Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-7S/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a členov senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: ŠK Cassovia, s.r.o., IČO: 31 394 931, A. XX, XXX XX B., C. D., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Peter Majerník, advokát, so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, Slovenská republika, IČO: 31394931, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 94103 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO: 54 669 464 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101890656/2020 zo dňa 02.12.2020, vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016 a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR číslo 101890656/2020 zo dňa 02.12.2020 a vec vracia žalovanému na nové konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Správca dane vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu na DPH za obdobie október 2016 o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 101075693/2018. Tento bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zaslaný žalobcovi a dňom doručenia žalobcovi t.j. dňa 11.06.2018 bola ukončená daňová kontrola. Žalobca - daňový subjekt podal k zisteniam uvedeným v protokole svoje vyjadrenie a to dňa 28.06.2018 kde uviedol pripomienky k zisteniam a navrhol nové dôkazy.

2. Na základe pripomienok vykonal správca dane vo vyrubovacom konaní ďalšie šetrenia a to v zmysle Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010/EU zaslal do ČR žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií za účelom výsluchu svedka spoločnosti Bolteklin, s.r.o.. Zároveň správca dane požiadal nadriadený orgán o predlženie lehoty o 3 mesiace vzhľadom na zložitosť prípadu.

3. Dňa 26.09.2018 správca dane prerušil konanie za obdobie 06-12/2016 z dôvodu prebiehajúcej medzinárodnej výmeny informácií podľa Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010/EU, ktoré dôvody prerušenia pominuli dňa 13.11.2018 kedy správca dane obdržal požadované informácie. Následne dňa 11.01.2019 prebehlo prerokovanie pripomienok k protokolu - výsledky zachytené v zápisnici zo dňa 11.01.2019.

4. Rozhodnutím číslo 100262661/2019 zo dňa 22.01.2019 správca dane určil žalobcovi rozdiel na DPH vo výške 6 669,-EUR, proti ktorému podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutie správcu dane zrušil z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu a nedostatočného vyhodnotenia a vrátil vec správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie.

5. Vo vyrubovacom konaní správca dane vykonal ďalšie dokazovanie s výsledkami ktorého oboznámil žalobcu a následne vydal rozhodnutie číslo 100370289/2020, a to dňa 06.02.2020, ktorým určil žalobcovi rozdiel na DPH vo výške 6 669,- EUR ( žalobca si uplatnil nadmerný odpočet vo výške 370,69 EUR, správca dane zistil daň vo výške 6 298,31 EUR ). Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie tohto rozhodnutia boli závery správcu dane o tom, že daňový subjekt porušil ustanovenie o dani z pridanej hodnoty tým, že v zdaňovacom období august 2016 neoprávnene odpočítal daň vo výške7 210,69,- EUR na základe dokladov - faktúr číslo 20160360 až číslo 20160372 od spoločnosti L&K- media, s.r.o. za reklamné spoty pre jednotlivých konečných dodávateľov.

6. Správca dane z vykonaného dokazovania uzavrel, že služby - reklamné spoty boli odvysielané v Rádiu Šport a Šport Stream v zdaňovacích obdobiach 06-12/2016 a boli realizované pre odberateľov : INCO-AG s.r.o.; Spirits s.r.o.; Pavol Mitro -MIPA, s.r.o.; FineSpeed s.r.o.; LUNYS s.r.o.; STAVPEK s.r.o.; Ing. Marián Robb - STAVPEK, S.R.International export - import s.r.o., CASO TRANS s.r.o., AVION Real s.r.o., PAPIER SERVIS s.r.o., TOMCAT PLUS spol. s .r.o., ROKO s.r.o.; SZITI s.r.o., kontrolovaného daňového subjektu - žalobcu a to subdodávateľským spôsobom - sprostredkovane.

7. Správca dane na základe vykonaného dokazovania zostavil reťazec sprostredkovania dodania reklamných služieb : Rádio Šport s.r.o. › ŠPORT PRODUKCION s.r.o. › YOPI Agency s.r.o. › V.O.I.C.E s.r.o. › Boltekin s.r.o. › A.P.Trade s.r.o. › J&A ENGINEERINg,CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. › L&K - media s.r.o. › ŠK Cassovia, s.r.o.

8. Z dôvodu, že u priameho dodávateľa žalobcu a jeho subdodávateľa nebola preukázaná reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení, preveroval správca dane zdaniteľné obchody aj u ďalších osôb zúčastnených v reťazci.

9. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že nepopiera reálne odvysielanie reklamných spotov spoločnosťou Rádio Šport s.r.o., ale spochybňuje celý obchodný reťazec, v ktorom došlo k navýšeniu ceny za predaj reklamného spotu, reklamného balíka, reklamného priestoru. Správca dane spochybnil dodanie služieb - odvysielanie reklamných spotov v rádiu Rádio Šport daňovým subjektom

- dodávateľom uvedeným na faktúre - spoločnosťou L&K - media s.r.o. v prospech kontrolovaného daňového subjektu. Správca dane konštatoval, že v danom prípade nebolo preukázané, že služby dodal subdodávateľsky deklarovaný dodávateľ. Uzavrel, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kontrolovaný daňový subjekt je súčasťou umelo vytvoreného reťazca spoločností, ktoré fakturačne nakupovali a predávali reklamné služby bez pridania akejkoľvek hodnoty s neúmerne niekoľkonásobným navýšením ceny.

10. Tieto jeho závery vychádzali zo zistení správcu dane o majetkovej a personálnej prepojenosti spoločností, kde E. F. G., ktorý bol konateľom a spoločníkom žalobcu v čase vystavenia faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH, ako aj v čase vykonania daňovej kontroly a ktorý bol zároveň v tomto období predsedom predstavenstva spoločnosti JKPM a.s., ktorá je spoločníkom v spoločnostiach Rádio Šport s.r.o. ako aj v spoločnosti ČH HORNETS PRODUCTION s.r.o., ktorej bol predaný vysielací čas a priestor v Rádiu Šport. Správca dane v zisteniach uviedol, že spoločnosť ČH HORNESTS PRODUCTION s.r.o. nakupovala reklamný priestor za neúmerne vysokú cenu do spoločnosti L&K - media, s.r.o. Zároveň správca dane spochybnil reálnosť deklarovaných obchodov zapojením spoločností V.O.I.C.E s.r.o. › Boltekin s.r.o. › A.P.Trade s.r.o. › J&A ENGINEERING,CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. › L&K - media s.r.o. z dôvodu zmeny konateľov u jednotlivých dodávateľov a zlúčenia spoločností s inými obchodnými spoločnosťami. Správca dane má za to, že časté zmeny v spoločnostiach týkajúcich sa deklarovaného zdaniteľného obchodu sú z daňového pohľadu jedným z faktorov preukazujúcich nestabilitu a vierohodnosť konaní daňových subjektov, ktoré dodanie predmetnej služby deklarovali resp. fakturovali v reťazci dodávok, a preto aj doklady a tvrdenia týchto subjektov nepovažoval správca dane za relevantné a vierohodné. Správca dane v rámci zistení ďalej uviedol, že v prípade deklarovaných služieb, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH malo ísť o

sprostredkovanie reklamnej služby, ktorú nedodal dodávateľ žalobcu - spoločnosť L&K - media, s.r.o. ani jeho dodávateľ J&A ENGINEERING, s.r.o., ale ju mala dodať ďalšia subdodávateľská spoločnosť, čo vyplynulo z výpovede konateľky spoločnosti L&K - media, s.r.o. . K záveru o nesplnení podmienok pre priznanie odpočtu DPH viedli správcu dane aj ďalej zistenia týkajúce sa subdodávateľských spoločností a to tá skutočnosť, že spoločnosť Boltekin s.r.o. nemá zamestnancov, skutočnosť týkajúca sa výmazu obchodnej spoločnosti A.P.Trade s.r.o. z obchodného registra - jej posledný právny nástupca - spoločnosť Hedge Fund s.r.o. s konateľom občanom Rumunska sa stala nástupníckou spoločnosťou ďalších 92 spoločností, odmietnutie výpovede zo strany bývalého konateľa spoločnosti A.P.Trade s.r.o. H. G. čo podľa správcu dane znemožnilo preveriť reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov, nepredloženie účtovných a daňových dokladov spoločnosťou J&A ENGINEERING, s.r.o. , nezhodnotenie ani nerozšírenie pôvodného predmetu dodávky u spoločností V.O.I.C.E s.r.o. › Boltekin s.r.o. › A.P.Trade s.r.o. › J&A ENGINEERING,CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. › L&K - media s.r.o. - tieto spoločnosti len vystavili faktúry o predaji predmetného reklamného priestoru posledný deň v mesiaci s dňom dodania v ten istý deň a každá ďalšia dodávka bola realizovaná s vyššou cenou. Vychádzajúc z týchto zistení správca dane uzavrel, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených žalobcom sa neuskutočnili tak, ako to žalobca deklaroval.

11. Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného číslo 101890656/2020 zo dňa 02.12.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane.

12. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia popísal správcom dane zistený skutkový stav ako aj jeho zistenia a závery a vyjadril sa k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní a to : k prenosu dôkazného bremena, k poukazu na podvodné konanie, k hodnoteniu cenotvorby jednotlivých daňových subjektov, k odmietnutiu vypočuť I. J., a k tvrdenej pasivite žalobcu. Žalovaný prijal záver o tom, že správca dane oprávnene podriadil obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených daňovým subjektom so záverom, že sa neuskutočnili tak, ako to deklaruje daňový subjekt. Dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z dodania daňových služieb, na vyššom stupni sa jednalo iba o fakturáciu fiktívnej hodnoty služby, o formálny obchod s reklamnými službami, pri ktorom pridaná hodnota nevznikla a daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočet DPH. Naviac oproti záverom správcu dane žalovaný v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že tvrdenia daňového subjektu - žalobcu ohľadom toho, že mal so spoločnosťou L&K - media, s.r.o. dlhodobé preverené obchodné vzťahy nie sú pravdivé, nakoľko spoločnosť L&K - media, s.r.o. bola do obchodného registra zapísaná až 15.01.2016, čo je zrejmé z informatívneho výpisu z obchodného registra, pričom k uzavretiu Zmluvy o zverejnení reklamy s touto spoločnosťou malo dôjsť dňa 18.12.2015. Z informatívneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka číslo 119293/B, Oddiel : Sro je podľa žalovaného zrejmé, že obchodný názov spoločnosti s IČOm : 46815384 bol do 14.01.2016 diniki, s.r.o. so sídlom na adrese: B., K. C. XXX/XX a jej spoločníkom a konateľom bol B. L.. Záverom žalovaný uviedol, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítane dane nie z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode, ale z dôvodu porušenia v spojení s s tým, že právo na odpočítanie dane je spojené so skutočným dodaním tovaru alebo poskytnutím služieb tak, ako je uvedené na faktúre - osobou uvedenou na faktúre a ak k takému dodaniu nedôjde, nevznikne právo na odpočítanie dane.

II.

Správna žaloba

13. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, v ktorej namieta nesprávne právne posúdenie veci žalovaným ( žalobný dôvod podľa písmeno c) ), nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ( žalobný dôvod podľa písmeno d) ), to, že zistenie skutkového stavu žalovaným nebolo postačujúce na riadne posúdenie veci ( žalobný dôvod podľa písmeno e) ), to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej moci je v rozpore s administratívnymi spismi ( žalobný dôvod podľa písmeno f) ) a má za to, že v konaní boli porušené ustanovenia o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia ( žalobný dôvod podľa písmeno g) ).

14. V námietke nesprávneho právneho posúdenia žalobca poukazuje na to, že žalovaný sa pri rozhodovaní neriadil ústavnými princípmi uvedenými v ňom citovaných rozhodnutiach Ústavného súdu, a preto je jeho rozhodnutie svojvoľné a arbitrárne, výklad právnej normy tak, ako ho predostrel žalovaný

je v ústavne nesúladný a spôsob jeho použitia je v danom prípade v hrubom rozpore s obsahom a zmyslom právnej normy. Má za to, že v daňovom konaní uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal, že služby - odvysielanie reklamných spotov , ktoré si od spoločnosti L&K - media, s.r.o. objednal mu boli touto spoločnosťou riadne dodané. Pokiaľ žalovaný spochybňuje nárok na odpočítane DPH iba z dôvodu pochybností, ktoré majú svoj základ v konaní iných obchodných spoločností, je namieste aplikovať rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 ( Optigen), C-355/03 ( Fulcrum elektronics ) a C-484/03 ( Bond house ) ako aj ďalšie. V ďalšom poukázal na princíp dôkazného bremena v daňovom konaní. Má za to, že z rozsahu dokazovania vykonaného správcom dane nemožno vyvodiť záver, že žalobca v súvislosti s preukazovaním dodania deklarovaných plnení neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ sa týka okolností majúcich pôvod na strane dodávateľskej spoločnosti. Žalobca má za to, že naplnil všetky podmienky na priznanie práva na odpočítanie dane - tak formálne - túto podmienku žalobca správcovi dane preukázal a to faktúrou, ktorú má správca dane k dispozícii, pričom má k dispozícii aj podklady k Mediálnej kampani, Knihy záväzkov, Zmluvu o zverejnení reklamy či výpis z bankového účtu a taktiež splnil aj vecnú podmienku, keď dodané služby boli preukázané mediálnymi plánu a napokon sám správca dane v rozhodnutí uvádza, že nepopiera reálne dodanie predmetných služieb. Taktiež ani žalovaný v rozhodnutí nepopiera reálne dodanie služieb, nakoľko k odvysielaniu spotov reálne došlo v Rádio Šport, čo v konaní bolo preukázané. Žalovaný však ( rovnako ako aj správca dane ) spochybňuje dodávky za odvysielanie reklamných spotov v rámci celého reťazca, čím podľa neho došlo k umelému navýšeniu ceny. Správne orgány tak nesprávne vyhodnotili splnenie podmienok pre odpočet DPH podľa a . V závere ešte poukázal na to, že je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ žalobcu dopustil podvodného konania alebo nie. Skutočnosť, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom alebo prípadne vedel, alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie je dôkazným bremenom správcu dane.

15. V námietke nesprávneho právneho posúdenia žalobca poukazuje aj na to, že žalovaný nesprávne právne posúdil prevod obchodného podielu a zmenu obchodného mena a sídla spoločnosti diniki, s.r.o. so sídlom Trieda SNP 522/55, Košice na spoločnosť L&K media, s.r.o. keď konštatoval neexistenciu spoločnosti L&K - media, s.r.o. v deň podpisu Zmluvy o zverejnení reklamy s touto spoločnosťou. Podľa žalobcu tu išlo po právnej stránke o prevod obchodného podielu a zmenu obchodného mena a konateľa spoločnosti. Z listín, ktoré sa nachádzajú v Zbierke listín Obchodného regitra je zrejmé, že rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti diniki, s.r.o. už zo dňa 11.12.2015 došlo k prevodu obchodného podielu spoločníka Karola Denemarka na Ing, M. B., ktorá bola týmto rozhodnutím ustanovená aj za konateľku spoločnosti, pričom jej ustanovenie do funkcie je účinné dňom 11.12.2015. Predmetným rozhodnutím došlo aj k zmene sídla spoločnosti, ako aj k zmene obchodného mena a zmene zakladateľskej listiny spoločnosti a všetky tieto zmeny sú datované k 11.12.2015. Tieto skutočnosti si správca dane mohol overiť z listín z Obchodného registra. Zmluva o zverejnení reklamy zo dňa 18.12.2015 uzatvorená medzi žalobcom ako daňovým subjektom a spoločnosťou L&K-media, s.r.o. nemôže byť dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočítanie DPH. Za uvedenú spoločnosť už od 11.12.2015 vystupovala konateľka Ing. Kišidaiová. V konečnom dôsledku tá skutočnosť, že do Obchodného registra ešte nebola fakticky k 01.01.2016 zapísaná zmena obchodného mena a sídla dodávateľa nemôže byť na ťarchu žalobcu, nakoľko žalobca vedel, že v tejto spoločnosti dochádza k zmenám a bol o nich informovaný a spoločnosť uzatvárala obchodné zmluvy už pod novým obchodným menom.

16. V námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalobca uvádza, že ani po preštudovaní protokolu ani po preštudovaní rozhodnutia správcu dane a žalovaného nie je zrejmé, z akých logických úvah a dôkazov správca dane ako aj žalovaný vyvodili závery nimi prezentované v rozhodnutiach. Obe rozhodnutia sú chaotické a sú v nich opakovane uvádzané vykonštruované závery bez akejkoľvek opory vo vykonaných dôkazoch. Má za to, že tak správca dane ako aj žalovaný žiadnym spôsobom nereagovali na pripomienky žalobcu uvedené v jeho vyjadreniach a ani na tie, ktoré boli obsiahnuté v odvolaní.

17. V námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu a zároveň aj v námietke toho, že zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi žalobca uvádza, že správca dane ani žalovaný nepopreli dodanie služieb a nimi zistený skutkový stav ktorí ich viedol k záveru o tom, že z dôvodu zmien v spoločnostiach, ktoré tvoria obchodný reťazec mu nebolo priznané právo na odpočet DPH. Poukázal na to, že správca dane má k dispozícii hmotne zachytený výsledok, ktorý v konečnom dôsledku ani nespochybnil ak zistil reťazec tak nepreukázal vedomosť o podvodnom konaní jeho dodávateľa a ani netvrdí, že by mohlo dôjsť k podvodnému konaniu - poukazuje na to, že nárok na odpočet nemôže

byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je predchádzajúca transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nemôže vedieť alebo nevie a každá transakcia musí byť posudzovaná samostatne ( viď rozsudok Optigen ). prepojenia predchádzajúcich spoločností sú vo vzťahu k žalobcovi irelevantné . Podľa žalobcu všetky zmeny v spoločnostiach, na ktoré poukazuje tak správca dane ako aj žalovaný nastali až po kontrolovanom zdaňovacom období . Žalobca ako daňový subjekt nemal vedomosť o žiadnom fakturačnom reťazci a žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že bol zapojený do reťazca spoločností.

18. V námietke porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy žalobca uviedol, že argumentácia o neexistencii spoločnosti L&K - media s.r.o. ako dôvod pre nepriznanie nároku na odpočet DPH sa prvý krát objavila až v rozhodnutí žalovaného. Ide o novú argumentáciu, ktorá nebola obsiahnutá v protokole z daňovej kontroly. Takýmto postupom žalovaný odňal žalobcovi možnosť relevantnej obrany voči dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie DPH.

III.

Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.05.2021 navrhol žalobu zamietnuť. Má za to, že správca dane pri dokazovaní a hodnotení skutkového stavu vychádzal zo zásad daňového konania. Žalobné dôvody sú totožné s odvolacími dôvodmi. Opätovne žalovaný uviedol, že odpočet DPH mu nebol priznaný nie z dôvodu účasti na daňovom podvode, ale z dôvodu, že daňový subjekt postupoval v rozpore s § 49 v spojení s § 51 ods.1 zákona o DPH. Pokiaľ ide o personálnu a majetkovú prepojenosť subjektov zúčastnených na preverovanom obchode, táto bola jednoznačne preukázaná. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný až vo svojom rozhodnutí uviedol argumentáciu o neexistencii spoločnosti L&K - media, s.r.o. žalovaný poukázal na to, že táto skutočnosť je všeobecne známa z výpisu z Obchodného registra SR a žalovaný túto informáciu hodnotil ako jednu z informácii, ktoré prispeli k vytvoreniu celkového obrazu v podobe organizovaného obchodovania v zistenom reťazci. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávnej aplikácii právnych predpisov žalovaný uviedol, že daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku a vyvodené závery odpovedajú zistenému skutkovému stavu. Taktiež nie je dôvodná námietka nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie je v súlade s ustanoveniami § 63 Daňového poriadku, vychádza zo stavu zisteného v daňovom konaní, má všetky formálne a obsahové náležitosti a je vydané orgánom oprávneným na rozhodovanie o odvolaní a žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s odvolacími námietkami.

IV.

Replika žalobcu

20. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou, v ktorej poukázal na to, že za podstatné v tomto konaní je potrebné považovať posúdenie otázky, či postup správcu dane v prejednávanej veci zodpovedal zásadám zákonnosti a primeranosti ( proporcionality ) zásahov správcu dane voči daňovému subjektu. Uviedol, že správca dane vyčerpal takmer celú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, ktorá trvala od 27.06.2017 do 11.06.2018 teda 349 dní a od začatia daňovej kontroly až po vydanie konečného rozhodnutia tak uplynulo spolu 1 255 dní ( 3 a 1/2 roka ), pokiaľ sa do toho neráta prerušenie konania od 29.04.2020 do 30.09.2020 tak je to 1099 dní ( viac ako 3 roky ) .Správca dane vo vyrubovacom konaní vykonával úkony a zabezpečoval dôkazy, ktoré mal realizovať v rámci daňovej kontroly a na ten účel opakovane a neprimeranie predlžoval lehotu na rozhodnutie a prerušoval konanie. Takýto postup správcu dane považuje žalobca za postup v rozpore so zásadami daňového konania.

V.

Duplika

21. Replika bola zaslaná žalobcovi na dupliku, ten však na ňu nereagoval.

VI.

Konanie na správnom súde

22. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

23. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 28.05.2024, na ktorom rozhodol v neprítomnosti zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorí svoju neprítomnosť riadne a včas ospravedlnili a nežiadali o odročenie termínu pojednávania.

VII.

Relevantná právna úprava

24. Podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

25. Podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

26. Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

27. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

28. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

29. Podľa § 24 ods.3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

30. Podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

31. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

32. Podľa § 45 ods.1 písmeno a) bod 1 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly.

33. Podľa § 45 ods.1 písmeno a) bod 2 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec.

34. Podľa § 45 ods.1 písmeno f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

35. Podľa o dani z pridanej hodnoty Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

36. Podľa o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

37. Podľa o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

38. Podľa písmeno a ) o dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

39. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

40. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VIII.

Právny názor správneho súdu

41. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

42. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že žalovaný síce uviedol svoju právnu úvahu v odôvodnení rozhodnutia, ktorou sa spravoval pri vysporiadaní sa s jednotlivými námietkami žalobcu, ale jeho rozhodnutie rovnako ako aj rozhodnutie správcu dane sú založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu vo vzťahu k ustáleniu svojich právnych záverov o tom, že žalobca porušil ustanovenia a v nadväznosti na ustanovenie o dani z pridanej hodnoty a v nadväznosti aj na platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania odpočtu dane z pridanej hodnoty a zároveň má súd za to, že žalovaný vec vzhľadom na platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ aj nesprávne právne posúdil a zároveň sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu ohľadom splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu DPH, a teda žaloba žalobcu je dôvodná.

43. V danom prípade však žalovaný nepostupoval dôsledne pri vyhodnocovaní splnenia podmienok na priznanie odpočtu DPH a súd konštatuje, že jeho správna úvaha prezentovaná v napadnutom preskúmavanom rozhodnutí nemá požadovanú kvalitu, nakoľko dostatočným spôsobom žalobcovi ako účastníkovi konania z neho nemohlo byť objektívne zrejmé, prečo v súlade s platnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ o nepriznaní odpočtu DPH konštatoval žalobcom porušenie ustanovení a v nadväznosti na ustanovenie za situácie, keď konštatoval existenciu plnenia deklarovaného predloženými faktúrami, z ktorých si uplatnil právo na odpočet DPH. V dôsledku tohto pochybenia žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia.

44. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať aj na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. z 30.06.2022, ktorý právny názor v ňom obsiahnutý predstavuje významný judikatúrny posun vo vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania služieb deklarovaných dodávateľom v prípade, ak správca dane oprávnene spochybní ich vykonanie subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa. V tomto smere poukázal Najvyšší správny súd SR na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, z ktorého vyplýva, že v prípade spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Keďže správca dane ani žalovaný v kontexte tohto rozhodnutia neviedli svoje úvahy pri určení rozdielu dane žalobcovi, tak kasačný súd považoval ich rozhodnutie za nezákonné (bod 26 odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn: ).

45. V bode 16 odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku NSS SR tento uvádza, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písmeno a) smernice Rady 2006/12/ES z 28. novembra 1005 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície do právneho poriadku SR. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: 1.) to, že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), 2.) to, že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a 3.)to, že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

46. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o dani z pridanej hodnoty. V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty si daňový subjekt môže odpočítať daň: I. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 zákona o dani z pridanej hodnoty)

II. daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty) III. daň ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty) IV. a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty) čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

47. Súd zároveň poukazuje na to, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.

48. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že daňový subjekt nesplnil podmienky pre odpočítanie dane podľa a v nadväznosti na ustanovenie o dani z pridanej hodnoty v neskorších predpisov, z dôvodov ako súd uviedol v bode 9 odôvodnenia tohto rozsudku. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 36 uviedol, že : „ Správca dane nepopiera reálne odvysielanie reklamných spotov, ale spochybňuje celý obchodný reťazec.“ Taktiež na 38 odôvodnenia svojho rozhodnutia správca dane uvádza : „ Správca dane nespochybňuje, že služba - reklamné spoty boli odvysielané, ale v danom prípade nebolo preukázané, že služby dodal subdodávateľsky deklarovaný dodávateľ.“ Taktiež žalovaný v odôvodnení rozhodnutia na strane 18 odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatuje tento záver správcu dane : „ Správca dane nespochybňuje, že služba- reklamné spoty boli odvysielané, ale v danom prípade nebolo preukázané, že služby dodal subdodávateľsky deklarovaný dodávateľ .“ pričom zároveň tým, že potvrdil rozhodnutie správcu dane, stotožňuje sa s týmto jeho záverom. Súčasne však ani správca dane ani žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neuvádzajú, pre nesplnenie ktorých hmotnoprávnych podmienok ( bod 44 odôvodnenia tohto rozsudku ) nebol žalobcovi priznaný odpočet DPH, len stroho obaja uvádzajú , že právo na odpočítanie dane nebolo žalobcovi priznané z dôvodu porušenia v spojení s Z .z. - žalovaný na strane 24 odôvodnenia svojho rozhodnutia a správca dane na strane 38 odôvodnenia svojho rozhodnutia s tým, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie reklamných služieb dodávateľom uvedeným na faktúre - spoločnosťou L&K - media, s.r.o..

49. Súd na tomto mieste poukazuje na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR pod bodom 36, kde v bode 23 odôvodnenia tento uviedol, že otázke statusu osoby deklarovaného dodávateľa venoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vo veci C - 154/20 Kemwater ProChemie, kde konštatoval, že uvedenie deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (žalobca).

50. V tomto prípade je deklarovaným dodávateľom žalobcu spoločnosť L&K- media, s.r.o., ktorú spoločnosť ako dodávateľa správca dane a následne aj žalovaný spochybňovali ako subjekt, ktorý dodal služby deklarované na faktúrach a ktorí zároveň spochybňovali aj subdodávateľov tohto dodávateľa za situácie, keď súčasne zhodne konštatovali, že nepopierajú reálne odvysielanie reklamných spotov.

51. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a NSS SR nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že žalobca (daňový subjekt ) nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ - v tomto prípade spoločnosť L&K - media, s.r.o. zabezpečil dodanie reklamy prostredníctvom subdodávateľských spoločností, respektíve tieto subjekty stotožniť z dôvodu že správca dane nemal k dispozícii účtovníctvo dodávateľa a jeho subdodávateľov, že došlo k personálnym zmenám v obchodných spoločnostiach, ktoré boli subdodávateľmi ako aj z dôvodu personálnej a majetkovej prepojenosti konateľa žalobcu s inými spoločnosťami v zistenom obchodnom reťazci, k čomu viedli závery tak správcu dane aj žalovaného. A taktiež to, že žalobca nevie preukázať, že pre spoločnosť Bolteklin s.r.o., ktorá bola subdodávateľom spoločnosti L&K - media, s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nie je v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a NSS SR bez ďalšieho dôvodu pre nepriznanie odpočtu DPH. Za situácie, keď je zrejmé, že v čase dodania služieb deklarovaný dodávateľ žalobcu - spoločnosť L&K media, s.r.o. bol subjektom registrovaným pre DPH ( prvá hmotnoprávna podmienka pre priznanie odpočtu DPH - bod 44 odôvodnenia tohto rozsudku ), že reálne poskytnuté služby neboli správcom

dane spochybnené ( bod 36 a 38 odôvodnenia svojho rozhodnutia ) s čím sa stotožnil aj žalovaný vo svojom rozhodnutí, keď potvrdil rozhodnutie správcu dane ( druhá hmotnoprávna podmienka ) a keď zároveň správca dane a v zhode s ním ani žalovaný neskúmali podmienku ekonomickej opodstatnenosti poskytnutých služieb ktorých existenciu nespochybnili ( tretia hmotnoprávna podmienka ), čo aj namietal žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, nie je možné vysloviť záver o porušení ustanovenia v spojení s ustanovením , a teda bez ďalšieho vysloviť záver o nepriznaní práva na odpočet DPH.

52. K tomuto súd poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C 610/19 Vikingo : „ Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol oddaný z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorí viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých transakcií, ktoré boli súčasťou dodávateľského reťazca sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci v predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží vnútroštátnemu súdu.

53. Vychádzajúc z právneho názoru uvedeného vo vyššie citovanom rozsudku NSS SR, pre záver správcu dane a žalovaného, že sťažovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa sťažovateľa, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia, resp. boli nekontaktné v čase vykonania daňovej kontroly, taktiež ani záver o personálnej a majetkovej prepojenosti konateľa žalobcu s inými spoločnosťami nie je dostatočný pre záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre nepriznanie odpočtu DPH . V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane žalobcovi ak bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.

54. V tomto prípade však ani správca dane ani žalovaný nezaujali v rámci správnej úvahy v zmysle platnej judikatúry postoj ani k tomu, či žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre priznanie odpočtu DPH a ak nesplnil, ktoré konkrétne a ktoré zistené skutočnosti viedli k tomuto záveru, ani k tomu, či k nepriznaniu odpočtu DPH z predmetných faktúr došlo preto, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci v predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca. Tak žalovaný ako aj správca dane neviedli dokazovanie ku zisteniu splnenia všetkých hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočtu DPH

- neskúmali, či služby ktorých reálne dodanie nespochybňoval mali ekonomický prínos pre žalobcu, čím zaťažili svoje rozhodnutia aj vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec zároveň aj nesprávne právne posúdili tak, ako to súd uviedol vyššie čo do splnenia/nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočtu DPH aj čo do deklarovaného dodávateľa, preto súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

55. Podľa ustanovenia , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

56. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní dôsledne sa riadiť právnym názorom správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku, opätovne posúdiť zistený skutkový stav, a pri jeho

právnom posúdení zisteného skutkového stavu dôsledne rešpektovať platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania odpočtu DPH, posúdiť splnenie/nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na strane žalobcu na priznanie odpočtu DPH, v rozhodnutí jasne a zreteľne uviesť správnu úvahu a právny záver tak, aby z neho bolo zrejmé v prípade ak neprizná žalobcovi odpočet DPH, pre nesplnenie ktorých podmienok mu nebol priznaný odpočet, resp. či v prípade splnenia podmienok pre priznanie odpočtu DPH mu nebol priznaný odpočet pre jeho účasť na podvode alebo pre zneužitie práva, zároveň je povinnosťou žalovaného dôsledne sa vysporiadať s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo odôvodnenie rozhodnutia jasné a zrozumiteľné a korešpondovalo s platnou právnou úpravou, judikatúrou a právnym názorom správneho súdu.

57. Súd ešte poukazuje na to, že aj v prípade ak žalovaný, resp. správca dane sa ustália na tom, že žalobca splnil hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočtu DPH, tieto závery ešte bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočet DPH z deklarovaných obchodov. Je teda na správcovi dane/žalovanom, aby relevantne spochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok ( napr. : reálnym spochybnením dodaných služieb prípadne aby preukázal žalobcovi spáchanie daňového podvodu, či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napr.: rozsudok Optigen spojené veci C - 354/03, C-355/03, C484/03. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode ( rozsudok Súdneho dvora EÚ C-439/04.

58. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

59. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

60. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

61. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť ( v spojení s a ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom( ).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).