Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-96-2018.pdf
PDF · 110.24 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/96/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: R. V., O.. XX.XX.XXXX, D. F., V. V.N. XXXX/XX, XXX XX P., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ , s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/2/2015-89 zo dňa 14.6.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/2/2015-89 zo dňa 14.6.2017 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 31Cb/2/2015-89 zo dňa 14.06.2017 zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp.zn SR 06176/14 zo dňa 20.10.2014 a určil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby žalobcu podanej na súde dňa 17.04.2012, v ktorej žalobca poukázal na to, že podpísal so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, a.s. ako žalovaným Zmluvu o úvere č. 614900953 na základe, ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 400 eur. V Rozsudku rozhodcovského súdu sa uvádzala povinnosť žalobcovi uhradiť poplatok za uzatvorenie Zmluvy o úvere vo výške 356 eur tzv. dohodnutý poplatok. Žalobca žiadal aby súd prvej inštancie určil neplatnosť predmetného rozsudku a vrátil ho rozhodcovskému súdu na prepracovanie.
3. Podaním žalobcu zo dňa 15.04.2016,ktoré bolo súdu doručené dňa 18.04.2016 doplnil žalobca svoju žalobu z dôvodu, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu vychádzal z nepravdivých tvrdení spoločnosti POHOTOVOSŤ a.s. Uviedol, že od uvedenej spoločnosti si zobral dňa 17.04.2012 pôžičku vo výške 400 eur na základe Zmluvy o úvere č. 614900956. Predmetnou zmluvou bol zaviazaný splatiť istinu plus poplatok vo výške 356 eur v 12 mesačných splátkach po 63 eur, pričom dlh som splatil čiastočne, celkovo sumu 275 eur. Zmluva pôvodne neobsahovala RPMN, dodatočne bolo dopísaných 268,08%. Ďalej boli dorobené dodatočne Príloha k Zmluve o úvere č. 614900956 tu sa však RPMN uvádza len 40,87%, na tomto doklade sa objavil administratívny poplatok vo výške 237,33 eur, pričom vraj uvedený dokument pri podpise zmluvy žalobca nedostal. Upozornil na rozpor medzi RPMN 268,08% na Zmluve a RPMN 40.87 % na vyrobenej prílohe, pričom v samotnom Rozsudku sa uvádza, že úrok 32% považuje za primeraný. Naopak úrok spoločnosť POHOTOVOSŤ a.s. ho potom účelovo transformovala - rozdelila do úroku a poplatku - je vysoko neprimeraný a má charakter úžery. Žalobca bol
názoru, že Rozhodcovský súd vychádzal vo svojom rozhodnutí z nepresných a skreslených informácií účelovo poskytnutých spoločnosťou POHOTOVOSŤ a.s.
4. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné zachovanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozsudok bol vydaný dňa 20.10.2014 a žaloba bola podaná dňa 7.1.2015.
5. K tvrdeniu žalobcu, ktorým namieta výšku poplatku v Zmluve o úvere č. 614900956 žalovaný poukázal na čl. II bod 1 rozhodcovskej zmluvy.
6. Podaním žalobcu zo dňa 05.02.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 09.02.2017 k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že trvá opätovne na tom, že v Zmluve o úvere č. 614900956 bolo uvedené „príslušný poplatok“ v sume 356 eur, pričom v Prílohe k zmluve o úvere - Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere je tento „príslušný poplatok“ rozpísaný ako úrok v celkovej sume 118,67€ a administratívny poplatok celkovej sume 237,33€ čo spolu činí uvedených 356€.
7. Žalovaný zakladá svoju argumentáciu na fakte, že Zmluva o úvere bola založená podľa Obchodného zákonníka pričom žalovaný argumentuje, že zmluva nepredstavuje spotrebiteľskú zmluvu podľa zák. č. 192/2010 Z.z. Uvedená skutočnosť sa nachádza len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bod 6. Ďalej sa žalobca vyjadril k stanovisku žalovaného, že bola možnosť výberu , toto tvrdenie sa nezakladá na pravde ak by nepodpísal rozhodcovskú zmluvu nedostal by úver. Podotkol, že zo strany žalovaného nebola žiadna meditácia.
8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobca so žalovaným uzatvorili Zmluvu o úvere podľa prísl. ustanovení Obchodného zákonníka ako nepomenovanú zmluvu. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ čl. C-464/01 v ktorom súd konštatoval, že ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto strana dovolávať toho že má postavenie spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že v prípade žeby súd uvedenú zmluvu považoval za spotrebiteľskú žalovaný má zato, že ust.§54 ods. písm. r) je potrebné vykladať euro komfortne teda, nie je zakázané výhradnú rozhodcovskú zmluvu, tak ako ju uzatvoril so žalobcom, ktorý sa mohol domáhať svojich práv pred všeobecným súdom. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená písomne bola formálne oddelená od zmluvy o úvere neobsahuje dojednania ktoré nesúvisia s rozhodcovským konaním, neobsahuje osobu konkrétneho rozhodcu poukázal, že bola nariadená exekúcia teda exekučný súd skúmal podmienky pre zastavenie a odklad exekúcie čomu nevyhovel .
9. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalovaný a žalobca uzavreli dňa 17.04.2012 č. 61490956, Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 400 eur. Žalobca ako dlžník sa zaviazal uvedenú sumu 400 eur zvýšenú o poplatok vo výške 356 eur t.j. spolu 756 eur splatiť v 12 mesačných splátkach po 63 eur , RPMN bola dojednaná na 268,08 %. Zmluvné strany zároveň uzatvorili dňa 17.04.2012 Rozhodcovskú zmluvu k Zmluve o úvere, v ktorej sa dohodli, že všetky spory ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 614900956 uzavretej dna 17.04.2012 vrátane sporov o jej platnosti, výklad alebo zrušenie ako aj spory ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z tato vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom.
10. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská k.s., sp. zn. SR 06146/14 zo dňa 20.10.2014, žalobca bol zaviazaný uhradiť žalovanému 1) istinu vo výške 143.eur, známy úrok vo výške 97.90 eur, úrok z omeškania vo výške 15.90 eur, poplatok vo výške 242,08 eur, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 143.00 eur od 27.07.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 385.08 eur od 27.07.2013 do zaplatenia. Žalovaný zaviazaný zaplatiť trovy mediačného konania vo výške 162.15 eur a poplatok za upomienky 36.00 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 256,29 eur, pričom nároky 1.)2.)3.) spoločne a v mesačných splátkach vo výške 120 eur mesačne, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu.
11. Súd prvej inštancie poukázal na odôvodnenie predmetného rozhodcovského rozsudku v ktorom bolo uvedené, že rozhodcovský súd bral do pri rozhodovaní ustanovenie zákona č. 129/2010 z.z. o spotrebiteľských úverov, pričom ďalej uviedol rozhodcovský súd pri posúdení z obsahu povinnosti žalovaného vyplývajúcich z predloženej Zmluvy o úvere, že vychádzal z existencie tzv. priemerného
spotrebiteľa a mal za to, že samotná zmluva o úvere neobsahuje prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia, pričom uzatvorenie úverového vzťahu tohto typu nepredstavuje z pohľadu dlžníka ako spotrebiteľa tak náročný úkon.
12. Súd prvej inštancie poukázal v rozsudku na ust. § 53 ods.1, ods.2, ods.3, ods.5, § 54, 39, § 41 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.2, § 2 ods. 1 písm. a) a b), § 9 ods. 2 č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 72 ods.3, § 46 ods.1, § 45 ods.1 písm. e), i), j), § 47 ods.1, ods.2 zák. č. 335/2014 Z.z., § 3 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z.
13. Súd prvej inštancie posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy súd podľa právnych predpisov účinných v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy zo dňa 02.09.2008 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, teda podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Avšak priebeh rozhodcovského konania, v ktorom bol vydaný napadnutý rozhodcovský rozsudok, súd posudzoval podľa právnych predpisov, účinných v čase podania žaloby na rozhodcovský súd, teda podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle predmetného zákona súd posudzoval aj podmienky a dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.
14. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade je rozhodcovská zmluva neplatná a to v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože prestavuje neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pričom za neprijateľnú možno kvalifikovať iba podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Podľa názoru súdu existencia samostatnej listiny s možnosťou dlžníka od takejto zmluvy odstúpiť ešte nepreukazuje individuálnosť dojednania, ak o opaku svedčí samotný postoj spotrebiteľa. Z písomného vyjadrenia žalobcu mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca pri podpise úverovej zmluvy nebol oboznámený s obsahom ,účelom tejto zmluvy, nebolo mu jasne a zrozumiteľne vysvetlené, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy mohol odmietnuť, ani to, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, taktiež nebol poučený ani o následkoch podpísania rozhodcovskej zmluvy a ani o možnosti odstúpenia od tejto zmluvy . Súd mal za to, že v prípade, ak by žalobcovi ako spotrebiteľovi bolo náležite vysvetlené, aké následky pre neho vyplývajú z rozhodcovského konania, už pred podpisom zmluvy sa môže rozhodnúť, či do tohto zmluvného vzťahu vstúpi a nie je dôvod potenciálne uvažovať o dodatočnom odstúpení od zmluvy. Priemerný spotrebiteľ nemá dostatok právnych a iných vedomostí a ani také možnosti ako žalovaný, aby či už počas uzatvárania zmluvy resp. v čase rozhodcovského konania vedel ako sa má a môže odborne brániť. Práve na vyrovnanie tejto nerovnováhy vzniklo spotrebiteľské právo a ex offo súdna ochrana spotrebiteľa pred nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami, kde súd má vyrovnávať tento hrubý nepomer použitím noriem spotrebiteľského práva o ktorých veľké firmy (aj žalovaný) majú dostatok informácii. Podľa názoru súdu predmetná rozhodcovská zmluva mala charakter vopred pripraveného formulára, ktorého ustanovenia spotrebiteľ nemôže nijakým spôsobom pri jej uzatváraní ovplyvniť. Súd prvej inštancie bol názoru, že v rozhodcovskej zmluve je veriteľom vopred určený konkrétny rozhodcovský súd príslušný na prejednávanie sporov medzi veriteľom a dlžníkom a zvyčajne o tom rozhoduje veriteľ. Podľa súdu podstatnou tohto dojednania z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, či zmeniť. Dojednanie v zmluve o možnosti dlžníka najneskôr do 15 dní od uzatvorenia úverovej zmluvy, od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, podľa názoru súdu nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí vtom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Rozhodcovská zmluva teda nesporne nebola individuálne dojednaná.
15. Súd uviedol, že Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom tieto podmienky neboli splnené a žalobca nemal možnosť ovplyvniť či už obsah zmluvy o úvere, alebo i rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Rozhodcovská zmluva nebola, alternatívnou, keďže veriteľ podaním žaloby v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve.
16. Žalobca nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd
vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
17. Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana a dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy v predmetnej je neprijateľnou podmienkou ktorá je absolútne neplatná od počiatku a preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný, pričom je v rozpore s príslušnými ustanoveniami §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Zo strany žalovaného sa to javí ako snaha vyhnúť sa súdnej kontrole podľa spotrebiteľského práva.
18. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie. Bol názoru, že v prípade postavenia žalovaného je treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s žalobcom vstupoval. Argumentácia žalovaného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Žalovaný mal za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Uvedeným spôsobom by došlo k absolútnemu vylúčeniu aplikácie ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, t. j. Zmluvy o úvere. Žalovaný mal ďalej za to, že ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
19. V zmysle Rozhodcovskej zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred Rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Je zrejmé, že žalobca so žalovaným uzatvorili nevýhradnú Rozhodcovskú zmluvu. Z toho dôvodu neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že Rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobcom so žalovaným je tzv. NEVÝHRADNOU rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu Rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
20. Žalovaný zdôraznil, že takýto právny názor vyslovil v uznesení zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 14NcC/10/2011 aj Krajský súd v Bratislave.
21. Žalovaný odmietol argumenty žalobcu alebo Okresného súdu, ktoré majú evokovať stav, že Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská doložka či rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej Zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom Okresným súdom. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva jednoznačne z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), ako aj aktuálne účinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č. 394/2011 Z.z., ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere.
22. Žalovaný poukázal aj na znenie aktuálnej účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere, ako aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2004 pod sp. zn. Obdo V 73/2003, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.12.2007 pod sp. zn. 29 Odo 1222/2005.
23. Žalovaný je presvedčený, že Rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti a taktiež nemožno mať pochybnosti o spôsobilosti Rozhodcovského rozsudku, pretože ho vydal orgán, ktorého právomoc bola založená Rozhodcovskou zmluvou. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
24. Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, na ktoré napokon ani priamo žalobca nepoukázal nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Každá vyššie uvedená splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky a každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. Na základe uvedeného nemožno hovoriť o absencií i výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca bol pri podpise zmluvy upovedomený o rozdielnej nie však nesprávne uvedenej RPMN. Nakoľko nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.
25. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že súd nesprávne posúdil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a teda všetky taxatívne náležitosti uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru sa v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nenapĺňajú. Žalovaný si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca nesie dôkazné bremeno a teda jeho úlohou je preukázať v čom spočíva klamlivé uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve.
26. Žalovaný vychádzal z ust. § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka a § 1a ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995.
27. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úver bol žalovaný názoru, ten nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia Zmluvy žalobcovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, Zmluvu uzatvoril a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníčky či na dané podmienky Zmluvy pristúpi alebo nie.
28. Žalobca v prípade, že po podpise Zmluvy nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od Zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom Zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru.
29. Žalovaný mal za to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu ustanovenia § 17 zákona č. 244/2002 Z.z.. o rozhodcovskom konaní a teda k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, o čom svedčí aj odôvodnenie rozsudku Rozhodcovského súdu.
30. Žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn.: 31Cb/2/2015-89 zo dňa 14.06.2017 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
31. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal bez vec nariadenia pojednávania v pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 08.03.2019 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného, dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
32. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
34. Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
35. Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
36. Právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je jedným zo základných práv spotrebiteľov. Pod neprijateľnou podmienkou možno rozumieť dojednanie nachádzajúce sa v spotrebiteľskej zmluve, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôvodom zahrnutia zvýšenej ochrany spotrebiteľa do právnej úpravy je predovšetkým charakter spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská zmluva je zmluva, na základe ktorej vstupuje spotrebiteľ do zmluvného vzťahu s dodávateľom. Z hľadiska vedomostí a skúseností dodávateľa a spotrebiteľa s uzatváraním spotrebiteľských zmlúv ide o dva nerovnocenné subjekty. Vo väčšine prípadov zároveň spotrebiteľ nemá možnosť zmluvné podmienky, ktoré sú vopred určené dodávateľom, ovplyvniť. V súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou je teda možné konštatovať, že v spotrebiteľskom vzťahu má dodávateľ v prevažnej väčšine prípadov výhodnejšie, niekedy priam až dominantné postavenie.
37. Práve v dôsledku toho, že spotrebiteľ je vnímaný ako slabšia strana v spotrebiteľskom vzťahu, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali dojednania, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, avšak nie každá podmienka, ktorá sa bude podľa tohto ustanovenia javiť ako neprijateľná, neprijateľnou v skutočnosti aj musí byť. Posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je totiž vždy závislé od konkrétnych okolností prípadu. Posúdenie toho, či ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, prislúcha príslušnému súdu.
38. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. 39. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
40. Podľa názoru odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie, dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy v predmetnej je teda neprijateľnou podmienkou, ktorá je absolútne neplatná od počiatku a preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný. Zo strany žalovaného sa to javí ako snaha vyhnúť sa súdnej kontrole podľa spotrebiteľského práva. Ako súd prvej inštancie uviedol bolo preukázané, že žalobca pri podpise úverovej zmluvy nebol oboznámený s obsahom, účelom tejto zmluvy, nebolo mu jasne a zrozumiteľne vysvetlené, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy mohol odmietnuť ani to, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere,
taktiež nebol poučený ani o následkoch podpísania rozhodcovskej zmluvy a ani o možnosti odstúpenia od tejto zmluvy.
41. Odvolací súd vychádza aj z Nálezu Ústavného súdu ČR III. ÚS 562/12 zo dňa 24.10.2013, I. ÚS 199/11, ktorý uvádza, že pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv je potrebné si uvedomiť, že nie je dôležité to, že spotrebiteľ zmluvu podpísal a s podmienkami zmluvy súhlasil. Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu, predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP a to tak, že napriek tomu, že žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, odvolací súd mu trovy konania nepriznal, nakoľko nebol zastúpený advokátskou kanceláriou a tak mu žiadne trovy konania nevznikli.
45. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).