Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Csr-1-2018.pdf
PDF · 144.84 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csr/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu: J. L., V.. XX.XX.XXXX, P. XXX XX I. V. X. XXX, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenému: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 23, 811 03 Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácii pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 5, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971 sp. zn. SRSAspA 07812/16 zo dňa 09.06.2016.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom sumu vo výške 331,50 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 10.09.2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 23, 811 03 Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácii pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 5, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971 sp. zn. SRSAspA 07812/16 zo dňa 09.06.2016. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.08.2018 mu bol doručené Upovedomenie o začatí exekúcie, sp.zn. EX 22986/16 zo dňa 15.08.2018 v prospech oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, na základe vykonateľného exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku č. k SRSAspA 07812/16, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž na zaplatenie sumy 1 323,50 € s príslušenstvom. Žalobca považuje Rozhodcovskú zmluvu č. 3096148 uzatvorenú medzi ním a žalovaným dňa 17.09.2017 za neplatnú. Formulácia rozhodcovskej zmluvy vyžaduje podrobenie sa určenému stálemu rozhodcovskému súdu, pričom žalujúca strany si môže vybrať spomedzi viacerých v zmluve uvedených rozhodcovských súdov, čo dáva tejto strane nadmerný vplyv na priebeh rozhodcovského konania a druhú stranu stavia do podstatne nevýhodnejšej pozície. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný zapracoval rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal konať rozhodcovský súd, do rozhodcovskej zmluvy, ktorú už vopred pripravil a túto už len hotovú mi predložil ku zmluve na podpis. To, že nejde o dvojstranné vyjednanú podmienku vyplýva aj zo samotnej konštrukcie rozhodcovskej zmluvy. Táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne spôsobom, ktorý si zvolí ten, čo žaluje. Žalobca mal záujem sa so žalovaným dohodnúť na splatení jeho záväzku. Nebol informovaný a oboznámený s listinami, ktoré žalovanému podpísal. Žalovaný ho neustále telefonicky kontaktoval stým, že žiadal od neho okamžitú úhradu dlhu, v opačnom prípade dostanem exekúciu a príde o všetok majetok. Žalovaný mu následne, prostredníctvom kuriéra doručil zásielku, ktorá obsahoval už uvedené dokumenty. Žalobca zo strachu, že príde o celý majetok aj dôchodok Zmluvu a Rozhodcovskú zmluvu podpísal. V čase podpisu Rozhodcovskej zmluvy ani nevedel, čo vlastne rozhodcovské konanie znamená. Ďalej mal žalobca za to, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 02.11.2005 ktorú uzatvoril ako spotrebiteľ s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. neobsahuje obligatórne náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi (neobsahuje údaj o RPMN, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ani rozlíšenie splátok istiny, úrokov a iných poplatkov). Uvedená zmluva je taktiež od počiatku uzavretá neplatne, nakoľko obsahuje viaceré neprijateľné podmienky (drobné nečitateľné písmo zmlúv, ako spotrebiteľ nemal žiadny vplyv na obsah jednotlivých zmluvných ustanovení).
2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.12.2018 uviedol, že dňa 02.11.2005 uzatvoril žalobca s právnym predchodcom žalovaného Žiadosť o vydanie a používanie Pôžičkovej karty TRIANGEL (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 995,82 €, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť v splátkach po 33,19 € a taktiež zaplatiť úroky, poplatky a náklady spojené s poskytnutým úverom v súlade so znením Zmluvy a príslušných Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. (ďalej len „VOP“). Nakoľko si žalobca neplnil povinnosti z uzavretej Zmluvy riadne a včas, došlo z jeho strany k porušeniu zmluvných podmienok podstatným spôsobom. Ďalej žalovaný poukázal, že žalobca na Zmluvu uzatvorenú v roku 2005 aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 11.06.2010, a to v rozpore s príslušnými prechodnými ustanoveniami uvedeného zákona. Podľa žalovaného neboli naplnené predpoklady na za splnenia ktorých by bolo možné poskytnutý úver považovať v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Po postúpení pohľadávky na žalovaného viedol žalovaný s dlžníkom (žalobcom) mimosúdne rokovania ohľadne uspokojenia nadobudnutej pohľadávky. Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota žalobcu predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jeho možnostiach pohľadávku uhradiť v celosti. Keďže žalovaný (veriteľ) nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho, prípadne exekučného konania, poskytol žalovaný žalobcovi možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach podľa uváženia žalobcu a doručil mu na podpis Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len „Dohoda“) spolu s Rozhodcovskou zmluvou. Uzavretie Dohody, resp. Rozhodcovskej zmluvy, nebolo časovo limitované a preto podľa názoru žalovaného mal žalobca dostatok času, aby si jednotlivé dokumenty prezrel, oboznámil sa s nimi a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplnil v prípade, že s ich obsahom súhlasí. Žalobca navyše jednotlivé dokumenty podpisoval doma a mal tiež možnosť poradiť sa o ich obsahu v prípade, ak niektorej časti predkladaného textu nerozumel. Obsah Dohody i Rozhodcovskej zmluvy bol žalovaným síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe, vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalobca na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipoval. Žalovaný je toho názoru, že Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným spôsobom vysvetlila podstatu rozhodcovského konania a dala možnosť výberu spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Nakoľko žalobca doposiaľ nepreukázal, že bol predmetnú Rozhodcovskú zmluvu nútený podpísať, má žalovaný za to, že Rozhodcovská zmluva je platná a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že pred podaním žaloby na príslušný stály rozhodcovský súd postupoval plne v súlade s § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca bol zo strany žalovaného písomne vyzvaný listom zo dňa 24.11.2015 na výber stáleho rozhodcovského súdu alebo na odmietnutie rozhodcovského konania, pričom žalobcovi bol predmetný list doručený dňa 27.11.2015. Po márnom uplynutí zákonom stanovenej lehoty žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 12.02.2016, že na prejednanie spotrebiteľského sporu vybral príslušný stály rozhodcovský súd (Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž). Predmetný list bol žalobcovi odoslaný na poštovú prepravu dňa 15.02.2016. Žalovaný zastáva názor, že rozhodcovský súd, ktorý vydal žalobcom napádaný rozhodcovský rozsudok, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodcovský rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nesúhlasil s podaným žalobným návrhom, nakoľko má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a navrhuje, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.12.2018 uviedol, že napriek tomu, že sa jednalo o čerpanie prostredníctvom kreditnej platobnej karty, bolo podľa jeho názoru povinnosťou právneho predchodcu žalovaného uzavrieť so žalobcom riadne zmluvu, z ktorej bude zrejmé, aká je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), nakoľko aj pri revolvingovom úvere je možné a nevyhnutné RPMN vypočítať podľa počiatočných základných údajov v zmluve. Súčasťou uvedenej žiadosti nebolo dojednanie žiadnych úrokov, ani poplatkov. Pokiaľ neboli v zmluve dohodnuté úroky a poplatky a absentovala aj RPMN, takýto spotrebiteľský úver sa podľa názoru žalobcu považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z údajov v žiadosti/ Zmluve vyplýva, že veriteľ žalobcovi poskytol úver dňa 28.10.2005 so splatnosťou na 30 mesiacov. Žalobca je toho názoru, že ku dňu 17.09.2014, kedy mu žalovaný predložil k podpisu Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, bol dlh žalobcu voči žalovanému premlčaný. Žalobca nebol zo strany žalovaného nijakým spôsobom informovaný o tom, že jeho dlh voči žalovanému bol premlčaný. Takýto postup žalovaného nie je ojedinelý, kedy na vopred pripravených, predtlačených formulároch, kde sa jednotlivé náležitosti vpisujú rukou, do ktorých spotrebiteľ nemôže zasiahnuť a svojím konaním mu tak žalovaný vnucuje právny úkon, ktorý má v tomto prípade dosť vážne následky spočívajúce v tom, že už premlčaný dlh sa tak považuje za nepremlčaný, a žalovanému sa predlžuje premlčacia doba, a teda môže si v prípade nedodržania platobnej disciplíny dlžníka uplatniť toto svoje právo na súde, aj napriek vedomiu, že nekonal v súlade so zásadou poctivého podnikateľského styku. Žalovaný sa takýmto postupom dopustil nekalej obchodnej praktiky a konal v rozpore s dobrými mravmi.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.01.2019 namietol, že v Dohode žalobca uznal záväzok vzniknutý zo Žiadosti o vydanie a používanie Pôžičkovej karty TRIANGEL zo dňa 02.11.2005 (ďalej len „Zmluva“) čo do dôvodu aj výšky a zaviazal sa ho splatiť. Žalovaný má za to, že predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Žalobca navyše určité obdobie Dohodu dodržiaval a nepravidelne uhradil viacero mesačných splátok, čo potvrdzuje jeho vedomosť o danom dlhu ako aj zámer uznanú pohľadávku splatiť. Na to aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Ak by aj žalobca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Z uvedeného dôvodu sa žalobca nemôže brániť námietkou premlčania.
5. Súdne pojednávanie sa dňa 19.03.2019 konalo v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 22.02.2019. Prítomný právny zástupca žalovaného sa v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších písomných vyjadrení.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení obsahu súdneho spisu: žaloby na č.l. 1, upovedomenie o začatí exekúcie EX 22986/16 č.l. 5, dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č.sp. ACC: 3096148 zo dňa 17.09.2014 č.l. 6, rozhodcovská zmluva č. sp. ACC: 3096148 č.l. 7, sprievodný list zo dňa 06.05.2014 č.l. 8, výpis z bankového účtu č.l. 9, doplnenie príloh žalobcu zo dňa 19.09.2018 č.l. 13, žiadosť o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Triangel zo dňa 28.10.2005 č.l. 14, rozhodcovský rozsudok SRSAspA 07812/16 č.l. 15, odpoveď Asociácie pre arbitráž záujmového združenia právnických osôb zo dňa 08.11.208 č.l. 22, doručenka zo dňa 27.11.2015 č.l. 24, vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 12.12.2018 č.l. 30, plnomocenstvo právneho zástupcu žalovaného zo dňa 05.01.2018 č.l. 42, výzva na označenie stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 24.11.2015 č.l. 47, oznámenie o výbere stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 12.02.2016 č.l. 49, pokus o zmier zo dňa 12.02.2016 č.l. 50, doklady o doručovaní poštových zásielok č.l. 51, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 07.01.2019 č.l. 58, vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.01.2019 č.l. 65, žiadosť o ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaní zo dňa 22.02.2019 č.l. 77, substitučné splnomocnenie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 15.03.2019, pripojený exekučný spis tunajšieho súdu 4Er/28/2017 právneho zástupcu, zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalobca, ako klient, dňa 28.10.2005 podpísal Žiadosť o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Triangel, v zmysle čl. II ktorej mu bol poskytnutý schválený úverový rámec vo výške 30 000,00 Sk a stanovená pevná štandardná mesačná splátka 1 000,00 Sk. V čl. V bode 4 žalovaný vyhlásil, že pred podpisom tejto žiadosti/zmluvy sa oboznámil (a) s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s, v spolupráci s SKK, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti/zmluvy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 žiadosť prijal a schválil dňa 02.11.2005. Prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stávala Zmluvou o vydaní používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., vydávanej v spolupráci s SKK.
8. V zmysle čl. I. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s, v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., revolvingový úver je spotrebiteľský úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorého úverový rámec sa obnovuje každou uhradenou splátkou a ktorý je možné čerpať kartou až do výšky úverového rámca. Úverový rámec je celková suma peňažných prostriedkov, poskytnutá klientovi ako revolvingový úver, do výšky ktorej možno realizovať transakcie použitím hlavnej alebo dodatkovej karty v súlade s podmienkami zmluvy. Karta je kreditná platobná karta vydávaná bankou v spolupráci so správcom.
9. Dňa 17.09.2014 žalobca, ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v zmysle bodu 2.2 ktorej dlžník podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka uznával čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo/číslo zákazníka: 6817468, zo dňa 02.11.2005 s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „Zmluva“). Dlžná suma pozostáva z Istiny vo výške: 1 413,53 €, z Ostatného príslušenstva podľa Zmluvy 4,97 € a z Úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 413,53 € za dobu od 01.10.2013 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody (úrok bude vypočítaný pri vystavení splátkového kalendára, resp. po zaplatení Istiny a nákladov). Dlžník sa v bode 3.1. Dohody zaviazal splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach nasledovne: Výška splátky: 80 Dátum splátky (deň v mesiaci): 25, Dátum prvej splátky: 25.10.2014.
10. Dňa 17.09.2014 žalobca, ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom Rozhodcovskú zmluvu v zmysle ktorej: 2.1 Rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie a) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská arbitrážna a.s., so sídlom Krížna 2, 811 07 Bratislava, ICO: 47 245 484, alebo b) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, alebo c) Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Mlynská 2, 040 01 Košice, IČO: 36577928 (ďalej ako „Stály rozhodcovský súd“ v príslušnom gramatickom tvare). 2.2 Rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie pred Stálym rozhodcovským súdom podľa bodu 2.1. tejto zmluvy, vedené podľa procesných ustanovení Rokovacieho poriadku, Štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského súdu, platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania, za použitia príslušných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. 3.1 Všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov ojej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov). 3.3 Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Pre platné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje písomná forma a jeho včasné doručenie druhej zmluvnej strane. Body 4.1 až 4.8 obsahovali poučenie o rozhodcovskom konaní. V bode 5.1 zmluvné strany vyhlásili, že sú spôsobilé na právne úkony, túto zmluvu uzatvárajú na základe ich slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom sa riadne oboznámili, jej ustanoveniam porozumeli, pochopili dôsledky rozhodcovského konania a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali.
11. Žalovaný listom Oznámenie o výbere stáleho rozhodcovského súdu žalobcovi zo dňa 12.02.2016 vzhľadom na skutočnosť, že nevyužil možnosť výberu stáleho rozhodcovského súdu, resp. neodmietol riešenie sporov v rámci rozhodcovského konania v zmysle jeho výzvy a v stanovenej lehote, si žalovaný uplatnil svoje právo na výber stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky si vybral Stály rozhodcovský súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, vedené v registri záujmových združení právnických osôb pod registračným číslom OU-BA-OVVS1-2015/012700.
12. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 23, 811 03 Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácii pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 5, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971 rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SRSAspA 07812/16 zo dňa 09.06.2016 rozhodcovský súd uložil žalobcovi, ako žalovanému v rozhodcovskom konaní, povinnosť zaplatiť žalovanému, ako žalobcovi v rozhodcovskom konaní sumu 1 328,50 €, úrok z omeškania vo výške 265,05 €, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 323,53 € od 30.01.2016 do zaplatenia, a povinnosť nahradiť mu trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 95,62 € a trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 191,88 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V zmysle odôvodnenia tohto rozsudku príslušný rozhodca dospel k záveru, že uznanie premlčaného dlhu zakladá plynutie novej premlčacej doby bez ohľadu na to, či dlžník o premlčaní vedel (strana 4).
13. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z.z.“), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.
Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.01.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
14. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalobcovi doručené dňa 27.08.2018. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola na tunajšom súde podaná dňa 10.09.2018. Z uvedeného vyplýva, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola žalobcom podaná v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku stanovenej na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
15. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania rozhodcovských rozsudkov (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z.z.“), účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom uzatvorenia Rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 zákona č. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. V prvom rade súd skúmal Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 17.09.2014 ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené a obvykle zaradené do textu Všeobecných obchodných podmienok. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté zvlášť, na samostatnej listine, a teda s každým spotrebiteľom prejednané individuálne, čo v tejto veci vyplýva z poslednej časti textu rozhodcovskej zmluvy, pretože žalobca potvrdil svojom podpisom, že zmluvu uzatváral na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, s obsahom rozhodcovskej zmluvy sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a pochopil dôsledky rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi sporovými stranami na zvláštnom liste, a teda individuálne Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa preto nie je možné dovolávať ich neprijateľnosti. Predmetná Rozhodcovská zmluva štandardným spôsobom vysvetľuje podstatu rozhodcovského konania. Aj keď bola Rozhodcovská zmluva dopredu pripravená žalovaným a spĺňa definíciu formulárovej zmluvy, podstatný je fakt, že žalobca mal stále možnosť túto rozhodcovskú zmluvu nepodpísať a to najmä v prípade ak jej nerozumel. Podpísaním Rozhodcovskej zmluvy však žalobca prejavil súhlas s prípadným rozhodcovským konaním. Takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom nakoľko obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi, rovnako ako veriteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Práve umožnenie výberu súdu, či už rozhodcovského alebo všeobecného žalujúcou zmluvnou stranou, ktorý výber je dohodnutý zmluvnými stranami v bode 3.1 Rozhodcovskej zmluvy je dôkazom o tom, že žalujúcou stranou môže byť rovnako veriteľ ako aj dlžník
- spotrebiteľ, preto takéto dojedanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky. Za významné súd tiež pokladá, že podľa bodu 3.3 Rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde a teda nielen žalovaný, ale aj žalobca. Ak mal žalobca pochybnosti o obsahu Rozhodcovskej zmluvy, mal dostatok času (takmer dva roky) na jej následné preštudovanie, prípadne pomohol požiadať inú osobu, nech mu vysvetlí jednotlivé zmluvné dojednania a v prípade, že s nimi nesúhlasí, mohol od Rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. To však neurobil a túto svoju nečinnosť nemôže pripisovať za vinu žalovanému. Žalobca rozhodcovské konanie neodmietol ani po doručení výzvy žalovaného na označenie stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 24.11.2015. Z uvedených dôvodov súd považuje Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 17.09.2014 za platne dojednanú a príslušný rozhodcovský súd za ustanovený v súlade so zákonom.
17. Na druhej strane však súd dospel k záveru, že sú naplnené aj podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z.., pretože stály rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
18. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 02.11.2005, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 02.11.2005 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
19. Je nesporné, že žalobca dňa 28.10.2005 podpísal Žiadosť o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Triangel, ktorá sa schválením žiadosti dňa 02.11.2005 právnym predchodcom žalovaného stala Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Z obsahu zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalovaného pri uzavretí tejto zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalobca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa obsahu tejto zmluvy sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok a tak podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Z uvedeného dôvodu zákon č. 258/2001 Z.z. stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“). RPMN je možno považovať za jeden z najpodstatnejších inštitútov slúžiacich na orientáciu na trhu spotrebiteľských úverov. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pomocou RPMN môže spotrebiteľ pomerne jednoducho zistiť, ktorý úver resp. pôžička je pre neho výhodnejší. Právna úprava § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z. z. je kogentnou právnou normou, v zmysle ktorej je potrebné poskytnúť ochranu slabšej strane zmluvného vzťahu. Sankciou neuvedenia RPMN je nevyvrátiteľná zákonná domnienka, podľa ktorej je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy bolo možné RPMN určiť a to napriek tomu, že sa jednalo o revolvingový úver poskytovaný spotrebiteľovi na základe kreditnej karty. Navyše zo samotnej zmluvy vyplýva iba výška úverového rámca a výška mesačnej splátky, predmetná zmluva neobsahuje žiadne informácie o úrokovej sadzbe, pričom v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ani žalobcom predložené obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s, v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., neobsahujú žiadnu konkrétnu informáciu o výške úrokovej sadzby a preto žalovaný ani jeho právny predchodcovia nemohli od žalovaného úrok vyžadovať. Uvedené skutočnosti rozhodca pri rozhodovaní o žalobe v rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní nezohľadnil a pri učení povinnosti žalovanému spotrebiteľovi zaplatiť dlh žalujúcemu dodávateľovi neskúma skutočnú výšku nesplatenej istiny spotrebiteľského úveru, ale vychádza len z dodávateľom predloženej Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 17.09.2014.
20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
21. Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 17.09.2014 súd podrobil kontrole z hľadiska princípov absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Žalobca ako dlžník v uvedenej Dohode uznal podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo/číslo zákazníka: XXXXXXX zo dňa 02.11.2005 s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s.. Pôvodný veriteľ je označený nesprávne, nakoľko ním ako je uvedené vyššie bola Všeobecná úverová banka, a.s.. Uznanie práva zakladá právne dôsledky uvedené v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aj keď ide o právo premlčané, za predpokladu, že dlžník o premlčaní vedel (§ 558 Občianskeho zákonníka). Ak žalobca, ako dlžník, nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie zákonom predpokladaný účinok. V prejednávanej veci je zrejmé, že Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach predložil žalobcovi žalovaný na podpis takmer 9 rokov po uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda v čase kedy jeho právo na zaplatenie dlžnej sumy bolo už s najväčšou pravdepodobnosťou premlčané. Podľa názoru súdu bolo preto povinnosťou žalobcu, aby pri predkladaní listiny o uznaní dlhu žalovanému ako k spotrebiteľovi pristupoval s riadnou odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi a vysvetlil mu všetky dôsledky uznania osobitne vo vzťahu k premlčaniu. Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 17.09.2014 je potrebné vnímať ako neplatný právny úkon, pretože je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nepochybne výrazne zhoršuje postavenie žalobcu ako spotrebiteľa vo vzťahu k žalovanému, je výlučne v záujme a prospech žalovaného, ktorý jej podpis dosiahol bez toho, aby žalobcovi ozrejmil, že časť jeho dlhu je v čase uznania už premlčaná. Takáto zmluvná podmienka (dohoda) spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, ako spotrebiteľa (začala plynúť nová 10 ročná premlčacia lehota) a preto je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ nemá záujem na predlžovaní premlčacej doby, čím sa vystavuje dlhému obdobiu právnej neistoty a táto zmluvná podmienka upravená spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi sa v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka odchýlila od jeho ustanovení v neprospech spotrebiteľa, pretože ustanovenia Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti upravujú 3-ročnú premlčaciu dobu. Spotrebiteľ sa nesmie vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje postavenie. Jeho postavenie nesmie byť zhoršené ani s jeho súhlasom, preto prehlásenie o predĺžení premlčacej lehoty v prospech žalovaného ako podnikateľského subjektu je možné považovať za absolútne neplatné, pretože postavenie spotrebiteľa tým bolo značne zhoršené. Keďže z predmetnej Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach nie je zrejmé, že žalovanému boli poskytnuté informácie o tom, čo znamená premlčanie dlhu, pričom žalovaný ničím nepreukázal, že takéto informácie žalobcovi poskytol, uznanie dlhu, o premlčaní ktorého žalobca ako spotrebiteľ nemal vedomosť, nemohlo vyvolať právne dôsledky predpokladané ustanovením § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajúce v začatí plynutia novej desaťročnej premlčacej doby. Pre premlčanie uplatneného nároku žalovaného vzniknutého na základe Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 02.11.2005 tak platila všeobecná trojročná premlčacia doba opierajúca sa o ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka. Povinnosťou rozhodcovského súdu v spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany bolo prihliadať ex offo na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Uznanie takéhoto nároku spotrebiteľom súd nemôže prijať.
22. Stály rozhodcovský súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol na skutočnosť, že Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 17.09.2014 je absolútne neplatným právnym úkonom a neprihliadol ani na skutočnosť, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na základe Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 02.11.2005 sa považuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že sú súčasne naplnené aj podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z., pretože stály rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca dosiahol v konaní plný úspech. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Žalobca je v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu od poplatku oslobodený. Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Vzhľadom k tomu, že súd žalobe žalobcu vyhovel, zaviazal žalovaného podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. a položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, ktorej premetom je zrušenie rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom v sume 331,50 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.