Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-127-2021.pdf
PDF · 92.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/127/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav Juričko v právnej veci mal. detí: P. Č., F.. XX.XX.XXXX a D. Č., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov: matka D. T., F.. XX.XX.XXXX, bytom A., H. R. XXX/ XX a otec S. Č., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., P. XXX/XX, t.č. bytom Q.. E. E. XXX, XXX XX K. U., Č. S., v konaní o návrhu otca zníženie výživného takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom na zníženie výživného doručeným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd znížil výživné zo strany otca na maloletých D. a P. zo sumy po 125,- Eur mesačne na každé z detí na sumu po 50,- Eur mesačne na každé z maloletých.
2. Podaný návrh otec zdôvodnil tým, že v súčasnej dobe je povinný platiť sumu výživného po 125,- Eur mesačne teda spolu 250,- Eur na obe mal. deti, pričom jeho finančná situácia sa výrazne zmenila. Jeho výdavky na jedlo, ošatenie a do práce sú cca 7000,- Kč, spláca mame peniaze, ktoré si požičal 2.000,- Eur z ktorých 1.800,- Eur poslal matke. Je si vedomý, že má na vyživovacej povinnosti dlh, ale od J. XXXX do I. XXXX bol nezamestnaný. Výšku súčasného príjmu zasiela v prílohe.
3. Matka sa k podanému návrhu otca na zníženie výživného vyjadrila písomne vyjadrením dňa XX.XX.XXXX, kde uviedla, že k XX.XX.XXXX má otec S. Č. dlh na výživnom 1.600,- Eur, preto poberá náhradné výživné od Úradu práce. Deti nastúpili do X. ročníka Základnej školy. Matke tak vznikli na jej pomery neúmerné náklady zhruba 400,- Eur na obuv, oblečenie, výtvarnú výchovu, telesnú výchovu, tašky a podobne. Zdravotný stav detí je nezmenený, avšak výdavky na lieky sa zvyšujú. Deti sú v období zrýchleného fyziologického rastu, je potrebné častejšie nakupovať, oblečenie, obuv a všetko potrebné. Počas dištančné vyučovania bolo potrebné zabezpečiť osobné počítače na online vyučovanie v sume 450,- Eur. Nie je teda v záujem deti zníženie výživného. Má za to, aby si otec našiel riadnu prácu s ktorej bude schopný hradiť výživné 250,- Eur. Otec sa o deti nezaujíma, neprispieva na sviatky, preto odporúča návrh otca zamietnuť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj pripojeným súdnym spisom tunajšieho súdu sp.zn. XP/XXX/XXXX, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XP/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. D. a mal. P. zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 125,- Eur mesačne počnúc dňom XX.XX.XXXX.
6. Matka na pojednávaní uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že v súčasnej dobe býva u svojej sestry spolu s deťmi, ktorú aj opatruje. Tejto prispieva na nájomné zhruba 250,- Eur. Príjem matky tvorí opatrovateľský príspevok za opatrovanie sestry vo výške 508,- Eur, poberá prídavky na deti a náhradné výživné. Otec totiž výživné nehradí vôbec, toto je vymáhané exekútorom, avšak exekútor jej neposlal žiadnu sumu. Otec sa s deťmi nekontaktuje, dokonca nereagoval ani na správu matky, aby aspoň k Vianociam zaslal deťom nejaké peniaze. Už to môže byť aj X rokov, čo otec nebol s deťmi. Čo sa zdravotného stavu detí týka, matka uviedla, že navštevuje alergologiu a endokrynológiu v H.. Deti berú lieky, za tieto dopláca cca 30,- Eur až 40,- Eur každý druhý mesiac. Obe deti navštevujú X. ročník Základnej školy. Vo voľnom čase sa syn venuje futbalu, tu je nutné zakupovať rôzne športové oblečenie, kopačky, stravu, lebo často chodia hrať aj mimo A.Č.. Syn totiž reprezentuje Mesto A. vo futbale. Taktiež platí aj členské, do mesiaca sú to výdavky zhruba 60,- Eur. S dcérou chodí na plávanie, nie je to však pravidelné, výdavky môžu byť každý tretí mesiac do 20,- Eur až 30,- Eur. Tiež bolo deťom potrebné zakúpiť na dištančné vyučovanie notebooky. Jeden zakúpili nový, druhý použitý. Jeden zhruba za 170,- Eur a druhý 200,- Eur. S výdavkami jej pomáha sestra, platí však aj internet a telefóny, preto ak jej sestra môže, tak jej pomôže. Táto má však svoje výdavky. Rodičov už nemá, napriek tomu sa snaží, aby si požičiavala čo najmenej. Niekedy to však nejde a musí si požičať, naposledy to bolo keď si požičala 50,- Eur aby mala na zakúpenie darčekov pre deti na Vianoce. Čo sa stravovania týka matka uviedla, že stravujú sa doma spoločne, deti sa v čase školy stravujú v škole. Za stravu deťom dopláca cca 40,- Eur mesačne. K pomerom otca uviedla, že nemá o ňom žiadne vedomosti, spolu nekomunikujú. Má informáciu, že otec by mal mať dieťa s inou ženou, na ktoré výživné taktiež neplatí. V čase, keď spolu žili otec pracoval ako zvárač v H.. Ukončenú má otec len základnú školu.
7. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok XXXX Úradu práce, soc. vecí a rodiny H. zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že D. T. poberala za obdobie D. až J. dávky v sume 51,00 Eur mesačne, za rok XXXX to bolo za mesiace január až december v sume 49,90 Eur mesačne.
8. Z potvrdenia o poberaní peňažného príspevku za opatrovanie Úradu práce, soc. vecí a rodiny H. za rok XXXX zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že D. T. poberala za obdobie D. až jún dávky v sume 476,74 Eur mesačne, za mesiace D. až J. v sume 507,44 Eur mesačne.
9. Matka je poberateľkou náhradného výživného na mal. P. a mal. D., čo vyplýva z Potvrdení Úradu práce, soc. vecí a rodiny H. za rok XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého je zrejmé, že poberala i na mal. P. i na mal. D. za obdobie E. až D. po 125,00 Eur a za mesiace I. a J. po 75,00 Eur na mal. P. a 74,99 Eur na mal D..
10. Z emailu, ktorý zaslal otec súdu dňa XX.XX.XXXX žiadal ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaní, z dôvodu práce.
11. Z otcom doložených 3 listín je zrejmý údaj súm 14.510,00, 8.197,00 a 8.197,00, nie sú však zrejmé žiadne ďalšie relevantné údaje, či už označenie zamestnávateľa, sumu a mena k výplate, označenie kalendárneho mesiaca a pod.
12. Kolízny opatrovník v záverečnom prednese konštatoval, že tak ako to aj vyplýva z podanej správy o sociálnom zisťovaní pomerov u maloletých detí a ich rodičov, ktorá bola súdu doručená, že návrh otca na zníženie výživného odporúča súdu zamietnuť, nakoľko nie je v záujme maloletých detí. Odôvodnené potreby u mal. detí vzrástli, tieto sú vo veku zrýchleného fyziologického rastu, kedy potrebujú výdatnejšiu stravu, častejšie zakúpiť väčšie oblečenie a obuv.
13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
17. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 244/2021 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2021 suma alebo úhrn súm 99,56 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
18. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od X.X.XXXX predstavuje čiastku 29,87 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
22. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
27. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
28. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
29. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
31. Vykonaným dokazovaní mal súd za preukázané, že podanému návrhu otca nie je možné mu vyhovieť.
32. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany povinného rodiča na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového poriadku v § 157 CMP uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Prechodnú krátkodobú zmenu pomerov (napr. z dôvodu straty zamestnania) za takú nemožno považovať. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča, pokiaľ tento voči samotného rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného.
33. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného u maloletých detí prihliadal preto na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu rozhodnutia o výživnom a dospel k záveru že u otca nenastala podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, tak ako to požaduje otec v návrhu. Stratu zamestnania u otca nemožno považovať za podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala vyhoveniu tohto návrhu, možno ju posudzovať ako krátkodobú zmenu pomerov, ktorá po zamestnaní otca pominie a ako je zrejmé z ospravedlnenia otca, aj pominula, nakoľko tento sa z dôvodu práce nemohol ani dostaviť na súdne pojednávanie. U otca totiž nenastala zmena pomerov napr. z dôvodu zníženia spôsobilosti vykonávať pracovnú činnosť a pod.. Tu je tiež nutné poukázať na ďalší fakt, zníženie výživného by znamenalo zníženie sociálneho štandardu u maloletých detí, výrazne by zmenšil objem finančných prostriedkov na uspokojovanie ich finančných potrieb, ktorého možnosti zabezpečiť si finančné prostriedky sú žiadne, u otca je to len na jeho vôli a odhodlaní sa riadne zamestnať. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že otec nekonštatoval žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vo výkone povolania. Nutné je tiež prihliadať na ten fakt, že výživné zo strany otca je vymáhané súdnym exekútorom a matke vyplácané formou dávky - náhradného výživného.
34. Zo všetkých tu uvedených dôvod súd návrh otca na zníženie výživného na mal. dcéru D. a P. zamietol, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, nakoľko nezistil podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom.
35. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
37. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
38. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovanie o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.