Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/76/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: B - G PROFIT, s.r.o., IČO: 36 465 283, so sídlom v Prešove, Sabinovská 3, zastúpeného JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Konštantínova 6 proti žalovanému : TRIFORS trade, s.r.o., IČO: 47 521 821, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hutnícka 1/32, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Vasiľ, Šimonovič & partners s.r.o., IČO : 47 240 482, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4C/108/2014 - 208 zo dňa 17. októbra 2017 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok v II. výroku tak, že n e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej iba „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví výrokom č. I. zamietol žalobu o určenie neúčinnosti prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 42a Občianskeho zákonníka a nasl. II. výrokom rozhodol, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Zamietnutie žaloby vo veci samej odôvodnil tým, že v priebehu konania došlo k zániku dlžníka spoločnosti Tristar trade, s.r.o., preto žalobca v súčasnosti nemá voči komu podať žalobu na plnenie, za účelom získania exekučného titulu a neexistovala by ani osoba povinná v exekučnom konaní, voči ktorej by si mohol žalobca uplatniť pohľadávku priznanú exekučným titulom, nakoľko exekučný titul na plnenie smeruje voči dlžníkovi, voči ktorému sa veriteľ môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky s tým, že v prípade úspechu odporovacej žaloby, je osoba, ktorá mala z odporovaného úkonu prospech, povinná takto vedenú exekúciu strpieť. Vzhľadom k tomu, že základný predpoklad odporovateľnosti, t.j. existenciu vymáhateľnej pohľadávky a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu súd nemal preukázanú, nezaoberal sa už ďalšími predpokladmi odporovateľnosti, a to posudzovaním, či právny úkon mal charakter ukracujúceho právneho úkonu a posudzovaním postavenia osoby, s ktorou dlžník odporovaný právny úkon uzatvoril, resp. z ktorého mala táto osoba prospech.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 a to podľa zásady úspešnosti v spore, keďže žalobu v celom rozsahu zamietol. Napriek tomu, že žalobca poukazoval na to, že až v priebehu konania došlo k zániku dlžníka výmazom z obchodného registra a že konanie žalovaného, ako aj likvidátora považuje za konanie v rozpore so zákonom, nedospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré by mal prihliadať pri rozhodovaní o trovách konania. Trestnú zodpovednosť konateľov a likvidátora žalovaného nemal preukázanú, keďže trestné oznámenie bolo odmietnuté a pokiaľ ide o konanie likvidátora, to je predmetom posudzovania v inom súdnom konaní, kde sa žalobca domáha žalobou náhrady škody voči likvidátorovi.

4. Proti rozsudku čo do II. výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Navrhol zmeniť rozsudok vo výroku II. súdu prvej inštancie tak, aby odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Žalobca poukazoval, pokiaľ tvrdil, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania najmä na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa štatutárneho zástupcu dlžníka TRISTAR Trade, s.r.o., ako konateľa a likvidátora spoločnosti, ktorá zanikla v priebehu konania z vlastného podnetu dlžníka, a ktorá spoločnosť dlžníka je úzko personálne prepojená so spoločnosťou žalovaného TRIFORS Trade, s.r.o. (štatutárni zástupcovia oboch spoločností sú manželia), pričom k vstupu dlžníka do likvidácie došlo po prevode celého nehnuteľného majetku na žalovaného bez poskytnutia akéhokoľvek finančného plnenia a k výmazu spoločnosti dlžníka z obchodného registra došlo bez uspokojenia prihlásenej pohľadávky žalobcu do likvidácie a bez akéhokoľvek upovedomenia likvidátora voči žalobcovi o spornosti prihlásenej pohľadávky, ktorá pred začatím súdneho konania nebola nikdy medzi dlžníkom a žalobcom sporná.

6. Žalobca má za to, že v prejednávanom prípade, pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce použitie moderačného práva súdu podľa § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa zákon nešpecifikuje, ponecháva výklad podmienok pre aplikáciu ust. § 257 (predtým § 150 O.s.p.) na súdnu prax. Medzi dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle už ustálenej judikatúry možno zahrnúť aj : - neprimeranú tvrdosť zákona, - podiel obidvoch účastníkov na vzniku a priebehu sporu, - okolnosti sporu. Aby súd zmiernil neprimeranú tvrdosť zákona, môže cez ust. § 257 prelomiť generálnu klauzulu, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade nákladov civilného sporového procesu, t.j. zásadu zodpovednosti za výsledok sporu (§ 255 a nemusí zaviazať neúspešnú stranu na náhradu trov konania ak je spravodlivé, aby účastník, ktorý v konaní "uspel" niesol sám svoje náklady. V danom prípade "úspech" žalovaného v konaní bol daný len a len tým, že dlžník, ktorého štatutár Ing. Ján Javorský je manželom W. D. - štatutára žalovaného, požiadalo výmaz z obchodného registra bez upovedomenia veriteľa o neuznaní prihlásenej pohľadávky a o údajnej spornosti pohľadávky, ktorá od vzniku pohľadávky v roku 2006 zo Zmluvy o pôžičke, bola dlžníkom niekoľkokrát uznaná čiastočným plnením dlhu, vzájomnými zápočtami so žalobcom, ako veriteľom a uzatvorenými dodatkami k zmluve o pôžičke, ktorými bola predlžená splatnosť dlhu. Namietaná nepravosť podpisu na Dodatku č. 2 zo dňa 29.02.2008. ktorým bola splatnosť pôžičky predížená do 31.05.2012 a jej vymáhateľnosť tak bola daná do 31.05.2015. Je pritom podľa odvolateľa čisto účelovo vykonštruovaný argument pre "ospravedlnenie" nekalého konania štatutára a likvidátora O.. D. D., ktorý týmto argumentom sa snažil poukázať na údajné premlčanie pohľadávky žalobcu, a to napriek tomu, že podľa jeho svedeckej výpovede pred súdom na pojednávaní dňa 30.04.2014 uznal, že aj v roku 2009 dlžník poskytol čiastočné plnenie na úhradu pôžičky. a to dohodou o vzájomnom započítaní záväzkov a dlhov a tým "ponížil svoj dlh voči žalobcovi" (viď zápisnica z pojednávania z 30.04.2014 na str. 5 ods. 4), teda aj čiastočné plnenie dlžníka malo účinky uznania dlhu. Poukázal v dôvodoch odvolania tiež na výpoveď štatutára žalobcu na tomto pojednávaní a na skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca, že rovnaký podpis ako popieraný O.. D., sa nachádza aj na ďalších dokumentoch predložených súdu, napríklad na faktúrach, ktoré sú jednoznačným výstupom dlžníka a boli predmetom započítania. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca mal za to, že dlžník nemôže ukončiť likvidáciu bez uspokojenia prihlásenej pohľadávky pred uplynutím lehoty na jej vymáhanie a za situácie, keď je v predlžení (podľa Konečnej správy o priebehu likvidácie zo dňa 14.07.2014 a účtovnej súvahy ku dňu vstupu do likvidácie, evidoval dlžník v účtovníctve záväzok voči žalobcovi, aj iné záväzky a vlastné imanie dlžníka bolo záporné, - 61.019,- €) a teda sú dané dôvody pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 72 ods. 2 Obch. zák., v ktorom žalobca mienil prihlásiť svoju pohľadávku a prihlásenie pohľadávky v konkurze má účinky prihlásenia pohľadávky na súde v sporovom konaní. Žalobca uplatnil svoju pohľadávku síce aj v sporovom konaní na súde, avšak pre nezaplatenie pomerne vysokého súdneho poplatku bolo toto konanie zastavené. Na prekvapenie žalobcu likvidátor nepostupoval v zmysle ust. §72 ods. 2 Obch. zák. a žalobca sa až následne dozvedel o výmaze dlžníka z obchodného registra ku dňu 27.08.2014. Žalobca má za to, že je spravodlivé, aby žalovaný znášal svoje náklady, najmä vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku, ktoré sú tiež podrobne opísané v žalobe aj v trestnom oznámení zo dňa 06.11.2014, ktoré je súčasťou súdneho spisu, a to napriek tomu, že osoby podozrivé zo spáchania trestného činu podľa § 239 TZ, O.. D. D., W. D. I. A.

H., I. konatelia spoločnosti TRISTAR Trade, s.r.o a TRIFORS Trade, s.r.o. neboli trestne stíhaní, a to z dôvodu, že vyšetrovateľ aj prokurátor prijali obranu menovaných o údajnom premlčaní nároku veriteľa, t.j. žalobcu. Ďalšie dokazovanie ohľadne existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu v čase pred začatím sporu o odporovateľnosť právneho úkonu bude tak môcť žalobca vykonať v prebiehajúcom konaní na OS Spišská Nová Ves, sp. zn. 15C/27/2016, v ktorom sa domáha náhrady škody voči likvidátorovi O.. D. D., a v ktorom doteraz nebolo vytýčené pojednávanie. Žalobca sa v dôvodoch odvolania pridržiaval všetkých doterajších vyjadrení ohľadom opisu okolností uplatnenia nároku, správania sa dlžníka i žalovaného. Poukázal na to, že po predsúdnej výzve cestou právnej zástupkyne zo dňa 26.09.2013 na úhradu dlhu kontaktoval právny zástupca dlžníka právnu zástupkyňu veriteľa telefonicky s prísľubom, že vec budú s klientom riešiť a požiadali o strpenie a lehotu na zmierne urovnanie veci. Vyžiadaný odklad bol využitý len na nekalé konanie dlžníka konajúceho konateľom O.. D. D., smerujúce k poškodeniu veriteľa, tým, že : dňa 19.11.2013 vznikla spoločnosť žalovaného zápisom do obchodného registra, ktorej spoločníkom a konateľom je W. D., nar. 10.07.1977, ktorá je manželkou spoločníka a konateľa dlžníka Tristar trade, s.r.o. D. D. - Dňa 12.12.2013 bola uzatvorená Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom medzi spoločnosťami Tristar trade, s.r.o., a TRIFORS trade, s.r.o., podľa ktorej dlžník Tristar trade, s.r.o. previedol všetok svoj nehnuteľný majetok vedený na LV Č. 2180 pre kat. úz. Svidník Kúpnou zmluvou registrovanou pod V- 891/2013 za kúpnu cenu 252.270,- EUR, ktorá však nebola zaplatená peňažným plnením, pretože, dňa 12.12.2013 bola súčasne uzatvorená Dohoda o započítaní, podľa ktorej kupujúci TRIFORS trade, S.r.o. započítal svoj záväzok na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 252.270,- EUR za prevod nehnuteľností s údajnou svojou pohľadávkou voči Tristar trade, s.r.o. v celkovej výške 252.273,79 EUR, čím takto mal zaniknúť nárok na zaplatenie kúpnej ceny na strane Tristar trade, s.r.o. v celom rozsahu, avšak, údajná pohľadávka spoločnosti TRIFORS trade, s.r.o. vo výške 252.273,79 EUR mala vzniknúť tak, že dňa 12.12.2013 boli uzatvorené Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorými spoločníci a konatelia spoločnosti TRIFORS trade, s.r.o. A. H. postúpili na svoju spoločnosť svoje údajné pohľadávky voči Tristar trade, S.r.o., vo výške 132.755,68 EUR - A. H. a 119.498,11 EUR - W. D., ktoré pohľadávky sa mali zakladať na Zmluvách o pôžičke uzatvorených W. D. I. A. H., ako veriteľmi, a spoločnosťou Tristar trade, s.r.o., ako dlžníkom, spolu vo výške 7,600.000,- Sk, t.j. 252.273,79 EUR, hoci v účtovných závierkach spoločnosti Tristar trade, s.r.o. za roky 2009, 2010, 2011, 2012 a ich príloh, zverejnených v registri účtovných závierok, nie sú uvádzané žiadne záväzky spoločnosti Tristar trade, s.r.o. vo výške zodpovedajúcej uvedeným Zmluvám o pôžičke, teda vo výške 252.273,79 EUR. Je dôvodné sa preto domnievať, že v obidvoch prípadoch ide o neexistujúcu pohľadávku tak na strane veriteľa A. H., ako aj na strane veriteľa W.Y. D.. Uvedenými zmluvami o fiktívnych pôžičkách je podľa žalobcu predstierané neexistujúce právo na strane veriteľov W. D. I. A. H. a predstieraný neexistujúci záväzok na strane dlžníka Tristar trade, s.r.o., za ktorého konal konateľ O.. D. D.. Predstieranie tohto dlhu na strane Tristar trade, s.r.o. a jeho následné započítanie na pohľadávku vzniknutú pre Tristar trade, s.r.o. z odplatného prevodu majetku vo výške 252.270,- EUR, v prospech TRIFORS trade, s.r.o., malo za následok zmenšenie - zánik majetku dlžníka, a následne zánik bezmajetného dlžníka s likvidáciou a výmazom z OR, a tým došlo aj k zmareniu vymáhania pohľadávky žalobcu do uplynutia premlčacej lehoty na jej vymáhanie.

7. Žalobca ďalej zdôraznil, že ust. § 257 umožňuje súdu vo svojej voľnej úvahe o tom, či sú splnené podmienky pre využitie úplnej alebo čiastočnej moderácie presadiť okrem iného aj aplikáciu ust. čl. 2. a čl. 5. CSP, prostredníctvom ktorých sa civilné procesné právo hlási k demokratickým pravidlám slušnosti v procese súdneho konania, čo znamená, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania (základná zásada zakotvená v rímskom práve nemo turpitudinem suam allegare potest, a tým ku korektívu tvrdej aplikácie zákona aj v ust. § 255 ods. 1 CSP.

8. Žalovaný vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhol II. výrok rozsudku okresného súdu potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaný tvrdí, že na predmetný spor možno aplikovať iba zásadu úspešnosti v spore tak, ako to učinil prvoinštančný súd a nie sú splnené podmienky na aplikáciu ust. § 257 CSP. Je to žalobca, ktorý nesie v civilnom spore dôkazné bremeno. Žalobca neuplatnil pohľadávku na súde a viedol iba konanie o odporovacej žalobe, čím predmetný spor sa stal bezpredmetným. Spor sa vedie už od roku 2014 a žalobca tvrdiac, že pohľadávka nie je premlčaná, nenavrhol od roku 2014 žiadne dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia, najmä grafologický posudok na posúdenie podpisu pána Javorského. Bol to teda žalobca, ktorý konanie viedol spôsobom, ktoré viedlo k zamietnutiu žaloby a teda jeho neúspechu v tomto spore. Žalovaný sa musel voči podanej žalobe brániť, pričom mu vznikali z tohto dôvodu trovy konania. Tvrdenia obsiahnuté v odvolaní žalobcu považuje žalovaný za účelové, nepreukázané a vo vzťahu k trovám konania nemajúce žiaden význam. Žalobca nebol v spore úspešný, teda nesplnil procesné predpoklady odporovacej žaloby.

9. Okresný súd doručil vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu právnej zástupkyni žalobcu.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v napadnutom výroku č. II. o trovách konania, spolu s konaním ktoré mu prechádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a právne uzavrel, že sú splnené podmienky na zmenu rozsudku vo výroku o trovách konania podľa § 388 CSP.

11. Podľa § 257 súd výnimočne neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Toto ustanovenie predstavuje výnimku vo vzťahu k základným pravidlám pre rozhodovanie o náhrade trov sporového konania, v ktorom sa prioritne uplatňuje zásada zodpovednosti za úspech v spore upravenej v ust. § 255 ods. 1 CSP. Uplatnenie moderačného práva vo vzťahu k výnimočnej možnosti nepriznať celkom alebo sčasti náhradu trov konania úspešnej strane, musí vychádzať výlučne z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto musia byť odôvodnené konkrétnymi okolnosťami v prejednávanej veci.

12. Súd prvej inštancie dôvod, pre ktorý neaplikoval ust. § 257 odôvodnil predovšetkým tým, že trestné oznámenie vedené proti štatutárovi dlžníka žalovaného a likvidátorovi bolo odmietnuté, teda nebola preukázaná trestnoprávna zodpovednosť konateľa dlžníka žalovaného ani likvidátora. Súd prvej inštancie nebral zreteľ na skutočnosť, že k výmazu dlžníka z obchodného registra došlo ku dňu 27.08.2014 a osoby podozrivé zo spáchania trestného činu podľa § 239 Trestného zákona O.. D. D., W. D., A. H. ako konatelia spoločnosti Tristar trade s.r.o. a Trifos trade s.r.o. neboli trestne stíhaní predovšetkým z dôvodu, že vyšetrovateľ aj prokurátor prijali obranu menovaných o údajnom premlčaní nároku žalobcu. Je pravdou, že dokazovanie ohľadom existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu v čase pred začatím sporu o odporovateľnosť právneho úkonu bude vykonané v prebiehajúcom spore na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 15C/27/2016, v ktorom sa žalobca domáha náhrady škody voči likvidátorovi O.. D. D..

13. Odvolací súd berúc zreteľ na povahu a okolnosti sporu dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že sú splnené podmienky pre využitie úplnej moderácie, lebo dospel k záveru, že je spravodlivé aby žalovaný aj keď v spore bol plne úspešný, niesol sám svoje náklady. Nesporne v danom prípade dlžník, ktorého štatutár Ing. Ján Javorský je manželom W. D. - štatutára žalovaného, požiadal o výmaz z obchodného registra bez upovedomenia veriteľa o neuznaní prihlásenej pohľadávky a o údajnej spornosti pohľadávky, ktorá od vzniku pohľadávky v roku 2006 zo zmluvy o pôžičke bola dlžníkom niekoľkokrát uznaná čiastočným plnením dlhu a vzájomnými zápočtami so žalobcom ako veriteľom a uzatvorenými dodatkami k zmluve o pôžičke, ktorými bola predlžovaná splatnosť dlhu. Keďže ako vyplýva z výsluchu svedka O.. D. D. na pojednávaní dňa 30.04.2014 aj v roku 2009 dlžník poskytol čiastočné plnenie na úhradu pôžičky a v súlade s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka toto plnenie zrejme účinky uznania zvyšku dlhu.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne výrok o trovách konania právne posúdil, ak aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd preto zmenil rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 388 tak, že aplikujúc ust. § 257 stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 257 CSP. Aj pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd prihliadol na okolností sporu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .