Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, proti žalovanému: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. nad V., L. XXX, zaplatenie 1 159,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 3C/73/2008-162 zo dňa 21. februára 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1159,46 Eur so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1048,93 Eur od 26.03.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 110,53 Eur od 09.09.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1159,46 eur so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1048,93 eur od 26.03.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 110,53 eur od 9.9.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. rozhodol o trovách konania tak, že žalobca nemá nárok voči žalovanému na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že nárok žalobcu je sčasti dôvodný. Žalobca preukázal, že zavineným konaním žalovaného došlo k ujme na zdraví príslušníka PZ, čo vyplýva najmä z výsledku trestného konania, kde bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1, písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pričom z preukázaného skutkového stavu, ktorý je uvedený v skutkovej vete rozsudku je zrejmé, že žalovaný dňa 12.09.2004 pri služobnom zákroku policajta spôsobil policajtovi B. P., pri vedení motorového vozidla zranenia. Táto skutočnosť je tak preukázaná, súd je viazaný podľa § 193 C.s.p. rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, o tom ,kto ho spáchal, čo nemožno oddeliť od samotného skutkového deja. Hoci táto skutočnosť nie je prekážkou samotného skúmania zodpovednosti za škodu (spoluzavinenie, výška škody a jej rozsah), bolo bezpochyby preukázané, že žalovaný spôsobil škodu na zdraví v dôsledku protiprávneho konania policajtovi pri plnení služobných povinností ako prevádzateľ motorového vozidla (podľa § 427 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka). Ako prevádzateľ vozidla tak za škodu na zdraví zodpovedá. Z dôkazov predložených žalobcom, ako je posudok o bolestnom, rozhodnutie o priznaní náhrady za

bolesť, ako aj náhrady služobného platu vyplýva, že policajtovi boli spôsobné zranenia a to otras mozgu ľahkého stupňa a podvrtnutie krčnej chrbtice, pričom mu bola vyplatená suma bolestného 31 610,-Sk a náhrada služobného platu 3320,-Sk, spolu tak suma 1159,46 eur. Žalobca zas má regresný nárok na náhradu škody proti tretím osobám, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania (§ 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. ). Žalobca teda v tomto rozsahu uniesol dôkazné bremeno, pričom obrana žalovaného spočívajúca v spochybňovaní zavinenia žalobcu a poukazovanie na zanedbanie povinností či priamo zavinenie zranení práve policajtom v dôsledku porušovania povinnosti BOZP či povinností policajta nemá oporu v žalovaným predložených dôkazoch. Tu súd poukazuje na to, že policajt nebol disciplinárne postihnutý, pričom vyjadrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu inšpekčnej služby policajného zboru, odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite zo 07.03.2006 je v súvislosti s porušením základných povinnosti policajta B. P. nezrozumiteľné, poukazujúc na to, uznesenie Policajného orgánu UIS PZ zo dňa 01.02.2005, na ktoré sa poukazuje nie je rozhodnutím, ktorým bolo rozhodnuté, tak že policajt je disciplinárne postihnutý, len že sa pôvodné rozhodnutie o odmietnutí veci ruší. Žalobca policajtovi vyplatil bolestné ako aj náhradu služobného platu. Tieto nároky policajta sú dávkami sociálneho zabezpečenia podľa § 103 ods. 2 z.č. 328/2002 Z.z. Z tohto dôvodu vznikol žalobcovi regresný nárok voči žalovanému podľa § 114 ods. 5 z.č. 328/2002 Z.z. a preto súd žalobe vyhovel, pokiaľ ide o istinu s tým, že v prepočte na menu Euro ide o sumu 1159,46 eur. Žalobca si uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky a to úrok z omeškania v zmysle záverečného prednesu. Súd prvej inštancie žalobcovi vyhovel sčasti, keď priznal nárok na úrok z omeškania zo sumy 1048,93 eur od 26.03.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 110,53 eur od 09.09.2016 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby NBS v čase vzniku omeškania, pričom bol viazaný žalobným nárokom, kde bol úrok z omeškania určený nižší. Žalobca na úradu sumy nad 1048,93 eur nevyzval. Vo zvyšku žalobu zamietol.

3. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bo v spore úspešný, náhradu trov konania si neuplatnil a preto mu ich nemožno ani priznať.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom okrem iného namietal, že síce bol súdom uznaný za vinného, ale vinný nie je. Policajta P. a ani nikoho iného nezrazil. Poukázal na šikanu jeho osoby. Namietal, že išlo o pracovný úraz policajta bez preukázania bezpečnosti a dodržiavania pracovných predpisov o BOZP. Ďalej namietal žalovaný zákonný súd, ktorým by mal byť Okresný súd Topoľčany, na ktorom sa začalo predmetné konanie. Ostatné námietky uvedené v odvolaní nemali s vecou samou žiaden súvis (osočovanie súdu a rôzne invektívy) a odvolací súd sa nimi nezaoberal.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného okrem iného uviedol, že žalobca predložil jasné a zrozumiteľné dôkazy, ktoré jednoznačne preukázali protiprávne konanie žalovaného - aktívny útok na verejného činiteľa. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi náhradu škody, ktorá mu vznikla vyplatením dávky úrazového zabezpečenia v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z.. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zistenia a vec správne právne posúdil. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

7. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 13.03.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

8. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.

9. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p., pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj k použitej obrane žalovaného a k vykonaným dôkazom. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 C.s.p., odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005). Odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného do 30.6.2016 (v súčasnosti ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p.). V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

10. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a počas konania vyšli najavo.

11. Žalobca, na ktorého prešla v priebehu konania aktívna legitimácia dňa 01.01.2013 podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. z jeho právneho predchodcu - Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, si voči žalovanému v danej veci uplatňoval nárok na regresnú náhradu podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. Na to, aby bol v konaní úspešný, musel preukázať, že ku škode, ktorá mu vznikla výplatou dávok definovaných v § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. vo výške 572,26 eur, došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného. Za situácie, kedy žalobca vyplatil poškodenému policajtovi B. P. bolestné a náhradu služobného platu vo výške 1.159,46 eur (31.160,- Sk + 3.320,- Sk), má právo na vymáhanie vyplatenej sumy od osoby, ktorá zavinila tento úraz (§ 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z.). Odvolací súd poukazuje na ods. 24 až 27 napadnutého rozsudku.

12. K námietke žalovaného týkajúcej sa zákonného sudcu (keďže predmetné konanie sa začalo na Okresnom súde Topoľčany a neskôr pokračovalo na Okresnom súde Partizánske) odvolací súd uvádza, že Okresný súd Partizánske je súdom príslušným na prejednanie tohto sporu s poukázaním na zákon č. 511/2007 Z.z. , ktorý zmenil a doplnil zákon č. 371/2004 Z.z.. V zmysle tejto novely bolo s účinnosťou od 01.01.2008 v § 2 ods. 22 zákona č. 371/2004 Z.z. ustanovené sídlo Okresného súdu Partizánske, ktorým sa stalo mesto Partizánske s tým, že jeho obvod tvorí územný obvod okresu Partizánske. V spojení s § 18a a § 18b zákona č. 371/2004 Z.z. došlo v danej veci k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Topoľčany, na ktorom začalo konanie dňa 10.04.2006, na Okresný súd Partizánske. Od 1.1.2008 sa teda na konanie stal príslušným Okresný súd Partizánske, na ktorom je daná vec vedená pod sp.zn. 3C/73/2008.

13. Odvolací súd konštatuje, že nezistil vady v procesnom postupe s údu prvej inštancie, ktoré by odôvodňovali žalovaným tvrdenú a bližšie nešpecifikovanú šikanu ako aj prieťah v súdnom konaní (žalovaný pravdepodobne opisoval trestné konanie, v ktorom bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske uznaný vinným).

14. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania, keď žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalobca bol síce v konaní úspešný, ale žiadne trovy si neuplatnil.

15. Ani v odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia týkajúce sa veci samej, ktorými by sa súd prvej inštancie nebol zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil ako vecne správne.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi nepriznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).