Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoSr/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobkyne: N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 1. októbra 2014 č. k. SR 05173/14, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 18. mája 2017, č. k. 11Csr/4/2015-76, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni voči žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.05.2017, č. k. 11Csr/4/2015-76 pri právnom posúdení podľa § 45 ods. 1, 3, § 46 ods. 3, § 73 ods. 2, 3 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy, t. j. ku dňu 08.11.2011, § 48 ods. 2, § 50 ods. 1, § 243d ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z., (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1, 2 Obč. zák., § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 08.11.2011 zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. SR 05173/14, dňa 01.10.2014.

2. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 s tým, že žalobkyni majúcej úplný procesný úspech v tomto spore priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd vzniklý právny vzťah medzi stranami sporu na základe zmluvy o úvere z 08.11.2011 kvalifikoval, ako spotrebiteľský právny vzťah. Žalobkyňa je v predmetnej zmluve označená ako podnikateľka s uvedením obchodného mena (N. W.) a zároveň je označená aj ako fyzická osoba. Z tohto dôvodu je sporné, či žalovaný vstúpil do záväzku na základe Zmluvy o úvere zo dňa 08.11.2011 so žalobkyňou ako s podnikateľkou alebo nepodnikateľkou. V prípade pochybností o charaktere zmluvného vzťahu pri rešpektovaní princípu ochrany spotrebiteľa platí výklad v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Obč. zák.). Dôkazné bremeno, že sa nejednalo o spotrebiteľský úver zaťažuje žalovaného. Žalovaný síce uviedol, že žalobkyňa nie je spotrebiteľkou, avšak z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný v nej žalobkyňu duplicitne uvádza ako fyzickú osobu - podnikateľku a aj ako fyzickú osobu - nepodnikateľku, pretože ju označil aj uvedením rodného

čísla, čísla občianskeho preukazu a adresy trvalého a prechodného pobytu. Ak mal žalovaný záujem skutočne uzavrieť predmetnú zmluvu so žalobkyňou ako s podnikateľkou, nebol potom daný dôvod, aby žalobkyňu zároveň označil aj za fyzickú osobu - nepodnikateľku. Žalovaný v spore nepreukázal, že predmetná zmluva o úvere nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súd preto Zmluvu o úvere zo dňa 08.11.2011 posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú (§ 54 ods. 3 Obč. zák.), pričom na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

4. Do 01.01.2015 rozhodcovské konanie upravoval zák. č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní, ktorý sa vzťahoval aj na rozhodcovské konanie, v ktorom sa prejednávali aj spotrebiteľské spory. Prijatím zák. č. 335/2014 Z. z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní došlo k odčleneniu rozhodcovského konania týkajúceho sa osobitných sporov - spotrebiteľských sporov od rozhodcovského konania, v ktorom sa riešia ostatné spory. Rozhodovanie o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku je jednou z fáz rozhodcovského konania tak v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy podľa zák. č. 244/2002 Z. z., ako aj podľa zák. č. 335/2014 Z. z. V danom prípade podala žalobkyňa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd dňa 02.12.2015, t. j. za účinnosti zák. č. 335/2014 Z. z. Pokiaľ však ide o rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú dňa 08.11.2011, t. j. pred 01.01.2015, tak podľa § 73 ods. 3 zák. č. 355/2014 Z. z., sa použijú ustanovenia zák. č. 244/2002 Z. z. Žalobkyňa síce žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala po uplynutí lehoty podľa § 41 ods. 1, zák. č. 244/2002 Z. z., pretože ju nepodala do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok žalobkyňa prevzala dňa 10.10.2014, pričom zákonná lehota na zrušenie rozhodcovského rozsudku jej uplynula dňom 10.11.2014. Podľa § 46 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z., ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii. V danom prípade bol proti žalobkyni, ako povinnej podaný žalovaným návrh na začatie exekúcie za účinnosti zák. č. 335/2014 Z. z., t. j. dňa 04.02.2015. Upovedomenie o začatí exekúcie doručil súd povinnej dňa 18.11.2015, pričom žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na OS Levie dňa 02.12.2015, t. j. v rámci štrnásťdňovej lehoty na podanie námietok v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. Dňom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie začala žalobkyni plynúť ďalšia zákonná lehota pre podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa potom svoju žalobu podala včas.

5. Rozhodcovská zmluva, ako dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky, resp. niektoré spory vzniklé medzi stranami v určenom zmluvnom alebo právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, môžu mať buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu a znenie rozhodcovskej zmluvy je ju potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa, a to aj vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a zároveň nebola aj individuálne dojednaná.

6. V danom prípade uzavretá rozhodcovská zmluva je samostatná a bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Text tejto zmluvy bol vopred pripravený veriteľom (do pripraveného tlačiva boli pri uzatváraní zmluvy doplnené iba údaje o úvere a žalobkyni) a predložený na podpis žalobkyni, ktorá nemala reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zmluvné dojednania takejto zmluvy vylúčiť. Aj keď predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnej listine, nebola dojednaná individuálne. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Daná rozhodcovská zmluva v skutočnosti neumožňuje spotrebiteľovi riešiť spory na všeobecných súdoch, pretože o forme konania vždy rozhoduje žalovaný, t. j. veriteľ ako dodávateľ finančných prostriedkov v súvislosti s poskytnutým úverom. Je to práve veriteľ, ktorý si uplatňuje ako dodávateľ žaloby na rozhodcovských súdoch. Možnosť spotrebiteľa obrátiť sa na všeobecný súd je iba teoretická, pretože ak veriteľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, nakoľko on má prvoradý záujem získať exekučný titul, spotrebiteľ už žalobu na všeobecnom súde podať nemôže.

7. Vychádzajúc z obsahu ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák., zmluvná podmienka so spotrebiteľom nie je individuálne dojednaná, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rámci prejednania a rozhodnutia veci v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemá možnosť výberu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, pretože túto možnosť už skôr využil dodávateľ. V danom prípade žalobkyňa nemohla ovplyvniť ani výber rozhodcovského súdu,

pretože v rozhodcovskej zmluve už bol uvedený rozhodcovský súd so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8. Z obsahu textu tejto rozhodcovskej zmluvy nevyplýva pre žalobkyňu možnosť alebo poučenie v tom smere, že nemusí návrh rozhodcovskej zmluvy prijať.

8. Predmetná zmluvná podmienka spôsobuje následne značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pre jej neprijateľnosť je na ňu s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Obč. zák., potrebné hľadieť ako na absolútne neplatnú. Na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci ani konať. Vzhľadom na ust. § 45 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z., súd vzhliadol splnenie predpokladov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zák. č. 335/2014 Z. z., keď je daný dôvod na určenie neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. S poukazom na tieto dôvody, súd prvej inštancie o uplatnenom nároku žalobkyne ako o dôvodnom rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý vzhľadom na skutočnosti uvedené v čl. I. až IV. tohto odvolania požiadal odvolací súd, aby podľa § 389 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 391 ods. 1 napadnutý rozsudok OS Levice sp. zn. 11Csp/4/2015-76 zo dňa 18.05.2017 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obch. zák. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obch. zák., má povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, pretože právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným s prihliadnutím na charakter zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským. Dodatočne nie je možné dovolávať sa inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v danej forme (zmluva o úvere podľa Obch. zák.) sama vlastným konaním vyvolala a iniciovala žalobkyňa. Žalobkyňa v danom prípade zmluvu prioritne uzatvárala ako podnikateľka. V tejto súvislosti dal do pozornosti uznesenie KS v Žiline sp. zn. 7CoE/3/2017-53. Pred uzatvorením zmluvy žalobkyňa predložila žalovanému za účelom preukázania bonity osvedčenie o živnostenskom podnikaní (oprávnení). Princíp contra proferentem zakotvený v ust. § 54 ods. 2 Obč. zák., nie je vhodné aplikovať na daný prípad. Bola to práve žalobkyňa, ktorá do zmluvy vložila rozporné údaje a tie by sa nemali vykladať v neprospech žalovaného.

10. Právnu ochranu spotrebiteľa nie je bezvýnimočne možné aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba, pretože týmto spôsobom by došlo k absolútnemu vylúčeniu aplikácie ust. § 497 a nasl. Obch. zák. Žalobca nemá postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ÚS SE 322/2010-37. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia, čím došlo v konaní pred súdom prvej inštancie k takej vade konania, na ktorú odvolací súd podľa § 380 ods. 2 z úradnej povinnosti prihliada.

11. Rozhodcovská zmluva je v danom prípade uzavretá platne podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z., pričom žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy voči nej žiadne výhrady nemala. Bola uzatvorená nevýhradná rozhodcovská zmluva a preto do úvahy neprichádza aplikácia ust. § 53 ods. 4 Obč. zák. V prípade predmetnej zmluvy ide o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nie je možné, aby išlo o neprijateľnú podmienku naznačovanú OS Levice v napadnutom rozsudku (rozsudok NS ČR zo dňa 19.12.2007 sp. zn. Odo/1222/2005).

12. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolacieho súdu rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006 sp. zn. c-36-04.

13. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedla, že navrhuje odvolaciemu súdu, aby potvrdil rozhodnutie súdu v celom rozsahu, ako vecne správne. Do pozornosti odvolacieho súdu dala rozhodnutia iných krajský súdov a NS SR v Bratislave vydané ohľadne tejto problematiky (rozhodnutie NS SR zo dňa 06.01.2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012 a zo dňa 22.02.2017 sp. zn. 21XECdo/8/2016, rozhodnutie KS v Banskej Bystrici zo dňa 03.12.2014 sp. zn. 2CoE/253/2014 a zo dňa 27.04.2016 sp. zn. 15Co/133/2016 a rozhodnutie KS v Prešove zo dňa 23.02.2017 sp. zn. 20Co/61/2016). Je bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv označiť povinného za podnikateľský subjekt, a ak to nie je možné, napr. že povinný nemá žiadne podnikateľské oprávnenie, účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za

účelom zamestnania, resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa.

14. Žalovaný sa písomne vyjadril k písomnému vyjadreniu žalobkyne k podanému odvolaniu, v ktorom uviedol, že i naďalej je toho názoru, že rozhodcovská zmluva nepredstavuje neprijateľnú podmienku a teda nie je možné ju posúdiť ako neplatnú. Zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzatvoriť nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu tak, že ju podpísali, došlo k individuálnemu dojednaniu a preto ju nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku.

15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 preskúmal odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, zvoliac pritom procesný postup podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), na základe ktorého dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania zo strany žalovaného.

16. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť podaného odvolania žalovaného smerujúceho proti rozsudku OS Levice zo dňa 18.05.2017, č. k. 11Csr/4/2015-76 dospel k tomu záveru, že súd prvej inštancie v danej prejednávanej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý aj následne správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení hmotnoprávnych predpisov. S poukazom na uvedené, odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým aj obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 .

18. Vzniklý právny vzťah medzi stranami tohto sporu na základe zmluvy o úvere zo dňa 08.11.2011 prvoinštančný súd správne vyhodnotil za spotrebiteľský, použijúc pritom výkladové pravidlo zakotvené v ust. § 54 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad v prospech spotrebiteľa. V danom prípade bol dôvod pre aplikáciu ust. § 54 ods. 2 Obč. zák., ktorý spočíval v dvojitom označení žiadateľky o poskytnutie úveru žalovaným. Žalobkyňa bola označená jednak ako podnikateľka s uvedením obchodného mena a príslušného čísla IČA a jednak bola označená aj ako fyzická osoba s uvedením príslušného rodného čísla. Žalovaný v spore neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania tej skutočnosti, že v danom prípade nešlo o spotrebiteľský úver. Ak bolo úmyslom žalovaného skutočne uzatvoriť so žalobkyňou úver, z ktorého finančné prostriedky by žalobkyňa použila na podnikanie, tak potom z jeho strany neexistoval dôvod, aby v úvodných ustanoveniach predmetnej zmluvy o úvere uvádzal žalobkyňu popri podnikateľke, aj ako fyzickú osobu. Vychádzajúc z týchto skutkových zistení súd prvej inštancie daný spotrebiteľský vzťah správne posúdil podľa príslušných ustanovení spotrebiteľského práva (Obč. zák., zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch), a nie podľa príslušných ustanovení Obch. zák., ak v priebehu tohto sporu žiadal žalovaný.

19. Na margo obsahu dojednanej rozhodcovskej zmluvy odvolací súd poznamenáva, že táto spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, čím s poukazom na súčasne platnú úpravu najmä s ohľadom na obsah, Smernice Rady 93/13/EHS predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v dojednanom spotrebiteľskom vzťahu, pretože nebola individuálne dojednaná a preto je

aj súčasne neplatná. Pri konštatovaní takejto neplatnosti daného právneho úkonu, t. j. Rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 08.11.2011 nemohlo dôjsť následne ani k založeniu právomoci rozhodcovského súdu vydať žalobkyňou napadnutý rozhodcovský rozsudok v tejto prejednávanej veci.

20. Vzhľadom na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalovaného ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 s tým, že ich náhradu priznal žalobkyni voči žalovanému v plnom rozsahu, nakoľko žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech.

22. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .