Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/24/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobkyne S. M., nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom Obec S. S., zastúpenej JUDr. Zuzanou Gažkovou, advokátkou, so sídlom ul. 1. mája 709, Liptovský Mikuláš proti žalovaným : 1.) Z. M., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom S. S. Č.. XX, 2.) Z. M., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom S.T. S. Č.. XX, 3.) Y. M., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom S. S. Č.. XX, a 4.) G. M., nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom S. S. Č.. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán tohto sporu k bytu č. X, nachádzajúcemu sa vo vchode č. X, na X. poschodí obytného domu súp. č. XX, ktorý stojí na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 2925/6, o výmere 212 m2 a prislúchajúcemu podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstva a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely registra „C“, parc. č. 2925/6, o výmere 212 m2, v rozsahu 2328/49804, ktoré sú zapísané na (čiastočnom) výpise z LV č. XXX, k.ú. S. S., obec Demänovská Dolina, okres Liptovský Mikuláš, a v rámci ktorého podielového spoluvlastníctva podiel žalobkyne predstavuje 1/8, podiel žalovanej v 1. rade 1/2, podiel žalovanej v 2. rade 1/8, podiel žalovanej v 3. rade 1/8 a podiel žalovanej v 4. rade 1/8, a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že tento byt s prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstva a spoluvlastníckym podielom k pozemku prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalovanej v 1. rade v podiele 4/6, žalovanej v 2. rade v podiele 1/6 a žalovanej v 3. rade v podiele 1/6, pričom žalovaná v 1. rade je povinná v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 2.059,39 eur a žalovanej v 4. rade peňažnú náhradu z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 2.059,39 eur, žalovaná v 2. rade je povinná v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 514,85 eur a žalovanej v 4. rade peňažnú náhradu z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 514,85 eur, a žalovaná v 3. rade je povinná v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 514,85 eur a žalovanej v 4. rade peňažnú náhradu z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 514,85 eur.

II. Žalobkyňa má voči žalovaným v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške tohto nároku rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou z 26. 7. 2018, doručenou na tunajší súd 30. 7. 2018, sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie S. S., obec Demänovská Dolina, okres Liptovský Mikuláš, a to bytu č. X, na X. poschodí, vo vchode č. X bytového domu, súp. č. XX, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti 2328/49804 a spoluvlastníckym podielom na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 2925/6, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 212 m2, na ktorom stojí bytový dom, o veľkosti 2328/49804, a prikázal tieto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. rade až 4. rade, v ktorom bude mať žalovaná v 1. rade podiel o veľkosti 5/8, žalovaná v 2. rade podiel o veľkosti 1/8, žalovaná v 3. rade podiel o veľkosti 1/8 a žalovaná v 4. rade podiel o veľkosti 1/8 s tým, že žalovaná v 1. rade bude povinná na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobkyni ako odstupujúcej spoluvlastníčke sumu 3.089 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedený žalobný návrh žalobkyňa odôvodnila nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobkyňa a žalované v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností uvedených v žalobnom petite, pričom žalobkyni k nim patrí spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/8, žalovanej v 1. rade spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2 a žalovaným v 2. až 4. rade spoluvlastnícky podiel v rozsahu po 1/8. Žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach zdedila v dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4D/243/2016 po otcovi N. M.. Predmetné nehnuteľnosti v súčasnosti užíva výlučne žalovaná v 1. rade. Žalovaná v 1. rade je matkou žalobkyne a žalovaných v 2. až 4. rade. Vzťahy medzi žalovanou v 1. rade a žalobkyňou neboli dobré. Žalobkyňa väčšinu svojho detstva prežila v detskom domove. V súčasnosti sa žalobkyňa dlhodobo lieči v psychiatrickej ambulancii, a z tohto dôvodu tiež poberá invalidný dôchodok. Žalobkyňa nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými, nakoľko tento stav zle vplýva na jej duševné zdravie. Žalobkyňa sa pred podaním žaloby na súd opakovane snažila mimosúdne dohodnúť na zrušení a vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva, avšak tieto rokovania neboli úspešné pre nesúhlas žalovaných so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na to, že žalovaná v 1. rade má najväčší spoluvlastnícky podiel a súčasne tieto nehnuteľnosti aj sama výlučne užíva, ako aj vzhľadom na postoj žalovaných v 2. až 4. rade, ktoré chcú aj naďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanou v 1. rade, navrhla v žalobnom petite uvedený spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pre výpočet výšky primeranej peňažnej náhrady, ktorú požadovala v sume 3.089 eur, vychádzala žalobkyňa z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 4D/243/2016 z 18. 5. 2017, kde sa v rámci dedičského konania žalobkyňa a žalované v 2. až 4. rade zhodli na hodnote bytu vo výške 24.712,66 eur, teda vychádzala z toho, že hodnota predmetných nehnuteľností je 24.712,66 eur.

2. V písomnom vyjadrení k žalobe z 13. 9. 2018, doručenom na tunajší súd 14. 9. 2018, žalovaná v 1. rade uviedla, že je vlastníčkou bytu č. X, nachádzajúcom sa na 1. poschodí obytného domu súp. č. XX v S. S., pričom žalobkyňa sa domáha vyplatenia svojho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/8 v sume 3.089 eur. Tento podiel nadobudla žalobkyňa z titulu dedičstva po svojom nebohom otcovi N. M.. Žalovaná v 1. rade pritom poukázala na to, že žalobkyňa sa domáha vyplatenia svojho podielu „až agresívnym spôsobom, keďže hneď po otcovej smrti prišla za mnou a pýtala odo mňa peniaze“. Žalobkyňa sa pritom nezaujímala o výdavky spojené s pohrebom, tak ako sa nezaujímala o nič za života svojho otca, a neplnila si svoje povinnosti dieťaťa voči rodičom. Otec žalobkyne podal 26. 7. 2010 (aj kvôli nezáujmu a agresívnemu správaniu žalobkyne) návrh na zrušenie jej trvalého pobytu, ktorý jej bol následne aj zrušený. V rámci mimosúdnych rokovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalovaná v 1. rade navrhovala, aby sa vyporiadanie podielov neriešilo za jej života. Žalovaná v 1. rade následne poukázala na to, že bola invalidná dôchodkyňa, toho času je už na starobnom dôchodku a snahy o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zle vplývajú na jej zdravie. Návrh žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva považuje žalovaná v 1. rade za urážku. Požiadala súd, aby rozhodol spravodlivo a prihliadal pritom na skutočnosť, že žalobkyňa sa domáha podielu „špekulatívnym spôsobom“.

3. Žalované v 2. až 4. rade sa k žalobe (napriek výzve súdu) nijako písomne nevyjadrili.

4. Lustráciou v registri tunajšieho súdu, ani dopytom na Okresnom súde Žilina, nebolo zistené, že by žalovaná v 4. rade vykonávajúca ochranné psychiatrické liečenie na základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina, sp.zn.: 35Nt/21/2014 z 12. 11. 2014 bola obmedzená alebo pozbavená v spôsobilosti na právne úkony, preto nebol dôvod na ustanovenie jej procesného opatrovníka podľa § 69 Civilného sporového poriadku.

5. V replike z 12. 10. 2018, doručenej na tunajší súd 15. 10. 2018, žalobkyňa nesúhlasila s tvrdeniami žalovanej v 1. rade, pričom poprela, že mala hneď po smrti otca pýtať od žalovanej v 1. rade peniaze za svoj zdedený podiel. Žalobkyňa ani nevedela, že otec zomrel, pretože nikto zo žalovaných jej túto skutočnosť neoznámil, takže sa ani nemohla zúčastniť pohrebu a ani podieľať na nákladoch súvisiacich s pohrebom. To, že otec zomrel sa dozvedela až neskôr od obvodnej lekárky. V rámci dedičského konania sa dozvedela, že niečo zdedí, a až potom žalovanú oslovila s návrhom zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo s tým, že sa jej vyplatí jej podiel. Poprela tiež, že by sa agresívne správala k otcovi, a z toho dôvodu jej bol zrušený trvalý pobyt. Žalobkyňa ani nevedela, že žalovaná v 1. rade s otcom jej chcú zrušiť trvalý pobyt. Žalobkyňa tiež odmietla tvrdenia uvedené žalovanou v 1. rade a otcom v ich písomnom návrhu na zrušenie trvalého pobytu žalobkyne. Podľa žalobkyne skutočným dôvodom zrušenia trvalého pobytu bola len to, že žalobkyňa dovŕšila plnoletosť. Žalobkyňa bola od 15. roku svojho veku až do svojej plnoletosti umiestnená v detskom domove, pretože doma bola psychicky a fyzicky týraná svojím otcom, na čo sa žalovaná v 1. rade len prizerala. Obdobne sa správali rodičia aj vo vzťahu k žalovanej v 4. rade. Takisto v rannom detstve bola žalobkyňa umiestnená v detskom domove, do veku asi 7 rokov, pretože prostredie, v ktorom žila bolo nevhodné na jej východu. Rodičia sa o ňu nevedeli postarať a otec pil. Obdobie, keď žalobkyňa nebola v detskom domove bolo pre ňu veľmi ťažké. Rodičia uprednostňovali ako dcéry žalovanú v 2. a 3. rade. Žalobkyňa sa preto nezaujímala o žalovanú v 1. rade. Následky takéhoto detstva si žalobkyňa ponesie celý život, musí navštevovať psychiatrickú ambulanciu, pretože trpí duševnými chorobami. Žalobkyňa má 3 ročnú dcéru, ktorá žije s otcom, pretože žalobkyňa sa zo zdravotných dôvodov nedokáže o dcéru postarať. V súčasnosti býva žalobkyňa v 2 izbovom byte u manželov H., ktorý sa o ňu starajú. Jej jediný príjem predstavuje invalidný dôchodok vo výške 280 eur mesačne. Za účelom zistenia príjmu žalovanej v 1. rade navrhla žalobkyňa, aby súd vyžiadal ako dôkaz potvrdenie od Sociálnej poisťovne o výške jej invalidného dôchodku, resp. starobného dôchodku. Ďalšie zotrvanie v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými nie je v záujme jej duševného zdravia.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 19. 3. 2019, na ktoré sa nedostavila žalovaná v 1. rade, pričom svoju neúčasť nijako neospravedlnila, a ani nepožiadala o odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené na základe fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku na adresu jej trvalého pobytu dňom vrátenie žalovanou v 1. rade neprevzatej zásielky na súd, za ktorý deň sa v súčasnosti (hybridné doručovanie) považuje deň doručenia informácie o výsledku doručovania (26. 2.2019.) Na pojednávanie sa nedostavila tiež žalovaná v 4. rade, ktorá však svoju neúčasť písomne ospravedlnila a výslovne súhlasila s vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti. Zákonná lehota 5 dní na prípravu na pojednávanie bola u všetkých strán sporu zachovaná.

7. Na pojednávaní žalobkyňa zopakovala svoje vyjadrenia zo žaloby a repliky. Žalované v 2. a 3. rade na pojednávaní zhodne uviedli, že chcú zostať spoluvlastníčkami spolu so žalovanou v 1. rade, pričom tiež požiadali, aby im súd uložil povinnosť výplaty peňažnej náhrady odstupujúcim spoluvlastníčkam tak, aby žalobkyňu vyplatili do 8. mesiaca v tomto roku a žalovanú v 4. rade do konca tohto roku. Žalovaná v 2. rade túto žiadosť odôvodnila poukazom na to, že je nezamestnaná, nepoberá žiadne dávky, nemá žiadne príjmy, býva v nájomnom byte spolu so žalovanou v 3. rade a vlastní len auto v hodnote zhruba 1.000 eur, pričom žiaden iný hnuteľný majetok vyššej hodnoty ani nehnuteľný majetok (okrem spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania) nevlastní. Žalovaná v 3. rade ku svojim majetkovým pomerom uviedla, že jej čistý príjem v zamestnaní predstavuje 600 eur mesačne. Býva v nájomnom byte spoločne so žalovanou v 2. rade. Je tak isto vlastníčkou auta v hodnote 1.000 eur, pričom žiadny iný hnuteľný majetok vyššej hodnoty alebo nehnuteľný majetok (okrem spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto vyporiadania) nevlastní. K majetkovým pomerom žalovaných v 2. a 3. rade žalobkyňa na pojednávaní výslovne uviedla, že ich nebude rozporovať.

8. Za nesporné relevantné skutkové tvrdenia strán sporu (pre ich nepopretie protistranou podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku), vo vzťahu ku ktorým preto nebolo potrebné vykávať dokazovanie, mal súd nasledovné skutkové tvrdenia strán sporu. K dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu (a k príslušným spoluvlastníckym podielom na spoločných zariadeniach a častiach bytového domu a na obytným domom zastavanom pozemku) uvedenom v žalobe medzi stranami sporu nedošlo. Uvedená spoločná vec, ktorá je predmetom podielového spoluvlastníctva má hodnotu 24.712,66 eur. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne na tejto spoločnej veci predstavuje 1/8, žalovanej v 1. rade 1/2, žalovanej v 2. rade 1/8, žalovanej v 3. rade 1/8 a žalovanej v 4. rade 1/8. Uvedený byt momentálne užíva výlučne žalovaná v 1. rade. Žalovaná v 2. rade a žalovaná v 3. rade žijú spoločne v inom nájomnom byte, žalovaná v 4. rade sa v súčasnosti nachádza v psychiatrickej liečebni a žalobkyňa býva u manželov H.. Keďže nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, podala žalobkyňa žalobu na súd, aby ten zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo. Otec žalobkyne a žalovaná v 1. rade dali ešte v roku 2010 návrh na zrušenie trvalého pobytu žalobkyne v ich domácnosti, ktorý pobyt jej aj bol zrušený. Otec žalobkyne ju v detstve fyzicky aj psychicky týral, na čo sa žalovaná v 1. rade len prizerala. Žalobkyňa bola neskôr, od 15 rokov veku, umiestnená v detskom domove. V detskom domove sa nachádzala aj v rannom detstve do asi 7 rokov veku, nakoľko rodinné prostredie v tom čase bolo pre jej výchovu nevhodné. V období, keď nebola v detskom domove bolo pre ňu veľmi ťažké, rodičia uprednostňovali ako dcéry žalovanú v 2. a 3. rade, a žalovanú v 1. rade rovnako ako žalovanú v 4. rade nemali radi. Preto sa žalobkyňa potom nezaujímala o žalovanú v 1. rade a následkom svojho detstva si nesie psychické problémy, pre ktoré sa musí psychiatricky liečiť. Žalobkyňa má 3 ročnú dcéru, ktorá žije s otcom, pretože žalobkyňa sa o ňu zo zdravotných dôvodov nedokáže postarať. Jediný príjem žalobkyne predstavuje invalidný dôchodok vo výške 280 eur mesačne. Žalovaná v 2. rade je nezamestnaná, nepoberá žiadne dávky, nemá žiadne príjmy, býva v nájomnom byte spolu so žalovanou v 3. rade a vlastní len auto v hodnote zhruba 1.000 eur, pričom žiaden iný hnuteľný majetok vyššej hodnoty ani nehnuteľný majetok (okrem spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania) nevlastní. Čistý príjem žalovanej v 3. rade zo zamestnania predstavuje 600 eur mesačne, býva v nájomnom byte spolu so žalovanou v 2. rade, je takisto vlastníčkou auta v hodnote asi 1.000 eur a žiaden iný hnuteľný majetok vyššej hodnoty a nehnuteľný majetok (okrem spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto vyporiadania) nevlastní.

9. Za sporné mal súd len to, či sa žalobkyňa domáhala vyplatenia spoluvlastníckeho podielu po smrti otca agresívnym spôsobom, a či dôvodom zrušenia trvalého pobytu žalobkyne v roku 2010 bola agresivita žalobkyne voči rodičom.

10. Napriek nespornosti príslušných skutkových tvrdení súd z opatrnosti vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutočných vlastníckych vzťahov k predmetu tohto konania, pričom z (čiastočného) výpisu z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie S. S., obec Demänovská Dolina, okres Liptovský Mikuláš (na č.l. 99 spisu) súd zistil, že byt č. X, nachádzajúci sa vo vchode č. X, na X. poschodí bytového domu, súp. číslo XX, ktorý je postavený na parcele registra „C“, parc. č. 2925/6, o výmere 212 m2, zastavané plochy a nádvoria (spolu s prislúchajúcim podielom priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstva a spoluvlastnícky podiel k pozemku v rozsahu 2328/49804) je výlučným predmetom podielového spoluvlastníctva žalobkyne so spoluvlastníckym podielom 1/8, žalovanej v 1. rade so spoluvlastníckym podielom 1/2, žalovanej v 2. rade so spoluvlastníckym podielom 1/8, žalovanej v 3. rade so spoluvlastníckym podielom 1/8 a žalovanej v 4. rade so spoluvlastníckym podielom 1/8.

11. Z návrhu na zrušenie trvalého pobytu žalovanej v 1. rade a jej manžela (na č. l. 68 spisu), z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn.: 7C/164/2010 z 6. 12. 2010 (na č.l. 69 spisu), potvrdenia tunajšieho súdu o prijatí návrhu (na č.l. 70 spisu) a potvrdenia o pobyte žalobkyne z 21. 9. 2016 (na č. l. 71 spisu) vyplynulo, že žalovaná v 1. rade so svojím manželom spísali návrh na zrušenie trvalého pobytu žalobkyne a žalovanej v 4. rade, ktorý návrh odôvodnili ich agresívnym správaním voči nim ako rodičom a takisto nezáujmom o nich, ktorá vec (návrh na zrušenie trvalého pobytu vo vzťahu k žalobkyni) bola tunajším súdom postúpená obci Demänovská Dolina, a následne mala žalobkyňa prihlásený trvalý pobyt na adrese Obec S.Á. S..

12. Takto (na základe nesporných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania) zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

13. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej „OZ“) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14. Podľa § 142 ods. 2 z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

15. Keďže k dohode strán sporu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v rámci mimosúdnych rokovaní nedošlo a žalobkyňa podala návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd, bol tunajší súd povinný konať a rozhodnúť vo veci podaného návrhu. Súd však nie je pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vôbec viazaný spôsobmi vyporiadania navrhovanými stranami sporu (a to ani prípadným zhodným návrhom všetkých strán), ale musí rešpektovať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania podľa § 142 ods. 1 OZ. Keďže v poradí prvý do úvahy prichádzajúci spôsob vyporiadania - rozdelenie predmetu spoluvlastníctva na reálne časti medzi podielových spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov nebol dobre možný, nakoľko takýmto rozdelením by nevznikli samostatné veci, ktoré by ich novým vlastníkom mohli slúžiť aj naďalej spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu, t.j. na bývanie (aspoň na základe dôkazov predložených stranami sporu možnosť takého rozdelenia nebola preukázaná, a súd v tomto smere nemôže vykonávať dôkazy ex offo), súd pristúpil k zvažovaniu v poradí druhého možného spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva - prikázania spoločnej veci jednému vlastníkovi do výlučného vlastníctva, resp. viacerým spoluvlastníkom do nového (užšieho) spoluvlastníctva, za súčasného uloženia povinnosti primeranej peňažnej náhrady odstupujúcim spoluvlastníkom, prihliadajúc pritom na kritériá vyplývajúce jednak z ust. § 142 ods. 1 (ide len o demonštratívny výpočet), ako aj na ďalšie (relevantné) kritériá v tomto ustanovení výslovne neuvedené, a v neposlednom rade prihliadajúc pritom tiež na vôľu jednotlivých spoluvlastníkov stať sa výlučným vlastníkom, resp. spoluvlastníkom spoločnej veci (keďže základným predpokladom pre prikázanie spoločnej veci je žiadosť spoluvlastníka, resp. aspoň jeho uzrozumenie s prikázaním spoločnej veci do jeho výlučného vlastníctva, resp. do nového spoluvlastníctva so zostávajúcimi spoluvlastníkmi (viď stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. Cpj 8/1972, R 54/1973.)

16. Žalované v 2. a 3. rade (až) na pojednávaní uviedli, že chcú zostať v novom podielovom spoluvlastníctve so žalovanou v 1. rade (a už len preto nebolo možné uvažovať o treťom spôsobe vyporiadania - predajom veci a rozvrhom jeho výťažku.) Žalovaná v 4. rade sa na pojednávanie nedostavila, a v dovtedajšom priebehu konania k tejto otázke vôbec nevyjadrila, preto u nej nebolo možné uvažovať ani len o uzrozumení s prikázaním veci do jej výlučného vlastníctva, resp. do nového užšieho spoluvlastníctva s ostatnými žalovanými, a teda ju zahrnúť do nového (užšieho) spoluvlastníctva. Žalovaná v 1. rade sa na pojednávanie nedostavila, avšak súd u nej mohol vychádzať aspoň z jej písomného vyjadrenia k žalobe z 13. 9. 2018, kde uviedla, že nechce zrušiť podielové spoluvlastníctvo, ale naopak chce zachovať súčasný stav po zvyšok svojho života. Toto vyjadrenie žalovanej v 1. rade síce nepredstavuje výslovnú žiadosť s prikázaním veci do jej výlučného vlastníctva, resp. do (nového) podielového spoluvlastníctva s ostatnými žalovanými, avšak je možné ho považovať za uzrozumenie s tým, aby v prípade rozhodovania súdu podľa § 142 ods. 1 o tom, komu bude spoločná vec prikázaná, bola táto vec prikázaná do jej podielového spoluvlastníctva s ostatnými žalovanými. Ak by sa totiž toto jej vyjadrenie takýmto spôsobom neposúdilo, znamenalo by to, že súd musí prikázať spoločnú vec do podielového spoluvlastníctva (iba) žalovaným v 2. a 3. rade, pretože len títo výslovne požiadali o prikázanie veci do nového podielového spoluvlastníctva. Žalovaná v 1. rade by tým bola pripravená o „strechu nad hlavou“ čo by určite nebolo žiadaným následkom výkladu jej písomného vyjadrenia. Rovnako by nebol najbližší skutočne prejavenej vôli žalovanej v 1. rade (podľa ktorej chce zachovať existujúce spoluvlastníctvo po zvyšok svojho života) výklad, podľa ktorého by žalovaná chcela byť do svojho výlučného vlastníctva. Súd pritom nemohol nútiť žalovanú v 1. rade jednoznačnejšie vyjadriť sa k tejto otázke (či jej má byť vec prikázaná a v akej podobe), a ani k účasti na pojednávaní, kde by sa k tejto otázke ústne mohla vyjadriť, keďže išlo o jej právo a nie povinnosť, a preto mohol vychádzať len z jej písomného vyjadrenia z 13. 9. 2018, a vykladať ho spôsobom, čo najbližšie zodpovedajúcom jej vôli výslovne vyjadrenej v tomto písomnom vyjadrení, podľa ktorej chcela zotrvať v súčasnom podielovom spoluvlastníctve po zvyšok svojho života.

17. Tejto výslovne uvedenej požiadavke žalovanej v 1. rade však súd nemohol vyhovieť, pretože v prípade podania návrhu (žaloby) žalobkyňou (hoci iba s podielom o veľkosti 1/8) bol súd podľa zákona povinný zrušiť existujúce podielové spoluvlastníctvo a vyporiadať ho niektorým zo spôsobov uvedených v § 142 ods. 1 OZ. Žiaden z podielových spoluvlastníkov (bez ohľadu na výšku jeho podielu) totiž v zásade nemôže byť nútený zotrvať v podielovom spoluvlastníctve proti svojej vôli. Výnimku prestavujú len mimoriadne prípady podľa § 142 ods. 2 OZ, teda ak súd zistí dôvody hodné osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Vo všeobecnosti za tieto dôvody možno považovať najmä okolnosti subjektívneho charakteru na strane žalovaných alebo žalobcov. Súd však v danom prípade nezistil žiadne takéto okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu nezrušiť a nevyporiadať uvedené podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozvrhnutím výťažku (reálne rozdelenie nebolo možné.) V tejto súvislosti súd uvádza, že vo vzťahu k (údajnému) agresívnemu správaniu žalobkyne voči žalovanej v 1. rade žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, a skutočnosť, že žalovaná v 1. rade je starobnou dôchodkyňou vo veku 60 rokov so starobným dôchodkom vo výške 282,50 eur by ešte sama o sebe nebola takým dôvodom hodným osobitného zreteľa.

18. Na základe prejavenej vôle (v prípade žalovanej v 1. rade vo forme uzrozumenia) tak súd dospel k záveru, že žalované v 1. až 3. rade zhodne prejavili vôľu s prikázaním spoločnej veci do ich nového (užšieho) podielového spoluvlastníctva.

19. Súd pre účely zvažovania komu zo spoluvlastníkov vec prikáže (okrem vôle spoluvlastníkov) zvažoval aj kritériá veľkosti spoluvlastníckych podielov, ktoré v danom prípade jednoznačne svedčilo v prospech žalovaných v 1. až 3. rade, keďže v úhrne mali títo spoluvlastníci väčšinový podiel v rozsahu 6/8. Žalovanej v 1. rade navyše svedčilo aj kritérium účelnejšieho využitia veci, keďže v uvedenom byte aj reálne bývala a chcela tam aj naďalej bývať.

20. Kritérium násilného správania niektorej zo strán sporu v tomto konaní nebolo preukázané. Žalovaná v 1. rade totiž neuniesla dôkazné bremeno k svojmu skutkovému tvrdeniu o agresívnom správaní žalobkyne voči jej osobe. Odôvodnenie návrh žalobkyne v 1. rade (a jej manžela) na zrušenie trvalého pobytu žalovanej v 1. rade (a žalovanej v 4. rade) totiž nie je možné považovať za dôkaz, ide vlastne len o ich skutkové tvrdenia v tomto smere tvrdenia v písomnej podobe, a žiaden iný dôkaz označený žalovanou v 1. rade toto agresívne správanie žalobkyne voči žalovanej v 1. rade ako spoluvlastníčke nepreukázal, preto súd kritérium násilného správania podľa § 142 ods. 1 pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania nemohol zohľadniť.

21. Pokiaľ ide o ostatné kritériá výslovne neuvedené v § 142 ods. 1 (v § 142 ods. 1 ide len o demonštratívny výpočet kritérií pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), tak tieto takisto neboli v konaní preukázané. Osobitne vo vzťahu ku kritériu - solventnosti žalovaných v 1. až 3. rade na vyplatenie odstupujúcich spoluvlastníkov súd považuje za potrebné uviesť, že z nesporných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania vyplynulo len toľko, že žalovaná v 1. rade má 60 rokov a je poberateľom starobného dôchodku vo výške 282,50 eur. Inak jej majetkové pomery (napr. úspory v banke, vlastníctvo hnuteľných vecí vyššej hodnoty, či iných nehnuteľných vecí a pod.) neboli vôbec zistené. Žalovaná v 1. rade v tomto smere neuvádzala žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by sa prípadne dali považovať za nesporné, a ani nenavrhovala vykonať žiadne dôkazy (a súd nemohol ex offo vykonávať dokazovanie na zistenie týchto skutočností.) Uvedené zistené skutkové tvrdenia o majetkových pomeroch žalovanej v 1. rade pritom nepostačovali na záver o jej neschopnosti vyplatiť odstupujúcim spoluvlastníkom uloženú peňažnú náhradu, preto súd vo vzťahu k nej toto kritérium nedokázal posúdiť, a z tohto dôvodu odmietnuť prikázať vec do podielového spoluvlastníctva, v ktorom by figurovala žalovaná v 1. rade. Vzhľadom na výšku peňažnej náhrady uloženej žalovaným v 2. a 3. rade a ich zisteným majetkovým pomerom (z nesporných skutkových tvrdení), mal súd za to, že toto kritérium solventnosti im svedčí. V tejto súvislosti súd uvádza, že, ak by sa aj prípadne uplatnil záver o tom, že žalovaná v 1. rade by vzhľadom na svoje majetkové pomery nebola dostatočne solventná na vyplatenie na ňu pripadajúcej sumy peňažnej náhrady odstupujúcim spoluvlastníkom, viedlo by to k záveru, že nemôže figurovať v novom podielovom spoluvlastníctve so žalovanou v 2. a 3. rade, čo by zase v praxi znamenalo, že žalovaná v 1. rade príde o svoje súčasné bývanie, a vzhľadom na zistené majetkové pomery žalovaných v 2. rade a 3. rade, tiež k záveru o ich nesolventnosti vyplatiť odstupujúcich spoluvlastníkov (už vrátane aj žalovanej v 1. rade), nakoľko suma peňažnej náhrady na nich pripadajúcich by sa (aj vzhľadom na výšku podielu žalovanej v 1. rade) natoľko zvýšila, že by to nebolo v ich finančných možnostiach, čo by viedlo k tretiemu spôsobu vyporiadania - k nariadeniu predaja bytu a následnému rozvrhnutiu výťažku tohto predaja medzi všetkých spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov, čo by zrejme nebolo v záujme minimálne väčšiny z nich.

22. Súd teda rozhodol podľa § 142 ods. 1 o zrušení podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní prikázaním bytu (s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na obytným domom zastavanom pozemku) do nového (užšieho) podielového spoluvlastníctva žalovanej v 1. až 3. rade, s tým, že súčasne uložil týmto žalovaným povinnosť vyplatiť primeranú peňažnú náhradu titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva odstupujúcim spoluvlastníkom, t.j. žalobkyni a žalovanej v 4. rade, ktorej výška vychádza z (nespornej) hodnoty predmetu podielového spoluvlastníctva vo výške 24.712,66 eur, na základe zohľadnenia výšky podielov odstupujúcich spoluvlastníkov.

23. Keďže žalobkyni patril spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/8, žalovanej v 1. rade v rozsahu 1/2, žalovanej v 2. rade v rozsahu 1/8, žalovanej v 3. rade v rozsahu 1/8 a žalovanej v 4. rade v rozsahu 1/8, tak pomer, v akom sa žalované v 1. až 3. rade budú podieľať na predmete nového spoluvlastníctva, bol určený na základe vzájomného pomeru ich dovtedajších spoluvlastníckych podielov, teda u žalovanej v 1. rade v rozsahu 4/6 (4/8 : 6/8), u žalovanej v 2. rade v rozsahu 1/6 (1/8 : 6/8), a u žalovanej v 3. rade v rozsahu 1/6 (1/8 : 6/8). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi. Súd preto v takomto konaní nie je viazaný návrhom strany sporu na spôsob vyporiadania, a preto nie je vadou, ak v konaní žiadna zo strán sporu neuviedla výšku podielov v novom podielovom spoluvlastníctve (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn.: 22 Cdo 1476/2009.)

24. Uvedený pomer (4/6, 1/6 a 1/6) bol rozhodujúci aj pre určenie pomeru, v akom sa žalované v 1. až 3. rade mali podieľať na peňažných náhradách z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva pre jednotlivé odstupujúce spoluvlastníčky, t.j. (osobitne) pre žalobkyňu a (osobitne) žalovanú v 4. rade, ktorých výška (peňažných náhrad) vychádzala z výšky spoluvlastníckych podielov odstupujúcich spoluvlastníkov (u každej v rozsahu 1/8) a hodnoty celého predmetu podielového spoluvlastníctva (vo výške 24.712,66 eur), teda rovnako ako žalobkyňa, tak aj žalovaná v 4. rade mala nárok na peňažnú náhradu v sume 3.089,08 eur (24.712,66 eur : 8). Na každej z týchto peňažných náhrad (vo výške po 3.089,08 eur) sa podieľali zostávajúce spoluvlastníčky v pomere (4/6 : 1/6 :1/6), teda žalovaná v 1. rade v sume 2.059,39 eur, žalovaná v 2. rade v sume 514,85 eur a žalovaná v 3. rade v sume 514,85 eur.

25. Keďže žalovaná v 1. rade nepožiadala o určenie dlhšej lehoty na plnenie, súd jej nemohol ex offo (aj bez návrhu) priznať akúto výhodu, a preto ju musel zaviazať zaplatiť uložené plnenie peňažných náhrad v zákonnej trojdňovej paričnej lehote plynúcej od právoplatnosti rozsudku podľa § 232 ods. 3, prvej vety CSP. Uvedený výrok však nevylučuje dohodu žalovanej v 1. rade so žalobkyňou, resp. žalovanou v 4. rade ohľadne splácania priznanej sumy. Žalované v 2. a 3. rade na pojednávaní požiadali o určenie dlhšej lehoty na splnenie ich platobných povinností, ktorej žiadosti súd zvážiac výšku ich plnenia a majetkových a finančných pomerov strán sporu vyhovel v takom rozsahu, že im podľa § 232 ods. 3, druhej vety určil lehotu na plnenie v rozsahu 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

26. Súd ostatné stranami sporu navrhnuté dôkazy nevykonal, nakoľko to pre účely rozhodnutia veci nebolo vôbec potrebné, teda predovšetkým z dôvodov hospodárnosti, avšak aj z dôvodu, že väčšinu relevantných skutkových tvrdení strán sporu bolo možné považovať za nesporné pre nepopretie protistranou podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

27. Pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z porovnania žalobného petitu, v ktorom si žalobkyňa uplatňovala nárok na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s vyplatením peňažnej náhrady v jej prospech vo výške 3.089 eur, a výšky súdom priznanej peňažnej náhrady v jej prospech, ktorá bola vo takisto výške 3089,08 eur. Žalobkyňu tak súd považoval za plne úspešnú v tomto spore, hoci inak (pokiaľ ide o to, komu bola spoločná vec prikázaná) výrok rozhodnutia súdu nebol úplne v zhode so žalobným návrhom žalobkyne, avšak keďže išlo o skutočnosti, na ktoré nemohla mať žalobkyňa žiaden vplyv (to, že žalovaná v 4. rade sa nevyjadrila k žalobe a teda ani nepožiadala o prikázanie spoločnej veci aj do jej podielového spoluvlastníctva, prečo nemohol súd prikázať vec aj do podielového spoluvlastníctva žalovanej v 4. rade a musel rozhodnúť aj o výplatku v jej prospech), nebolo to možné pričítať na vrub neúspechu žalobkyne. Keďže plne úspešnou bola v konaní žalobkyňa, mala podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania voči všetkým plne neúspešným žalovaným v plnom rozsahu s tým, že súd podľa § 262 ods. 2 vyslovil, že o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.