Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_13CPr-1-2014.pdf
PDF · 99.08 KB
Case nature
Area
Subarea
13CPr/1/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, v spore žalobcu : ZNS Cargo, s.r.o., Mlynárska 11, Košice, IČO: 45 934 444 , proti žalovanému : Z. K., J.. XX.XX.XXXX, G. S. N.Š. J. I., o zaplatenie 1.955,44 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Štát nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.06.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.955,44€ s prísl. ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako zamestnanec vykonával pre žalobcu prácu vodiča kamiónovej dopravy na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.01.2014. Počas pracovnej cesty v Nórsku dostal žalovaný defekt, ktorý ho žalobca poslal do servisu zalepiť. Žalovaný mal aj rezervné koleso, ale to nebolo potrebné meniť, pretože koleso s defektom spúšťalo pomaly. Žalovaný následne žalobcu informoval, že problém bol podľa pokynov odstránený a že pokračuje v ceste. Až po skončení turnusu si žalobca všimol, že odovzdané vozidlo má novú pneumatiku, a to dokonca s novým dezénom a inou značkou ako ostatné pneumatiky. Takáto pneumatika je pre žalobcu nepoužiteľná, pretože pneumatiky podľa platných predpisov musia byť na vozidle rovnaké. Žalovaný v rozpore s pokynom zamestnávateľa v nórskom pneuservise namiesto opravy defektu nechal vymeniť novú pneumatiku za inú a žalobcu o tom vôbec neinformoval. Navyše novú sériovú pneumatiku žalobcu nechal žalovaný údajne v nórskom pneuservise. Žalobca má za to, že žalovaný úmyselne porušil povinnosť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda. Žalobca obdržal od nórskeho pneuservisu faktúru za novú pneumatiku vo výške 1.955,44€. Žalobca vyzval žalovaného k podpísaniu dokladov pre poisťovňu, avšak tento na výzvu nereagoval.
2. Podľa dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 13.01.2014 bod 2.1 žalovaný zodpovedá na zverenom vozidle aj za pneumatiky, ktoré mu boli zverené za účelom plnenia pracovných úloh. Výzvou zo dňa 05.04.2014 žalobca požadoval od žalovaného vrátenie pôvodnej pneumatiky, prípadne náhradu škody, avšak žalovaný žiadnym spôsobom neplnil.
3. Súd vo veci vydal dňa 27.08.2014 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor, na základe čoho došlo v zmysle vtedy platného § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona.
4. V podanom odpore žalovaný uviedol, že na motorovom vozidle, ktoré riadil, dostal defekt. Následne volal Mgr. Jenčuša, špeditéra žalobcu, ktorý mu určil, do ktorého servisu má ísť defekt opraviť. Keď do uvedeného servisu prišiel, zavolal Mgr. Z., ktorému odovzdal pracovníka servisu, s ktorým S.. Z. rozprával cca. 20 minút. Asi za pol hodiny prišlo servisné auto, pretože uvedený servis defekty neopravoval, zobral disk aj s pneumatikou a asi za hodinu doniesol disk s novou pneumatikou. Rezervu použiť nemohol, pretože rezerva mala hladký letný dezén a v zime ju nemohol namontovať na vozidlo. Žalovaný poukázal, že konal len v inštrukciách pána S.. Z., sám nič neriešil, pretože neovláda ani nórsky, ani anglický jazyk.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného o tom, že nemôže byť zodpovedný za škodu, pretože konal v zmysle pokynov kompetentného zamestnanca S.. Z.. Uviedol, že je pravdou že došlo ku komunikácii medzi žalovaným a zamestnancom žalobcu Mgr. Z. a následne medzi S.. Z. s nórskym pneuservisom, kedy S.. Z. nasmeroval žalovaného, aby dal defekt zalepiť za dohodnutú cenu. Následne bolo zistené, že žalovaný svojvoľne navštívil iný pneuservis ako ten, ktorý bol žalobcom dohodnutý. Žalovaný informoval žalobcu, že pokračuje v ceste, pretože problém bol podľa pokynov odstránený a až po skončení turnusu si žalobca všimol, že vozidlo má novú pneumatiku inej značky, ktorá je pre žalobcu nepoužiteľná a že žalovaný v rozpore s pokynmi zamestnávateľa v nórskom pneuservise namiesto opravy defektu dal vymeniť pneumatiku za inú, pričom žalobcu o tom vôbec neinformoval. 6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie v zmysle návrhov strán. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia, výsluch svedka Mgr. L. Z. a listinné dôkazy, a to pracovnú zmluvu, dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, faktúru od nórskeho pneuservisu, výzvu. Žalovaný ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia.
7. Na pojednávaní žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu.
8. Žalovaný trval na zamietnutí žaloby. Vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy už 25 rokov a ešte nezažil, aby mal platiť škodu za niečo, čo nezapríčinil a nezavinil, pričom sa stáva, že defekt sa musí opraviť v servise a faktúra sa následne zašle firme. S predmetným kamiónom bol v Nórsku a potom, čo vyložil tovar pri Osle, bol kamión ľahký, ostal stáť na ceste, preto nahodil reťaze na všetky kolesá a s reťazami vyšiel kopec, naložil tovar a na spiatočnej ceste si urobil pauzu. Ráno pri ohliadke auta zistil, že na vonkajšom kolese na pravej strane ťažnej nápravy bol defekt, veľká diera a keďže bol naložený, tak auto trocha sedelo. Nevie kedy a kde sa ten defekt stal, pretože bola kopa snehu. Reťaze robia na aute veľký hluk, tak defekt zistil až ráno pri ohliadke. Hneď volal pána Z. a povedal mu o defekte, na čo mu pán Z. zistil adresu servisu, ktorú mu nadiktoval. Adresu zadal do navigácie, nebolo to ďaleko, asi 3km. V servise mu povedali, že oni defekt nerobia, na čo znova volal pánovi Z. a on s nimi komunikoval cca. pol hodiny. On sa dorozumie po nemecky, čo v Nórku nevedia a po anglicky vie len základné slovíčka. Potom, čo pán Z. dohovoril s pracovníkom servisu, mu telefonicky vravel, aby počkal v servise. Servisný technik celé koleso odobral a vymenil. Videl, že doniesol inú značku pneumatiky ako tá, ktorú mal na kolesách, ale boli to zimné pneumatiky. Rezervu, ktorú v aute mal, nemohol založiť, pretože išlo o letnú pneumatiku s hladkými dezénom a poškodenú pneumatiku nebolo možné opraviť, bolo vidieť, že sú tam drôty. Po ukončení prác mu v servise povedali, že faktúru zašlú na Slovensko. Pánovi Z. zaslal sms so znením " všetko OK, defekt opravený, pokračujem v jazde, faktúru pošlú na Slovensko ". Keď prišiel na Slovensko, povedal pánovi Z., že je tam nová pneumatika, na čo mu on povedal, ako je to možné, že je tam iná značka, k čomu sa nevedel vyjadriť, pretože so servisom telefonoval pán Z.. Následne mu pán Z. poštou poslal papiere na podpis s tým, že zapadol a že ho musela firma Falck vytiahnuť. Uvedené podpísať odmietol, lebo to je podvod, nič také sa nestalo. Žiadna firma ho vyťahovať nebola, pretože reťaze nahodil sám a pokračoval v ceste.
9. Svedok Mgr. L. Z. uviedol, že u žalobcu pracuje vo funkcii ako disponent. Má na starosti riešenie poistných udalostí a riešil aj túto konkrétnu záležitosť. Žalovaný pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, keď mu v sobotu 1.2. volal, že dostal defekt. Bolo to už na ceste späť z Nórska do Nemecka. Opýtal sa ho, v akom rozsahu je defekt, či vie do servisu dôjsť sám alebo má poslať servisné auto, na čo mu žalovaný povedal, že pneumatika spúšťa pomaly, že dôjde a aby vyhľadal najbližší servis. Žalovanému oznámil adresu a súradnice servisu, odkiaľ mu žalovaný telefonoval a dal mu k telefónu nejakého servisného pracovníka, s ktorým sa dvoma - troma vetami dohodol, že to môžu opraviť. Nič konkrétne ale nedojednávali, bol to len krátky jednoduchý rozhovor, kde mu technik vravel, že k nim došlo naše auto a či môže opraviť defekt. Potvrdil mu, že opravu môže urobiť, určite mu nespomínal výmenu, nemal na to dôvod, pretože mal za to, že defekt treba zalepiť a ak by mala byť aj výmena, tak by sa na to použili kolesá, ktoré má každé auto ako rezervné kolesá. Určite aj auto na ktorom šiel žalovaný malo rezervné kolesá, nespomína si s akým dezénom, ale podľa jeho názoru to nie je problém, pretože na dojazd by to stačilo a následne by ho stiahli domov na Slovensko. Žalovaný mu zaslal sms, že všetko OK, defekt je opravený a pokračuje v ceste. Keď po ukončení turnusu prezeral auto a zistil, že má úplné inú pneumatiku, ostal z toho v šoku, pretože počas 10 rokov práce sa mu to nestalo. Keď sa na to žalovaného opýtal, povedal mu, že on nevie, oni koleso vymenili a starú pneumatiku nemá. Nová pneumatika bola inej značky, ktorá sa nedala použiť. Pôvodná pneumatika nebola stará, mala len 3 mesiace a keby ju žalovaný doniesol, vedeli by ju opraviť. Rozsah defektu nevidel, akurát žalovaný mu na fotke v mobile ukazoval koleso, na ktorom bola diera zhora, preto nerozumie, prečo vymenili celú pneumatiku, nakoľko takéto diery sa dajú opraviť. Žalovaný mu nevedel povedať ani cenu novej pneumatiky a až následne, keď prišla z Nórska faktúra, boli prekvapený z tejto vysokej sumy. Firma má uzavreté poistenia na autá, aj zamestnanci majú poistky za škodu spôsobenú zamestnávateľovi, ale pneumatiky nie sú súčasťou havarijnej poistky a firma defekty a menšie opravy hradí zo svojich prostriedkov. Keďže žalovaný mal svoju poistku za škodu spôsobenú zamestnávateľovi, snažili sa nájsť nejaké riešenie, aby nemusel takúto vysokú cenu platiť. Preto naformulovali nejaké písomné podanie, pričom žalovaný na to vravel, že to podpíše a keď neskôr spolu volali tak bol pod vplyvom alkoholu a tvrdil, že on nič nepodpíše. Faktúru vystavenú Nórskym servisom žalobca zaplatil. Potvrdil, že faktúra, ktorá je obsahom spisu a bola žalobcom predložená, je tou, ktorá im bola doručená z Nórska. Je na nej uvedená firma Falck, ktorá vykonala servis, ale servis, ktorý našiel a do ktorého žalovaného poslal sa nevolal Falck. Na presné meno servisu si nespomína, ale na Falck by žalovaného určite neposlal, lebo je to celosvetová firma a sú veľmi drahý. Pokiaľ ide o štandardný postup poukázal, že keď vodič dostane defekt, sú s kolegyňou kedykoľvek k dispozícii, preto im šoféri musia každú udalosť oznámiť a pokiaľ nechcú niesť zodpovednosť a majetkovú ujmu, musia sa riadiť ich pokynmi. Keď im oznamujú defekt, povedia v ako rozsahu je, či si to vedia dofúkať a dôjsť do servisu alebo volať servis, alebo či si vedia opraviť koleso alebo nasadiť rezervu. V prípade žalovaného stačilo, aby im telefonicky oznámil, že koleso chcú vymeniť a nie opraviť, a oni by to už so servisom riešili. Žalovaný ich neinformoval, že oprava kolesa nie je možná kvôli rozsahu poškodenia, vyzeralo to ako jednoduchá záležitosť, keďže oznámil, že dostal defekt a došiel do servisu a po oprave zaslal sms, že všetko je v poriadku, preto nemal dôvod skúmať, či došlo k niečomu neštandardnému. Taktiež bolo od žalovaného veľmi neštandardné, že koleso nechal tam a nedoniesol ho späť, pričom to bolo nové koleso, ktoré jazdilo 3 mesiace. Bežná cena novej pneumatiky je okolo 500,-€, avšak v Nórsku sú vyššie ceny a práve servis Falck je známy tým, že má vysoké ceny. Pneumatika z Nórska je však pre žalobcu nepoužiteľná taký dezén sa ani nerobí.
10. Žalovaný po výpovedi svedka S.. Z. trval na svojich tvrdeniach a na tom, že poslal svedkovi mms s fotografiou pneumatiky, na ktorej bola diera asi v priemere 10cm a trčali tam drôty. Koleso sa určite nedalo dofúkať a krokom pomaly došiel len do servisu. Keď mu v servise povedali, že oni tam defekty nerobia, volal svedkovi, ktorý rozprával so servisným pracovníkom. Svedok mu potom povedal, aby tam počkal, následne prišlo auto so servisným vybavením, zobralo koleso a asi po hodine doniesli nové koleso, ktoré hneď založili. Svedkovi oznámil sms správou, že pneumatika sa nedala opraviť, že ju vymenili. Pneumatika je značky Fulda, ktorá sa robí v Púchove a môžu k nej dokúpiť ďalšie, sú to kvalitné pneumatiky. Rezervu nemohol použiť, pretože mala letný dezén a druhá rezerva bola určená na náves, má preto väčší priemer, rozmerovo to nesedí.
11. Z obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 13.01.2014 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom. Žalovaný mal pre žalobcu pracovať ako vodič vnútroštátnej a medzinárodnej nákladnej cestnej doprave za hrubú mesačnú mzdu 400,-€. V zmysle Článku V zmluvy zamestnávateľ mal pre všetkých zamestnancov zabezpečiť poistenie zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi s tým, že zamestnanec je poistený za škody spôsobené na motorových vozidlách ako aj za škody na tovare spôsobené počas prepravy, a to do výšky 1.600,-€, pričom spoluúčasť je 10%, minimálne 30,-€. Za toto poistenie zaplatí zamestnanec zamestnávateľovi 20,-€ / mesiac , pričom táto úhrada sa bude realizovať ponížením mzdy o túto sumu.
12. Podľa Dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 13.01.2014 uzavretej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom podľa § 182 a násl. Zákonníka práce, zamestnanec preberá hmotnú zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať a ktoré sú mu zverené v rozsahu potrebnom pre riadne plnenie pracovných úloh. Podľa bodu II. sa zmluvné strany dohodli, že zamestnanec ďalej preberá zodpovednosť aj za zverený hmotný majetok nachádzajúci sa v nákladnom motorovom vozidle, v prípojnom vozidle alebo osobnom motorovom vozidle, ktoré mu budú zverené za účelom plnenia pracovných úloh alebo za účelom osobnej prepravy zamestnanca, ako je napríklad kolesá, náhradné kolesá ( pneumatiky a disky ), plachta, vybavenie vozidla podľa preberacieho protokolu, náradie, palety a pod. . Za tieto zverené hodnoty zodpovedá zamestnanec spoločne s ostatnými zamestnancami, ktorí budú vozidlá využívať a ktorí uzatvorili Dohodu o hmotnej zodpovednosti. Tejto zodpovednosti sa môže zamestnanec zbaviť len tak, že formou preberacieho protokolu preukáže, že zverené hodnoty sa v čase prevzatia na vozidle nenachádzali.
13. Z faktúry zo dňa 15.03.2014 vystavenej v Nórsku súd zistil, že sa týkala vozidla KE805II za núdzovú poruchu a náklady na zásah vo výške 1.955,44€ ( 16.489,04 NOK ) Spoločnosť, ktorá faktúru vystavila bola uvedená ako DKV EURO SERVISE GmBH + Co. KG ( s.r.o. a spol. k.s. ).
14. Z faktúry číslo 8102149277 zo dňa 26.02.2014 na sumu 16.099,-NOK splatnú 28.03.2014 súd zistil, že bola vystavená spoločnosťou Falck za služby poskytnuté spoločnosťou Falck.
15. Listom zo dňa 29.04.2014 žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody vo výške 1.955,44€, ktorú mal spôsobiť zavineným porušením pracovných povinností tým, že neoprávnene použil finančné prostriedky na úhradu ceny za bezdôvodnú kúpu a výmenu pneumatiky s neadekvátnym dezénom, hoci bol na pracovnú cestu vybavený rezervným kolesom, ktoré poskytol zamestnávateľ.
16. Podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
17. Podľa § 178 ods. 2 Zákonníka práce, ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.
18. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
19. Podľa § 181 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.
20. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
21. Podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce, náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
22. Podľa § 186 ods. 3 Zákonníka práce, ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
23. Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
24. Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
25. Podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
26. Podľa § 191 ods. 4 Zákonníka práce, požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
27. Vykonaným dokazovaním , zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením žalobného návrh mal súd za to, že žalobe nie je možné vyhovieť, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by mu žalovaný ako jeho zamestnanec spôsobil škodu zavineným porušením pri plnení pracovných úloh. V konaní nebolo sporné, že pri plnení pracovných úloh žalovaného ako vodiča kamiónu došlo v Nórsku k defektu, ktorý bol v Nórsku opravený, za čo bola vystavená faktúra vo výške žalovanej sumy. Nebolo sporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol vzťahom pracovnoprávnym a taktiež nebolo sporné, že žalovaný komunikoval ohľadom opravy defektu s povereným pracovníkom žalobcu Mgr. Z.. Spornou skutočnosťou bolo, či žalovaný postupoval v súlade s pokynmi pracovníka žalobcu, pričom tento rozpor nebol nijako odstránený, nakoľko výpoveď žalovaného a svedecká výpoveď Mgr. Z. bola v tejto skutočnosti rozdielna a žalobca, ktorý je v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce povinný preukázať zavinenie zamestnanca, nepredložil napriek opakovanej výzve súdu žiaden dôkaz na odstránenie rozporov a preukázanie svojich tvrdení. Tým, že žalovaný komunikoval s povereným pracovníkom žalobcu mal súd za preukázané, že žalovaný si splnil svoju oznamovaciu povinnosť a tým, že defekt bol opravený, zakročil proti vzniku hroziacej škody. Súd nemal preukázané, že by žalovaný konal v rozpore s pokynmi žalobcu a nemal preukázaný ani vznik škody. Súd tiež poukazuje na to, že žalobca si uplatnil od žalovaného náhradu škody vo výške 1.955,44€, t.j. v plnej výške faktúry vystavenej nórskym servisom, pričom Zákonník práce vo svojom § 186 ods. 2 limituje výšku náhrady škody na sumu štvornásobku priemerného mesačného zárobku. Keďže podľa pracovnej zmluvy mal žalovaný hrubý príjem 400,-€, je žalovaná suma v rozpore so Zákonníkom práce, pričom žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by sa na žalovaného mal vzťahovať prípad, kedy toto obmedzenie neplatí. Posúdenie výšky náhrady škody by však bolo relevantné, keby mal súd preukázaný základ nároku, čo v danom prípade nebolo preukázané. Zo všetkých uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol.
28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol súd k tomu, že žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu nárok na náhradu trov nevznikol a úspešný žalovaný si trovy neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne nevznikli, na základe čoho súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov nepriznal.
32. Podľa § 155 ods. 1 Civilného sporového poriadku každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
33. Podľa § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
34. Keďže aj štát platil v konaní trovy titulom prekladov a tlmočenia na pojednávaní, ktoré boli vyplatené z prostriedkov štátu, rozhodol súd aj o tomto nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o trovy vzniknuté konateľke žalobcu ako občianke Ruska z dôvodu jej základného práva konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku, znáša ich v zmysle § 155 CSP štát, preto štátu súd nárok na náhradu týchto trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.