Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cob-34-2021.pdf
PDF · 115.25 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/34/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Milana Majerníka, v spore žalobcu: VA GROUP, s.r.o., so sídlom Námestie Osloboditeľov 65, 071 01 Michalovce, IČO: 46 997 571,právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Simona Radosová, s.r.o., so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 711 784, proti žalovanej: EUROSPEDA s.r.o., so sídlom Brestovská 2931/125, 066 01 Humenné, IČO: 36 493 376, právne zastúpenej JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, so sídlom Kalininova 675, 066 01 Humenné, IČO: 42026938, o zaplatenie 69.905,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 17Cb/17/2020-160 zo 4. mája 2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Humenné, č. k. 17Cb/17/2020-167 z 2. júna 2021 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č. k. 17Cb/17/2020-167 zo dňa 02.06.2021.
II. Žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu z 23. septembra 2019 adresovaným Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 69.905,61 eur so zákonným úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania. Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že ako predávajúci uzatvoril so žalovanou ako kupujúcou ústnou formou kúpnu zmluvu, na základe ktorej postupne dodal žalovanej tovar, ktorý žalovaná prevzala rovnako, ako prevzala ním vystavené faktúry za tento tovar. Žalovaná ani tovar, ani faktúry žiadnym spôsobom nereklamovala, napriek tomu vykonala len čiastočné úhrady, a to 3. júla 2017 uhradila z faktúry č. XXXXXXXX sumu 400,- eur a sumu 2.818,24 eur a 31. decembra 2017 sumu 200,- eur. Napriek jeho opakovaným výzvam na uhradenie zvyšnej dlžnej sumy žalovaná tak doposiaľ neurobila. Spolu s nezaplatenou vyfakturovanou sumou 69.905,61 eur si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania z jednotlivých vyfakturovaných súm, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) vo výške 40,- eur za každú pohľadávku vyúčtovanú príslušnou faktúrou.
2. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 69.905,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.657,58 eur od 21. februára 2017 do 3. júla 2017, zo sumy 1.439,34 eur od 4. júla 2017 do 31. decembra 2017, zo sumy 1.239,34 eur od 1. januára 2018 do zaplatenia, zo sumy 5.919,76 eur od 28. februára 2017 do zaplatenia, zo sumy 4.059,13 eur od 7. marca 2017 do zaplatenia, zo sumy 2.629,12 eur od 9. marca 2017 do zaplatenia, zo sumy 3.856,75 eur od 14. marca 2017 do zaplatenia, zo sumy 7.341,08 eur od 21. marca 2017 do zaplatenia, zo sumy 6.650,59 eur od 28. marca 2017 do
zaplatenia, zo sumy 8.118,43 eur od 4. apríla 2017 do zaplatenia, zo sumy 7.548,67 eur od 11. apríla 2017 do zaplatenia, zo sumy 11.738,78 eur od 18. apríla 2017 do zaplatenia, zo sumy 5.010,31 eur od 26. apríla 2017 do zaplatenia, zo sumy 5.793,65 eur od 2. mája 2017 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 480,- eur a priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 407 ods. 3, § 409, § 411, § 447, § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi v súlade s ustanovením § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka a ustanovením § 1 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky priznal súd žalobcovi v súlade s ustanovením § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je právnickou osobou
- obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, predmetom činnosti ktorej je okrem iného aj kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod). Žalovaná je právnickou osobou
- obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov s predmetom činnosti vnútroštátna nákladná cestná doprava, medzinárodná cestná preprava tovaru, vnútroštátna taxislužba a ďalšie. Strany sporu uzatvorili kúpnu zmluvu ústnou formou, na základe ktorej žalobca ako predávajúci v období február až apríl 2017 dodával žalovanej tovar - pohonné hmoty (motorovú naftu) za dohodnutú kúpnu cenu, a to formou systému tankovacích kariet s čipom. Obchodná prax medzi stranami sporu bola taká, že žalovaná odoberala od žalobcu pohonné hmoty tak, že oprávnené osoby žalovanej vstupovali do prevádzkových priestorov žalobcu podľa potreby a samoobslužne odoberali tento tovar. Žalobca následne za určité obdobie vyúčtoval žalovanej kúpnu cenu za odobraté množstvo a vystavil žalovanej faktúru. Na faktúrach je presne uvedené dodané množstvo a dátum dodania tovaru, t. j. kedy presne a v akom objeme žalovaná pohonné hmoty čerpala. Podľa predložených faktúr a k nim prináležiacich dodacích listov v období od 6. februára 2017 do 20. apríla 2017 žalovaná odobrala od žalobcu motorovú naftu v celkovom objeme 66456,50 litrov a v celkovej hodnote 73.323,85 eur, z čoho uhradila sumu 3.418,24 eur. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia dlžnej sumy 69.905,61 eur, t. j. rozdielu medzi žalobcom vyfakturovanou a žalovanou uhradenou kúpnou cenou. Žalobca vystavil žalovanej 13. februára 2017 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 4.657,58 eur s dátumom splatnosti 20. február 2017, 20. februára 2017 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 5.919,76 eur s dátumom splatnosti 27. február 2017, 27. februára 2017 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 4.059,13 eur s dátumom splatnosti 6. marec 2017, 1. marca 2017 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 2.629,12 eur s dátumom splatnosti 8. marec 2017, 6. marca 2017 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 3.856,75 eur s dátumom splatnosti 13. marec 2017, 13. marca 2017 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 7.341,08 eur s dátumom splatnosti 20. marec 2017, 20. marca 2017 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 6.650,59 eur s dátumom splatnosti 27. marec 2017, 27. marca 2017 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 8.118,43 eur s dátumom splatnosti 3. apríl 2017, 3. apríla 2017 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 7.548,67 eur s dátumom splatnosti 10. apríl 2017, 10. apríla 2017 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 11.738,78 eur s dátumom splatnosti 17. apríl 2017, 18. apríla 2017 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 5.010,31 eur s dátumom splatnosti 25. apríl 2017 a 24. apríla 2017 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 5.793,65 eur s dátumom splatnosti 1. máj 2017. Žalovaná po vystavení faktúr realizovala tri úhrady, a to 3. júla 2017 vo výške 400,- eur a 2.818,24 eur a 31. decembra 2017 vo výške 200,- eur. Žalobca tieto úhrady v súlade s ustanovením § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka započítal na úhradu najskôr splatnej faktúry č. XXXXXXXX. Žalovaná síce v podanom odpore uviedla, že žalobca k priloženým faktúram nepripojil žiaden dodací list alebo iný vierohodný doklad, že tovar jej bol skutočne dodaný a tak spochybňovala, že žalobcom deklarovaný objem tovaru jej nemusel byť dodaný, rovnako namietala aj kvalitu dodaného tovaru, avšak v tomto smere nepreukázala, že by podnikla kroky smerujúce k odstráneniu týchto nedostatkov a prípadných nezrovnalostí. Súd okrem iného preto požiadal o súčinnosť Daňový úrad Prešov za účelom poskytnutia informácie a preukázania, či si žalovaná uplatnila nadmerný odpočet DPH z faktúr, ktorých úhrada je predmetom tohto konania, čo by preukazovalo, že žalovaná predmetné faktúry od žalobcu prijala a žiadnym spôsobom ich nenamietala, t. j. súhlasila ako s množstvom dodaného tovaru, tak aj s obdobím, kedy tento tovar odobrala a napokon aj s vyfakturovanou sumou. O poskytnutie informácie požiadal súd aj Daňový úrad Košice, a to za účelom zistenia, či žalobca z predmetných faktúr odviedol DPH. Daňový úrad Košice v odpovedi zo 14. októbra 2020 uviedol, že daňový subjekt VA GROUP, s. r. o. z uvedených
faktúr, ktoré vystavil pre obchodnú spoločnosť EUROSPEDA, s. r. o., DPH odviedol, o čom svedčí aj daňové priznanie žalobcu za zdaňovacie obdobie február až apríl 2017 a evidencia DPH za to isté zdaniteľné obdobie. Zároveň Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sekcia boja proti podvodom a analýz rizík vo svojej odpovedi z 19. októbra 2020 uviedlo, že označený daňový subjekt VA GROUP, s. r. o. uviedol všetky preverované faktúry vo svojich riadnych kontrolných výkazoch DPH časť A1 podaných za zdaňovacie obdobia február, marec a apríl 2017. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sekcia boja proti podvodom a analýz rizík podalo súdu správu zo 6. novembra 2020, v ktorej uviedlo, že daňový subjekt EUROSPEDA, s. r. o. uviedol všetky preverované faktúry vo svojich kontrolných výkazoch DPH časť B2 podaných za zdaňovacie obdobie február, marec a apríl 2017. Finančné riaditeľstvo tak súdu oznámilo údaje o uplatnených odpočtoch dane z priadnej hodnoty z prijatých preverovaných faktúr podľa údajov kontrolného výkazu DPH daňového subjektu - žalovanej. Súd tak mal za nespochybniteľne preukázané, že žalovaná predmetné faktúry od žalobcu prevzala, tieto vniesla do svojho účtovníctva, uplatnila si z nich odpočet dane z pridanej hodnoty, a napriek tomu ich žalobcovi v lehote splatnosti ani doposiaľ neuhradila. Pokiaľ ide o žalovanou v odpore vznesenú námietku nedostatočnej kvality žalobcom dodaného tovaru, súd sa plne stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že túto mala vzniesť v súlade s ustanovením § 428 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka bezodkladne po tom, čo vady dodaného tovaru zistila, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že obrana žalovanej spočívajúca v tom, že žalobcom dodaný tovar vykazoval vady, ktoré následne spôsobili škody na jej motorových vozidlách, alebo že tieto vady žalovaná u žalobcu reklamovala, nebola preukázaná. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že by bola uplatnila u žalobcu nároky z vád tovaru, a to spôsobom a postupom podľa Obchodného zákonníka, ktorý postup pri reklamácii vád dodaného tovaru obsahuje. Žalovaná nepreukázala, že by žalobcovi oznámila vady tovaru a voľbu medzi nárokmi uvedenými v ustanovení § 436 ods.1 Obchodného zákonníka, a to v lehote podľa § 428 Obchodného zákonníka. Napokon aj samotné žalovanou odobrané množstvo tovaru pohonných hmôt od žalobcu v objeme 66456,50 litrov napovedá, že kvalita dodaného tovaru nemohla byť nedostatočná. Na pojednávaní konanom 4. mája 2021 konateľ žalobcu uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú, má za to, že odôvodnenosť jeho nároku bola potvrdená aj zo strany Finančného riaditeľstva, a preto jej žiada vyhovieť. Konateľ žalovanej na pojednávaní uviedol, že si je vedomý toho, že obchodná spoločnosť má predmetné faktúry zaplatiť, ale stále majú problém spočívajúci v druhotnej platobnej neschopnosti. Konateľovi žalobcu navrhol, ako by vedel danú situáciu riešiť, ten však jeho návrh neakceptoval. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca má po výpovedi konateľa žalovanej za to, že žalovaná predmetný dlh voči nemu uznala, nespochybnila nárok žalobcu uplatnený v žalobe, a teda je možné rozhodnúť rozsudkom pre uznanie.
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou bola konkludentne uzatvorená kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá na svoje platné uzavretie nevyžaduje písomnú formu. Túto skutočnosť nepoprela ani žalovaná. Na základe tejto zmluvy žalobca dodával žalovanej tovar a žalovaná sa zaviazala za tento tovar zaplatiť žalobcovi v dohodnutej lehote, ktorou bola splatnosť vystavenej faktúry, dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca dodal žalovanej dohodnutý tovar podľa ich vzájomných obchodných zvyklostí systémom tankovania pohonných hmôt na základe systému tankovacích kariet s čipom, oprávnenými osobami žalovanej v prevádzkových priestoroch žalobcu. Tovar bol dodaný v objeme uvedenom v jednotlivých faktúrach i doložených dodacích listoch a za dodanie dodaného tovaru žalobca vyúčtoval žalovanej dohodnutú kúpnu cenu, ktorú mu žalovaná uhradila iba čiastočne. Žalobca všetky svoje skutkové tvrdenia dostatočne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli podporené aj správami vyžiadanými súdom od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Obe strany sporu preverované faktúry, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania, majú vo svojom účtovníctve, žalobca z nich odviedol daň z pridanej hodnoty a žalovaná si z nich uplatnila odpočet DPH. Súd preto nemal dôvod spochybňovať žalobcom predložené doklady a jeho tvrdenia a mal za to, že pokiaľ žalovaná nenamietala žalobcom vystavené faktúry, ich výšku ani právny základ, bola povinná ich uhradiť v lehote ich splatnosti. Žalovaná neuniesla bremeno dôkazu ani bremeno tvrdenia, a to ani v smere namietaných vád, resp. ňou tvrdenej nekvality dodaného tovaru - pohonných hmôt. Nenavrhla vykonať v tomto smere žiadny dôkaz a ani nepreukázala, že by u žalobcu niekedy vôbec vzniesla reklamáciu vád tovaru v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, prípadne obchodných podmienok, ak by boli súčasťou zmluvy, prípadne reklamačného poriadku žalobcu. Napokon aj čiastočné plnenie zo strany žalovanej možno považovať za uznanie záväzku, zvlášť v súvislosti s výpoveďou konateľa žalovanej na pojednávaní o tom, že obchodná spoločnosť si je vedomá toho, že predmetné
faktúry je povinná žalobcovi zaplatiť, z čoho možno usudzovať, že týmto čiastočným plnením žalovaná uznala aj zvyšok svojho záväzku voči žalobcovi.
6. Súd prvej inštancie žalobe v časti uplatňovanej istiny vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 69.905,61 eur. Keďže sa žalovaná nepochybne dostala so splnením svojho finančného záväzku voči žalobcovi do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v zákonom stanovenej výške 9 % ročne z jednotlivých vyfakturovaných súm, vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, tej - ktorej faktúry. Zároveň súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v celkovej výške 480,- eur. Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky si žalobca uplatnil za každú pohľadávku vyúčtovanú príslušnou faktúrou (12 faktúr) samostatne a ide o samostatne na súde uplatniteľné nároky.
7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí samostatným uznesením.
8. Súd prvej inštancie opravným uznesením, č. k. 17Cb/17/2020-167 z 2. júna 2021 opravil rozsudok Okresného súdu Humenné, č. k. 17Cb/17/2020-160 zo 4. mája 2021 v jeho výrokovej časti tak, že správne znie „... a to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“
9. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces konštatovala, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, nedostatočne odôvodnený, a preto nepreskúmateľný. Súd svoje rozhodnutie o priznaní nároku žalobcu odôvodnil prakticky len tým, že mal za preukázané, že žaloba je dôvodná v plnom rozsahu, nakoľko medzi stranami sporu bola konkludentne uzavretá kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá na svoje uzavretie nevyžaduje písomnú formu. Táto skutočnosť bola medzi stranami sporu nesporná. Na základe tejto zmluvy dodával žalobca žalovanej tovar, za ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca podľa súdu preukázal uplatnený nárok listinnými dôkazmi, a to najmä faktúrami, pričom tieto sú podporené aj správami, ktoré si súd vyžiadal od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Na základe toho dospel k záveru, že preverované faktúry, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania majú obe strany sporu vo svojom účtovníctve, žalobca z nich odviedol daň z pridanej hodnoty a žalovaná si z nich uplatnila odpočet DPH. Súd preto nespochybňoval žalobcom predložené doklady a jeho tvrdenia a mal za to, že žalovaná nenamietala žalobcom vystavené faktúry, ich výšku, ani právny základ, a preto bola povinná ich uhradiť v lehote ich splatnosti. V nadväznosti na to zdôraznila, že takýto záver súdu je v rozpore s vykonanými dôkazmi a nezodpovedá zistenému skutkovému stavu, keďže samotná faktúra je len účtovný doklad, ktorý sám osebe nepreukazuje dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. Žalobca k predloženým faktúram nepripojil relevantný dodací list alebo iný vierohodný doklad, že skutočne došlo k dodaniu požadovaného množstva pohonných hmôt a že ich skutočne prevzala, resp. osoby, ktoré boli oprávnené v jej mene tovar preberať. Má za to, že tankovacie karty s čipom, ktoré boli používané na tankovanie boli v konečnom dôsledku zneužité a v skutočnosti neodobrala také množstvo pohonných hmôt, ako bolo fakturované a časť pohonných hmôt bola zrejme odobraná inými osobami, teda nie pre jej účely. Tiež spochybňuje kvalitu dodaných pohonných hmôt, pretože skutočne nezodpovedali technickým normám a spôsobili poškodenia agregátov niektorých nákladných vozidiel, do ktorých boli natankované. S odstupom času je veľmi zložité ňou tvrdené skutočnosti preukázať, pričom len preto sa snažila so žalobcom o mimosúdnu dohodu, aby sa predišlo finančne náročnému znaleckému dokazovaniu. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaná bližšie nekonkretizuje, akým spôsobom, resp. ne/konaním jej bolo zo strany prvoinštančného súdu
znemožnené uskutočňovanie jej procesných práv a aké ňou navrhované dôkazy súd nevykonal a žiadnym relevantným spôsobom ich v podanom odvolaní neidentifikuje. Zo zápisnice o pojednávaní konanom 4. mája 2021 vyplýva, že bol zachovaný procesný postup súdu, žalovaná bola v danej veci vypočutá a vykonanie iných dôkazov nenavrhla. Nakoľko žalovanou namietané dokumenty sú súčasťou súdneho spisu a žalovaná o nich bola aj na pojednávaní konanom 4. mája 2021 oboznámená, tvrdenia žalovanej, že „faktúra je len účtovný doklad, ktorý sám osebe nepreukazuje dodanie tovaru alebo poskytnutie služby“ a že „žalobca k priloženým faktúram nepripojil relevantný dodací list alebo iný vierohodný doklad, že došlo skutočne k dodaniu“ neobstoja. Pokiaľ by žalovaná sporné faktúry neuznávala z dôvodov ňou tvrdených (zneužitie tankovacích kariet, skutočné množstvo dodaného tovaru, kvalita dodaného tovaru, vzniknutá škoda), neevidovala by ich vo svojom účtovníctve, neodviedla by daň zo sumy, ktorú považuje za spornú a v neposlednom rade by si neuplatnila odpočet DPH z faktúr, ktoré považuje za oprávnené. Žalovaná už v odpore proti platobnému rozkazu namietala samotné dodanie tovaru, jeho množstvo a kvalitu, pričom svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala ani v rámci upomínacieho konania a ani v rámci konania vedeného Okresným súdom Humenné, dokonca na pojednávaniach túto svoju obranu vôbec nespomenula a nepreukázala. Má za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a ňou podaný odpor, ako aj odvolanie sú len snahou o oddialenie plnenia si povinnosti na úhradu kúpnej ceny, čo v konečnom dôsledku vyplýva i zo samotnej zápisnice z pojednávania konaného 4. mája 2021, na ktorom konateľ žalovanej uviedol, že si je vedomý toho, že dané faktúry má zaplatiť, nachádza sa však vo finančne nepriaznivej situácii. Avšak nepriaznivá finančná situácia dlžníka, hoci len tvrdená, nemá vplyv na existenciu nároku žalobcu a je len okolnosťou, ktorú možno zvážiť pri poskytnutí dodatočnej lehoty na plnenie v celosti či v splátkach. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila.
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
13. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné.
14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
16. K odvolacej námietke žalovanej, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, nedostatočne odôvodnený, a preto nepreskúmateľný, odvolací súd uvádza, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko
z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). Zároveň odvolací súd konštatuje, že z vyššie uvedeného tvrdenia žalovanej mu nie je zrejmé, v čom spočíva nesprávnosť, nedostatočná odôvodnenosť a z nich plynúca nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, pretože súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zaoberal všetkými vykonanými dôkazmi a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil. Súčasne odvolací súd hodnotí ako nepravdivé aj tvrdenie žalovanej, že súd svoje rozhodnutie o priznaní nároku žalobcu odôvodnil prakticky len tým, že mal za preukázané, že žaloba je dôvodná v plnom rozsahu, nakoľko medzi stranami sporu bola konkludentne uzavretá kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá na svoje uzavretie nevyžaduje písomnú formu, pričom poukazuje na odseky 14 až 27 a odseky 33 až 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie okrem toho, že medzi stranami bola konkludentne uzatvorená kúpna zmluva uviedol aj viaceré ďalšie dôvody, pre ktoré žalobcovi ním uplatnený nárok priznal.
17. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.
18. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
19. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie všetky vykonané dôkazy vyhodnotil správne a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky. Čo sa týka tvrdení žalovanej, že samotné faktúry za dodanie pohonných látok nepreukazujú dodanie žalobcom tvrdeného množstva nafty a že žalobca nepredložil súdu dodacie listy, odvolací súd sa s týmito tvrdeniami nestotožňuje. Súčasne odvolací súd dodáva, že opodstatnenosť tvrdení žalovanej spochybňujú aj viaceré v konaní preukázané skutočnosti, a to počnúc tou, že zamestnanci žalovanej dlhodobo tankovali u žalobcu pohonné hmoty na čipové karty, čo možno považovať za obchodnú zvyklosť zachovávanú medzi stranami sporu, pokračujúc tými, že žalované faktúry obe obchodné spoločnosti uviedli do účtovníctva, žalobca z nich zaplatil DPH a žalovaná si z nich uplatnila odpočet DPH a že žalovaná nikdy od dodania nafty až do podania odporu nenamietala množstvo dodaného tovaru a končiac tou, že v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka sa čiastočná úhrada dlhu môže považovať za uznanie dlhu, pričom konateľ žalovanej na pojednávaní konanom 4. mája 2021 výslovne uviedol, že si je vedomý dlhu, ale obchodná spoločnosť je druhotne platobne neschopná.
20. Vo vzťahu k ďalšej námietke žalovanej, a to že nafta nebola dodaná v kvalite, ktorá nezodpovedala technickým normám, odvolací súd konštatuje, že žalovaná nielenže žalobcovi neoznámila vady tovaru v súlade s ustanovením § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka v lehote podľa § 428 Obchodného zákonníka, ale žalovaná tvrdené vady ani nikdy predtým akýmkoľvek spôsobom nenamietala, a dokonca ani v prvoinštančnom konaní nenavrhla vykonať dokazovanie v tomto smere.
21. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom odvolanie žalovanej bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).