Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/9/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: CUKSTAV s.r.o., so sídlom Gróner 1218/35, Bardejov, IČO: 45 344 086, právne zastúpený: JUDr. Rastislav Stašák, advokát, so sídlom 17. novembra 14, Stará Ľubovňa, IČO: 42085951, proti žalovanému: Penta V Trading, s.r.o., so sídlom Kellerova 1, Bardejov, IČO: 36 470 953, o návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 1Cb/74/2018-36 zo dňa 10.12.2018, takto

rozhodol:

Súd pripúšťa späťvzatie návrhu žalobcu na zriadenie záložného práva v časti k budúcim pohľadávkam, v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a konanie zastavuje.

V zostávajúcej časti potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a súčasne vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Uviedol, že žalobca sa podaním zo dňa 16.11.2018 domáhal, aby súd vydal kumulatívne zabezpečovacie opatrenie na presne špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území F., ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, záložné právo, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu titulom neuhradených faktúr za dodaný tovar a poskytnuté služby. Súčasne sa žalobca domáhal zriadiť záložné právo v prospech žalobcu k aktuálnym a budúcim pohľadávkam žalovaného za tým istým účelom, t.j. zabezpečenia jeho pohľadávok titulom neuhradených faktúr za dodaný tovar a poskytnuté služby. Svoj návrh odôvodnil tak, že ako zhotoviteľ vykonal na základe zmluvy o dielo zo dňa 21.11.2017 pre žalovaného ako objednávateľa, práce v zmysle zmluvy, pričom žalovaný za tieto práce neuhradil cenu diela v celom rozsahu a dlžná suma predstavuje spolu so zmluvnou pokutou, úrokom z omeškania a paušálnou náhradou za uplatnenie pohľadávky sumu 50.008,56 eur. Ako dôvod podaného návrhu súčasne uviedol, že žalovaný, ako to vyplýva z verejne dostupného registra záväzkov žalovaného, voči subjektom verejného práva, má daňový nedoplatok vo výške 5.368,93 eur a dlh na sociálnom poistení má vo výške 5.845,- eur, a má teda za to, že úspešnosť prípadnej exekúcie je ohrozená. Pokiaľ ide o záložné právo k aktuálnym a budúcim pohľadávkam žalovaného, uviedol žalobca, že ako vyplýva z účtovnej závierky žalovaného k 31.12.2017, ten v aktívach eviduje dlhodobé pohľadávky vo výške 162.484,- eur.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 343 ods. 1, 2, 3 CSP, § 344 CSP, pričom návrh žalobcu pokladal za nedôvodný. Žalobca súdu predložil dôkazy o tom, že žalovaný disponuje aktívami vo výške 162.484,- eur, a tiež nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXXXX v katastrálnom území F. na bližšie určených parcelách. Je tak zrejmé, že z aktív, ktoré eviduje žalovaný vo výške 162.484,- eur, možno uspokojiť nielen dlh žalovaného v Sociálnej poisťovni a daňový nedoplatok, ktoré predstavujú výšku 11.213,93 eur, ale súčasne aj pohľadávku žalobcu a dokonca aj prípadne ďalšie dlhy žalovaného. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal dôležitú skutočnosť, že žalovaný prevádza svoj zexekvovateľný majetok, čím by ukracoval svojich veriteľov. Rovnako žalobca nepreukázal, že na majetok žalovaného je vyhlásený konkurz, reštrukturalizácia, prípadne, že žalovaný je v likvidácii. Namiesto toho sám žalobca preukázal, že žalovaný vlastní aktíva, z ktorých sa v prípadnom exekučnom konaní môže žalobca uspokojiť. Keďže ide aj o požiadavku proporcionality a žalobca navrhuje vydať zabezpečovacie opatrenie, ktorým vznikne záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného a súčasne žalobca navrhuje zriadiť záložné právo aj k pohľadávkam žalovaného a dokonca aj k budúcim pohľadávkam, pri takto koncipovanom návrhu žalobcu sa súdu nejaví byť zásada proporcionality splnená, pretože samotné aktíva žalovaného, na ktoré odkazuje žalobca, niekoľkonásobne prevyšujú pohľadávku žalobcu. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že preskúmal aj hodnovernosť údajov predložených žalobcom z voľne dostupných informácií zdroja finstat.sk, na ktorý odkázal žalobca, a má za to, že so žalobcom uvedených tvrdení vyplýva aj to, že žalovanému narástli za rok 2017 tržby o 627 % a stratu znížil o 81 % voči predchádzajúcemu obdobiu. Z výpisu žalovaného vyplýva aj to, že spolu s dlhodobými pohľadávkami v súčte 162.484,- eur, žalovaný vlastní dlhodobý hmotný majetok vo výške 145.234,- eur. Súd má tak za preukázané, že nie je splnená podmienka obavy z budúceho zmarenia exekúcie, nakoľko z majetku žalovaného je možné uspokojiť pohľadávku žalobcu aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého náhradu trov konania nepriznal žalovanému, pretože mu žiadne nevznikli.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Má za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že súd vzal do úvahy len aktíva žalovaného, avšak vôbec sa nezaoberal pasívami, ktorými je predovšetkým záložné právo zaťažujúce nehnuteľnosti, ku ktorým navrhoval zriadenie sudcovského záložného práva. Žalobca nemôže mať vedomosť, aká je výška pohľadávky, ktorú predmetné záložné právo zabezpečuje, nakoľko nemá možnosť oboznámiť sa so záložnou zmluvou, ktorá je vecou žalovaného a jeho záložného veriteľa. Žalobca má za to, že spoločnosť vykazuje zlé ekonomické výsledky, reálne nepodniká, navyšuje stratu a záväzky a podľa názoru žalobcu , s prihliadnutím na ťažkú vymožiteľnosť dlhodobých pohľadávok, je táto predĺžená, čo môže mať v prípade začatia konkurzného konania ďalekosiahle následky voči pohľadávke žalobcu. Ďalej v odvolaní uviedol, že v časti zriadenia záložného práva k budúcim pohľadávkam berie žalobca svoj návrh späť. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, návrhu vyhovel v rozsahu zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam označeným v návrhu a žiadal náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), bez nariadenia pojednávania prejednal vec, v medziach ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia (§ 379 a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne rozhodol, ak návrhu na vydanie zabezpečovacieho nevyhovel.

5. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a so závermi súdu prvej inštancie a pre doplnenie správnosti uvádza:

7. Podľa § 343 ods. 1 zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska povahy inštitútu zabezpečovacieho opatrenia možno konštatovať, že v prípade zabezpečovacieho opatrenia sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred začatím konania a bude naň nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky. Dôvodom je, že bez existencie meritórneho rozhodnutia nemá zabezpečovacie opatrenie zmysel s poukazom na ustanovenie § 343 ods. 3 CSP, ako aj z dôvodu, aby v praxi neprišlo k zneužívaniu daného inštitútu. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je tak posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo, ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje, v súdnom konaní prívlastok sudcovské. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska charakteru tohto záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v takých intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti.

8. Pre to, aby mohlo byť nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť splnené základné podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia:

a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť iba na návrh,

b) musí byť spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci práva a iné majetkové hodnoty,

c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku,

d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

9. V návrhu na začatie konania na nariadenie zabezpečovacieho musí žalobca okrem všeobecných náležitostí podania žaloby opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, predmet záložného práva, ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Veriteľ (žalobca) má k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Znamená to, že aby súd na návrh žalobcu ako strany sporu mohol zákonne nariadiť zabezpečovacie opatrenie v zmysle príslušných ustanovení CSP, musí byť hodnoverne osvedčená existencia peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému a musí byť preukázaná obava, že exekúcia tejto peňažnej pohľadávky bude ohrozená.

11. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry je možné uvažovať aj o ďalšej podmienke spočívajúcej v primeranosti zásahu do práv žalovaného vo väzbe na návrh žalobcu, ktorému sa opatrením poskytuje ochrana. Žalobca musí osvedčiť ohrozenie exekúcie a súd musí skúmať, či došlo k úmyselnému zbavovaniu sa majetku na strane žalovaného.

12. Jedným z predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Súd však musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu, pričom dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o takomto návrhu musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Preto z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností musí žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoducho osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

13. Odvolací súd sa preto v danom prípade stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že samotné tvrdenie žalobcu o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného, prípadne o vedení konania týkajúceho sa zbavovania jeho majetku, samo o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v predmetnej veci. Žalobca neosvedčil ani existenciu peňažnej pohľadávky, ani obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Z obsahu návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia sa taktiež súdu javí aj zjavný a možný nepomer majetku žalovaného, ktorý má takto byť zabezpečený voči pohľadávke žalobcu.

14. Keďže žalobca vzal späť svoj návrh v časti zriadenia záložného práva k budúcim pohľadávkam, odvolací súd postupoval v zmysle § 370 ods. 1, 2, 3 a pripustil v tejto časti takéto čiastočné späťvzatie návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, zrušil v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie v tejto časti zastavil.

15. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti ako vecne správne.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Žalobca v konaní úspešný nebol, žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, a preto odvolací súd vyslovil, že sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .