Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-81-2018.pdf
PDF · 102.92 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/81/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľky: Z. L., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, J., proti povinnému platiť výživné: H. L., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt X. L. XXX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 17. júla 2018, č.k. 9Pc/3/2017-117, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil vyživovaciu povinnosť povinnému platiť výživné pre navrhovateľku zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky s účinnosťou od 19.1.2017. Zároveň rozhodol, že dlh na splatnom výživnom vzniknutý povinnému vo výške 3.690,10 eur za obdobie od 19.1.2017 do 31.7.2018 je povinný splácať do rúk navrhovateľky popri bežnom výživnom mesačnými splátkami po 102,50 eur až do úplného vyrovnania dlhu s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany, č.k. 11C/53/00-17 z 13.6.2000 v časti výšky výživného pre navrhovateľku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka sa domáhala zvýšenia výživného od povinného a to na sumu 500 eur mesačne z dôvodu, že nežijú v spoločnej domácnosti. V súčasnosti dochádza do školy v L., kde študuje na vysokej škole, nemá žiadny finančný príjem. Povinný s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, uviedol, že akceptuje, že je vysokoškoláčka, avšak neakceptuje ňou uvádzané vyčíslenie mesačných výdavkov. Uviedol, že nie je v žiadnom zamestnaneckom pomere, trpí chronickým ochorením tráviaceho traktu a degeneráciou všetkých kĺbových častí v tele, teda nevie si nájsť žiadne adekvátne zamestnanie, v ktorom by mu jeho súčasné zdravotné problémy nespôsobovali zdravotné ťažkosti. Keď pracoval vo Švajčiarsku prispieval na výživu dcéry sumou 500 eur mesačne, taktiež jej prispel aj na výlet do Anglicka, do Nórska, tiež jej zaplatil dodatočne priznané rodinné prídavky zo Švajčiarska, čo bolo približne 3.500 eur asi v roku 2014. Vzhľadom na svoje zdravotné problémy nemôže vykonávať práce kde by dlhšie sedel alebo ležal, stál, preto si privyrába v V.. Súd zistil, že navrhovateľka býva so svojou matkou v dvojizbovom byte, matka je SZČO, je opatrovateľka v Rakúsku, kde pracuje v dvojtýždňových turnusoch. Jej príjem je približne vo výške 950 eur v hrubom. Nepoberá prídavky na dieťa, boli jej pozastavené z dôvodu predĺženia štúdia na vysokej škole. Matka inú vyživovaciu povinnosť okrem navrhovateľky nemá. Navrhovateľka má 22 rokov, navštevuje H. univerzitu v L., Provozně ekonomickú fakultu, kde z potvrdenia univerzity vyplynulo, že od 1.9.2016do 9.2.2018 študovala v 3. ročníku. Takže v súčasnosti od 11.7.2018 navštevuje prvý ročník inžinierskeho typu štúdia prezenčnou formou, ktoré by malo trvať do 14.2.2019. Počas štúdia do 30.6.2017 bývala na internáte, od tejto doby do školy dochádza trikrát do týždňa. Za ubytovanie na internáte platila 3.600 Kč mesačne. Štúdium mala predĺžené o pol roka z dôvodu, že jej najprv chýbalo niekoľko kreditov a o ďalšieho pol roka z dôvodu finančnej situácie, nakoľko sa musela zamestnať, aby si vedela hradiť výdavky na štúdium. Povinný, teda otec navrhovateľky , asi od augusta 2017 býva so svojou priateľkou v dvojizbovom byte, ktorý má v nájme priateľka. Na náklady na bývanie a stravu jej prispieva sumou 250 eur mesačne. Pracuje ako Y. s priemerným mesačným zárobkom v čistom 100 eur. Okrem toho poberá výsluhový dôchodok vo výške 292 eur. Majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní. Má viacero dlhov zo spotrebných úverov. Má zdravotné ťažkosti s kĺbmi a tráviacim traktom asi 1,5 roka, tiež s krčnou chrbticou. Zatiaľ si nepodával žiadosť na priznanie invalidného dôchodku. Lekári mu odporučili aby sa šetril, lekári mu povedali, že v prípade, ak by si podával žiadosť o priznanie dôchodku, bola by mu zamietnutá. Zo služobného pomeru bol prepustený z dôvodu spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, bol mu uložený peňažný trest asi v roku 2009 alebo 2010. Po prepustení bol zamestnaný vo viacerých zamestnaniach, aj v zahraničí. Je stredoškolsky vzdelaný, s maturitou v strojárskom odbore. Momentálne by už asi v tomto odbore pracovať nemohol, keďže školu skončil v roku 1989 a odvtedy sa technológie zmenili. Má vodičské oprávnenie skupiny A a B. Aktuálne lekárske správy nemá, pretože na jeho zdravotnom stave nedošlo k zmene. Môže však dôjsť iba k jeho zhoršeniu. Má vyživovaciu povinnosť len k navrhovateľke. Súd zistil, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 11C/53/00-17 z 13.6.2010, ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené, bola schválená dohoda o úprave ich povinností k vtedy maloletej navrhovateľke, tak, že táto bola zverená do výchovy matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu vo výške 49,79 eur mesačne. Povinný v tej dobe inú vyživovaciu povinnosť nemal. Matka mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k vtedy maloletému H. Y.. Otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 432,45 eur a matka 192,52 eur mesačne. Maloletá navrhovateľka vtedy začala navštevovať prvý ročník základnej školy. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, podľa § 75 ods. 1, 2 zákona o rodine, a podľa § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine, v zmysle ktorého sa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom môžu zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že k zmene pomerov, akú má na mysli zákonné ust. § 78 zákona o rodine došlo na strane navrhovateľky ako aj na strane oboch jej rodičov, t.j. povinného a matky navrhovateľky. Navrhovateľka mala v čase posledného rozhodovania o výživnom 6 rokov, pričom v septembri 2000 začala navštevovať prvú triedu základnej školy. Zdravotné problémy vážneho charakteru nemala. Teraz má navrhovateľka 22 rokov, je študentkou vysokej školy, s čím má spojené zvýšené výdavky na ubytovanie aj cestovanie, keď do júna 2017 bývala na internáte, za ktorý platila 3.600 Kč mesačne. V súčasnosti dochádza do L. 2 - 3 krát týždenne, s čím má spojené výdavky 120 eur mesačne. V L. si platí MHD kartu na 3 mesiace v sume 30 eur. Teraz má aj zdravotné problémy a to laktózovú a histamínovú intoleranciu, s čím má spojené zvýšené výdavky na nákup bezlaktózových ako aj čerstvých potravín. Absolvovala vodičský kurz za sumu 550 eur, takže u nej došlo k podstatnej zmene pomerov v súvislosti s jej vekom, keďže je o 16 rokov staršia, čím sa objektívne zvýšili náklady na uspokojenie jej základných životných potrieb, ktoré rastú úmerne s vekom oprávnenej osoby. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane matky navrhovateľky, ktorej sa zvýšil príjem o 500 eur mesačne a odpadla jej vyživovacia povinnosť k synovi H.. Na strane otca došlo tiež k podstatnej zmene pomerov. V čase posledného rozhodnutia bol zamestnaný s príjmom 432,45 eur, t.č. jeho príjem predstavuje výsluhový dôchodok 292,67 eur mesačne a príjem vodiča vo výške 92 eur mesačne, čím došlo k zníženiu jeho príjmu o 50 eur mesačne. Počet vyživovacích povinností sa uňho nezmenil. Súd vzhľadom k týmto skutočnostiam dospel k záveru, že zvýšenie výživného na navrhovateľku je dôvodné. Súd výživné zvýšil na sumu 250 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, kedy u navrhovateľky preukázateľne došlo k podstatnej zmene pomerov. Súd určil povinnému výživné vo výške 250 eur mesačne s poukazom na § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 zákona o rodine, poukazujúc na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Súd príjem povinného ustálil vo výške 800 eur mesačne, ktorý by mohol ako vodič dosahovať (vychádzajúc z priemernej výšky platov na stránke W. ako aj z výšky aktuálnych ponúk práce na pozíciu Y. na stránke W., ktoré sa nachádzajú v spise, ako i zo súdnej praxe) spolu s príjmom vo výške 292,67 eur mesačne výsluhový dôchodok. Súd neprihliadol na terajší príjem povinného, ktorý dosahuje t.j. 292,67 a 92 eur mesačne ako Y. pričom vyšší príjem v zmysle jeho tvrdení nemôže dosahovať pre zdravotné problémy, nakoľko ani z jednej lekárskej správy takéto zdravotné obmedzenie nevyplynulo. Lekárske správy v spise sú z roku 2015. Aktuálnymi vraj nedisponuje, pretože k zmene v jeho zdravotnom stave nedošlo. Sám uviedol, že žiadosť na priznanie invalidného dôchodku nepodával, lebo by mu bola zamietnutá. Povinný t.č. na výživu navrhovateľky pravidelne mesačne okrem platenia výživného 50 eur inak neprispieva. Navrhovateľka si brigádnicky privyrába mesačne sumou vo výške 200 eur, avšak na túto skutočnosť súd neprihliadal, nakoľko ak by tento príjem súd zohľadnil, bolo by to v neprospech navrhovateľky, čím by došlo k jej znevýhodneniu, ktorá sa vlastným pričinením snaží zabezpečiť si aj iný príjem ako príjem z výživného a tým si zvýšiť aspoň čiastočne svoj životný štandard, pričom takýto postup súdu by na navrhovateľku v dosahovaní príjmu vplýval demotivačne. Takisto by sa tým povinný zbavoval časti svojej povinnosti a to práve na úkor navrhovateľky. V závere súd k dĺžke štúdia navrhovateľky uvádza, že výsluchom navrhovateľky ako aj z výpisu lustrácie zamestnaní sociálnej poisťovne, týkajúcej sa navrhovateľky, mal za preukázané, že k jeho predĺženiu (štúdium ani nepresahuje obvyklú päťročnú dĺžku) došlo z objektívnym dôvodov. Vzhľadom k tomu, že súd povinnému zvýšil výživné s účinnosťou od 19.1.2017 zo sumy 49,79 eur na 250 eur mesačne, vznikol povinnému na výživnom dlh vo výške 3.690,10 eur za obdobie od 19.1.2017 do 31.7.2018, ktorý mu povolil splácať mesačnými splátkami vo výške 102,50 eur spolu s bežným výživným pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade neuhradenia splatnej splátky (§ 231, § 232 ods. 3, 4 CSP). O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie povinný. Uviedol, že súd prvej inštancie opäť nesklamal a svojím dehonestujúcim a v rozpore so zákonom vyhláseným rozsudkom potvrdil svoju povesť najhoršieho súdu v SR, pričom absolútne vo svojom odôvodnení v rozsudku o zvýšenom výživnom nedodržal zásadu nezávislosti a rovnosti zbraní. Tiež je absurdné, aby sudkyňa vyhľadala na internete pracovnú pozíciu, ktorú by mal zastávať, pričom jasne na pojednávaní uviedol, že jeho príjem je 92 eur ako Y., keď zo zdravotných dôvodov môže túto činnosť vykonávať len príležitostne. Pochybuje o tom, že by ako Y. s príjmom 800 eur mohol dosiahnuť tento príjem pri príležitostnom vykonávaní zamestnania. Jeho dcéra si privyrába, spravila si vodičský preukaz, za ktorý celkove zaplatila 550 eur, čo nemá nič spoločné s nevyhnutnými výdavkami. Špecialitou Okresného súdu v Piešťanoch je spätne vracať sa niekoľko rokov dozadu a skúmať jeho policajnú minulosť. Podľa neho však má zisťovať a skúmať jeho súčasné zárobkové možnosti, majetkové pomery, súčasný zdravotný stav a nie praktizovať stredoveké maniere. Jeho celkový mesačný príjem je 384,67 eur. Výdavky sú vo výške 300 eur (náklady na bývanie a stravu 250 eur, výživné pre navrhovateľku 50 eur), takže mu celkovo zostáva na živobytie 84,67 eur. Má vážne zdravotné problémy. Svoju vyživovaciu povinnosť si neznížil svojvoľne, ale z dôvodu vážneho zdravotného stavu. Opätovne začal navštevovať lekárov, pričom vzhľadom na jeho súčasný zdravotný stav bude prebiehať konanie o invalidite. Nemôže dať viac ako má, je zvedavý, ako by sudkyňa vyžila mesačne zo sumy 84,67 eur, čo je suma hlboko pod hranicou životného minima. Takže spadá do skupiny ľudí žijúcich v hmotnej núdzi. Poukázal na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke má rovnako aj jej matka. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že povinný podľa nej určite nezarába uvedenú sumu 92 eur mesačne. Za svoj život pozná jeho pracovné miesta natoľko dobre, že vie, že čo sa oficiálneho a neoficiálneho príjmu týka, tak je to špekulant. Dennodenne ho stretáva na V. z ktorej je nemysliteľné, aby zarobil len danú sumu. V čase pred podaním návrhu s ňou ešte komunikoval, dokázal si len za jednu trasu z J. do L. zarobiť 50 a viac eur. Nemá žiadne zdravotné záznamy o závažných zdravotných problémoch, ktoré by mu znemožňovali pracovať tak, ako to tvrdí a určite nie je invalid. Tvrdenie, že je v hmotnej núdzi je takmer humorné v kombinácii s tým, že iným koníčkom ako automaty a poker sa stíha venovať, ale svojej jedinej dcére nie. Naopak, jej mama má niekoľko závažných zdravotných problémov - astma, reuma, osteoporóza, a napriek tomu pracuje a niekoľkokrát si vzala pôžičku, aby jej finančne zabezpečila školu. Je pravda, že finančne si privyrába sumu 200 eur mesačne ale to je len do opätovného začiatku školského roka, ktorý jej začína 24.9.2018. Privyrábať si bola schopná len posledný rok na bakalárskom štúdiu, kedy bola k tomu donútená, aby si zarobila na naväzujúce štúdium a vďaka ľahšiemu školskému rozvrhu. Kvôli vyťaženým nasledujúcim semestrom už túto možnosť nemá. Jej mesačné náklady aj pri snahe uskromniť sa, sú 500 až 600 eur mesačne, ktoré jej mama sama nezvláda finančne kryť. Povinný očividne nechápe, že za 50 eur, ktoré jej dá, nezaplatí ani tretinu ubytovania v L. kontaktné šošovky či antihistamínové lieky a vôbec ho nezaujíma, že kvôli jeho nezainteresovanosti nebude môcť štúdium ukončiť. Navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 156 Civilného mimosporového poriadku zákon č. 161/2015 Z.z.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku zákon č. 160/2015 Z.z.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom odvolania (§ 65 CMP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné.
5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 9Pc/3/2017 je zvýšenie výživného na plnoletú navrhovateľku Z. L. a to na základe návrhu navrhovateľky zo dňa 19.1.2017.
6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zvýšil výživné povinnému na navrhovateľku zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne s účinnosťou od 19.1.2017 a zároveň určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.1.2017 do 31.7.2018 v sume 3.690,10 eur, ktorý povolil povinnému zaplatiť v mesačných splátkach po 102,50 eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
7. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku, teda zvýšenia výživného na plnoletú dcéru, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentami účastníkov konania a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý neuviedol také relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, alebo ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
8. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky podmienky pre zvýšenie výživného na plnoleté dieťa. Správne vykonal porovnanie pomerov tak na strane oprávnenej osoby, ako na strane povinného, a to v čase poslednej úpravy výživného, ako aj v súčasnosti. Správne dospel k záveru, že tieto sa zmenili tak na strane oprávnenej, ako aj na strane povinného. Tiež správne skonštatoval, že na strane oprávnenej došlo k zvýšeniu nákladov spojených s jej výživou a to podstatným spôsobom, keďže od poslednej úpravy výživného doposiaľ uplynula dlhá doba a to viac ako 18 rokov, za ktorú dobu sa úmerne veku podstatne zvýšili náklady spojené s odôvodnenými potrebami navrhovateľky, ktorá je v súčasnosti študentkou vysokej školy v L. Pokiaľ sa týka príjmu otca, jeho schopností a možností, tak odvolací súd sa stotožnil s úvahami súdu prvej inštancie o výške príjmu otca, ktorý správne túto určil. Povinný žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o zlom zdravotnom stave brániacom mu vo výkone zamestnania, ani v odvolaní nepreukázal zlý zdravotný stav. Zdravotné problémy povinného sú len v rovine jeho tvrdení. Vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére, ktorá nie je schopná sama sa živiť, má zo zákona, túto je povinný si plniť, táto má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Výživné na navrhovateľku nebolo viac ako 18 rokov upravované, navrhovateľka svoje odôvodnené potreby preukázala a súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v schopnostiach a možnostiach otca je prispievať na výživu svojej plnoletej dcéry sumou 250 eur mesačne, ktorá je primeraná aj odôvodneným potrebám navrhovateľky a zohľadňuje aj povinnosť matky podieľať sa na výžive dcéry sumou aspoň 200 eur, keďže vzhľadom k veku navrhovateľky si túto povinnosť už nemôže plniť len osobnou starostlivosťou.
9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).