ako spolujazdkyňa, utrpela ťažké zranenia s trvalými následkami. 10.3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku sa správne v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zákona o sociálnom poistení, zaoberal mierou spoluzavinenia poškodenej. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne zistené, že poškodená ako spolujazdkyňa v inkriminovanej dobe nebola pripútaná bezpečnostným pásom, čím porušila povinnosť stanovenú § 8 ods. 1 zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, osoba, sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom, alebo iným zadržiavacím zariadením, je povinná toto zariadenie použiť. Skutočnosť, že poškodená bezpečnostný pás nepoužila, nezapla si ho pred jazdou motorovým vozidlom, ktoré riadil žalovaný, bola nesporne preukázaná už v trestnom konaní a zo strany strán sporu táto skutočnosť v priebehu konania na súde prvej inštancie nebola spochybnená a bola teda nesporná. 10.3.1. Súd prvej inštancie preto správne určil mieru spoluzavinenia poškodenej, spočívajúce nepoužití bezpečnostných pásov, v rozsahu 25%. Výška tohto spoluzavinenia je na úvahe súdu, avšak súd prvej inštancie zrejme pri jej určení vychádzal jednak z trestného konania a jednak z oznámenia intervenienta žalobkyni zo dňa 16. 06. 2014 (č.l. 27 spisu), v ktorom sám intervenient znížil rozsah poistného plnenia žalobkyni za nepoužitie bezpečnostných pásov o 25%. Keďže v priebehu konania ani sám intervenient tento rozsah nenamietal, súd prvej inštancie ho považoval za nesporný a preto z tohto rozsahu zníženia aj pri rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd, vzhľadom na nespornosť tohto zníženia medzi stranami sporu, sa s týmto znížením súdom prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a naďalej ho považoval za nesporný. 10.4. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku aj správne vyporiadal z tvrdením intervenienta o ďalšom spoluzavinení poškodenej, a to o jej vedomosti o požití alkoholických nápojov žalovaným. Súd prvej inštancie podrobne v napadnutom rozsudku uviedol, prečo sa s týmto tvrdením intervenienta nestotožnil a túto mieru spoluzavinenia poškodenej neuznal. Odvolací súd sa s dôvodmi, uvedenými v napadnutom rozsudku, týkajúcich sa tohto zdôvodnenia, v plnom rozsahu stotožnil a na tieto ďalej iba poukazuje.V tejto súvislosti odvolací súd iba dodáva, že aj miera spoluzavinenia poškodeného musí byť v konaní nespochybniteľne a jednoznačne preukázaná. V danej veci však vedomosť poškodenej o tom, že žalovaný pred jazdou požil alkoholické nápoje, jednoznačne preukázaná nebola a túto nebolo už možné ďalej objektívne dozisťovať aj z dôvodu, že poškodená zomrela.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd po preskúmaní danej veci dospel k záveru o správnosti napadnutého rozsudku a preto zvolil postup podľa § 387 ods. 1 a tento ako vecne správny potvrdil.

12. Ustanovenie § 387 ods. 3 ukladá odvolaciemu súdu pri posudzovaní danej veci zaoberať sa podstatnými námietkami žalovaných uvedenými v odvolaní. 12.1. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v časti zníženia rozsahu plnenia o 25% pre spoluzavinenie poškodenej z dôvodu nepoužitia bezpečnostných pásov, a to pre nevysvetlenie, prečo stanovil túto mieru spoluzavienia. 12.1.1. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, spisového materiálu, ako aj s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, vyhodnotil predmetnú námietku ako účelovú a neopodstatnenú. Tak, ako odvolací súd už vyššie zdôvodnil, rozsah zníženia plnenia za spoluvinu poškodeného, nie je upravený žiadnym právnym predpisom, ide o voľnú úvahu súdu. V danom prípade však už sám intervenient v oznámení, adresovanom žalobkyni, o poistnom plnení, sám stanovil tento rozsah zníženia plnenia za spoluvinu poškodenej, keď poistné plnenie žalobkyni krátil o 25% za nepoužitie bezpečnostných pásov. Žalobkyňa, keďže v zamietajúcej časti napadnutého rozsudku odvolanie nepodala, tento rozsah nenamietala. V priebehu konania na súde prvej inštancie ho nenamietal ani sám intervenient a preto nie je odvolaciemu súdu zrejmý dôvod tejto námietky v podanom odvolaní. 12.2. Odvolateľ ďalej v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie sa nesprávne vyporiadal s ďalším návrhom na zníženie rozsahu plnenia v dôsledku spoluzavinenia poškodenej, a to krátenia plnenia o 50% pre údajnú vedomosť poškodenej o tom, že žalovaný pred jazdou požil alkoholické nápoje a napriek tomu mu poškodená, z vlastnej vôle, sadla do motorového vozidla a nechala sa odviesť. Dodal, že navrhoval výsluch žalovaného v tomto smere, avšak k výsluchu nedošlo. 12.2.1. Súd prvej inštancie neuznal spoluzavinenie poškodenej v tomto rozsahu. Vychádzal pritom z výpovede samotnej poškodenej v trestnom konaní zo dňa 26. 01. 2012, kedy sama uviedla, že nevidela, že žalovaný pil alkohol. Táto zápisnica o výsluchu svedka, jej opis, je súčasťou predmetného spisu. Tak žalovaný, ako aj sám intervenient v priebehu konania skutočnosť, že poškodená túto vedomosť o požití alkoholu pred jazdou žalovaným mala, nepreukázali. Je pravdou, že intervenient v písomnom podaní zo dňa 24. 02. 2017, navrhol výsluch žalovaného, ako aj poškodenej a svedka G. H., súd prvej inštancie vypočul svedka H., ktorý skutočnosť, že poškodená vedela o požití alkoholu žalovaným pred jazdou, nepotvrdil. Poškodenú súd prvej inštancie už nemohol vypočuť, nakoľko táto dňa XX. XX. XXXX zomrela. Odvolací súd k tejto námietke odvolateľa iba dodáva, že ustanovenie § 185 ods. 1 umožňuje súdu rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. Za situácie, že v danej veci by súd prvej inštancie aj výsluch žalovaného vykonal, jeho prípadné protitvrdenie, že poškodená vedela o tom, že pred jazdou požil alkoholické nápoje, by nebolo možné objektívne posúdiť a overiť, keďže poškodená zomrela. Preto správne súd prvej inštancie vychádzal z jej tvrdenia v trestnom konaní. Odvolací súd túto námietku odvolateľa vyhodnotil ako účelovú, neopodstatnenú, založenú iba na subjektívnom pocite intervenienta a hypotetickom posúdení, že poškodená o požití alkoholu žalovaným mala vedieť. Žiadnym spôsobom však túto skutočnosť nepreukázal.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania, podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 a podľa § 255 ods. 1 priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu z dôvodu, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, nakoľko zmeňujúci výrok týkajúci sa splnenia uloženej povinnosti jej úspech v spore neovplyvnil. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .