Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/128/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobcu N. R., T.. XX.X.XXXX, H. M., R. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Milan Szőllőssym, advokátom, Košice, Mlynská 28, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, a.s., ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C 351/2015-161 zo dňa 6.3.2018 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 26.759,62 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 49,99 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 35.679,50 eur a trov konania z dôvodu mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3Cpr 1/2014-73 stanovil zodpovednosť za pracovný úraz žalobcu zamestnávateľovi. Žalovaný vyplatil žalobcovi sťaženie spoločenského uplatnenia podľa posudku I.. G. vo výške 71.359 eur (4.330 bodov), v súčasnej dobe žiada mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu, že pracovný úraz utrpel v produktívnom veku 46 rokov, jeho obmedzenia sa stále prejavujú v rodinnom živote a spoločenskom živote. Musel upustiť od športových aktivít, kedy aktívne bicykloval, venoval sa zimnému korčuľovaniu, turistike a zbieraniu húb a lesných plodov. Nemôže vykonávať pracovnú činnosť, pretože má obmedzené pracovné možnosti, trpí každodennými bolesťami, ktoré ho limitujú v práci, spoločnosti, pri športovom živote. Berie utlmujúce lieky na bolesť. V rodinnom živote bol výrazne obmedzený v každej činnosti, v dôsledku obmedzenia sa navŕšili výdavky na zabezpečenie stravy, výživy v rodine, výdavky na zabezpečenie prác v záhrade a na zabezpečenie dreva. Poukázal na aktívny život pred úrazom a na spôsob života po úraze s tým, že náhrada vo výške 50 % zo sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 35.679,50 eur a trovy konania plní aj satisfakčnú funkciu. Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul svedkov, oboznámil sa predloženými listinami, vypočul žalobcu a vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom I.. S. G., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 76/2017. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 420 ods. 2, § 422 ods. 2, 3 a § 444 Občianskeho zákonníka. Ďalej aplikoval ust. § 5 ods. 1, § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. Mal preukázané, že dňa

9.4.2011 došlo k poškodeniu zdravia žalobcu v dôsledku pracovného úrazu, ako o tom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3Cpr 1/2014. Následky úrazu u žalobcu pretrvávajú, sú trvalého charakteru a majú a budú mať limitujúci efekt na jeho uplatnenie sa v živote. Nie je predpoklad zmenšenia rozsahu trvalých následkov časom, vzhľadom k veku žalobcu, nakoľko ako uviedol znalec, možno pokladať z odborného hľadiska a z hľadiska vývoja, že z dôvodu pokročilej artrózy pravého bedrového kĺbu je pravdepodobné, že menovaný bude musieť podstúpiť operačný zákrok - výmena bedrového kĺbu. Bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu bolo ustálené na 4.530 bodov (poznámka odvolacieho súdu - neskôr upravené na 4.330 bodov), kde žalovaný pri určení hodnoty bodu 16,48 eur sumu 71.359 eur už na účet žalobcu vyplatil na základe rozhodnutia č. 7811-90/2015-VT zo dňa 4.5.2015. Prvoinštančný súd v súlade s ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. zvýšil mimoriadne náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu, pričom vychádzal zo základného bodového ohodnotenia, z rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi, kde je uvedené obmedzenie pracovnej činnosti o 75 % a ďalej zo znaleckého posudku, ako aj z toho, že pri maximálnom zákonnom stanovení zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobca by musel byť úplne obmedzený pri pracovnej činnosti, nemohol by vykonávať žiadne bežné činnosti, vychádzky, účasť na spoločenských akciách, čo však v danom prípade nie je. Preto prvoinštančný súd považoval za dôvodné, pri vychádzaní zo základu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 71.359 eur, kde podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. predstavuje nárok maximálne vo výške 50 %, teda 35.679,50 eur z tejto sumy, priznať sumu 75 % podľa miery obmedzenia pracovnej činnosti žalobcu, čo vo vzťahu k celkovému základu 71.359 eur predstavuje nie 50 % zvýšenie podľa § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z.z., ale zvýšenie v rozsahu 37,05 %, teda sumu 26.759,62 eur. Prvoinštančný súd čo do zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca požadoval zaviazať žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 35.679,50 eur, súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 26.759,62 eur, teda žalobca mal úspech v rozsahu 74,99 %, neúspech v rozsahu 25 % a po odpočítaní úspechu od neúspechu súd priznal žalobcovi trovy konania v rozsahu 49,99 %.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým jeho návrh bol v prevyšujúcej časti zamietnutý a proti výroku o trovách konania. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia prvoinštančného súdu a nesprávne právne posúdenie veci, keď prvoinštančný súd mu priznal mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu sumy 26.759,62 eur, aj keď si uplatnil nárok na 35.679,50 eur ako 50 % zo základu len na základe kritéria a to poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi. Namietal, že percentuálna miera zárobkovej činnosti stanovená Sociálnou poisťovňou nemôže byť jediným kritériom pre určenie rozsahu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku je jedným, nie však jediným prípadom osobitného zreteľa, kedy môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť o 50 %. Prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii, ďalej výsluch žalobcu a svedkov a znalecké dokazovanie, z ktorých dôkazov vyplýva, že žalobca je absolútne vyradený z pracovného života, kde sa znížila pracovná schopnosť pre určenie úrazovej renty v rozsahu 100 %, miera funkčnej poruchy stanovená je na 50 % a zníženie pracovnej schopnosti pre priznanie invalidného dôchodku je viac ako 70 %. Žalobca je plne invalidný bez akéhokoľvek pracovného potenciálu vo vzťahu k profesii, ktorú vykonával pred úrazom. Odškodnenie by malo mať aj satisfakčnú funkciu, čo však prvoinštančný súd nebral do úvahy. Prvoinštančný súd nesprávne rozhodol aj o trovách konania, keď nevychádzal zo skutočnosti, že pre posúdenie dôležitých otázok odborného charakteru prvoinštančný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Rozhodnutie v prejednávanej veci záviselo od úvahy súdu, pretože o výške náhrady nemohol dospieť samotný žalobca pri podaní žaloby, pretože je suma závislá od úvahy súdu. Platí podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, že je potrebné posudzovať čiastočný procesný úspech alebo neúspech žalobcu a vychádzať z toho, že určenie, resp. rozhodnutie v časti výšky plnenia záviselo od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V takom prípade je namieste aplikácia ust. § 255 v spojení s čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a čl. 4 CSP. Preto žiadal v zamietavej časti žalobe vyhovieť a uplatnil si trovy konania.

4. K odvolaniu žalobcu zaujala písomné stanovisko žalovaná, ktorá uviedla, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom, ktorý vychádza zo znaleckého posudku č. 76/2017 vypracovaným I.. S. G. v rámci súdneho konania. Vo vzťahu k trovám konania žalovaná uviedla, že v danej veci žalobca si uplatnil plnú náhradu trov konania. Je potrebné vychádzať z okolností, ktoré správne rozhodol a vyhodnotil prvoinštančný súd.

5. K vyjadreniu žalovaného zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý v stručnosti zotrval na podanom odvolaní v celom rozsahu zamietavého výroku a trovách konania.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

7. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca si uplatnil v súlade s § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o sumu 50%. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. platí, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Žalobcovi bola z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia už vyplatená suma 71.359 eur žalovanou na základe rozhodnutia č. 7811-90/2015-VT. Táto suma predstavuje opravenú výšku bodov o sťažení spoločenského uplatnenia posudku I.. G., ktorý ustálil bodovo poškodenie zdravia žalobcu na 4330 bodov.

8. Po výplate tejto sumy žalobca si uplatnil voči žalovanému aj zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, čo však žalovaná v plnom rozsahu 50 % zo základu sťaženia spoločenského uplatnenia neuznala. Žalovaná bola ochotná so žalobcom uzatvoriť na základe výzvy na uzavretie dohody zvýšenie o 25 %, s čím žalobca nesúhlasil. Žalobca žiadal priznanie v plnej výške 50 % zo základu a argumentoval svojim vekom 46 rokov a obmedzenosťou v rodinnom živote, spoločenskom živote, kedy musel ustúpiť od športových aktivít, napr. aktívneho bicyklovania, zimného korčuľovania, turistiky a zbierania húb a lesných plodov. Naviac má obmedzenú pracovnú možnosť, ktorú limitujú aj každodenné bolesti, na ktoré musí užívať lieky na bolesť. Je limitovaný v pracovnej, spoločenskej aj športovej sfére. Žalobca namietal výrazné obmedzenie činnosti v rodinnom kruhu, kedy pretože nevládze a nemôže niektoré úkony vykonávať, sa mu navŕšili výdavky na zabezpečenie výživy rodiny, na zabezpečenie prác v záhrade a zabezpečenie dreva.

9. Prvoinštančný súd v priebehu konania vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložil žalobca a taktiež vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Priznal žalobcovi nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 26.759,62 eur, čo v konečnom vyčíslení predstavuje 37,05 % z tohto základu, teda je to suma nižšia ako zákonom povolených 50 %. Prvoinštančný súd vyhovujúci výrok odôvodnil tým, že vychádzal zo základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, ďalej z rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku a ďalej z obmedzenia pracovnej činnosti o 75 % v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku. Prvoinštančný súd zohľadnil aj znalecký posudok a okolnosť, že pri maximálnom zákonnom stanovení zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia by žalobca musel byť obmedzený pri pracovnej činnosti absolútne, teda úplne a nemohol by vykonávať žiadne ďalšie bežné činnosti, ako napríklad vychádzky, účasť na spoločných akciách a podobne.

10. Prvoinštančný súd v prevyšujúcej časti čo do zvyšku nad sumu 26.759,62 eur do sumy 35.679,50 eura zamietol. Bližšie sa prvoinštančný súd zamietavým výrokom nezaoberal. Ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. je právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou. Ide o právnu normu, kde hypotéza nie je stanovená presne konkrétnym právnym predpisom, ale závisí od úvahy súdu. Súd musí v každom jednom prípade sám vymedziť hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností s tým, že podľa vlastného uváženia posúdi, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a v prípade kladného záveru musí rozhodnúť, že aké zvýšenie tejto náhrady je pri posudzovanom prípade prípustné, resp. primerané. Úvaha súdu podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. či pri rozhodovaní o vyhovení alebo nevyhovení návrhu nie je celkom voľná, ale zákonné ustanovenie rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik tohto nároku na základe výmeru odškodnenia a tiež hľadiska, ktoré treba mať na zreteli.

Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až o 50 %, rozsah zvýšenia tejto náhrady musí byť určitou formou diferencovaný. Diferenciácia rozsahu zvýšenia tejto náhrady musí vystihovať individuálne okolnosti každého jedného prípadu. Vyskytujú sa rozdiely v osobnosti človeka, v jeho individuálnych potrebách, životnom zameraní, v miere jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach života, ako aj odlišnosti v miere závažnosti poškodenia zdravia a intenzite obmedzenia poškodeného sa musia prejaviť aj v diferencovanom prístupe k zvýšeniu tejto náhrady (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.6.2018, sp. zn. 3Cdo 209/2017). Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí a potom stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť. Vo vzťahu k stránkam spoločným pre život všetkých ľudí sa zohľadňuje jednak vykonávanie bežných úkonov, možnosť postarať sa o vlastnú hygienu, stravovanie, obliekanie, žiť primerane rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti a podobne. Pokiaľ sa týka osobitného zamerania na každého jednotlivca zvlášť, je potrebné zohľadniť stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života, napr. v oblasti kultúry, športu, umenia, politiky, vedy. Obe tieto stránky treba zohľadniť tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe následkov poškodenia zdravia. Je potrebné za relevantnú okolnosť odôvodňujúcu posúdiť výšku primeraného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia považovať aj vek poškodeného, prípadne porovnať angažovanosť žalobcu v predchádzajúcom období pred úrazom a v súčasnej dobe, keď pri vyhodnotení všetkých týchto okolností by malo byť odôvodnené nielen priznanie uplatneného nároku, ale najmä vyhodnotiť všetky okolnosti, ktoré by toto priznanie uplatňovaného nároku až do výšky 50 % podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. nad rámec sumy 37,05 % právoplatne priznanej neodôvodňovali. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, akými úvahami sa prvoinštančný súd zaoberal, keď nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na náhradu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia až do výšky 50 % zo základu. Z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu nie je zistiteľné, ktoré okolnosti spoločné pre život všetkých ľudí žalobca zvláda a ktoré mu nespôsobujú nárok podľa § 5 ods. 5 zákona a takisto nevyhodnotil prvoinštančný súd žiadnu z okolností opísanú v žalobe, ktorá je individuálna pre žalobcu a od ktorej žalobca odôvodňoval svoj nárok až do výšky 50 % základu (napr. aktívne bicyklovanie, zimné korčuľovanie, turistika, zber húb a lesných plodov, práca v záhrade pri príprave dreva a podobne) a ktoré zvýšenie až do výšky 50 % neodôvodňujú. Bez povšimnutia zo strany prvoinštančného súdu ostal aj vek žalobcu v čase vzniku pracovného úrazu a jeho angažovanosť v rodinnom živote, kedy prvoinštančný súd nevyhodnotil, pokiaľ sa týka zamietavého výroku, či žalobca v tejto oblasti ostal pri porovnaní predchádzajúceho a aktuálneho stavu bez zmeny.

11. Vzhľadom na uvedené okolnosti, keďže prvoinštančné rozhodnutie v zamietavom výroku nie je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keď rozhodnutie prvoinštančného súdu v zamietavom výroku je nepreskúmateľné, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ napadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Je povinnosťou prvoinštančného súdu v súlade s ust. § 391 ods. 3 v ďalšom konaní vyhodnotiť v naznačenom smere okolnosti tvrdené žalobcom v súvislosti so zamietavým výrokom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia nad priznanú sumu do sumy 50 % zo základu, teda do sumy 35.679,05 eura.

13. Vo vzťahu k trovám konania odvolací súd dodáva, že odvolacie námietky žalobcu považuje za dôvodné. Je správny názor žalobcu uvedený v odvolaní, že rozhodnutie v tejto veci závisí od úvahy súdu, či súd žalobcovi prizná uplatnený nárok až do výšky 50 %, resp. či nárok na základe úvahy zníži. Pri podávaní žaloby žalobca objektívne nemohol mať presné podklady pre vyčíslenie uplatneného nároku. Pri uplatňovaní vychádzal tiež podľa vlastnej úvahy a presvedčenia a dôkazov, ktoré mal k dispozícii. Keďže prvoinštančný súd vyhodnocuje dôkazy na základe úvahy, pretože tak sú stanovené aj predpoklady pre vznik a priznanie nároku podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., pri procesnom úspechu a neúspechu strán sporu nie je možné vychádzať z ust. § 255 ods. 2 CSP, ale z ust. § 255 ods. 1 CSP, kde úspech v spore v takomto prípade je pokiaľ je nárok uplatnený správne čo do základu. Výška uplatneného nároku závisí od úvahy súdu, ktorá úvaha súdu nemôže spôsobovať aplikáciu ust. § 255 ods. 2 CSP, ale aplikáciu § 255 ods. 1 v súlade s čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a čl. 4 CSP. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť práve v konaniach, kde výška plnenia závisela od úvahy súdu. V takom prípade nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nie je možné ho zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu, alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba rozlíšiť, čo

je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Žalobcu v takejto situácii treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu. Pritom nárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku. Preto aj v tejto časti ako súvisiaci výrok o trovách konania vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude sa riadiť vysloveným názorom odvolacieho súdu.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.