Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/4/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudkýň JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny X. X., dieťa rodičov: matka J. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X., L. X, právne zast. JUDr. Martinou Slosiarikovou, advokátkou, so sídlom Banská Bystrica, Jelšová 2A, otec T. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J.-U., C. T. XX, t. č. bytom U. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/98/2018 - 80 zo dňa 06. 09. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/98/2018 - 80 zo dňa 06. 09. 2018 p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého J. U. zvýšeným výživným zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 120,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 04. 2018. Zročné výživné za obdobie od 01. 04. 2018 do 06. 09. 2018vo výške 463,40 Eur povolil otcovi splácať v 10,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Treťou výrokovou vetou vyslovil, že dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/256/2013 - 58 zo dňa 28. 10. 2013 vo výroku o výživnom na maloletého. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Okresný súd po vykonaní dokazovania považoval za preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba takmer 5 rokov, na strane maloletého sú teda splnené predpoklady pre zmenu rozhodnutia o výživnom, konkrétne zvýšenie výživného, ktoré vyplývajú z vyššieho veku dieťaťa, s ktorým sa logicky zvyšujú aj bežné odôvodnené potreby maloletého dieťaťa spojené s jeho výživou, ošatením, osobnostným rozvojom. Na strane otca konštatoval súd tiež zmenu pomerov, keď v čase poslednej úpravy výživného bol tento zaradený vo výkone väzby, nebol zaradený do pracovnej skupiny. Pred nástupom do väzby pracoval s príjmom v rozpätí od 335,79 Eur do 434,91 Eur. V januári 2017 bol otec z väzby prepustený, od tohto obdobia nie je zamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi, podporu v nezamestnanosti. Súd zistil, že otec maloletého je zdravý, nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii, je vyučený T., pracoval ako L. V.. Súd teda na jeho strane nezistil žiadny objektívny dôvod, pre ktorý by sa nemohol od prepustenia z väzby zamestnať a dosahovať príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, skúsenostiam, praxi a zdravotnému stavu, aký dosahoval pred nástupom do väzby, a to aj po zohľadnení ekonomickej situácie v spoločnosti spočívajúcej vo zvyšovaní príjmov za 5 rokov. Súd tak konštatoval na strane otca preukázanú zmenu pomerov spočívajúcu vo zvýšení jeho príjmu. Zároveň poznamenal, že

nevychádzal len z preukázaného (resp. žiadneho) príjmu povinného rodiča, ale z možností, schopností povinného rodiča dosahovať potenciálny príjem, ktorý zodpovedá jeho veku, zdravotnému stavu, praxi a skúsenostiam povinného rodiča. S poukazom na príslušnú právnu úpravu (§ 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine) a s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť matky, ktorá aj osobnou starostlivosťou nahrádza v určitom rozsahu plnenie vyživovacej povinnosti, dospel k záveru, že je v schopnostiach otca plniť zvýšené výživné v sume 120,- Eur mesačne. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že otec maloletému poskytuje dary v pomerne vysokej hodnote (mobilný telefón v hodnote do 500,- Eur, hodinky v hodnote 250,- Eur, absolvuje s ním výlety). Prihliadol aj na skutočnosť na strane otca, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na osemmesačnú dcéru, pričom sám otec uviedol mesačné výdavky na toto dieťa vo výške 250,- Eur. Aj z tohto dôvodu považoval za dôvodné zvýšiť výživné na sumu 120,- Eur mesačne.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec maloletého v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namieta nesprávne a neúplné zistenie skutkového stavu, rozhodnutie považuje za nezákonné a nepreskúmateľné. Odkazuje na svoje doterajšie vyjadrenia, ktorými odôvodňoval svoje stanovisko, najmä na podanie zo dňa 06. 09. 2018. Poukazuje na rozpad rodiny, pre ktorý nemožno očakávať, že životná úroveň maloletého bude rovnaká ako v čase, keď s matkou maloletého tvorili rodinu. Životná úroveň otca sa väzobným stíhaním a odlúčením od matky jeho dcéry rapídne znížila a neumožní mu pokrývať tak vysoké náklady na výživu a starostlivosť o syna. Za nepochopiteľné považuje, že matka s príjmom, ktorý sa jej znížil oproti minulosti o viac ako polovicu, zastáva riadiacu funkciu a dokáže uhrádzať také vysoké náklady. S týmito skutočnosťami sa súd podľa odvolateľa nedostatočne vysporiadal. Tvrdí, že vzhľadom na jeho väzobné stíhanie bolo pre neho obtiažne nájsť si prácu a vzhľadom na pretrvávajúce trestné stíhanie ho nikto nechce zamestnať. Od prepustenia z väzby ho podporovala matka jeho maloletej dcéry, žil z úspor, tieto však už minul. Mal nastúpiť do zamestnania v realitnej kancelárii aspoň s minimálnou mzdou. Záver súdu, že otec nepreukázal skutočnosť, ktorá by mu bránila nájsť si zamestnanie, považuje za nepreskúmateľný, resp. odporujúci vykonanému dokazovaniu a jeho tvrdeniam. On pritom uviedol okolnosti a dôvody, pre ktoré sa zamestnať nevie. Momentálne nemá pravidelný príjem, poskytuje preto matke maloletej dcéry pomoc so starostlivosťou o maloletú dcéru, aby sa táto mohla venovať svojej zárobkovej činnosti. V snahe uplatniť sa na pracovnom trhu, pomáha matke maloletej, aby získal prax, znalosti a skúsenosti, aby sa mohol v budúcnosti zamestnať, nakoľko inde trvalé zamestnanie nájsť nevie. Poukazuje na svoje dve trestné stíhania, v jednej veci bol neprávoplatne oslobodený spod obžaloby, druhá nie je právoplatne skončená. Nie je mu zrejmé, akou úvahou dospel súd k sume 120,- Eur a podľa jeho názoru matka nepreukázala také odôvodnené potreby maloletého, aby mohol súd určiť výživné v zmysle jej návrhu. Okrem toho matka poberá aj rodinné prídavky a uplatňuje si aj daňový bonus, má tiež vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Pokiaľ poskytoval maloletému darčeky a rôzne veci, svedčí to o jeho záujme pomáhať, matka tieto dary a pomoc neodmieta (napr. výmenou za peňažné plnenie). Tvrdí, že matka si znížila príjem a aj z toho dokáže pokrývať vysoké náklady, čo súd tiež nedostatočne zohľadnil. Pokiaľ súd poukazuje na ním produkované náklady na maloletú osemmesačnú dcéru, uvádza, že tieto pokrýva matka maloletej a žiadny právny predpis neurčuje, že by sa životná úroveň dieťaťa odvíjala od životnej úrovne nevlastného súrodenca. Naviac, s matkou maloletej dcéry ani v spoločnej domácnosti otec nežije. Domáha sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca má za to, že odvolanie bolo podané oneskorene, a preto sa stal rozsudok právoplatný a vykonateľný. Navrhuje, aby ho odvolací súd odmietol. Pokiaľ by aj odvolanie bolo podané v lehote, nie je spôsobilé zmeniť napadnutý rozsudok. Dostatočným spôsobom bolo preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, aj na strane samotného maloletého dieťaťa. Otec je plne pracovne spôsobilý, nepreukázal žiadnu objektívnu skutočnosť, ktorá by mu bránila dosahovať príjem postačujúci na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému J.. Po prepustení na slobodu sa mu narodilo druhé dieťa, otec si musel byť vedomý, že jeho pomery budú musieť pokrývať pomery dvoch maloletých detí a je jeho povinnosťou zabezpečiť rovnakú životnú úroveň obom maloletým deťom, nielen v zmysle Zákona o rodine, ale aj v zmysle Ústavy SR a Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorých je ich postavenie rovnaké. Pokiaľ teda otec prezentoval, že náklady na jeho druhé maloleté dieťa predstavujú sumu 250,- Eur, musí si byť vedomý, že náklady na maloletého J., ktorý je starší o 10 rokov, musia byť podstatne vyššie. Tiež zakupovanie darčekov vo vysokých hodnotách signalizuje u otca dostatok peňazí. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporučil rozsudok súdu ako vecne správny potvrdiť, pretože plne rešpektuje záujem maloletého dieťaťa.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 62 až § 66 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), bez potreby nariadenia pojednávania pred odvolacím súdom v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP, napadnutý rozsudok ako vecne správny a správne odôvodnený podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

6. K návrhu právnej zástupkyne matky maloletého na odmietnutie podaného odvolania odvolací súd uvádza, že na tento postup odvolacieho súdu neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko v tomto prípade sa nemohla uplatniť fikcia doručenia rozsudku uvedená v ust. § 111, pretože nebol dodržaný postup podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP, rozsudok nebol otcovi doručovaný na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR. Z tohto dôvodu musel súd vychádzať zo skutočného doručenia rozsudku (dňa 13. 11. 2018).

7. Následne súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolacích dôvodov otca maloletého.

8. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd s poukazom na citovanú právnu úpravu konštatuje, že odôvodnenie súdu prvej inštancie považuje za dostatočné a správne, preto naň v podrobnostiach odkazuje. Naviac odvolací súd uvádza:

10. Za zásadné v tejto veci považuje odvolací súd, či bola naplnená podmienka pre zmenu výživného v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Obdobne aj podľa § 121 rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

11. Odvolací súd s poukazom na uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že došlo k zmene pomerov ako na strane maloletého dieťaťa, tak aj na strane povinného z vyživovacej povinnosti, teda otca maloletého dieťaťa. Správne ustálil, že už samotný vek maloletého dieťaťa, ktorý je od poslednej úpravy výživného starší o 5 rokov, je tou zmenou pomerov, ktorá zodpovedá hmotnoprávnej úprave § 78, pretože je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že dieťa staršie o 5 rokov má podstatne vyššie odôvodnené potreby v súvislosti s jeho stravovaním, ošatením, uspokojovaním všetkých osobných potrieb slúžiacich zdravému a správnemu vývoju maloletého.

12. Pokiaľ ide o zmenu na strane povinného rodiča, otca maloletého, aj tu súd prvej inštancie správne konštatoval zmenu s tým, že správne postupoval, keď nevychádzal zo skutočne dosiahnutého a preukázaného príjmu otca (otec nepreukázal žiaden príjem), ale vychádzal z tzv. potenciálneho príjmu, teda vychádzal z takého príjmu, aký by mohol dosahovať vzhľadom na svoj vek, na svoj zdravotný stav, dosiahnuté vzdelanie, prax a pracovné skúsenosti. V tomto smere odvolací súd vzhľadom na námietky otca musí konštatovať, že ide len o tvrdenia ničím nepredložené, otec síce uvádza, že ho nikto nechce zamestnať, žiadnym spôsobom však toto svoje tvrdenie nešpecifikoval, neuviedol kde mal záujem sa zamestnať a kde hľadal pracovné miesto, z obsahu spisu je naopak zrejmé, že sa ani nezaevidoval do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Preto správne posúdil súd prvej inštancie jeho možnosť dosahovať príjem minimálne taký, aký dosahoval pred nástupom do väzby a zároveň aj prihliadol k zvýšeným príjmom v spoločnosti za posledných 5 rokov (keď poukázal na tzv. valorizačnú klauzulu, v zmysle ktorej pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov).

13. Úplne nedôvodné je poukazovanie otca maloletého na nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie v otázke hodnotenia príjmu matky. Z obsahu spisu je dostatočne preukázané, aký príjem matka dosahuje a je aj riadne osvedčené, z akého dôvodu došlo na jej strane k zníženiu príjmu, teda, že to nebolo účelové, ale bolo to z dôvodu, že pôvodná spoločnosť, v ktorej dosahovala vyšší príjem, zanikla, pretože bola nerentabilná a v súčasnosti dosahuje príjem tak, ako je konštatované v napadnutom rozsudku. Naviac odvolací súd poukazuje aj na znenie ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V tomto smere to treba vykladať tak, že matka maloletého plní vyživovaciu povinnosť naturálne, teda formou osobnej starostlivosti o dieťa, ktorú maloletý vo veku XX rokov bez akýchkoľvek pochybností potrebuje.

14. Odvolací súd teda dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné, otec neprodukoval žiadne také ani tvrdenia, ani dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť napadnutého rozsudku, ktorým súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na 120,- Eur mesačne, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a správne odôvodnený s poukazom na § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396, § 262 a § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .