Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-165-2018.pdf
PDF · 102.61 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/165/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci manželky: P.. U. W., H.. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XX, Č., S. Č. M. X, W., štátny občan SR, zastúpená JUDr. Danou Martinkovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 64, Bratislava a manžela: P.. H. W., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, F., S. Č. M. X, W., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: Q. W.E., A.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo P.. H. W.Ó., A.. XX.XX.XXXX v W. a P.. U. W., H.. M., A.. XX.XX.XXXX Q. S.G., Č., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Súd zveruje maloletého Q. W.Y., A.. XX.XX.XX03 na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Q. W., A.. XX.XX.XXXX X. XXX eur mesačne, ktoré sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd styk otca s maloletým Q. W., A.. XX.XX.XXXX neurčuje.
Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX sa manželka domáhala rozvodu manželstva s manželom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Viliamovi na čas po rozvode v zmysle jej návrhu.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že účastníci uzatvorili dňa XX.XX.XXXX manželstvo, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý Q.. Manželstvo bolo z pohľadu manželky spočiatku harmonické, bez väčších nedorozumení. Postupom času však vzťah medzi manželmi ochladol, manžel neprejavoval voči manželke city a lásku, vyjadroval sa, že partnerský a manželský vzťah je pre neho obmedzujúci a zaväzujúci a začal tráviť veľa času mimo rodinného kruhu. Manželka tiež ťažko niesla dištancovanie sa manžela od jej rodinných problémov a tiež práce, o ktorých s ním nemohla komunikovať. Medzi manželmi sa prejavovali výrazné názorové rozdiely aj v otázke finančného a majetkového hospodárenia, ako aj v otázkach výchovy maloletého a ďalších oblastiach spolunažívania. Manželské spolužitie účastníkov konania sa tak postupom času premenilo na formálny zväzok, ktorý postráda potrebnú intimitu, dôvernosť a v neposlednom rade aj zodpovednosť. Výraznejšie zhoršenie vzťahu nastalo v H. XXXX, od konca U. XXXX sa manželia intímne nestýkajú a manželia sa prestali k sebe správať spôsobom, aby ich vzťah bol dobrým výchovným vzorom pre maloletého. V súčasnosti je tak manželské spolužitie účastníkov konania už iba formálnym zväzkom, ani jeden z nich nemá záujem na jeho obnovení a rozvod manželstva je i v záujme maloletého dieťaťa, z tohto manželstva pochádzajúceho. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Q. na čas po rozvode manželstva, matka poukázala na to, že maloletý syn má dobrý vzťah k obom rodičom, avšak mala za to, že otec mu nie je dostatočnou oporou vo vážnych veciach, ani primeranou autoritou či vzorom, čo podrobne popísala vo svojom návrhu, kde sa venovala i príjmovým a majetkovým pomerom oboch manželov, ako aj nákladom na výchovu a výživu maloletého syna a ich úhrade. S ohľadom na uvedené navrhla, aby bol maloletý Q. na čas po rozvode manželstva zverený do jej osobnej starostlivosti, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu v sume 350 € mesačne a jeho styk s maloletým zostal neurčený s tým, že maloletý Viliam má s otcom dobrý vzťah, kontaktujú sa spolu a trávia spolu čas.
3. Manžel sa k návrhu manželky na rozvod manželstva písomne vyjadril svojim podaním, doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, kde podrobne popísal spolužitie s manželkou, ako aj dôvody, ktoré z jeho pohľadu viedli k rozvratu manželských vzťahov. Je pravdou, že vzťahy manželov sú výrazne narušené, pričom hlboký rozvrat v spolužití manželov sa prejavuje predovšetkým v posledných dvoch rokoch, spočiatku sa snažil situáciu riešiť cestou mediačných stretnutí, avšak neúspešne, nakoľko manželka tieto nedodržiavala. S rozvodom manželstva súhlasil. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Q. navrhol, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti, pričom poukázal na to, že matka ho neinformuje o podstatných záležitostiach, týkajúcich sa maloletého. Je pravdou, že matka sa o maloletého riadne stará, avšak priority dieťaťa sú iné, než to, čo mu poskytuje matka. V prípade, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, výživné navrhol určiť v sume 270 € mesačne, ktoré zodpovedá nákladom na výživu a výchovu maloletého, ako aj modelu financovania jeho potrieb. Styk s maloletým v takomto prípade nežiadal určiť. Je pravdou, že s matkou sa v súčasnosti nedokážu na ničom dohodnúť, v januári 2019 boli u školskej psychologičky a zaviazali sa absolvovať mediačné sedenia. K svojmu prístupu k výchove maloletého sa podrobnejšie vyjadril na pojednávaní súdu a uviedol, že sa snaží, aby maloletý zachoval kľud, veci s ním analyzuje a rozpráva s ním o nich.
4. Kolízny opatrovník prešetril pomery na strane rodičov a maloletého Q. a vykonal s maloletým pohovor, o čom založil do súdneho spisu písomnú správu. Na základe uvedeného doporučil súdu, aby maloletého Q. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že výživné zo strany otca bude určené v sume 350 € mesačne a jeho styk s maloletým zostane neurčený.
5. Súd sa oboznámil s návrhom manželky zo dňa XX.XX.XXXX, sobášnym listom manželov, rodným listom maloletého Q., zmluvou o nájme bytu na strane manželov, potvrdením o príjme manželky, potvrdeniami o zamestnaní manželky, rozpisom priemerných mesačných nákladov na výživu a výchovu maloletého Q., potvrdením o návšteve školy na strane maloletého, potvrdeniami o výške a úhrade niektorých nákladov na strane maloletého Q., potvrdením o výške nákladov spojených bytom manželky v Č., pracovnou zmluvou manželky zo dňa XX.XX.XXXX a potvrdením o jej aktuálnom príjme, potvrdením o príjme manžela, správou ÚPSVaR Bratislava zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením manžela k návrhu zo dňa XX.XX.XXXX a aktualizáciou priemerných mesačných nákladov na výživu a výchovu maloletého Q.. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
6. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S.. U oboch sa jedná o manželstvo prvé. Z ich manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý Q.. Posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese M. X, W., kde doposiaľ obaja bývajú a čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu.
7. Maloletý Q. v školskom roku XXXX/XXXX navštevuje X. H. N. na M. J. Q. W., do školy dochádza pešo, v súvislosti s prepravou po meste mu matka zabezpečuje električenku v sume 13,40 € mesačne. Náklady spojené s návštevou školy predstavujú v priemere cca 17 € mesačne. Nestravuje sa v školskej jedálni, stravu mu matka zabezpečuje v domácom prostredí a zabezpečuje mu tiež desiatový a pitný režim. Zdravotný stav maloletého je dobrý, maloletý navštevuje psychológa. Vo voľnom čase navštevuje thajský box, kde jedna hodina stojí 10 € a posilňovňa, kde jeden vstup stojí 4 €, rád bicykluje. Matka mu zakupuje veci na ošatenie a obuv v priemere cca 50 € mesačne a taktiež mu zabezpečuje všetky potreby bežnej dennej spotreby.
8. Manželka je zamestnaná na Q. Š. X.. Y.W. Y. Š. H., jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 850 €, okrem toho si počas víkendov privyrába upratovaním. Je vlastníčkou bytu v Č., v ktorom žije jej brat, ktorý tu má doživotné právo užívania, je invalidným dôchodcom, pričom manželka uhrádza náklady spojené s bytom v sume 133 € mesačne. Príjem jej brata je tvorený len invalidným dôchodkom a dávkou v hmotnej núdzi, čo mesačne predstavuje čiastku dovedna 150 €, z ktorého dôvodu mu manželka finančne vypomáha. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
9. Manžel je zamestnaný v J. F., Y..X.. Y. Y. Q. E. A. F., jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 1 400 €, iné príjmy nemá. Je poberateľom rodinných prídavkov na maloletého Q.. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je vlastníkom pozemku v W. - H., na ktorom sa nachádza chata.
10. Manželia spolu s maloletým Q. obývajú prenajatý X- G. W. na M. J. Q. W., kde za podnájom hradia čiastku 450 € mesačne.
11. Podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
12. Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
13. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
15. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
16. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
17. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
25. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
29. Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu dlhodobo nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil diametrálne odlišné predstavy manželov o manželskom spolužití, o postavení druhého partnera v partnerskom vzťahu, ako aj o finančnom hospodárení a rodinnom živote, ktoré viedli k citovému odcudzeniu medzi manželmi a k nezáujmu o udržanie manželského spolužitia. Súd mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je i v záujme maloletého dieťaťa, z tohto manželstva pochádzajúceho.
30. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Q. na čas po rozvode manželstva, súd rozhodol o jeho zverení do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť i riadne zabezpečuje, čo v priebehu konania nenamietal ani otec maloletého. Na strane matky pritom neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by vyvolávali dôvodné pochybnosti o vhodnosti výchovného prostredia na jej strane a o jej rodičovských zručnostiach. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok súd priznal obom rodičom, nakoľko na strane ani jedného z nich nezhliadol také okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie, ktorým by bol niektorý z rodičov na týchto právach obmedzený alebo by bol výkonu týchto práv pozbavený.
31. Návrhu otca na zverenie maloletého Q. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov súd nevyhovel. Striedavá osobná starostlivosť je jednou z foriem starostlivosti o maloleté deti, ktorej základnou premisou je rešpektovanie práva každého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby deťom tak bolo umožnené zachovanie a rozvíjanie osobnej starostlivosti oboma rodičmi za predpokladu, že u konkrétneho maloletého dieťaťa je preukázané, že daná forma starostlivosti zo strany rodičov je súladná s jeho záujmami a v prežívaní maloletého dieťaťa nie sú identifikované žiadne skutočnosti, ktoré by túto formu starostlivosti negovali. Obaja rodičia maloletého Q. by si mali uvedomiť svoju rodičovskú zodpovednosť a povinnosti z nej vyplývajúce, ktoré na prvom mieste zahŕňajú sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého. Vo výkone svojich rodičovských práv a povinností sú rovnoprávni a ak sa jeden z rodičov domáha zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, súd je v zmysle koncepcie zákonných ustanovení povinný skúmať, či je uvedený model starostlivosti v tom ktorom prípade vhodným, pričom jeho realizáciu zákon podmieňuje kumulatívnym splnením viacerých podmienok. Týmito podmienkami sú spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, záujem oboch rodičov vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého, súladnosť tejto formy starostlivosti so záujmami maloletého dieťaťa a lepšie zaistenie jeho potrieb. Ak súd po vykonanom dokazovaní zistí, že predmetné zákonné podmienky sú splnené, nevyhovieť návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je za takýchto okolností možné vtedy, ak sú tu prítomné také okolnosti na strane dieťaťa, ktoré z hľadiska jeho záujmu prevážia a ktoré musia byť nesporne preukázané rovnako, ako ich odôvodnenosť. V danom prípade nezhliadol súd takúto úpravu výkonu rodičovských práv a povinností za súladnú so záujmami maloletého, ktoré boli v konaní zisťované, okrem iného, aj vykonaním pohovoru cestou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí. V rámci pohovoru bolo zistené, že maloletý má s oboma rodičmi dobrý vzťah, rád trávi čas so svojim otcom, pričom jeho náplň sa odvíja od ich vzájomnej dohody a ani medzi rodičmi nie sú v tomto prítomné žiadne spory, keďže matka si dôležitosť otca v živote maloletého uvedomuje a ich vzájomný vzťah podporuje. Hoci obaja rodičia sú spôsobilí maloletého vychovávať a obaja majú o výkon osobnej starostlivosti o neho záujem, súd mal za to, že táto forma starostlivosti by nebola v záujme maloletého. Je potrebné si uvedomiť, že maloletý Q. je vo veku XX. H., kedy už nie je reálne možné naoktrojovať mu formu porozvodovej starostlivosti, ktorá by nezohľadňovala jeho názor a prežívanie. Maloletý sa v rámci pohovoru vyjadril k tomu, ako je zabezpečovaná jeho starostlivosť zo strany každého z rodičov (uvedené pritom treba dôsledne posudzovať v kontexte celkovej situácie, keďže rodičia maloletého i naďalej zdieľajú spoločnú domácnosť), pričom bolo zrejmé, že s otcom má vybudovaný dobrý vzťah a rád s ním trávi čas, ale stabilitu domova si spája s osobou matky a uvedené chce i zachovať. Je nepochybné, že maloletý je vo veku, kedy reálna starostlivosť o jeho osobu spočíva už v iných záležitostiach, než tomu bolo v nižšom veku, maloletý je v mnohých oblastiach života už samostatným jedincom s autonómiu, ktorá zahŕňa aj rozhodovanie o takých záležitostiach, ako je výkon starostlivosti zo strany jedného z rodičov, trávenie času s druhým rodičom, jeho náplň a pod. Je samozrejme tiež prirodzené, že maloletý rád trávi s otcom čas, čo matka maloletého podporuje, uvedomujúc si dôležitosť osoby otca v živote maloletého. Ani otec v rámci konania nesporoval, že s maloletým trávi čas podľa ich vlastného uváženia a dohody, reflektujúc tak vek a záujmy maloletého. Vek maloletého a záležitosti s tým spojené by tak mal mať otec maloletého na pamäti aj v prípade, keď ide o usporiadanie ich vzájomných vzťahov po tom, čo bude manželstvo s matkou maloletého rozvedené a dôjde aj na ukončenie spoločnej domácnosti, ktorú dovtedy ako rodina viedli. Z uvedených dôvodov súd nezhliadol návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti za súladný so záujmami maloletého a jeho prežívaním tak, ako je zrejmý z vykonaného dokazovania.
32. Pokiaľ ide o výšku výživného, túto súd určil v rozsahu 300 € mesačne a vzhľadom k tej skutočnosti, že matka sa vzdala práva podať voči rozsudku opravný prostriedok, súd už v súvislosti s jej návrhom ohľadom výšky vyživovacej povinnosti voči maloletému neuvádza žiadne ďalšie dôvody svojho rozhodnutia. Otcom navrhovanú čiastku 270 € mesačne považoval súd za čiastočne poddimenzovanú, a to i s ohľadom na vek maloletého, u ktorého sú náklady na mnohé jeho potreby totožné s nákladmi na potreby dospelého jedinca. V základných položkách ako je strava, bývanie, ošatenie a obuv, školské potreby a pomôcky, veci bežnej dennej spotreby a pod., považoval súd matkou predložený rozpis priemerných mesačných nákladov na výživu a výchovu maloletého za primeraný, zodpovedajúci nákladom na tieto potreby maloletého dieťaťa vo veku Q. tak, ako sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Otcovi maloletého dáva súd do pozornosti, že výška mnohých z týchto nákladov a rozsah ich uspokojovania nevychádza zo subjektívneho rozhodnutia rodiča, ale z objektívne daných kritérií, ktoré rodič nemôže ovplyvniť (typickým príkladom sú náklady spojené s návštevou školy u maloletého dieťaťa, ktoré musí rodič vynaložiť v rozsahu, ako je od neho požadované a pod.) U dieťaťa vo veku Q. už isté výdavky predstavuje aj trávenie voľného času, ktoré u neho, okrem iného, plní socializačnú a spoločenskú funkciu a odohráva sa už z veľkej časti bez účasti rodičov, v rovesníckej skupine, pri rôznych aktivitách, ktoré sú spojené s adekvátnym finančným krytím. V neposlednom rade bolo tiež potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že príjem otca maloletého je o niekoľko sto eur vyšší, než príjem matky, ktorú disproporciu je nevyhnutné kompenzovať tak, aby bola životná úroveň maloletého Q. zachovaná a aby uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb zo strany matky nespôsobilo na jej strane výrazný nepomer, kedy by táto vykonávala osobnú starostlivosť o maloletého a zároveň by bola zaťažená finančným krytím jeho potrieb v rozsahu, ktorý by nezodpovedal preukázaným možnostiam a schopnostiam oboch rodičov.
33. Vzhľadom k vyššie uvedenému skutkovému stavu a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže manželka a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.
Proti tomuto rozsudku môže manžel podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP, podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).