Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-105-2018.pdf
PDF · 96.17 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/105/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., o zaplatenie sumy 4.926,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14Csp/55/2016-129 zo dňa 15.11.2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku a úroku z omeškania vyčíslených ku dňu 30.04.2016 v časti prevyšujúcej sumu 1.510,56 eura a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.934,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.134,66 eura od 13.09.2014 do 13.10.2015, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.084,66 eura od 14.10.2015 do 02.12.2015, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.034,66 eura od 03.12.2015 do 11.12.2015, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.984,66 eura od 12.12.2015 do 12.02.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.934,66 eura od 13.02.2016 do 11.03.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.884,66 eura od 12.03.2016 do 13.04.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.824,66 eura od 14.04.2016 do 12.05.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.784,66 eura od 13.05.2016 do 13.06.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.734,66 eura od 14.06.2016 do 12.07.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.684,66 eura od 13.07.2016 do 11.08.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.634,66 eura od 12.08.2016 do 13.09.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.584,66 eura od 14.09.2016 do 11.10.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.534,66 eura od 12.10.2016 do 10.11.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.484,66 eura od 11.11.2016 do 12.12.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.434,66 eura od 13.12.2016 do 11.01.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.384,66 eura od 12.01.2017 do 15.02.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.334,66 eura od 16.02.2017 do 14.03.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.284,66 eura od 15.03.2017 do 11.04.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.234,66 eura od 12.04.2017 do 11.05.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.184,66 eura od 12.05.2017 do 12.07.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.134,66 eura od 13.07.2017 do 11.08.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 3.084,66 eura od 12.08.2017 do 11.09.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.034,66 eura od 12.09.2017 do 12.10.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.984,66 eura od 13.10.2017 do 10.11.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.934,66 eura od 11.11.2017 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho - ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 a nasl., § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, § 19 ods. 2, 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 23a ods. 1, 2, § 145 ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 151 ods. 1, § 186 ods. 2 a § 232 ods. 3, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 09.08.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu istiny vo výške 4.926,69 eura, zmluvného úroku a úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 30.04.2016 vo výške 2.204,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.926,69 eura od 01.05.2016 do zaplatenia, zmluvným úrokom vo výške 19 % ročne zo sumy 4.926,69 eura od 01.05.2016 do zaplatenia. Žalobu postavil na tvrdení, že so žalovanou dňa 26.04.2013 uzatvoril úverovú zmluvu č. 1039682486, na základe ktorej jej poskytol úver. Žalovaná však tento úver riadne a včas nesplácala, a preto poskytnutý úver vyhlásil za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaná realizovala úhrady dlžnej sumy celkove vo výške 450 eur.
2. Zo strany žalobcu došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie zmluvného úroku a úroku z omeškania vyčíslených ku dňu 30.04.2016 v časti prevyšujúcej sumu 1.510,56 eura. Súd postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku a úroku z omeškania vyčíslených ku dňu 30.04.2016 v časti prevyšujúcej sumu 1.510,56 eura zastavil.
3. Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku (o zaplatenie istiny vo výške 4.926,69 eura s príslušenstvom - zmluvným úrokom a úrokom z omeškania vyčísleným ku dňu 30.04.2016 vo výške 1.510,56 eura, zmluvným úrokom a úrokom z omeškania zo sumy 4.926,69 eura za obdobie od 01.05.2016 do zaplatenia) súd konštatujúc, že ide o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy skúmal, či uzavretá zmluva je platným právnym úkonom a či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že v zmluve bola hodnota RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) vyčíslená vo výške 20,74 %, hoci správne mala byť vo výške 22,80 % (pri vstupnom údaji o výške úveru 5.000 eur, splátke vo výške 121,85 eura a počte splátok 72). Zmluva tiež obsahovala nesprávny údaj o celkovej výške nákladov, ktorú mal spotrebiteľ titulom úveru uhradiť, keďže v zmluve bola uvedená čiastka 3.407,22 eura, ktorá nezodpovedá ani len sume vyčíslenej ako súčin 72 splátok po 121,85 eura. Pokiaľ žalobca tvrdil, že pri výpočte RPMN vychádzal zo sumy splátky 117 eur mesačne, lebo celková výška splátky 121,85 eura mesačne obsahovala aj poplatok za poistenie vo výške 4,85 eura mesačne, súd konštatoval, že zmluva túto skutočnosť neobsahovala, aj keď je v nej síce zmienka o základnom súbore poistenia. Žiadna konkrétna suma, ktorú mala žalovaná titulom poistenia uhrádzať, však z obsahu zmluvy nevyplýva. Preto súd pri výpočte RPMN vychádzal z výšky splátky uvedenej v úverovej zmluve a keďže poplatok za poistenie v zmluve nebol riadne označený, súd nemohol tento poplatok nezahrnúť do celkových nákladov na účely výpočtu RPMN. Predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú a ak obsahovala údaj o RPMN v nesprávnej výške a zároveň neobsahovala správny údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, súd vychádzajúc z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej bol podľa zmluvy poskytnutý úver vo výške 5.000 eur, ktorý do dňa 10.11.2017 uhradila v časti 2.065,34 eura, a tak ju súd zaviazal na zaplatenie rozdielu medzi tým, čo jej bolo titulom úveru poskytnuté, a tým, čo už uhradila. Žalobu súd považoval za dôvodnú i v časti uplatneného úroku z omeškania prihliadnuc na čiastočné úhrady žalovanej realizované v období od 13.10.2015 do 10.11.2017, pričom žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Vo zvyšnej časti súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
4. O nároku na náhradu trov konania (v zastavenej časti konania) súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže zastavenie konania v tejto časti procesne zavinila žalovaná. Ohľadne zvyšnej časti konania súd
o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP s ohľadom na čiastočný úspech strán sporu v tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na ich náhradu.
5. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CPS. Namietal nesprávny výpočet celkovej výšky nákladov vynásobením výšky a počtu mesačných splátok, keďže súd celkovú výšku nákladov nevypočítal na základe rozpisu splátok, podľa ktorého posledná splátka úveru je len vo výške 100,18 eura. Do celkovej výšky nákladov sa nezapočítava suma poplatku za poistenie úveru (4,85 eura), lebo ide o dobrovoľné poistenie úveru. Z mesačnej splátky 121,85 eura totiž tvoril poplatok za poistenie sumu 4,85 eura. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na získanie úveru za ponúkaných podmienok. Rovnako namietal, že údaj o RPMN je v zmluve nesprávny, vzorec výpočtu RPMN žalobcovi do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. Namietal tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia a nezrozumiteľnosti a poukázal na limity ochrany spotrebiteľa, ktoré zabraňujú jednostrannému zvýhodňovaniu spotrebiteľa.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) urobil záver, že je daný dôvod na potvrdenie rozsudku v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozsudok vo výroku o zastavení časti konania a vo vyhovujúcom výroku týkajúcom sa časti žaloby nadobudol v dôsledku absencie odvolania žalovanej právoplatnosť.
7. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu (banka) uzatvoril dňa 26.04.2013 so žalovanou úverovú zmluvu č. 1039682486, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 5.000 eur. Tento úver sa žalovaná zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach po 121,85 eura v období od 25.05.2013. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 19 % ročne, pričom RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 20,74 % a priemerná RPMN vo výške 18,86 %. Celková výška nákladov spotrebiteľa bola v sume 3.407,22 eura. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.06.2013 ako aj obchodné podmienky účinné od 19.07.2012. Na základe uznesenia č. k. 14Csp/55/2016-37 zo dňa 27.10.2016, ktorým súd prvej inštancie vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 19 % ročne zo sumy 4.926,69 eura od 01.05.2016 do zaplatenia, žalobca vzal žalobu späť, konkrétne v časti zmluvných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 30.04.2016 v časti prevyšujúcej sumu 1.510,56 eura, v dôsledku čoho súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. Z dôvodu, že súd posúdil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť len rozdiel poskytnutých finančných prostriedkov a uhradenej sumy s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a nárok na náhradu trov konania stranám nepriznal.
8. Po prejednaní veci odvolací súd konštatoval, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Súd prvej inštancie správne ustálil, že úverová zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde pôvodný žalobca, Poštová banka, a.s., vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s tým, že úver poskytnutý žalovanej právnym predchodcom žalobcu je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, lebo zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.04.2013 obsahuje nesprávne určenú výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa a taktiež obsahuje nesprávnu výšku nákladov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za poskytnutý úver. V prípade celkovej výšky nákladov ide o najdôležitejší údaj pre spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ posudzuje predovšetkým všetky náklady, ktoré musí za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru.
9. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval nesprávnosť určenia výšky RPMN v zmysle § 9 ods. 2, písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, lebo v zmluve je uvedená hodnota 20,74 %, hoci pri použití vzorca uvedeného v zákone a dosadenia hodnôt podľa zmluvy správne RPMN činila 22,80 %. V zmluve tak bola uvedená v neprospech spotrebiteľa RPMN nižšia, než aká bola v skutočnosti. Úverová zmluva síce obsahovala všetky náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch, ale údaj o výške RPMN nebol určený dobre, a teda bolo správne aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch a posúdiť zmluvu o úvere ako bezúročnú a bez poplatkov. Okrem nesprávne uvedenej RPMN sa odvolací súd so súdom prvej inštancie zhodol aj v závere o nesprávnom údaji týkajúcom sa celkovej výšky nákladov na úver, keď správne mala byť uvedená suma 3.773,20 eura (121,58 eura x 72 mesiacov), pričom v zmluve o úvere žalobca uvádza sumu 3.407,22 eura. Odvolací súd považuje právny záver súdu prvej inštancie o nesprávne uvedenej celkovej výške nákladov za správny a odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že počet mesačných splátok je 72 a výška každej mesačnej splátky je 121,85 eura. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že posledná splátka nebola vyčíslená na sumu 121,85 eura, ale len na sumu 100,18 eura. Pokiaľ však žalobca vychádzal z takejto výšky splátok, potom je zrejmé, že veriteľ to mal v samotnej zmluve o úvere uviesť, a to buď nižším počtom splátok, resp. splátok v inej výške, a teda jednoznačne v zmluve o úvere uviesť, že posledná mesačná splátka nebude uhradená vo výške 121,85 eura, ale len vo výške 100,18 eura. Žalobca v zmluve takéto skutočnosti neuviedol, a preto je potrebné vychádzať z pôvodného údaju o výške mesačných splátok a ich počte zrejmých zo zmluvy o úvere.
10. V súvislosti s nesprávnym stanovením celkových nákladov na úver je spojené aj nesprávne určenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť tak, ako to definuje § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume "preplatenia" úveru. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že v úverovej zmluve nie je uvedená správna celková suma, ktorú musí spotrebiteľ za poskytnutý úver zaplatiť, a to ani jej presným vyčíslením a ani iným zrozumiteľným spôsobom v zmysle článku 10 ods. 2 písm. g) Smernice EP a Rady 2008/48/ ES zo dňa 23.04.2008 o spotrebiteľskom úvere, ktorej úplnou transpozíciou je zákon o spotrebiteľských úveroch uvádzajúci túto povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods. 1 písm. j) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V uzavretej úverovej zmluve sú jej podstatné zákonné náležitosti uvedené v tabuľkovej forme, okrem uvedenia celkovej sumy, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť a ktorá je iba slovne popísaná ako „celková čiastka úveru“ drobným písmom pod ostatnými náležitosťami tak, že ide o súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Vychádzajúc z tohto slovného vyjadrenia a údajov v zmluve, keď výška úveru je 5.000 eur a celkové náklady spojené s úverom 3.407,22 eura, potom celková suma (úveru), ktorú mal povinný spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje sumu 8.407,22 eura. Vychádzajúc však aj z počtu a výšky dohodnutých splátok úveru, t.j. 72 splátok po 121,85 eura, celková suma, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje sumu 8.773,20 eura. Je teda zrejmé, že údaj o celkovej čiastke, ktorú mala žalovaná zaplatiť, nie je vyjadrený dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom, nevyvolávajúcim pochybnosti u spotrebiteľa o celkovej sume, ktorú titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí zaplatiť. Spotrebiteľ tak bez presného číselného uvedenia celkovej sumy nemal možnosť bez akýchkoľvek pochybností posúdiť rozsah svojho záväzku. Vzhľadom na vyššie uvedené rozdielne možnosti určenia tohto údaju bolo namieste trvať na presnom číselnom určení celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, a v dôsledku absencie tohto údaju je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov aj v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch.
11. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa započítania poplatku za poistenie úveru v sume 4,85 eura do celkovej výšky nákladov odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaná nemala na výber, či poistenie úveru uzatvorí alebo neuzatvorí; v podstate mala len možnosť výberu prijať základný súbor poistenia alebo komplexný súbor poistenia. Z takejto formulácie poistenia jednoznačne plynie, že žalovaná ako spotrebiteľ musela uzatvoriť zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s niektorou z predtlačených alternatív, t. j. spotrebiteľský úver získať za ponúkaných podmienok. Odvolací súd sa stotožnil aj s
uvedeným názorom súdu prvej inštancie, že zo zmluvy o úvere nevyplýva výška poplatku za poistenie úveru, a preto súd pri výpočte RPMN vychádzal z celkovej výšky mesačnej splátky uvedenej v zmluve, vrátane poplatku za poistenie.
12. Rovnako odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie za nedôvodnú, pretože súd jasne a zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, pričom sa vysporiadal s náležitosťami ustanovení stanovenými v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a svoje rozhodnutie v tomto smere aj riadne odôvodnil. Odvolací súd sa teda nestotožnil s tým, že by rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo nepreskúmateľné.
13. V súvislosti s výrokom o trovách konania odvolací súd uvádza, že v zastavujúcej časti konania by mala nárok na náhradu trov konania žalovaná podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca späťvzatím časti žaloby bez uvedenia dôvodu, a nie žalovaná. Žalovaná proti výroku rozsudku o trovách konania však odvolanie nepodala a nebol podaný ani návrh na doplnenie rozsudku o výrok o trovách konania v spojitosti s výrokom o zastavení časti konania. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že pre čiastočný úspech žiadnej zo strán nepriznal nárok na ich náhradu trov z dôvodu čiastočného úspechu v konaní.
14. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd podané odvolanie žalobcu posúdil ako neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania týkajúceho sa zamietajúcej časti žaloby by mala úspešná žalovaná nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže jej však v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1 CSP), že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).