Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34T/64/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a prísediacich RNDr. Ing. Ladislava Franeka a PhDr. Gabriely Brestovanskej, v trestnej veci proti obžalovanej G. N., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.03.2019, takto

rozhodol:

Obžalovaná:

G. N. nar. XX.XX.XXXX v Z. Z., bytom B. XX, Z. Z.

j e v i n n á, ž e

v priebehu roka 2013 vylákala od V. O. rôzny tovar, a to detské kočíky, detské autosedačky, detské postieľky, ako aj rôzny ďalší detský sortiment, a to tak, že pod zámienkou ďalšieho výhodného predaja tohto tovaru svojim zákazníkom, v Hlohovci v predajni Kočíkov na I. ulici XX si s ním dohodla zmluvné podmienky a následne z rôznych miest uskutočňovala objednávky na konkrétny tovar, ktorý jej V. O. dodával, za dodaný tovar vystavil v dňoch od 21.05.2013 do 04.12.2013 faktúry č. 10130002, 10130003, 10130004, 10130005, 10130006, 10130007, 10130008, 10130009, 10130010 v celkovej výške 53.207,92 Eur, splatných v období od 04.06.2013 do 18.12.2013, pričom však od počiatku nemala úmysel V. O. za dodaný tovar zaplatiť v plnej výške, nakoľko tovar ďalej predávala za nižšiu cenu, ako jej ho predával V. O., a to bez oprávnenia na podnikanie, V. O. zaplatila iba sumu 9.660,- Eur, čím spôsobila V. O. s miesto podnikania B. I. XXXX/XX, K., R.: XXXXXXXX, škodu v celkovej výške 43.547,92 Eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu,

č í m s p á c h a l a

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods.3 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 1, ods.2 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods.1 Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu podmienečne odkladá za súčasného určenia skúšobnej doby s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods.4 písm. g) Trestného zákona súd ukladá obžalovanej aj povinnosti spočívajúce v príkaze:

- podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., Pánska Niva 3564/26, vo výške 43.547,92 Eur.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na tunajší okresný súd dňa 04.10.2017 podľa 234 ods.1 Tr. por. obžalobu zo dňa 29.09.2017 pod sp. zn. 1Pv 979/14/2207 proti obvinenej Tatiane Kováčikovej, pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tým spôsobom, ako je uvedené v jej skutkovej časti.

Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby obžalovaná Tatiana Kováčiková urobila vyhlásenie podľa § 257 ods.1 Trestného poriadku tým spôsobom, že po poučení o jej právach vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po vyhlásení obžalovanej o vine, zodpovedaním na otázky súdu podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku „áno“ a vyjadrení prokurátora a zástupcu poškodeného, že súhlasia s prijatím vyhlásenia obžalovanej o vine, súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku s prihliadnutím na § 257 ods. 8 Tr. poriadku, vyhlásenie obžalovanej ku skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku prijal, pričom rozhodol, že dokazovanie čo do viny sa nevykoná, keďže obžalovaná priznala spáchanie skutku, avšak vykoná sa dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, príp. o náhrade škody, a preto následne, v rámci ďalšieho dokazovania oboznámil správy a posudky na obžalovanú, aktualizovaný register trestov, register priestupkov a ostatný spisový materiál.

Súd vzhľadom na vyhlásenie a priznanie obžalovanej jej konanie tak po stránke subjektívnej, i po stránke objektívnej kvalifikoval ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatila obžalovaná tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu a svojím konaním zároveň porušila záujem spoločnosti na ochrane vlastníckeho práva.

Súd u obžalovanej zistil poľahčujúce okolnosti v tom, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život a tiež, že sa k trestnej činnosti priznala a túto úprimne oľutovala /§ 36 písm. j./, písm. l/ Tr. zák./. Priťažujúcu okolnosť súd u obžalovanej nezistil žiadnu.

K osobe obžalovanej súd zistil, že v mieste bydliska o nej bližšie informácie nie sú známe, doteraz nebola priestupkovo ani trestnoprávne postihnutá.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste obžalovanej za použitia § 221 ods.3 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, uložil obžalovanej trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby v trvaní 2 (dva) roky, ktorý jej zároveň podľa § 51

ods. 1, ods.2 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods.1 Trestného zákona podmienečne odložil za súčasného určenia skúšobnej doby s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky. V danom prípade považoval súd za neprimerane prísne ukladať trest už len v samej spodnej hranici trestnej sadzby / teda na hranici 3 rokov odňatia slobody/ a preto prihliadol na stanovisko trestno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017, podľa ktorého je možné v prípade uznania viny páchateľom podľa § 257 ods.1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom) ukladať trest za použitia ustanovenia § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Trestného zákona per analogiam, teda ako v prípade uzavretia schválenia dohody o vine a treste, preto súd využil toto ustanovenie a obžalovanej uložil trest pod dolnú hranicu takto zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Súd zároveň ukladal obžalovanej / pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody za súčasného uloženia probačného dohľadu/ i povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, nakoľko takýto inštitút považuje súd za nevyhnutný na zabezpečenie dovŕšenia nápravy obžalovanej a následné zbavenia sa, resp. odstránenie kriminogénnych faktorov zo života obžalovanej.

K výroku o náhrade škody súd uvádza iba nasledovné. Poškodený V. si riadne a včas /najneskôr do skončenia vyšetrovania/ uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 43.547, 92 Eur, titulom dodaného tovaru, ktorý obžalovaná neuhradila v plnej výške. Keďže výška spôsobnej škody bola súčasťou opisu skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku, obžalovaná učinila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine k predmetnému skutku, ktoré súd následne prijal /pričom nemal žiadne pochybnosti, čo sa týka dôvodu a výšky tejto škody za súčasnej existencie príčinnej súvislosti medzi trestným činom, ktorý spáchala obžalovaná a vznikom tejto škody/, súd tiež obžalovanej uložil aj povinnosť túto škodu poškodenému nahradiť v uplatnenej výške.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorému rozsudok smeruje. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.