Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6S-61-2018.pdf
PDF · 101 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/61/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, 059 01 Spišská Belá, právne zastúpeného JUDr. Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Murgašova 86/1, 058 01 Poprad proti žalovanému Mestu Spišská Belá, Petzvalova 18, 059 01 Spišská Belá, v konaní na základe všeobecnej správnej žaloby o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 8. mája 2018 takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e fiktívne rozhodnutie primátora žalovaného zo dňa 8. mája 2018 a súčasne fiktívne rozhodnutie mestského úradu žalovaného zo dňa 9. apríla 2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. P r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovaného na základe podanej žiadosti o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
I.
Stručný priebeh administratívneho konania a zhrnutie napádaného rozhodnutia
2. Žalobca žiadosťou zo dňa 23.03.2018 požiadal žalovaného o sprístupnenie informácie, ktorou žiadal oznámiť, na základe akých kompetencií a na základe akého zákona postupovala Ing. Kleinová pri ukončení užívania ornej pôdy za ul. SNP v Spišskej Belej. Žalovanému bola predmetná žiadosť doručená doporučenou zásielkou, ktorá bola podaná na poštovú prepravu na pošte v Spišskej Belej dňa 23.03.2018.
3. Žalovaný o predmetnej žiadosti nerozhodol, požadované informácie nesprístupnil, zostal v konaní pasívny, teda nepostupoval v zmysle zákona tak, aby žiadosti vyhovel, resp. jej nevyhovel, resp. vyzval na jej doplnenie, resp. ju žiadal opraviť, zostal úplne pasívny. Keďže žalovaný nijakým spôsobom podanú
žiadosť nevybavil, v zmysle § 18 ods. 3 zákona nastala nevyvrátiteľná právna domnienka, že žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informáciu.
4. Proti tomuto prvostupňovému zamietavému fiktívnemu rozhodnutiu mestského úradu žalovaného podal žalobca odvolanie písomným podaním zo dňa 18.04.2018, ktoré bolo podané na poštovú prepravu doporučenou zásielkou dňa 19.04.2018, doručené žalovanému dňa 23.4.2018.
5. Žalovaný v odvolacom konaní konajúci prostredníctvom primátora mesta zostal rovnako pasívny, nevydal v odvolacom konaní žiadne rozhodnutie, informácie nesprístupnil, ani nijakým iným spôsobom nereagoval. V zmysle § 19 ods. 3 citovaného zákona preto nastala nevyvrátiteľná právna domnienka, že primátor žalovaného vydal zamietavé rozhodnutie vo vzťahu k podanému odvolaniu dňa 08.05.2018.
6. Za deň doručenia fiktívneho rozhodnutia o zamietnutí odvolania žalobcovi sa pokladá v zmysle citovaného zákonného ustanovenia deň 10.05.2018.
II.
Argumenty žalobcu v podane žalobe
7. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného je vzhľadom na jeho vlastnosti (právna fikcia) nepreskúmateľné, absentuje v ňom odôvodnenie a v prípade, ak je žiadosť žiadateľa podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám zamietnutá, tento má právo na to, aby sa dozvedel dôvody, pre ktoré tak správne orgány učinili.
8. Rozhodnutie existujúce na základe zákonnej právnej fikcie takéto odôvodnenie postráda, je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je poskytnutie informácií povinnými osobami a ich získavanie žiadateľmi v súlade so zákonom. Ak sa žalovaný ako povinná osoba pasívne spolieha na vydanie fiktívneho rozhodnutia ako právneho následku svojej nečinnosti, vystavuje sa tak nebezpečenstvu, že ponesie následky spočívajúce v zrušení takéhoto rozhodnutia. Žalobca má za to, že fiktívnymi odmietavým a fiktívnym zamietavým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, nakoľko na takéto rozhodnutia nebol zákonný dôvod, na druhej strane sú tieto pre úplnú absenciu odôvodnenia nepreskúmateľné.
9. Žalobca s poukazom na skutočnosti uvedené v bode 5. a 6. žaloby navrhol, aby podľa ustanovenia § 191 ods. 3 SSP bolo spolu s napadnutým rozhodnutím primátora mesta zrušené aj rozhodnutie mesta, ktorému predchádzalo a vec bola vrátená na ďalšie konanie s povinnosťou povinnej osoby požadovanú informáciu sprístupniť.
10. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd zrušil fiktívne rozhodnutie primátora Mesta Spišská Belá, ktorým zamietol odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu Mesta Spišská Belá o odmietnutí poskytnutia informácie, ktorú žalobca žiadal na základe žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 23.3.2018, ako aj prvostupňové rozhodnutie Mesta Spišská Belá, t. j. fiktívne rozhodnutie Mesta Spišská Belá o odmietnutí poskytnutia informácie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie s tým, že žalobca má právo na náhradu trov konania od žalovaného, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súčasne žalobca nežiadal o nariadenie pojednávania.
III.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
11. K podanej žalobe sa stručne písomným podaním bez uvedenia dátumu doručeným súdu dňa 05.11.2018 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že zaevidoval žiadosť žalobcu zo dňa 23.03.2018, avšak táto žiadosť po pridelení zodpovednému zamestnancovi bola omylom založená do iného spisu, keďže žalobca adresoval mestu Spišská Belá niekoľko podobných žiadostí o slobodný prístup k informáciám, ktoré boli vybavené v zmysle zákona o slobode informácií. V uvedenom prípade nebol žiaden dôvod neodpovedať žalobcovi na jeho žiadosť, avšak ako uviedol, nedopatrením sa táto žiadosť nevybavila.
Preto k predmetnej veci nebol založený ani administratívny spis (Mesto má k dispozícii len žiadosť zo dňa 23.03.2018 a odvolanie zo dňa 18.04.2018, čo už má súd k dispozícii).
12. K uvedenému vyjadreniu žalobca právo repliky nevyužil.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
13. Súd v konaní podľa ustanovení § 177 a nasl. SSP, po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcu, ním pripojenými prílohami a po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou predloženou žalovaným, bez nariadenia pojednávania, za splnenia zákonných podmienok podľa ustanovenia § 107 ods. 2, § 105 ods. 2 písm. a) SSP, dospel k záveru, že žalobe žalobcu je treba priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
14. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
15. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
16. Podľa ustanovania § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch (§ 178 ods. 1 SSP). Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba (§ 180 ods. 1 prvá veta SSP).
17. Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).
18. Podľa ustanovenia § 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
19. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe informáciám (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
20. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.
21. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
23. Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
24. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
25. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
26. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
27. Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
28. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
29. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade).
30. Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
31. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba.
32. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb. predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta.
33. Starosta je štatutárnym orgánom (ods. 5 veta prvá citovaného zákonného ustanovenia).
34. Podľa ustanovenia § 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. obecný úrad najmä vypracúva písomné vyhotovenie rozhodnutí obce. Prácu obecného úradu riadi starosta (ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia). Z vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva, že ak proti prvostupňovému rozhodnutiu o odmietnutí požadovanej informácie podá žiadateľ odvolanie, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Preto ak v zmysle ustanovenia § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií má odvolací orgán na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku zákonnú lehotu len 15 dní, a táto mu plynie až od doručenia odvolania prvostupňovým správnym orgánom, potom sa predpokladá, ak o odvolaní
nerozhodne, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol, ako sa to stalo aj v preskúmavanom prípade.
35. V preskúmavanom prípade je nespochybniteľné, že žalobca si podaním zo dňa 23.03.2018, doručeným žalovanému dňa 26.3.2018 podal na Mesto Spišská Belá žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na uvedenú žiadosť v rámci zákonom stanovenej lehoty žalovaný nijako nereagoval.
36. S poukazom na vyššie citovanú právnu úpravu a doručenie žiadosti žalobcu žalovanému dňa 26.03.2018, ako aj s poukazom na lehotu na vybavenie žiadosti žalobcu 8 pracovných dní, nastala fikcia vydania negatívneho I. stupňového rozhodnutia žalovaného dňa 9.4.2018 a fikcia jeho doručenia žalobcovi dňa 12.04.2018.
37. Žalobca podal riadny opravný prostriedok voči fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného dňa 19.04.2018 na poštovú prepravu v zákonnej 15-dňovej lehote. Uvedené odvolanie bolo žalovanému doručené dňa 23.4.2018.
38. Pretože na odvolanie žalobcu žalovaný nijako nereagoval vznikla fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu, a to dňa 8.05.2018, ktorým fiktívnym rozhodnutím bolo odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie Mestského úradu Spišská Belá ako správneho orgánu v I. stupni potvrdené v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
39. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že výrok správneho rozhodnutia je jadrom celkového rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti a musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobode informácií, ale naopak, jeho účelom bolo poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií pred nečinnosťou. Súd dospel k záveru, že prvostupňové fiktívne rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa a ani fiktívne rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu nemá náležitosti požadované ustanoveniami o správnom konaní (vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), pretože každé fiktívne rozhodnutie neobsahuje členenie na výrok, odôvodnenie, poučenie, a teda absentuje výrok ako forma, v ktorom by presne, jasne a stručne bol úplne formulovaný záver rozhodnutia správneho orgánu. Rozhodnutie neobsahuje ani poučenie o odvolaní a nie je v ňom uvedený ani orgán, ktorý rozhodnutie vydal.
40. Nezákonnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa podľa záveru súdu v podstate zhodne s názorom žalobcu spočívala v tom, že účastník správneho konania, teda žiadateľ o poskytnutie požadovaných informácií mal právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, rozhodol rozhodnutím tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku, z ktorého odôvodnenia by sa žiadateľ mohol dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené.
41. Súd poznamenáva, že účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií bolo poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím na takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu neprihliadol, je potrebné takéto rozhodnutie, podobne aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, považovať za nezákonné. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
42. Tvrdenie žalovaného uvedené v jeho vyjadrení k žalobe žalobcu spočívajúce v tom, že omylom bola žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie založená v inom spise je vzhľadom na vyššie uvedené neprijateľné, pretože pokiaľ sa tak stalo, mal možnosť túto skutočnosť zistiť primátor žalovaného najneskôr z podaného odvolania žalobcom. Toto tvrdenie považuje správny súd zo strany žalovaného za účelové a vníma ho v kontexte jeho procesnej obrany proti podanej žalobe.
43. Nič to nemení na právnom závere, že žalobca mal právo na sprístupnenie informácie, resp. na vydanie rozhodnutia, ktoré by bolo riadne odôvodnené v smere, prečo sa mu odmieta poskytnúť
informácie žiadané žiadosťou zo dňa 23.03.2018 a súčasne mal právo podať proti takémuto rozhodnutiu žalovaného riadny opravný prostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne prípadne napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel.
44. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd fiktívne rozhodnutie primátora žalovaného orgánu verejnej správy zo 08.05.2018, ako aj fiktívne rozhodnutie mestského úradu žalovaného orgánu verejnej správy zo dňa 9.04.2018 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie za použitia ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a) SSP.
45. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude buď poskytnúť žalobcovi ním žiadané informácie žiadané jeho žiadosťou zo 23.03.2018 alebo ak žiadosti žalobcu nevyhovie, hoci len sčasti, vydať o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 prvej vety zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
46. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 prvá veta SSP).
47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu trov konania, pretože žalobca mal vo veci celkom úspech a žalovanému, ktorý vo veci nemal úspech, súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
48. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: „Žiadateľ podľa zákona o slobode informácií, aj pokiaľ správny orgán jeho žiadosti nemieni vyhovieť, má právo na vydanie rozhodnutia, ktoré by bolo riadne odôvodnené a súčasne má právo podať proti nemu opravný prostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. mája 2011, sp. zn. 3Sži/3/2011)
49. O výške náhrady trov konania priznaných žalobcovi rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.