Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Csp/34/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, konajúca na území SR prostredníctvom UniCredit Bank Czech republic and Slovakia a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, so sídlom Šancova 1/A, 813 33 Bratislava, zastúpená ALTER IURIS, s.r.o. so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovaným: X. D.. T. P., P.. XX.XX.XXXX, Y. P. X/XX, XXX XX H., 2. E. Š., P.. XX.X.XXXX, Y. D. XXX/X, XXX XX U., obidvaja zastúpení JUDr. Tomášom Turcsányim, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Krmanova 14, 040 01 Košice, IČO: 50 489 674, o zaplatenie 24.399,39 Eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaní 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8.871,70 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18.871,70 EUR od 5.8.2017 do 14.8.2017, zo sumy 18.371,70 EUR od 15.8.2017 do 12.9.2017, zo sumy 17.871,70 EUR od 13.9.2017 do 12.10.2017, zo sumy 17.371,70 EUR od 13.10.2017 do 14.11.2017, zo sumy 16.871,71 EUR od 15.11.2017 do 12.12.2017, zo sumy 16.371,70 EUR od 13.12.2017 do 12.1.2018, zo sumy 15.871,70 EUR od 13.1.2018 do 13.2.2018, zo sumy 15.371,70 EUR od 14.2.2018 do 13.3.2018, zo sumy 14.871,70 EUR od 14.3.2018 do 12.4.2018, zo sumy 14.371,70 EUR od 13.4.2018 do 15.5.2018, zo sumy 13.871,70 EUR od 16.5.2018 do 12.6. 2018, zo sumy 13.371,70 EUR od 13.6.2018 do 12.7.2018, zo sumy 12.871,70 EUR od 13.7.2018 do 14.8.2018, zo sumy 12.371,70 EUR od 15.8.2018 do 12.9.2018, zo sumy 11.871,70 EUR od 13.9.2018 do 12.10.2018, zo sumy 11.371,70 EUR od 13.10.2018 do 13.11.2018, zo sumy 10.871,70 EUR od 14.11.2018 do 12.12.2018, zo sumy 10.371,70 EUR od 13.12.2018 do 14.1.2019, zo sumy 9.871,70 EUR od 15.1.2019 do 11.2.2019, zo sumy 9.371,70 EUR od 12.2.2019 do 11.3.2019, zo sumy 8.871,70 EUR od 12.3.2019 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 500 EUR, splatných vždy k 20-temu dňu v tom ktorom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 9.000 EUR a úroku z omeškania nad súdom priznané sumy zastavuje.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica do upomínacieho konania dňa 26.9.2017 a následne dňa 19.12.2018 postúpenej Okresnému súdu Košice I ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa § 14 ods. 1 z dôvodu, že žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom

konaní, sa voči žalovaným 1., 2. domáhal zaplatenia sumy 24.399,39 EUR a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24.374,30 EUR od 5.8.2017 do zaplatenia spoločne a nerozdielne a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil skutočnosťami, že strany sporu uzatvorili dňa 28.8.2014 zmluvu o úvere č. T.-W.-XXXXXXXX-XXXX-U.-H., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovaným vo výške 31.000 EUR za podmienok a spôsobom uvedeným v zmluve a obchodných podmienkach na poskytovanie úverov fyzickým osobám - nepodnikateľom. Žalovaní 1., 2. porušili svoje povinnosti vyplývajúce z podmienok dohodnutých v zmluve - nezaplatili anuitné splátky aj napriek písomnej výzve žalobcu adresovanej osobitne žalovanej 1. a osobitne žalovanému 2. zo dňa 17.6.2016 a žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 22.7.2016. Dôvodil, že celkový nedoplatok z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu 4.8.2017 predstavuje sumu vo výške 24.399,39 EUR, z toho istina činí sumu 24.374,30 EUR a dlžný riadny úrok do 14.7.2017 sumu 25,09 EUR. Poukázal na to, že žalovaní 1., 2. boli každý osobitne vyzvaní listom zo dňa 9.8.2017 na zaplatenie dlžnej sumy.

2. Na preukázanie svojho nároku žalobca spolu so žalobou doručil zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami sporu dňa 28.8.2014 č. T.-W.-XXXXXXXX-XXXX-U.-H., obchodné podmienky žalobcu na poskytovanie úverov fyzickým osobám - nepodnikateľom podpísaných žalovanými 1., 2., upomienku č. 2 - výzvu na úhradu záväzku zo dňa 17.6.2016 doručovanú žalovaným 1. a 2. (osobitne), dôkaz o doručovaní predmetnej výzvy žalovaným 1. a 2., oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru zo dňa 22.7.2016 doručovanú žalovaným 1. a 2. (osobitne) a dôkaz o doručovaní predmetného oznámenia žalovaným 1. a 2., výpis z knihy účtov žalobcu, výpis z úverového účtu znejúceho na meno dlžníčky - žalovanej 1., prehľad výpočtov úrokov úveru znejúci na meno žalovanej 1., výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 9.8.2017 adresovaná advokátkou kanceláriou žalobcu žalovanej 1., dôkaz o doručení predmetnej výzvy žalovanej 1. dňom 19.8.32017, výzva na zaplatenie zo dňa 9.8.2017 doručovaná advokátskou kanceláriou žalobcu žalovanému 2., dôkaz o doručovaní predmetnej výzvy, výpis z Obchodného registra žalobcu vedeného Mestským súdom v Prahe oddiel B, vložka 3608.

3. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov a dôkazov doručených v priebehu konania.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 10.10.2017 platobný rozkaz sp. zn. 3Up/319/2017, ktorým zavial žalovaných 1. a 2. k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 24.399,39 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24.374,30 EUR od 5.8.2017 do zaplatenia a k povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 1.716,67 EUR.

5. Žalovaní 1. a 2. voči uvedenému platobnému rozkazu podali včas odpor, v ktorom uviedli, že je pravdou, že so žalobcom uzatvorili zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v dohodnutej výške 31.000 EUR spolu s príslušenstvom; výška mesačnej splátky bola dohodnutá na sumu 407,95 EUR s dátumom splatnosti vždy k 20. dňu daného kalendárneho mesiaca počnúc september 2014 a platby splátok na predmetný úver realizovala za oboch dlžníkov - žalovaných od počiatku žalovaná 1. Dôvodili, že v mesiaci marec 2016 sa žalovaná 1. dostala do finančných problémov na základe čoho neuhradila v mesiaci marec a apríl 2016 žiadnu sumu na predmetné splátky úveru a tiež neuhradila ani splátku za mesiac júl 2016. O tejto skutočnosti žalovaný 1. nijakým spôsobom nebol informovaný z dôvodu, že sa toho času nezdržiaval na území SR. O tejto skutočnosti sa žalovaný 2. dozvedel až v mesiaci november 2016, kedy obdŕžal od spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o., IČO 45684618 výzvu na zaplatenie dlžnej sumy a z uvedeného dôvodu žalovaný 2. bez zbytočného odkladu navštívil pobočku žalobcu v U. na ulici Z., v ktorej uzatvárali žalovaní so žalobcom aj samostatnú zmluvu o úvere v roku 2014. Poukázali na to, že žalovaný 2. sa snažil zistiť skutočnosti týkajúce sa výšky dlžnej sumy, informáciu koľko splátok a v akej výške sa na predmetný úver nezaplatilo v lehote splatnosti a iné potrebné skutočnosti, aby tak mohol doplatiť predmetný nedoplatok a pokračovať v riadnom splácaní predmetného úveru. Zo strany žalobcu však žalovanému 2. žiadne relevantné informácie k predmetnej veci poskytnuté neboli, nebol mu vydaný ani žiadny výpis z účtu k predmetného úveru, žiaden prehľad zaplatených a nezaplatených splátok na predmetný úver, ako aj ostatné informácie týkajúce sa vzniknutého dlhu a taktiež bol mu zablokovaný aj prístup k jeho kontu na predmetný úver. Dodali, že vzniknutú situáciu sa so žalobcom snažili vyriešiť a žiadali žalobcu o preukázanie doručenia upomienok alebo oznámení o zosplatnení predmetného dlhu a zároveň požiadali žalobcu o možnosť uzatvoriť novú dohodu o splátkach s tým, že splátku by navýšili z pôvodne stanovenej mesačnej splátky

vo výške 407,95 EUR na sumu vo výške 500 EUR mesačne. Dodali, že žalovaný 2. následne bez zbytočného odkladu zaplatil v mesiaci november 2016 prvú splátku vo výške 500 EUR na predmetný úver, aby tak preukázal jeho čestný úmysel a ochotu riadne plniť splátky na predmetný úver naďalej za oboch žalovaných. Poukázali na to, že žalovaný 2. naďalej uhrádzal mesačné splátky na predmetný úver vždy vo výške 500 EUR a v týchto aj pokračuje a to od mesiaca november 2016. Dodali, že aj napriek tejto skutočnosti žalobca neposkytol žalovaným prehľad k predmetnému úveru, nepredložil im k nahliadnutiu ani požadované upomienky na zaplatenie a ani dôkaz o ich zaslaní a doručení na ich adresu, nakoľko nikto so zamestnancov žalobcu so žalovanými 1., 2. nekomunikoval. Dodali, že žalobca vo vzťahu k žalovanému 2., ktorý od počiatku prejavoval záujem o úhradu dlžných splátok úveru a v jeho riadnom ďalšom pokračovaní sa vyjadril, že splátky predmetného dlhu by mohli pokračovať v mesačných splátkach vo výške 500 EUR, avšak toto svoje vyjadrenie žalobca podmienil tým, že žalovaný 2. mal vopred uhradiť na účet žalobcu poplatok vo výške 360 EUR + DPH na spísanie notárskej zápisnice a že túto má prísť podpísať do Bratislavy na svoje ďalšie náklady. Žalovaný 2. s takýmto navrhovaným postupom žalobcu nesúhlasil a žiadal ho, aby v prípade, že podmieňuje umožnenie splátok dlžnej sumy iba podpísaním notárskej zápisnice, túto žiadal pred jej podpisom doručiť na nahliadnutie a taktiež žalobcu žiadal, aby to podpísali v mieste bydliska žalovaného 2., teda v Košiciach, keďže aj tu sa nachádzajú notárske úrady a keďže žalovaní 1., 2. od počiatku komunikovali so žalobcom v mieste jeho pobočky v U. na ulici Z.. Žalobca požiadavke žalovaného 2. nevyhovel a predmetnú vec postúpil na vymáhanie a žalovaní 1., 2. poukázali na to, že takéto konanie žalobcu považujú za neoprávnené a v rozpore s podmienkami samotnej zmluvy o úvere, ako aj zákonných ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských úverov. Dodali, že žalovanému 2. oznámenie o predčasnej splatnosti úveru ako aj výzva na úhradu celého zostatku úveru nebola doručená, o tomto oznámení a o výzve žalovaný 2. nemal ani vedomosť a o tejto skutočnosti sa dozvedel až v mesiaci november 2016. Dôvodili, že po tom, čo bol vo veci vydaný platobný rozkaz dňa 10.10.2017 a ktorý im bol príslušným súdom aj doručený, spolu s týmto platobným rozkazom žalovaným 1. a 2. boli doručené aj ďalšie písomnosti, mimo iného aj výpis z úverového účtu žalovaných, na ktorý sa žalovaný 2. dopytoval u žalobcu a z predmetného výpisu z úverového účtu jasne vyplýva, že žalovaná 1. si plnila svoje povinnosti riadne a včas a to až do mesiaca november 2015, kedy sa prvýkrát dostala do omeškania s platbou mesačnej splátky, následne ešte v mesiaci marec a apríl 2016 a potom ešte v mesiaci júl 2016. Poukázali na to, že žalovaná 1. uhradila na účet žalobcu po oznámení predčasnej splatnosti predmetného úveru sumu vo výške 394 EUR v mesiaci august 2016 a následne žalovaný 2. po tom, čo sa v mesiaci november 2016 dozvedel o tom, že nastala predčasná splatnosť predmetného úveru, začal splácať dlžnú sumu pravidelne platbou vo výške 500 EUR a doposiaľ žalovaný 2. uhrádza v prospech účtu žalobcu ako veriteľa po predčasnej splatnosti predmetného úveru dlžnú sumu každý mesiac vo výške 500 EUR. Uviedli, že žalovaný 2. doposiaľ po predčasnej splatnosti predmetného úveru splatil spolu sumu vo výške 5.894 EUR. Poukázali na predčasnú splatnosť úveru ku dňu 22.7.2016 a dôvodili, že od tohto dňa sa žalobcom vyčíslená suma považuje za dlžnú sumu a zmluva o úvere z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti zanikla a z tohto dôvodu zanikli aj všetky práva a povinností zmluvných strán zo zmluvy o úvere a zanikla tak zo zákona povinnosť žalovaných ako spotrebiteľov splácať žalobcovi ako veriteľovi z poskytnutej istiny ďalšie úroky, poukazujúc na to, že na to, že úroky majú totiž akcesorický charakter k hlavnej zmluve a teda nemožno požadovať úroky za obdobie, v ktorom už zmluva o úvere neexistovala, pretože zanikla. Dôvodili, že ak hlavný záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický záväzok a pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné úroky a podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť len úrok z omeškania. Prezentovali názor, že odo dňa 23.7.2016 mali byť všetky úhrady započítavané na úhradu istiny dlžnej sumy a nie aj na úhradu riadnych úrokov, úrokov z omeškania ako aj iných prípadných poplatkov, ktoré si žalobca voči žalovaným uplatnil a ktoré neboli doposiaľ žalovaným riadne a preukázateľne zo strany žalobcu vyčíslené a predložené. Z tohto dôvodu by mala byť žalovaná suma prinajmenšom ponížená o sumu už zaplatených splátok po 22.7.2016. Vzniesli pochybnosť aj o presnom vyčíslení dlžnej sumy zo strany žalobcu, keďže žalobca do ním vyčíslenej dlžnej sumy zaratával sumu aj na riadne úroky a to aj napriek tomu, že tieto zanikli predčasnou splatnosťou úveru, čo je zrejmé aj z výpisu z úverového účtu predloženého žalobcom v tomto konaní. Namietli uplatňovanie poplatkov žalobcov za zasielané upomienky na adresu žalovanej, za ktoré si žalobca v súlade so zmluvou o úvere - jej článkom II bod 20 uplatňoval sumu vo výške 17 EUR za zaslanie 1. upomienky, 50 EUR za zaslanie 2. upomienky a 50 EUR za zaslanie 3. upomienky. K týmto poplatkom uviedli, že sú značne neprimerané a v rozpore so zákonnými ustanoveniami týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. V závere uviedli, že je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že predmetný dlh voči žalobcovi sa snažia splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 500 EUR a že nie sú schopní uhradiť predmetný dlh naraz

tak, ako to požaduje žalobca, poukazujúc na to, že žalovaní sa plneniu svojej povinnosti nevyhýbajú, požadujú však, aby bola dlžná suma presne a jasne vyčíslená. Tiež namietli skutočnosť, že žalobca si predmetnú pohľadávku voči žalovaným uplatňuje prostredníctvom advokátskej kancelárie a to aj napriek tomu, že žalobca disponuje svojimi zamestnancami s právnym vzdelaním, ktorí by vedeli predmetnú pohľadávku uplatniť v mene žalobcu aj bez toho, aby vznikli žalovaným ďalšie trovy na úhradu trov právneho zastúpenia a tieto teda nepovažujú za trovy vynaložené účelne a žiadajú konajúci súd, aby tieto dôvody zohľadnil ako dôvody hodné osobitného zreteľa v súlade s ustanovením § 257 a teda, aby žalobcovi tieto nepriznal prípadne ich čiastočne krátil.

6. Žalovaní 1., 2. spolu s podaným odporom súdu doručili zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami sporu dňa 28.8.2014, dôkazy o vykonávaní mesačných platieb v prospech veriteľa vo výške 500 EUR počnúc mesiacom 12/2016 až do 10/2017.

7. Žalovaní použili nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené v odpore, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov a dôkazov doručených v priebehu konania.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu zo strany žalovaných 1. a 2. uviedol, že má za to, že žalovaní uznali svoj záväzok, čo do právneho dôvodu. Poukázal na to, že žalobca doručoval upomienky žalovaným na adresu určenú žalovanými, pričom žalovanému 2. boli zasielané aj ďalšie dokumenty týkajúce sa upozornení na neuhradenie dlhu, možnosť zosplatnenia a postúpenia na vymáhanie bez možnosti štandardného splátkového kalendára na jeho mailovú adresu. Žalobca potvrdil, že so žalovanými viedol rokovania o mimosúdnom vyrovnaní a aj v záujme žalobcu bolo túto vec vyriešiť mimosúdne a za týmto účelom žalobca navrhol uzavretie notárskej zápisnice za podmienky úhrady poplatku za spísanie notárskej zápisnice a podpisu v Bratislave a uviedol, že zo strany žalobcu nebolo jeho povinnosťou uzatvárať akúkoľvek notársku zápisnicu, ktorom by sa im umožnilo splatiť dlžnú sumu v splátkach, išlo výlučne o ústretovosť žalobcu vyriešiť spor mimosúdnou cestou. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom o zániku úverovej zmluvy z dôvodu zosplatnenia úveru majúc za to, že došlo len k zániku oprávnenia žalovaných splatiť úver v splátkach, pretože zmluva nebola vypovedaná, od zmluvy sa neodstúpilo alebo nedošlo k inému zániku zmluvy a dodal, že z prehľadu výpočtov úrokov úveru zo dňa 4.8.2017 je zrejmé, že riadne úroky boli účtované len do dňa 21.7.2016, teda do dňa, ktorý predchádzal dňu zosplatnenia a po dni zosplatnenia už neboli žalovaným účtované žiadne úroky a také nie sú ani predmetom žalovaného nároku. Žalobca potvrdil skutočnosť, že dňa 4.8.2016 obdŕžal úhradu vo výške 394 EUR a v dňoch 16.12.2016, 16.1.2017, 16.2.2017, 15.3.2017, 18.4.2017, 15.5.2017, 15.6.2017, 14.7.2017, 14.8.2017, 12.9.2017 a 12.10.2017 obdŕžal úhrady vo výške 500 EUR a dôvodil, že má vedomosť aj o úhrade platby dňa 14.11.2017 vo výške 500 EUR, teda žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.000 EUR späť a žiadal, aby súd v tejto časti aj v konanie zastavil. Žalobca odmietol tvrdenia žalovaných o uplatňovaní si súm - poplatkov za zasielanie upomienok poukazujúc na to, že poplatky za zasielanie upomienky boli medzi stranami sporu dohodnuté, ale tieto nikdy neboli zo strany žalobcu skutočne účtované. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s tým, aby žalovaní 1. a 2. uhrádzali sumu v splátkach s poukazom na výšku dlžnej sumy. K nepriznaniu náhrady trov konania žalobca zastal názor, že strany sporu majú rovné postavenie a je právom žalobcu zvoliť si v konaní svojho zástupcu z radov advokátov a keďže iba advokáti sú oprávnení poskytovať na území SR právne služby, tak iba advokát môže žalobcovi poskytovať právne rady, právne poradenstvo, právnu pomoc a zastupovanie v konaní pred súdom a preto zvolenie si advokáta ako zástupcu v tomto konaní zo strany žalobcu, nemôže zakladať dôvod hodný osobitného zreteľa tak, aby žalobcovi neboli priznané, v prípade jeho úspechu, trovy právneho zastúpenia.

9. K uvedenému vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadrili žalovaní 1. a 2. písomným podaním zo dňa 9.4.2018, v ktorom zopakovali svoje skutkové tvrdenia uvedené v podanom odpore a navyše uviedli, že žalovaný 2. v prospech účtu žalobcu, t. j. veriteľa aj naďalej spláca splátky každý mesiac vo výške 500 EUR a k uvedenému do konania doručili aj dôkazy o zaplatení ďalších súm počnúc mesiacom november 2017 až marec 2018.

10. Žalobca elektronickým podaním doručeným súdu dňa 10.5.2018 vzal žalobu čiastočne späť čo do zaplatenia sumy 2.000 EUR s prísl. s poukazom na to, že zo strany žalovaných boli vykonávané ďalšie platby každý mesiac vo výške 500 EUR, a to dňa 11.12.2017, 11.1.2018, 12.2.2018 s 12.3.2018.

11. Žalobca elektronickým podaním došlým súdu dňa 18.2.2019 vzal žalobu späť, čo do zaplatenia sumy 5.000 EUR, poukazujúc na to, že od posledného čiastočného späťvzatia došlo k ďalším úhradám v celkovej výške 5.000 EUR a úhrady žalovaným boli vykonané mesačne vo výške 500 EUR, a to dňa 12.4.2018, 15.5.2018, 12.6.2018, 12.7.2018, 14.8.2018, 12.9.2018, 12.10.2018, 13.11.2018, 12.12.2018 a 14.1.2019.

12. Advokát žalovaných 1. a 2. vo svojom prednese poukázal na to, že zmluvu o úvere, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov poukazujúc na to, že uvedenie výšky RPMN v zmluve o úvere je v neprospech spotrebiteľa a keďže je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov od počiatku, od poskytnutého úveru je potrebné odrátať sumy, ktoré boli od počiatku splatené zo strany žalovaných. Žalovaní 1. a 2. zastúpení advokátom uviedli, že ku dňu rozhodnutia súdu na predmetný úver uhradili spolu sumu 22.128,30 EUR, poukázali na dôkazy doložené do konania - vykonávanie splátok v prospech veriteľa vo výške 500 EUR, poukázali na výpis z úverového účtu doručeného žalobcom, z ktorého vyplýva, že ku dňu 14.1.2019 bola zo strany žalovaných v prospech veriteľa zaplatená celková suma 21.128,30 EUR a následne po tomto dátume žalovaný 2. učinil aj ďalšie platby, a to konkrétne v mesiaci február 2019 a v mesiaci marec 2019 spolu vo výške 1.000 EUR. Dlh žalovaným voči žalobcovi by tak mal činiť sumu 8.871,70 EUR poukazujúc na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Advokát žalovaných v ďalšom svojom prednese poukázal na tvrdenia žalovaných v podanom odpore, žiadal, aby súd zaviazal žalovaných k zaplateniu dlžnej sumy v mesačných splátkach po 500 EUR a žiadal, aby súd s poukazom na § 257 nepriznal žalobcovi náhradu trov konania s poukazom na tvrdenia žalovaných uvedených v podanom odpore voči platobnému rozkazu.

13. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: dňa 28.8.2014 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o úvere č. T.-W.-XXXXXXXX-XXXX-U.-H., v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovaným 1. a 2. úver vo výške 31.000 EUR a žalovaní sa zaviazali predmetný úver vrátiť v 120 mesačných splátkach po 407,95 EUR, so splatnosťou 1. splátky ku dňu 20.9.2014 a s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.9.2024 a žalovaní mali každú jednu splátku uhrádzať vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 18.003,61 EUR, celková čiastku, ktorú mali žalovaní ako dlžníci splatiť, bola vyčíslená na sumu 49.003,61 EUR, úroková sadzba bola stanovená fixne vo výške 9,90 EUR, RPMN bola stanovená na hodnotu 16,45 % a priemerná hodnota RPMN na hodnotu 10,86 EUR. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalovaní v prospech žalobcu ako veriteľa uhradili ku dňu rozhodnutia t.j. 19.3.2019 celkovo sumu 22.128,30 EUR. Uvedená skutočnosť vyplýva jednak z výpisu z úverového účtu predloženého žalobcom ako listinný dôkaz, ktorý žalovaní nijakým spôsobom nespochybnili, ako aj z dôkazov doložených žalovanými - výpisom z účtu žalovaného 2. o úhrade ďalších platieb za mesiace február a marec 2019 spolu v sume 1.000 EUR. Žalobca výzvami zo dňa 17.6.2016 vyzýval žalovaných 1. a 2. každého osobitne k úhrade záväzku vyplývajúceho im z uzavretej zmluvy o úvere s upozornením na možnosť zosplatnenia predmetného úveru. Žalovaným 1. a 2. bola predmetná výzva doručovaná doporučene na iné adresy aké boli uvedené v zmluve o úvere, tieto výzvy, resp. upomienky zo strany žalovaných prevzaté neboli v odbernej lehote a tieto sa vrátili späť žalobcovi dňom 12.7.2016. Žalobca žalovaným listom zo dňa 22.7.2016 oznámil predčasnú splatnosť úveru, vyčíslil dlžnú sumu ku dňu 22.7.2016, ktorá na istine činila výšku 27.892,20 EUR a zároveň žalovaných vyzval na úhradu celého zostatku úveru. V predmetnom oznámení žalobca uviedol, že ich vyzval písomnými výzvami zo dňa 23.5.2016, 2.6.2016 a 30.6.2016 na zaplatenie omeškaných platieb s upozornením na možnosť zosplatnenia celého zostatku úveru aj pred časom dohodnutým v zmluve o úvere. Predmetné oznámenie bolo žalobcom žalovaným doručované opätovne na adresu uvedenú v zmluve a zásielky zo strany žalovaných neboli prevzaté v odbernej lehote a tieto sa vrátili späť žalobcovi dňa 16.8.2016. Žalovaní boli výzvou zo dňa 9.8.2017 vyzvaní na úhradu zostatku dlžnej sumy z predčasne zosplatnenej zmluvy o úvere a to v lehote do 5 dní od doručenia výzvy; predmetná výzva bola žalovanou prevzatá do vlastných rúk dňom 19.8.2017, zo strany žalovaného 2. prevzatá nebola v odbernej lehote a vrátená veriteľovi dňom 14.8.2017.

14. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými dôkazmi, z predmetných dôkazov súd vychádzal a vyhodnotil skutkový stav, tak ako bolo vyššie uvedené.

15. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

16. Podľa § 144 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

18. Vzhľadom na nepochybný dispozičný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 9.000 EUR s príslušenstvom, t. j. úroku z omeškania nad súdom priznané sumy späť, súd v tejto časti konanie zastavil po predchádzajúcom súhlase žalovaných.

19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej citovaný zákon ), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

22. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

25. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona ( v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ), Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet z tejto ročnej percentuálnej mieri nákladov.

26. Podľa § 9 ods. 9 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

27. Podľa § 9 ods. 10 citovaného zákona, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného

zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

28. Podľa § 9 ods. 11 citovaného zákona, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru.

29. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.( v znení účinnom do 31.3.2015 ) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

30. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

32. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

35. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

36. Podľa § 53 ods. 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

37. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými 1. a 2. ako dlžníkmi bola dňa 28.8.2014 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 31.000 EUR. Niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z. z.

38. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 129/2010 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože primárne sa použije predpis špeciálny, a ak tento určitú otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho zákonníka.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne uzavrel, že daný právny vzťah medzi stranami sporu sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a potom súd i na všetky právne skutočnosti neupravené v zákona č. 129/2010 Z.z. použil ustanovenia Občianskeho zákonníka.

40. Je nesporné a uvedené vyplýva zo zmluvy o úvere zo dňa 28.8.2014, že výška RPMN bola stanovená na hodnotu 16,45 % ročne (bod 17 Zmluvy) a celkovú čiastku, ktorú boli povinní žalovaní zaplatiť žalobcovi bola vyčíslená na sumu 49.003,61 EUR.

41. Súd výpočtom RPMN pre spotrebiteľský úver zistil, že pri výške úveru, ktorá bola žalovaným žalobcom poskytnutá v sume 31.000 Eur, pri pravidelných splátkach po 407,95 Eur v počte 120, výška RPMN činí 10,36 % a výšku pôžičky, ktorú by mali žalovaní celkovo splatiť činí sumu 48.954 Eur. Pri zadávaní údajov o celkovej čiastke, ktorú by mali žalovaní zaplatiť určenej v zmluve vo výške 49.003,61 Eur, pri výške úveru, ktorá bola žalovaným žalobcom poskytnutá v sume 31.000 Eur a pri počte splátok 120, výška RPMN činí 10,39 %.

42. Pri spotrebiteľských úverov je potrebné uvádzať RPMN z dôvodu ochrany spotrebiteľa. RPMN vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov na poskytnutie úveru, čo je vlastne úroková miera porovnateľná s úrokovými sadzbami, ktoré ponúkajú banky. Je povinnosťou veriteľa zreteľne informovať spotrebiteľa o výške ročnej percentuálnej mieri nákladov a o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Hodnoty týchto údajov musia byť vypočítané na základe údajov splatných v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom k tomu, že súd zistil, že údaj RPMN je v neprospech spotrebiteľa, bolo potrebné tento úver v súlade s § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov.

43. Predmetná zmluva obsahuje tzv. vzorec pre výpočet RPMN a žalobca stanovil hodnotu RPMN na 16,45 %, pričom predpoklady použité na výpočet RPMN bola výška úveru, počet splátok, výška splátky, úroková sadzba, poplatok za zaradenie do poistenia (ak je dohodnuté).

44. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jedným zo zákonných základných predpokladov takejto ochrany je aj osobitná náležitosť písomnej zmluvy a to je RPMN nákladov, ktorá má pre klienta - spotrebiteľa, teda v tomto prípade žalovaných, ten význam, že vie si zistiť cenu úveru a porovnať ju s viacerými úvermi v iných bankových alebo nebankových inštitúcií. Ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške, je to v neprospech spotrebiteľa.

45. Predmetný úver bol žalovaným poskytnutý bankovým subjektom a tento bol uvedený nesprávne. Uvedením nesprávneho údaju RPMN je bezo sporu v neprospech spotrebiteľa, a preto nie je možné priznať takejto praktike miernejšie dôsledky. Keďže veriteľ neposkytol klientovi objektívny údaj o výške RPMN, tým postupoval voči klientovi neodborne a v zmluve mal jednoznačne uviesť pravdivý údaj o cene úveru. Takýmto postupom by veriteľ naplnil zákonnú povinnosť postupovať pri vykonávaní bankovej činnosti s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na to, že žalobca takto nepostupoval, je potrebné posúdiť úver ako úver bez poplatkov a bezúročný poukazujúc na § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. Správny výpočet RPMN pri zadaní údajov v zmysle zmluvy o úvere, t. j. pri výške úveru 31.000 Eur, pri mesačnej splátke 407,955 Eur a pri počte splátok 120 činí 10,366 % a celková čiastka, ktorú by mali žalovaní splatiť tak činí sumu 48.954 Eur.

46. Súd mal preukázané, že žalovaní 1. a 2. odčerpali od žalobcu úver vo výške 31.000 Eur, na ktorú sumu učinili úhrady vo výške 22.128,30 Eur. Žalovaní potom nesplatili žalobcovi rozdiel vo výške 8.871,70 Eur a preto k zaplateniu tejto sumy súd žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne a v prevyšujúcej časti istiny žalobu zamietol.

47. Podľa § 559 ods. 1, 2 OZ, ( 1) Splnením dlh zanikne. ( 2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.

48. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

49. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

50. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

51. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

52. Nakoľko je nepochybné, že žalovaní porušili svoju povinnosť uhradiť poskytnutý úver riadne a včas, dostali sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % zo sumy požadovanej žalobou vo výške 24.374,30 Eur od 5.8.2017, t.j. nasledujúcim dňom po zániku záväzkovoprávneho vzťahu. V písomných podaniach, potom, čo zo strany žalovaných po podaní žaloby dochádzalo k čiastočnému plneniu a potom, čo žalobca vzal žalobu v časti späť, žalobca upravil príslušenstvo tak, že ponížil výšku peňažného dlhu o čiastkové plnenia a ustálil prvý deň omeškania vždy podľa toho, kedy zo strany žalovaných bola zaplatená tá ktorá splátka. Uplatnil si úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24.374,30 Eur od 5.8.2017 do 14.8.2017 a následne od tejto dlžnej sumy odpočítaval výšku splátok učinených žalovanými v sume 500 Eur.

53. Súd po preskúmaní listinných dôkazov doložených žalovanými o vykonaných čiastkových úhradách a nesporného tvrdenia žalobcu o splácaní dlhu žalovanými v splátkach dospel k záveru, že žalovaní počnúc dňom 15.12.2016 každý mesiac až do 11.3.2019 v prospech veriteľa platili splátky po 500 EUR. , t.j. spolu za uvedené obdobie splatili 14.000 EUR a z tejto sumy vzal žalobca späť žalobu vo výške 9.000 EUR. Keďže žalovaní do 4.8.2017 z poskytnutého úveru uhradili sumu 12.128,30 EUR, dlh v skutočnosti, poukazujúc na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, činil sumu 18.871,70 EUR a s touto sumou sa žalovaní dostali do omeškania od 5.8.2017 do 14.8.2017, t.j. do zaplatenia prvej splátky vo výške 500 Eur a od 15.8.2017 do 12.9.2017 so sumou 18.371,70 EUR ( 18.871,70 mínus 500 ), so sumou 17.871,70 EUR ( 18.371,70 mínus 500) od 13.9.2017 do 12.10.2017, so sumou 17.371,70 EUR ( 17.871,70 mínus 500 ) od 13.10.2017 do 14.11.2017, so sumou 16.871,70 EUR ( 17.371,70 mínus 500 ) od 15.11.2017 do 12.12.2017, so sumou 16.371,70 EUR ( 16.871,70 mínus 500 ) od 13.12. 2017 do 12.1.2018, so sumou 15.871,70 EUR ( 16.371,70 mínus 500 ) od 13.1.2018 do 13.2.2018, so sumou 15.371,70 EUR (15.871,70 mínus 500 ) od 14.2.2018 do 13.3.2018, so sumou 14.871,70 EUR ( 15.371,70 mínus 500 ) od 14.3.2018 do 12.4.2018, so sumou 14.371,70 EUR ( 14.871,70 mínus 500 ) od 13.4.2018 do 15.5.2018, so sumou 13.871,70 EUR ( 14.371,70 mínus 500 ) od 16.5.2018 do 12.6.2018, so sumou 13.371,70 EUR ( 13.871,70 mínus 500 ) od 13.6.2018 do 12.7.2018, so sumou 12.871,70 EUR ( 13.371,70 mínus 500 ) od 13.7..2018 do 14.8.2018, so sumou 12.371,70 EUR ( 12.871,70 mínus 500 ) od 15.8.2018 do 12.9.2018, so sumou 11.871,70 EUR ( 12.371,70 mínus 500 ) od 13.9.2018 do 12.10.2018, so sumou 11.371,70 EUR ( 11.871,70 mínus 500 ) od 13.10.2018 do 13.11.2018, so sumou 10.871,70 EUR ( 11.371,70 mínus 500 ) od 14.11.2018 do 12.12.2018, so sumou 10.371,70 EUR ( 10.871,70 mínus 500 ) od 13.12.2018 do 14.1.2019, so sumou 9.871,70 EUR ( 10.371,70 mínus 500 ) od 15.1.2019 do 11.2.2019, so sumou 9.371,70 EUR ( 9.871,70 mínus 500) od 12.2.2019 do 11.3.2019 a so sumou 8.871,70 EUR ( 9.371,70 mínus 500 ) od 12.3.2019 do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania súd žalobcovi priznal v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami; základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,00 %; po zvýšení o päť percentuálnych bodov jej výška činí 5 % ročne. V prevyšujúcej časti príslušenstva súd žalobu zamietol.

54. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľným márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

55. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

56. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

57. Žalovaní požiadali o možnosť splácať súdom určenú dlžnú sumu v splátkach, poukazujúc na to, že ich príjem im nedovoľuje, resp. nie je v ich možnostiach a schopnostiach splatiť dlh žalobcovi naraz.

58. Súd pri uložení povinnosti žalovaným zaplatiť žalobcovi dlh s príslušenstvom, postupoval v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, berúc do úvahy ich zárobkové pomery a objektívne možnosti a uložil povinnosť žalovaným 1. a 2. zaplatiť v splátkach vo výške 500 EUR, pričom určil splatnosť prvej splátky a každej ďalšej splátky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

63. V spore bol žalobca úspešný v rozsahu 77, 34 % a do ktorého je potrebné zahrnúť aj procesné zavinenie zastavenia konania žalovanými, jeho neúspech predstavuje 22,66 %. Žalobca má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 54,68 %.

64. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

65. Ustanovenie § 257 predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 .

66. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Je pravdou, že použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: 1. dôvody hodné osobitného zreteľa, 2. výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych, pričom pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Medzi dôvody hodné osobitného zreteľa možno zahrnúť aj neprimeranú tvrdosť, povahu a okolnosti sporu, osobné pomery strany sporu a pod. Inak povedané v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 , pričom aplikácia § 257 pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak okolnostiach danej veci ako aj okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný

prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolnosti konkrétnej veci.

67. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 257 CSP. Aj keď by v danom prípade trovy konania patrili podľa pomeru úspechu a neúspechu v spore vo väčšom rozsahu úspešnému žalobcovi ( úspech 77,34 %, neúspech 22,66 % = nárok 54,682 % ), súd vzhliadol na strane žalovaných dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, a tými sú okolnosti prípadu a postoj žalovaných v spore. Z obsahu spisu ( z vyjadrení strán sporu ) vyplynulo, že viedli rokovania o mimosúdnom vyrovnaní, ku ktorému napokon nedošlo pre nepodpísanie, resp. neuzavretie notárskej zápisnice za podmienky úhrady poplatku za spísanie notárskej zápisnice a podpisu v Bratislave, ktorú podmienku veriteľa žalovaní považovali za neprijateľnú a boli ochotní pristúpiť k podpísaniu notárskej zápisnice na hociktorom Notárskom úrade v Košiciach bez toho, aby sa im ako spotrebiteľom navyšovali výdaje, s čím však nesúhlasil žalobca. Tvrdenie žalobcu, že nebolo jeho povinnosťou uzatvárať akúkoľvek notársku zápisnicu, ktorou by sa žalovaným umožnilo splatiť dlžnú sumu v splátkach a že išlo výlučne o ústretovosť žalobcu vyriešiť spor mimosúdnou cestou, nemôže obstáť, s poukazom na to, že žalovaní sú spotrebitelia, t.j. slabšia zmluvná strana, ktorá by nemala byť ani po predčasnom zániku zmluvného vzťahu neúmerne zaťažovaná ďalšími výdajmi a žalobca ako banková inštitúcia pre zachovanie si dobrého mena a pri poctivom obchodnom styku mala žalovaným vytvoriť také podmienky vyriešenia danej situácie, ktoré by boli akceptovateľné aj žalovanými. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná 1. uhradila na účet žalobcu po oznámení predčasnej splatnosti predmetného úveru sumu vo výške 394 EUR v mesiaci august 2016 a následne žalovaný 2. po tom, čo sa v mesiaci november 2016 dozvedel o tom, že nastala predčasná splatnosť predmetného úveru, začal splácať dlžnú sumu pravidelne platbou vo výške 500 EUR a doposiaľ žalovaný 2. uhrádza v prospech účtu žalobcu ako veriteľa po predčasnej splatnosti predmetného úveru dlžnú sumu každý mesiac vo výške 500 EUR. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní sú si vedomí svojho dlhu voči žalobcovi a tento aj splácajú. Súdu sa javí spravodlivé nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, ktorému ich nepriznaním nevznikne žiadna ujma, resp. tento sa neocitne v závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, žalobca je akciovou spoločnosťou s určite lepšou finančnou situáciou ako žalovaní, ktorí naopak by sa mohli dostať do nepriaznivej situácie ohrozujúcej ich základné potreby.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).