Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34T-64-2017.pdf
PDF · 74.99 KB
No categories available
34T/64/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a prísediacich RNDr. Ing. Ladislava Franeka a PhDr. Gabriely Brestovanskej, v trestnej veci proti obžalovanej G. N., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.03.2019, takto
rozhodol:
Obžalovaná:
G. N. nar. XX.XX.XXXX v Z. Z., bytom B. XX, Z. Z.
j e v i n n á, ž e
v priebehu roka 2013 vylákala od V. O. rôzny tovar, a to detské kočíky, detské autosedačky, detské postieľky, ako aj rôzny ďalší detský sortiment, a to tak, že pod zámienkou ďalšieho výhodného predaja tohto tovaru svojim zákazníkom, v Hlohovci v predajni Kočíkov na I. ulici XX si s ním dohodla zmluvné podmienky a následne z rôznych miest uskutočňovala objednávky na konkrétny tovar, ktorý jej V. O. dodával, za dodaný tovar vystavil v dňoch od 21.05.2013 do 04.12.2013 faktúry č. 10130002, 10130003, 10130004, 10130005, 10130006, 10130007, 10130008, 10130009, 10130010 v celkovej výške 53.207,92 Eur, splatných v období od 04.06.2013 do 18.12.2013, pričom však od počiatku nemala úmysel V. O. za dodaný tovar zaplatiť v plnej výške, nakoľko tovar ďalej predávala za nižšiu cenu, ako jej ho predával V. O., a to bez oprávnenia na podnikanie, V. O. zaplatila iba sumu 9.660,- Eur, čím spôsobila V. O. s miesto podnikania B. I. XXXX/XX, K., R.: XXXXXXXX, škodu v celkovej výške 43.547,92 Eur,
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu,
č í m s p á c h a l a
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 221 ods.3 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 51 ods. 1, ods.2 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods.1 Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu podmienečne odkladá za súčasného určenia skúšobnej doby s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods.4 písm. g) Trestného zákona súd ukladá obžalovanej aj povinnosti spočívajúce v príkaze:
- podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., Pánska Niva 3564/26, vo výške 43.547,92 Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na tunajší okresný súd dňa 04.10.2017 podľa 234 ods.1 Tr. por. obžalobu zo dňa 29.09.2017 pod sp. zn. 1Pv 979/14/2207 proti obvinenej Tatiane Kováčikovej, pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tým spôsobom, ako je uvedené v jej skutkovej časti.
Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby obžalovaná Tatiana Kováčiková urobila vyhlásenie podľa § 257 ods.1 Trestného poriadku tým spôsobom, že po poučení o jej právach vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po vyhlásení obžalovanej o vine, zodpovedaním na otázky súdu podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku „áno“ a vyjadrení prokurátora a zástupcu poškodeného, že súhlasia s prijatím vyhlásenia obžalovanej o vine, súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku s prihliadnutím na § 257 ods. 8 Tr. poriadku, vyhlásenie obžalovanej ku skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku prijal, pričom rozhodol, že dokazovanie čo do viny sa nevykoná, keďže obžalovaná priznala spáchanie skutku, avšak vykoná sa dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, príp. o náhrade škody, a preto následne, v rámci ďalšieho dokazovania oboznámil správy a posudky na obžalovanú, aktualizovaný register trestov, register priestupkov a ostatný spisový materiál.
Súd vzhľadom na vyhlásenie a priznanie obžalovanej jej konanie tak po stránke subjektívnej, i po stránke objektívnej kvalifikoval ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatila obžalovaná tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu a svojím konaním zároveň porušila záujem spoločnosti na ochrane vlastníckeho práva.
Súd u obžalovanej zistil poľahčujúce okolnosti v tom, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život a tiež, že sa k trestnej činnosti priznala a túto úprimne oľutovala /§ 36 písm. j./, písm. l/ Tr. zák./. Priťažujúcu okolnosť súd u obžalovanej nezistil žiadnu.
K osobe obžalovanej súd zistil, že v mieste bydliska o nej bližšie informácie nie sú známe, doteraz nebola priestupkovo ani trestnoprávne postihnutá.
Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste obžalovanej za použitia § 221 ods.3 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, uložil obžalovanej trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby v trvaní 2 (dva) roky, ktorý jej zároveň podľa § 51
ods. 1, ods.2 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods.1 Trestného zákona podmienečne odložil za súčasného určenia skúšobnej doby s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky. V danom prípade považoval súd za neprimerane prísne ukladať trest už len v samej spodnej hranici trestnej sadzby / teda na hranici 3 rokov odňatia slobody/ a preto prihliadol na stanovisko trestno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017, podľa ktorého je možné v prípade uznania viny páchateľom podľa § 257 ods.1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom) ukladať trest za použitia ustanovenia § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Trestného zákona per analogiam, teda ako v prípade uzavretia schválenia dohody o vine a treste, preto súd využil toto ustanovenie a obžalovanej uložil trest pod dolnú hranicu takto zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Súd zároveň ukladal obžalovanej / pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody za súčasného uloženia probačného dohľadu/ i povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, nakoľko takýto inštitút považuje súd za nevyhnutný na zabezpečenie dovŕšenia nápravy obžalovanej a následné zbavenia sa, resp. odstránenie kriminogénnych faktorov zo života obžalovanej.
K výroku o náhrade škody súd uvádza iba nasledovné. Poškodený V. si riadne a včas /najneskôr do skončenia vyšetrovania/ uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 43.547, 92 Eur, titulom dodaného tovaru, ktorý obžalovaná neuhradila v plnej výške. Keďže výška spôsobnej škody bola súčasťou opisu skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku, obžalovaná učinila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine k predmetnému skutku, ktoré súd následne prijal /pričom nemal žiadne pochybnosti, čo sa týka dôvodu a výšky tejto škody za súčasnej existencie príčinnej súvislosti medzi trestným činom, ktorý spáchala obžalovaná a vznikom tejto škody/, súd tiež obžalovanej uložil aj povinnosť túto škodu poškodenému nahradiť v uplatnenej výške.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorému rozsudok smeruje. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.