Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-158-2016.pdf
PDF · 134.8 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/158/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom v spore žalobcu: E. O., O..: XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, XXX XX Ž., práv. zast.: STEHURA & partners, v.o.s., Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, zapísanou v parížskom registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, práv. zast.: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., Ružinovská 42, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 36 862 169, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom v rámci Žiadosti/Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 1.10.2010 na sumu 5.321,00 eur je n e p l a t n á.
II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.06.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v rámci Žiadosti/Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 5.321,00 eur je neplatná a náhrady trov konania. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalovaným Žiadosť/Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Žiadosť/Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty dňa X.XX.XXXX na sumu 5.321,00 eur. Žalobca ďalej prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že podpisom vyššie uvedenej zmluvy uzatvoril aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté a boli vopred pripravené žalovaným na príslušnom formulári, je uvedená nečitateľným písmom a na jej existenciu žalovaný žalobcu nijak neupozornil. Ďalej žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalobca ako spotrebiteľ bol v čase vzniku vzťahu so žalovaným nútený uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti, spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa a z tohto dôvodu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a je teda v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ako zabezpečovací inštitút, umožňuje žalovanému ako dodávateľovi, siahnuť na majetkové práva žalobcu ako spotrebiteľa, aj za predpokladu, ak si svoje nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech žalobcu, pričom tento je povinný sa takémuto konaniu žalovaného podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatneného nároku žalovaného. Žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Zrážky zo mzdy začal zamestnávateľ vykonávať žalobcovi od roku 2014. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako vyplýva z formulárovej zmluvy, neobsahuje špecifikáciu pohľadávky, tvoriacej zabezpečený nárok a žalovaný sa prostredníctvom tejto dohody môže domôcť aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím žalobcovi hrozí nebezpečenstvo značnej ujmy, nakoľko príjem z pracovného pomeru je základným prostriedkom pre uspokojovanie základných potrieb zamestnanca. Žalobca nemá k dispozícii žiadnu účinnú formu obrany voči výkonu zrážok zo mzdy, aby tento proces zastavil, okrem bezprostredného zásahu zo strany súdu formou neodkladného opatrenia. Procesom zrážok zo mzdy žalobcovi priamo vzniká majetková ujma, t. j. jeho príjem je každý mesiac krátený o majetkovú hodnotu zrážok zo mzdy, pričom žalobca má za to, že žalovaný nemá na toto plnenie nárok, nakoľko úverová zmluva, ktorú má predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovať, je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Bezprostredne hroziaca ujma vzniká žalobcovi taktiež tým, že zrážky zo mzdy sa vykonávajú na základe neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka neplatné. Zamestnávateľ žalobcu nemôže ukončiť zrážky zo mzdy bez súhlasu žalovaného, a to ani vtedy, ak by mal vedomosť, že sa vykonávajú na základe plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedol, že zo zákonného ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva jeho právny záujem ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov konania.
3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 25C/158/2016-9 zo dňa 30.06.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/12/2017-71 zo dňa 22.02.2017 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v rámci Žiadosti/Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa X.XX.XXXX na sumu 5 321,- eur až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a uložil zamestnávateľovi žalobcu, obchodnej spoločnosti BROCH ADLER Slovakia s.r.o., so sídlom Bytčianska 123, 010 03 Žilina - Považský Chlmec, IČO: 36 435 767 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v rámci Žiadosti/Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa X.XX.XXXX na sumu 5 321,- eur, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd rozhodol, že o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
4. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6Co/12/2017-62 zo dňa 31.01.2017 z dôvodu cezhraničného zlúčenia rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom po pôvodnom žalovanom so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, zapísanou v parížskom registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrením zo dňa 29.03.2017, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 03.04.2017, v ktorom uviedol, že žaloba je nedôvodná. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu bol založený uzatvorením Žiadosti/Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Žiadosti/zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalovaný žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.321,00 Eur. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedol, že žalobca sa poskytnutý úver zaviazal splácať v 72-tich pravidelných mesačných splátkach, splatných 15. dňa v mesiaci každú vo výške 134,43 Eur s tým, že prvá splátka je splatná k 15. Dňu v mesiaci nasledujúcom po poskytnutí úveru. Žalovaným prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedol, že v zmluve o úvere bola v časti E) medzi zmluvnými stranami riadne dohodnutá dohoda o zrážkach zo mzdy a žalobca bol s touto dohodou oboznámený a súhlasil s ňou. Ďalej žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalobca sám požiadal žalovaného o uzatvorenie Zmluvy o úvere a dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi zmluvnými stranami riadne dohodnutá a obojstranne akceptovaná z toho dôvodu má žalovaný za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola riadne uzatvorená a predstavuje slobodnú vôľu oboch zmluvných strán. Žalovaný ďalej prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere má písomnú formu, obsahuje súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok zo mzdy aj rozsah vykonávaných zrážok a zabezpečuj peňažnú pohľadávku a spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu ďalej poukázal na § 137 psím. c) a d) Civilného sporového poriadku, ktorý podľa jeho názoru neumožňuje podanie určovacej žaloby v prípadoch, v ktorých je možné žalovať priamo plnenie. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je dvojstranný právny úkon, pričom právny úkon právna teória vníma ako druh právnej skutočnosti a je potrebné aplikovať § 137 písm. d) CSP, z ktorého výslovne vyplýva, že žaloba o určenie právnej skutočnosti je prípustná, len ak tak ustanovuje osobitný predpis.
6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu replikou zo dňa 23.05.2017, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 23.05.2017, v ktorom uviedol, že naďalej zotrváva na neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na záver Komisie na posudzovania podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21.01.2017, ktorá konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka (dohoda o zrážkach zo mzdy) spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedol, že žalovaný prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy sa môže domôcť vymoženia aj nárokov, na ktoré nemá žiaden nárok a ak by žalovaný nedisponoval predmetnou dohodou musel by si svoj nárok uplatniť na súde, kde by bol s najväčšou pravdepodobnosťou neúspešný. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na ustanovenie § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z., z ktorého vyplýva jeho právny záujem ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky a ďalej uviedol, že naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty.
7. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu duplikou zo dňa 28.07.2017, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 01.08.2017, v ktorej uviedol, že žiada súd, aby žalobu zamietol, nakoľko nie je dôvodná, resp. aby konanie zastavil, nakoľko nie sú splnené procesné podmienky. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že keďže žalobca sa v danom prípade domáha určenia právnej skutočnosti, ktorá v nadväznosti na § 137 písm. d) CSP nevyplýva z osobitného predpisu, je zrejmé, že takýto žalobný návrh je neprístupný a vadný. Ďalej žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že o takomto žalobnom návrhu súd podľa názoru žalovaného nemôže konať a rozhodnúť a poukázal na to, že vada žaloby spočíva v hmotnoprávnej kvalifikácii, čoho priamy dôsledkom je existencia procesnej prekážky na základe čoho žalovaný žiada, aby súd konanie zastavil.
8. Súd nariadil na prejednanie predmetnej veci pojednávanie na deň 20.03.2019. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, žalovaného. Právny zástupcu žalobcu a právny zástupca žalovaného na pojednávaní ospravedlnili neprítomnosť strán sporu. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na zmluvu o spotrebiteľskom úvere a žiadosť, kde pod bodom E je uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa § 551 OZ v platnom znení. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že by chcel poukázať na § 53 a nasl. OZ a na § 37 OZ, kde podľa jeho názoru takáto dohoda nebola individuálne dojednaná ako zmluvná podmienka, nemá charakter individuálnych dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na § 137 písm. e) CSP. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že by chcel poukázať na skutočnosť, že v konkrétnom prípade neexistuje osobitný predpis, ktorý by pripúšťal vyslovene určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a s poukazom na uvedenú skutočnosť, vzhľadom k tomu, že nemáme preukázaný naliehavý právny záujem má za to, že podľa zákona č.160/2015 Z.z. nie je možné vysloviť takýto výrok, pretože neexistuje predpis a naliehavý právny záujem na vyslovenie takéhoto následku. Právny zástupca žalobcu navrhol žalobe ako dôvodnej vyhovieť. Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a to: žaloba, plnomocenstvo, žiadosť o vykonávanie zrážok, potvrdenie, príloha k uvedenému, uznesenie z č.l. 9 spisu, predvolanie z č.l. 16, vyjadrenie z č.l. 35, oznámenie podľa § 64 CSP s prílohami, vyjadrenie z č.l. 45, výpis z obchodného registra, uznesenie z č.l. 62, uznesenie z č.l. 71 spisu, vyjadrenie z č.l. 77 spisu, vyjadrenie z č.l. 81 spisu, vyjadrenie z č.l. 85 spisu a oboznámil sa so spisom sp. zn. 25C/158/2016 a zistil tento skutkový stav:
10. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX Žiadosť/Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Žiadosť/Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty dňa X.XX.XXXX. Z ustanovenia písm. E) vyššie uvedenej zmluvy vyplýva, že žalobca a žalovaný uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Zmluva je oboma stranami podpísaná.
11. Žalovaný listom zo dňa 19.02.2014 označeným ako žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy Vášho zamestnanca adresovaný BROCH ADLER SLOVAKIA, s.r.o., Bytčianska 123, 010 03 Žilina - Považský Chlmec, upovedomil zamestnávateľa žalobcu, že predkladá kópiu Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, ktorej súčasťou Dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená za účelom zabezpečenia splnenie záväzkov zo zmluvy úvere. Zrážky zo mzdy v maximálnej možnej výške povolenej Občianskym súdnym poriadkom v ustanovenia o výkone rozhodnutia pod VS: XXXXXXXXXX žiadajú mesačne poukazovať na bankový účet: XXXXXXXXXX/XXXX, konštantný symbol 168 a to až do zaplatenia zostávajúcej neuhradenej výšky úveru vrátane príslušenstva, ktorá k 19.02.2014 predstavuje čiastku 4.739,58 eur.
12. Z potvrdenie zamestnávateľa žalobcu mal súd preukázané, že zamestnávateľ žalobcu zrazil v prospech žalovaného zo mzdy žalobcu nasledovné sumy: 2/2014 vo výške 47,13 Eur, 3/2014 vo výške 92,70 Eur, 4/2014 vo výške 9/1,89 Eur, 5/2014 vo výške 92,00 Eur, 6/2014 vo výške 92,00 Eur, 7/2014 vo výške 149,70 Eur, 8/2014 vo výške 70,73 Eur, 9/2014 vo výške 70,73 Eur, 10/2014 vo výške 33,50 Eur, 11/2014 vo výške 29,56 Eur, 12/2014 vo výške 50,46 Eur, 1/2015 vo výške 79,35 Eur, 2/2015 vo výške 29,80 Eur, 3/2015 vo výške 38,27 Eur, 4/2015 vo výške 52,28 Eur, 5/2015 vo výške 55,30 Eur, 6/2015 vo výške 43,37 Eur, 7/2015 vo výške 43,37 Eur, 8/2015 vo výške 52,07 Eur, 9/2015 vo výške 63,05 Eur, 10/2015 vo výške 51,59 Eur, 11/2015 vo výške 49,97 Eur, 12/2015 vo výške 29,82 Eur, 1/2016 vo výške 23,73 Eur, 2/2016 vo výške 19,77 Eur, 3/2016 vo výške 26,36 Eur, 4/2016 vo výške 21,41 Eur, t.j. celkom vo výške 1.499,88 Eur.
13. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, a 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 53a OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
16. Podľa § 53c OZ, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
17. Podľa § 53d OZ, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.
18. Podľa § 54 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
19. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
20. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
22. Podľa § 551 ods. 1, 2 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
23. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
24. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
25. Podľa § 137 písm. c) a d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu
26. Nesporné je, že žalobca so žalovaným uzavreli spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva bola vyhotovená na formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami vopred pripravenými vrátane úverových zmluvných podmienok bez možnosti žalobcu meniť text a podmienky zmluvy, patrí táto úverová zmluva podľa obsahu nepochybne medzi spotrebiteľské zmluvy. Je to typová zmluva, v ktorej spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah a podmienky zmluvy. Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa mal za účel zosúladiť slovenské zmluvné práva s európskym spotrebiteľským právom, hlavne s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Občiansky zákonník účinný od 13.04.2006 právne upravil spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasledujúce. Súd konštatuje existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti oboch dohôd v tomto konaní, nakoľko iba týmto spôsobom sa mohlo odstrániť neisté právne postavenie žalobcu, spočívajúce predovšetkým v tom, že žalobca na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy nevedel, akú dlžnú sumu má žalovanému uhradiť. Predmetná dohoda neobsahuje výšku mesačnej splátky, ktorú má zamestnávateľ žalobcovi zraziť z jeho mzdy a neuvádza dokedy má toto splácanie trvať, iba neurčito obsahovala dojednanie, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby úplného splatenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva. Takéto znenie dohody o zrážkach zo mzdy k istote právneho postavenia žalobcu nenasvedčuje. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, keď len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky zo mzdy. Určovanie neplatnosti takejto dohody sa odvíja od posúdenia prijateľnosti, resp. neprijateľnosti takejto dohody ako zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Práve takouto dohodou o zrážkach zo mzdy sa obchádza súdne konanie o skutočnej výške pohľadávky, ktorú je žalobca žalovanému dlžný. Práve takáto určovacia žaloba poskytne žalobcovi v postavení spotrebiteľa ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, z čoho vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je i v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 11. 2015 sp. zn.8Cdo/483/2014). Taktiež existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o poskytovaní služieb, nakoľko postavenie žalobcu je aj v tomto smere neisté, nakoľko nie je zrejmé, akú sumu dochádza k zrážaniu zo mzdy žalobcu. S poukazom na § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. naliehavý právny záujem nie je ani potrebné preukazovať, nakoľko právo domáhať sa neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy vyplýva z osobitného predpisu.
27. Súd preto považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú. V prvom rade pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež preto, že ju posúdil ako formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, keďže žalobca pri jej podpise nemala na výber, jej uzatvorenie si osobitne nevyjednal a nemohol ovplyvniť jej obsah, čo má za následok jej neplatnosť aj podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd uvádza, že neurčitosť spočíva v tom, že z dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva, aká bude výška konečnej pohľadávky, ktorá mala byť zrážkami zo mzdy uspokojovaná. Na základe zistenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je dostatočne určitá v časti zabezpečenej pohľadávky, nie je možné prijať iný záver, ako záver o neprijateľnosti zmluvnej celej dohody, keďže určenie pohľadávky, ktorá má byť zrazená je obsahovou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.
28. Súd vyhodnotil, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so žalobcom ako spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná, žalobca musela akceptovať uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy o úvere, inak by mu úver nebol poskytnutý. Už len samotné dojednanie, ktoré bolo spotrebiteľovi vnútené mimo jeho vôľu a mimo jeho vedomosť, ktoré zásadným spôsobom znevýhodňuje jeho postavenie, možno považovať za dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Dohodou o zrážkach zo mzdy si veriteľ zabezpečil účinný právny nástroj na vymoženie nároku voči dlžníkovi, a to závislého výlučne len na jeho iniciatíve a jeho jednostranných tvrdeniach. Na základe uvedených je zrejmé, že je na vôli veriteľa, kedy a či vôbec predloží zamestnávateľovi dlžníka dohodu o zrážkach zo mzdy, navyše bude tvrdiť, že je potrebné zrážky vykonávať, a najmä na vymoženie dlžnej sumy, ktorú sám určí, pričom zrážky zo mzdy dlžníka musí zamestnávateľ vykonávať odo dňa predloženia dohody o zrážkach zo mzdy na základe nejudikovaného titulu. Dlžník nemá pritom možnosť vykonávaniu zrážok zabrániť inak, ako iniciovaním súdneho konania. Až v konaní vo veci samej sa môže spotrebiteľ brániť právnym účinkom dohody a vykonávaniu zrážok z jeho mzdy, a to tvrdením a preukazovaním, či takto uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy obstojí z hľadísk zákonných kritérií podľa ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka (predovšetkým danosť vôle a vedomosti dlžníka uzatvoriť takýto dvojstranný právny úkon, existencia jeho súhlasu a vôle s vykonávaním zrážok), podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka o platnosti právneho úkonu, alebo či takúto klauzulu je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve; taktiež, že takáto dohoda je právnym prostriedkom veriteľa na vykonávanie núteného plnenia od dlžníka, na ktorý ale nemá veriteľ zákonný nárok. Dohodu o zrážkach zo mzdy súd vyhodnotil ako neprimeranú požiadavku žalovaného disponovať s jeho majetkom, ktorá nespĺňa zákonom požadované kritériá pre platnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to jednak individuálne nezameniteľne identifikovať pohľadávku žalovanej strany a určenie rozsahu zrážok zo mzdy takým spôsobom, aby z citovanej dohody nemohlo dôjsť k svojvoľnému, resp. nejednoznačnému spôsobu realizácie zrážok zo strany zamestnávateľa žalobcu. Z predmetnej dohody nie je zrejmé, pre akú sumu (istiny a príslušenstva), je možné takéto zrážky vykonávať a tieto skutočnosti spôsobujú značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná z dôvodu jej nedostatočnej určitosti v časti zabezpečenej pohľadávky. V samotnej dohode predovšetkým absentuje výška dlžnej sumy, uvedenie výšky mesačnej splátky, bez celkovej dlžnej sumy a dátumu ukončenia zrážok zo mzdy, je absolútne nepostačujúce a pre určenie platnosti tejto dohody, nedostatočné. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá mala byť uzavretá medzi stranami sporu, je nesporne právnym úkonom, ktorý musí spĺňať základné atribúty právneho úkonu uvedené v ustanovení § 37 Občianskeho zákonníka. Pre absenciu podstatných skutočností (výška dlžnej sumy, dátum, dokedy sa zrážky zo mzdy budú realizovať), predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy nebolo možné určiť za určitú a zrozumiteľnú, ktorá skutočnosť má za následok vyhlásenie posudzovanej dohody o zrážkach zo mzdy, za neplatnú. Navyše, predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola aj následne zákonom v spotrebiteľských zmluvách, vyhlásená za neprijateľnú ustanovením § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa. Je nesporné, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa 01.10.2010, pričom predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 01. mája 2014. K tomuto ustanoveniu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia, z ktorého záveru vyplýva, že ustanovenie nadobudlo účinnosť k tomuto dátumu a súd je povinný ho pri rozhodovaní aplikovať aj na dovtedy uzavreté právne úkony. Neurčitosť obsahu dohody, okrem neuvedenia celkovej výšky dlžnej sumy, ale aj v tom, že nebola časovo obmedzená a vzťahovala sa až do momentu, keď žalovaný uzná za vhodné oznámiť zamestnávateľovi žalobcovi, že jeho pohľadávky sú splatené. Vo všeobecnosti totiž platí, že ak sú splnené predpoklady pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu, súd má povinnosť prihliadať na ňu z úradnej povinnosti, a neprijateľnými podmienkami sa už nemusí zaoberať.
29. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že z obsahu predmetnej dohody je zrejmé, že išlo o vopred dodávateľom pripravený formulár. Taktiež súd uvádza, že predmetná dohoda je formulárovou zmluvou, ktorá bola veriteľom vopred pripravená. Súd je toho názoru, že predmetné dojednania nespĺňajú podmienku individuálnosti dojednania, veriteľ (žalovaný) žiadnym spôsobom nepreukázal, že tieto podmienky boli so žalobcom ako dlžníkom riadne prejednané a osobitne dohodnuté, preto nezakladajú splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa.
30. Ďalším dôvodom neplatnosti podľa súdu je skutočnosť, že z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva nemožnosť a absencia oprávnenia túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať zo strany žalobcu, teda dlžníka, resp. od nej odstúpiť, či iným spôsobom jednostranne ukončiť.
31. Súd zdôrazňuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala, keďže uvedené náležitosti absentovali. Bolo potrebné pritom vychádzať najmä z toho, že „v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku“ (uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 12. 2017 sp. zn. 25 Co/390/2017). Okrem toho Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpisované súčasťou Žiadosť/Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Žiadosť/Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, a preto bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že dohoda bola podpisované v čase zníženej bdelosti, kedy sa žalobca zameriaval na získanie finančných prostriedkov a nie na kontrolu zabezpečovacieho prostriedku žalovaného. Naviac, je potrebné skonštatovať, že predmetná dohoda nepodlieha žiadnej kontrole, nie je v nej uvedená, teda dohodnutá, žiadna suma, ktorá by predstavovala maximálnu výšku zabezpečenia zmluvy o úvere, preto pôsobí neprijateľne voči žalobcovi. Navyše súd poukazuje aj na nedostatok vôle žalobcu uzatvoriť tento právny úkon ako uviedol, že o predmetnej dohode nebol upovedomený ani s ňou oboznámený a teda nemala vedomosť o tom, že takéto dokumenty podpisuje. Uvedené spôsobuje neplatnosť aj pre nedostatok vôle.
32. Žalovaný poukázal na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky, ktorého uplatnenie nepredpokladá žiadne súdne rozhodnutie a že prostredníctvom neho sa pristupuje k úhrade splátok úveru. V tomto smere súd konštatuje, že dohodu o zrážkach zo mzdy právny poriadok SR ako aj právo Európskej únie nezakazuje, je to prostriedok zabezpečenia záväzkov, jeho uplatnenie nepredpokladá žiadne súdne rozhodnutie a taktiež prostredníctvom neho sa pristupuje k úhrade splátok úveru, avšak tento inštitút musí spĺňať zákonom stanovené predpoklady, tak aby ochrana slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa bola zabezpečená a to jednak z hľadiska jeho určitosti ako aj prijateľnosti. Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje aj ochranu spotrebiteľa podľa článku 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na úroveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života. Uvedená smernica vychádza tiež z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únii z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a SalvatEditores, C-240/98 až C-244/98). V tomto smere je potrebné poukázať na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, hoci bola uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Občiansky zákonník v § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť vopred oboznámiť pred podpisom zmluvy a nemohol ovplyvniť jej obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ak má byť súdmi akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Žalovaný ako veriteľ formulárovým ustanovením do prejavu vôle žalobcu k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere, o uzavretie ktorého len mal záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Samotná dohoda predložená žalovaným o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na nútenej subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Z tohto dôvodu je potom potrebné poskytnúť žalobcovi ako spotrebiteľovi ochranu s ohľadom existencie nebezpečenstva, že na základe zrážok zo mzdy na základe dohody sa umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí byť braný ohľad. Uvedená dohoda sa tak stáva inštitútom, ktorý umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V opačnom prípade by inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval veriteľovi dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým orgánom. Bez toho, aby súdny orgán vyhodnotil skutočnú existenciu a výšku dlhu, si takúto výšku cez dohodu o zrážky zo mzdy diktuje veriteľ sám a vykonávajú sa tak zrážky zo mzdy dlžníka, pričom dlžník nemá možnosť priamo ich zastaviť. Ustanovenie dohody o zrážkach zo mzdy sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a sú v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keď žalobca v čase vzniku úverovej zmluvy bol nútený uzatvoriť i dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. podpísanie tejto dohody podmieňovalo poskytnutie úveru. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Posilnenie ochrany spotrebiteľa v uvedených prípadoch podporil zákonodarca zavedením nového ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01. 05.2014, v zmysle ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúcej alebo inej osoby, iba žeby táto dohoda bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol riadne poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Takéto skutočnosti v konaní neboli preukázané zo strany žalovaného neboli. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že nebola s ním individuálne dojednaná.
33. Súd ďalej konštatuje, že vnútroštátne právo si upravilo podmienky použitia tohto inštitútu a to tak, že jednak musí spĺňať všeobecné podmienky týkajúce sa právnych úkonov ako aj podmienky týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a to aby tento inštitút nebol v neprospech spotrebiteľa a nebol neprijateľnou podmienkou v neprospech spotrebiteľa. Súd s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie konštatuje, že v tomto prípade zistil absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy) podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobnému návrhu ako skutkovo a právne dôvodnému vyhovel
34. Podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.