Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-15-2016.pdf
PDF · 106.49 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/15/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. (predtým Intrum Justitia Slovakia s.r.o.) so sídlom Mýtna č. 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Mýtna č. 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: E. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. K. Č.. XXX, S. R., o zaplatenie istiny 1.230,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 24.11.2015 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 20.01.2016, žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny v sume 1.230,- € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.230,- € od 01.09.2013 do zaplatenia titulom porušenia platobných povinností žalovaným po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte. Žalobu odôvodnil vecne tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy č. 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 a žalovaným bola uzavretá zmluva o bežnom účte, na ktorej základe banka zriadila v prospech žalovaného bežný účet č. 2302572855/0200 s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na bežnom účte v sume 1.230,- € na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 13.06.2013 vypovedal zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte z dôvodu porušenia platobných povinností žalovaným po poskytnutí povoleného prečerpania, čím sa pohľadávka právneho predchodcu žalobcu stala ku dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti. Výpoveď bola žalovanému doručená dňa 17.06.2013 a účinky výpovede zmluvy o bežnom účte nastali ku koncu druhého kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom bola žalovanému výpoveď doručená, t. j. dňa 31.08.2013. Nakoľko žalovaný svoj dlh v sume 1.230,- € nezaplatil, od 01.09.2013 je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, preto si žalobca popri pohľadávke uplatnil i zákonné úroky z omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2014, pohľadávka Všeobecnej úverovej banky, a.s. voči žalovanému z titulu nesplateného úveru poskytnutého vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte bola postúpená v celosti žalobcovi ako postupníkovi. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 21.05.2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre depozitné produkty, Výpoveďou zmluvy o bežnom účte zo dňa 13.06.2013, Výpisom z bankovej knihy zo dňa 24.09.2014, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 06.10.2014 a Predžalobnou výzvou zo dňa 22.10.2015.
2. K žalobe, oznámenej žalovanému zákonnou fikciou doručenia, sa tento písomne nevyjadril.
3. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č. k. 14C/15/2016 - 111 zo dňa 24.10.2018 vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.230,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 01.09.2013 do zaplatenia a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 524 ods. 1, 2 v spojení s § 517 Občianskeho zákonníka a ustanoveniami § 273 ods. 1, § 497, § 708 - 712 a § 715 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a vecne tým, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalovaný prečerpal finančné prostriedky na bežnom účte v sume 1.230,- € a napriek výzvam zo strany banky (právneho predchodcu žalobcu) nezaplatil záväzok voči nej a teda jednostranne nedodržal ustanovenia zmluvy o bežnom účte, dodatku k zmluve o bežnom účte a všeobecné obchodné podmienky, pričom žalovaný nezaplatil dlh ani voči žalobcovi, ktorému bola pohľadávka postúpená.
4. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 15Co 121/2019 - 132 zo dňa 31.03.2021 rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 14C/15/2016 - 111 zo dňa 24.10.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie primárne z dôvodu žalovaným v odvolacom konaní vznesenej námietky premlčania nároku žalobcu a sekundárne z dôvodu žalobcom nesplnenej povinnosti tvrdenia a súčasne dôkaznej povinnosti, keď neuviedol a nepredložil, na základe čoho, kedy presne, na základe akého právneho úkonu a za akých podmienok jeho právny predchodca dovolil žalovanému prečerpať poskytnutý úver v sume 1.230,- €, či skutočne žalovaný povolené prečerpanie v sume 1.230,- € využil, či, kedy a akého porušenia zmluvných podmienok sa žalovaný dopustil a ak áno, dokedy mal uvedenú sumu žalobcovi, resp. ešte jeho právnemu predchodcovi vrátiť.
5. Súd prejednal spor s nariadením pojednávania podľa ust. § 297 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti procesných strán, nakoľko právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti, žalovaný mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané zákonnou fikciou doručenia, svoju neúčasť na pojednávaní vopred neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania; súd vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav sporu:
6. Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 21.05.2007 uzatvorila so žalovaným ako klientom, resp. majiteľom účtu zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu na dobu neurčitú, na základe ktorej banka zriadila žalovanému bežný účet č. 2302572855/0200, ku ktorému účtu vydala žalovanému debetnú platobnú kartu „Medzinár PK Maestro“ s maximálnym denným limitom 15.000,- SK. Podľa Záverečných ustanovení zmluvy (písm. g/), VÚB, a.s. je oprávnená po splnení ňou stanovených kritérií klientovi zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie.
7. Výpisom z bankovej knihy zo dňa 24.09.2014 Všeobecná úverová banka, a.s. potvrdila, že klientovi (žalovanému) dňa 30.10.2009 poskytla úver vo forme limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte vo výške 1.230,- € s tým, že dňa 13.06.2013 banka zaslala žalovanému výpoveď a s tým, že pohľadávka z uvedeného nesplateného úveru bola dňa 24.09.2014 odplatne postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova č. 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 (žalobcovi).
8. Listom zo dňa 13.06.2013 Všeobecná úverová banka, a.s. oznámila žalovanému, že nakoľko napriek predchádzajúcim výzvam neuhradil záväzok voči VÚB, a.s. (vrátane splatného príslušenstva), ktorý vznikol z dôvodu jednostranného nedodržania ustanovení zmluvy o bežnom účte, Dodatku k zmluve o bežnom účte o poskytnutí kontokorentného úveru (pokiaľ bol uzavretý) a platných Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, vypovedá zmluvu o bežnom účte č. 2302572855 s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude výpoveď žalovanému doručená s upozornením na skutočnosť, že zrušenie bežného účtu nezbavuje žalovaného povinnosti plniť prípadné ostatné finančné záväzky voči spoločnosti VÚB, a.s.
9. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) listom zo dňa 06.10.2014 oznámila žalovanému, že ku dňu 29.09.2014 postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy o bežnom účte č. 2302572855 v sume 2.853,92 € spolu s príslušenstvom a právami akéhokoľvek zabezpečenia na žalobcu.
10. Právny zástupca žalobcu predžalobnou výzvou zo dňa 22.10.2015 vyzval žalovaného na úhradu záväzku v celkovej sume 1623,52 € (1.230,- € istina, 226,- € úrok z omeškania a 167,52 € trovy právneho zastúpenia) v dodatočne poskytnutej lehote do 30.10.2015.
11. Podľa bodu 2.1. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“), povolené prečerpanie znamená povolený debetný zostatok na bežnom účte, o výšku ktorého sa zvyšuje použiteľný zostatok na bežnom účte (alebo Nezaručený kontokorentný úver).
12. Podľa bodu 4.10.6. písm. a) až c) Všeobecných obchodných podmienok, po zriadení Povoleného prečerpania sa zaväzujete dodržiavať nasledovné povinnosti:
- zložiť bez zbytočného odkladu po vzniku debetného zostatku peňažné prostriedky na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na bežnom účte,
- zaplatiť úroky z uskutočneného Povoleného prečerpania,
- zabezpečiť pravidelné poukazovanie peňažných prostriedkov na bežný účet.
13. Podľa bodu 4.11.1. Všeobecných obchodných podmienok, sme oprávnení vykonať bankové inkaso na ťarchu Vášho bežného účtu aj v prípade, ak na Vašom bežnom účte nie je dostatok peňažných prostriedkov. Ak pre prípad bankového inkasa nie je na Vašom bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov, alebo ak sa vykonaním bankového inkasa prekročí čiastka zodpovedajúca povolenému prečerpaniu, považuje sa takýto stav na bežnom účte za nepovolený debet. Suma nepovoleného debetu je určená v ktoromkoľvek okamihu výškou debetného zostatku na Vašom bežnom účte s výnimkou Povoleného prečerpania Na nepovolený debet sa primerane vzťahujú ustanovenia zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a tieto Podmienky. Zo sumy nepovoleného debetu ste nám povinný okamžite zaplatiť úrok z nepovoleného debetu podľa aktuálne platných úrokových sadzieb depozitných produktov.
14. Podľa bodu 4.11.2. Všeobecných obchodných podmienok, debetný zostatok na účte nadobúda charakter nepovoleného debetu aj v prípade jednostranného zníženia Povoleného prečerpania z našej strany, ak nevyrovnáte debetný zostatok v nami stanovenej lehote podľa bodu 4.11.3. nižšie.
15. Podľa bodu 4.11.3. Všeobecných obchodných podmienok, v prípade vzniku nepovoleného debetu Vám pošleme upomienku s požiadavkou o zaplatenie nepovoleného debetu.
16. Podľa bodu 4.14.1. písm. d) Všeobecných obchodných podmienok, zmluvu o účte je možné skončiť výpoveďou z našej strany z dôvodov uvedených nižšie.
17. Podľa bodu 4.14.2. Všeobecných obchodných podmienok, skončením zmluvy o účte sa ruší účet, ktorý pre Vás na základe príslušnej zmluvy vedieme, skončia sa zmluvy, ktoré ste s nami uzatvorili na základe zmluvy o účte alebo v priamej súvislosti s ňou (súvisiace zmluvy) a všetky naše pohľadávky voči Vám zo zmluvy o účte a súvisiacich zmlúv sa stávajú splatné.
18. Podľa bodu 4.14.9 písm. c) Všeobecných obchodných podmienok, my máme právo s okamžitou účinnosťou vypovedať zmluvu o účte alebo zrušiť vklad, ak ste Vy ako majiteľ účtu a Vy ako disponent prečerpali peňažné prostriedky na účte bez nášho súhlasu a uvedené prečerpanie ste v nami stanovenej lehote nevyrovnali.
19. Na základe žiadosti žalovaného č. 000609221170409 zo dňa 17.04.2009 Všeobecná úverová banka, a.s. v ten istý deň potvrdila poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu v sume 1.600,- € na bežnom účte žalovaného v zmysle zmluvy o bežnom účte a Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty od 18.04.2009 po dobu plnenia nasledovných podmienok klientom:
- mesačné zasielanie kreditných obratov v sume 800,- € na bežný účet, čo predstavuje 50 % z nastaveného limitu s tým, že za využívanie flexidebetu banka ku koncu kalendárneho mesiaca zúčtováva debetné úroky a pravidelne mesačne sleduje plnenie podmienok, pričom v prípade nesplnenia podmienky VÚB, a.s. zasiela klientovi upozornenie s tým, že pri opakovanom neplnení podmienok môže VÚB, a.s. pristúpiť k zníženiu alebo zrušeniu nastaveného limitu flexidebetu na bežnom účte.
20. Podľa § 100 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.12.2009 (ďalej len „Občiansky zákonník), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
21. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
22. Podľa § 396 v spojení s § 397 Obchodného zákonníka, pri práve na peňažné prostriedky uložené na bežnom alebo vkladovom účte plynie premlčacia doba odo dňa zániku zmluvy o vedení týchto účtov. Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
23. Vzhľadom na nepochybný spotrebiteľský charakter posudzovaného sporu, keďže dotknutý záväzkový vzťah vznikol medzi bankou ako dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy o bežnom účte a poskytnutí kontokorentného úveru (povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte) konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti nekonal, súd pri skúmaní včasnosti žalobcom uplatneného peňažného nároku neaplikoval štvorročnú premlčaciu dobu upravenú obchodným kódexom, nakoľko by išlo o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany sporu a preto priaznivejším pre žalovaného a súčasne právne náležitým je uplatnenie všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Súd konštatuje, že aj za uplatnenia trojročnej premlčacej doby, ktorá podľa ust. § 396 Obchodného zákonníka veriteľovi plynula odo dňa zániku zmluvy o bežnom účte, t. j. od 01.09.2013, nakoľko účinky výpovede (skončenia zmluvy o bežnom účte a s ňou súvisiacich zmlúv) nastali ku dňu 31.08.2013, je zrejmé, že keď žalobca uplatnil svoje peňažné právo na súde dňa 24.11.2015, učinil tak včas - počas plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula až dňa 01.09.2016, preto súd dospel k záveru, že právo žalobcu vyplývajúce zo zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu premlčané nie je.
24. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
25. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.08.2014 do 31.12.2014 (v čase postúpenia posudzovanej pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
26. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia zákona o bankách, ktoré upravuje podmienky pre účinné postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt, súd nemal v konaní žalobcom preukázanú jednak skutočnosť, že pred postúpením pohľadávky v celkovej sume 2.853,92 € (pred 29.09.2014) Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ písomne vyzvala klienta (žalovaného) na splnenie dlhu a zároveň skutočnosť, že ku dňu postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Vzhľadom na nepreukázanie uvedených kumulatívnych predpokladov pre možnosť postúpenia pohľadávky banky ako postupcu na žalobcu ako postupníka, nie je možné len na základe Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 06.10.2014 považovať cesiu pohľadávky za legitímnu a právne účinnú, v dôsledku čoho žalobca riadne nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, teda svoje oprávnenie domáhať sa voči žalovanému uplatnenej pohľadávky.
27. Podľa § 488 v spojení s § 489 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
28. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom od 15.01.2009 do 30.11.2009 (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
29. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
30. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť d určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
31. Podľa § 709 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov. Ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z nich postavenie majiteľa účtu.
32. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
33. Súd uvádza, že žalobca vo svojej žalobe jednak skutkovo nešpecifikoval, akého porušenia ustanovení zmluvy o bežnom účte a Všeobecných obchodným podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty sa mal žalovaný ako majiteľ bežného účtu č. 2302572855/0200 dopustiť a ani právne - prípadným poukazom na dikciu zmluvných ustanovení neuviedol, aké zmluvné podmienky vyžadované ustanoveniami zmluvy o bežnom účte alebo ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. žalovaný porušil, keď sa obmedzil iba na konštatovanie, že v dôsledku porušenia platobných povinností žalovaným po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte (pozn. súdu: nevedno akých platobných povinností) vypovedal zmluvný vzťah podľa bodu 4.14.1. písm. d) Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. a preto skončením zmluvy o účte sa všetky pohľadávky stali podľa bodu 4.14.2. písm. c) Všeobecných obchodných podmienok splatné. Odhliadnuc od procesnoprávnej požiadavky kladenej na žalobcu podľa § 132 Civilného sporového poriadku, keď je povinný v žalobe uviesť úplný opis rozhodujúcich skutočností, súd zdôrazňuje, že jednoznačný, určitý a nezameniteľný skutkový a právny dôvod výpovede zmluvného vzťahu medzi bankou a žalovaným nevyplýva ani zo žalobcom pripojených listinných dôkazov vo forme Výpovede zmluvy o bežnom účte zo dňa 13.06.2013 a ani z Výpisu z bankovej knihy zo dňa 24.09.2014.
34. Navyše žalobca nijako logicky, matematicky a právne nevysvetlil ani ním uplatnenú výšku pohľadávky v sume 1.230,- €, ktorá figuruje vo Výpise z bankovej knihy titulom výšky limitu povoleného prečerpania, to znamená, že uvedená čiastka zodpovedá právnemu inštitútu povoleného prečerpania - povolenému debetnému zostatku na bežnom účte žalovaného, ktorý má povahu úveru kontokorentného typu, preto suma 1.230,- € nepredstavuje nepovolený dlh žalovaného, ale naopak ide o bankou povolenú zápornú hodnotu peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovaného. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že veriteľ (banka) povolil žalovanému prečerpať peňažného prostriedky na jeho bežnom účte až do zápornej hodnoty 1.230,- €, preto vyznieva nelogicky, že práve túto sumu bez ďalšieho vysvetlenia (bez prehľadu pravidelných úhrad/omeškania s úhradami poukazovanými na bežný účet zo strany žalovaného) žaluje titulom porušenia zmluvných povinností. V tejto súvislosti súd dodáva, že je možno sa len domnievať, že žalovaný nezabezpečoval pravidelné poukazovanie peňažných prostriedkov na svoj bežný účet podľa bodu 4.10.6. písm. c) Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., keďže z
obsahu žaloby ani z pripojených listinných dôkazov nie je zistiteľný faktický dôvod výpovede zmluvy o bežnom účte a s ňou súvisiaceho kontokorentného úveru.
35. Vo vzťahu k poskytnutiu kontokorentného úveru - povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovaného je nutné tiež uviesť, že žalobca do 17.02.2022 (do termínu pojednávania nariadeného po skončení odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. 15Co 121/2019) napriek výzve súdu vo forme uznesenia č. k. 14C/15/2016 - 136 zo dňa 10.06.2021 v súdom stanovenej lehote nepreukázal právny dôvod zriadenia - poskytnutia povoleného prečerpania k bežnému účtu žalovaného, pričom až v deň pojednávania (dňa 17.02.2020) doložil súdu žiadosť žalovaného zo dňa 17.04.2009, ktorou požiadal banku o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu a Potvrdenie banky o poskytnutí flexidebetu od 18.04.2009 v sume 1.600,- € spolu s Oznámením banky o nastavení kontokorentného úveru.
36. Odhliadnuc od oneskorene uplatnených prostriedkov procesného útoku žalobcu, nakoľko podľa § 151 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas s tým, že súd nemusí na včas nepredložené prostriedky procesného útoku a obrany prihliadnuť, mal súd uvedenými dodatočne doloženými listinami preukázanú len tú skutočnosť, že právny predchodca žalobcu (banka) povolené prečerpanie (pôvodne v sume 1.600,- €) k bežnému účtu v prospech žalovaného poskytol. Znížený limit povoleného prečerpania od 30.10.2009 v sume 1.230,- € vyplýva z Výpisu z bankovej knihy zo dňa 24.09.2014, avšak žalobca ani dodatočne v súdnom konaní nijakým spôsobom nepreukázal, či žalovaný povolené prečerpanie peňažných prostriedkov v sume 1.230,- € skutočne využil a najmä neuviedol a simultánne s nesplnenou povinnosťou tvrdenia nepreukázal, akého protiprávneho konania - porušenia zmluvných podmienok sa žalovaný dopustil, kedy mu vznikol dlh v určitej výške a dokedy bol povinný svoj dlh splniť, keďže žalobca nepreukázal ani existenciu žiadnych písomných upozornení a výziev na zaplatenie pohľadávky predtým, ako veriteľ pristúpil k ukončeniu posudzovaného zmluvného vzťahu.
37. Z vyššie uvedených dôvodov, keď žalobca dostatočne nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore a súčasne nepreukázal skutkový ani právny dôvod skončenia zmluvného záväzkového vzťahu medzi bankou a žalovaným, nakoľko vôbec nešpecifikoval údajné porušenie ustanovení zmluvy o bežnom účte a služieb flexiúčtu v spojení s ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., nijakým spôsobom nepreukázal výšku uplatnenej pohľadávky, keď žalovaná suma 1.230,- € zodpovedá limitu povoleného prečerpania a preto nemôže predstavovať nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je vecne a právne opodstatnený, nie je riadne preukázaný a ani uplatnený v správnej výške, preto nemohol priznať žalobcovi procesný úspech a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
38. Podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 3 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
39. O trovách konania súd rozhodol na základe zásady pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalovanému v prvoinštančnom i odvolacom konaní priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).