Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/49/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu AROPANE občianske združenie so sídlom Oľka č. 132, 067 04 Oľka, IČO: 502 3085, zastúpeného F. D., predsedom Rady združenia AROPANE občianske združenie, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. marca 2018 Číslo spisu: XXX/ XXXX-XXX, Číslo záznamu: XXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 14. marca 2018 Číslo spisu: XXX/XXXX-XXX Číslo záznamu XXXX/XXXX a rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov zo dňa 11. decembra 2017 č. j.: OU-PO-P a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný odvolací orgán vo veci odvolania žalobcu AROPANE občianske združenie, Oľka č. 132, zastúpeného v konaní JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti rozhodnutiu Okresného úradu Prešov, Odbor opravných prostriedkov č. OÚ-PO-P z 11.12.2017 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

2. Odvolací správny orgán popísal priebeh správneho konania, v ktorom mu bolo 12.01.2018 Okresným úradom Prešov, Odbor opravných prostriedkov podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku v znení neskorších predpisov predložené odvolanie AROPANE o.z. proti rozhodnutiu OU Prešov č. OÚ-PO-PXXXX/XXXXX/ XX-MOP z 11.12.2017, ktorým OU Prešov rozhodol o tom, že odvolateľ nie je účastníkom konania v správnom konaní vedenom vo veci schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (ďalej len PSL) pre lesný celok (ďalej len LC) Lesy na LHC Havaj na obdobie rokov 2018 - 2027.

3. Ako vyplýva z priebehu administratívneho konania okresný úrad oznámením zo dňa 18.5.2017 na základe schváleného časového harmonogramu obnov programov starostlivosti o lesy PSoL oznámil dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým a fyzickým osobám, ktorých práva by mohli byť vyhotovením PSOL dotknuté, že vyhotovovateľ PSoL Slovenská lesnícka spoločnosť a.s. vypracoval Správu o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie PSoL pre lesný celok LC Lesy na LHC Havaj - vyzval na predloženie pripomienok k správe, umožnil nahliadnuť do správy, vytýčil termín na prerokovanie správy OÚ PO, odbor opravných prostriedkov vypracoval dňa 20.6.2017 Protokol o výsledku prerokovania Správy o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy a stanovení pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy pre obhospodarovateľov lesa v rámci lesného celku (LC) Lesy na LHC havaj na obdobie rokov 2018-2027. Boli v ňom stanovené záväzné pokyny na vyhotovenie programu.

4. Dňa 23.11.2017 bolo Okresnému úradu PO doručené oznámenie AROPANE o.z., že sa prihlasuje za účastníka konania v správnom konaní a žiada o zaslanie podkladov ku konaniu, respektíve nahliadnutie do podkladov konania a informovanie o ďalších krokoch v tomto konaní.

5. Podaním zo dňa 27.11.2017 OÚ PO vyzval AROPANE o.z. na doplnenie podania s poučením v zmysle zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, § 67 ods. 4, 5, na preukázanie akých práv, právom chránených záujmov a povinností združenia sa môže rozhodnutie priamo dotýkať, prípadne, či osobitný zákon, takéto postavenie združeniu priznáva. Vyzval združenie na preukázanie, či vlastní, je správcom alebo obhospodaruje na základe iného právneho vzťahu lesné pozemky zaradené v Lesnom celku Lesy na LHC Havaj.

6. Podaním zo dňa 6.12.2017 OÚ PO oznámil AROPANE o.z. k jeho účasti v konaní - na základe jeho podania zo dňa 21.11.2017, že ako účastníkovi konania v predmetnom konaní umožňuje uplatniť svoje práva, právom chránené záujmy a povinnosti tak ako ich ustanovuje § 3, §4, §16, §17, §19, §21, §23, §24, §25, §32, §33, §34, §35, §37, §38, §39, §41, §42, §43, §48, §51 zák. č. 71/1967 Zb. s tým, že podklady sa nachádzajú na OÚ PO a účastníci a zúčastnené osoby môžu nazerať do spisov. Doručené AROPANE o.z. 13.12.2017.

7. Dňa 8.12.2017 bolo OÚ PO doručené vyjadrenie AROPANE o.z. k výzve z 27.11.2017. Uviedlo, že už k svojmu oznámeniu predložilo stanovy s opisom činnosti. Citovalo § 2, §9 zák. č. 17/1992 Zb. (o životnom prostredí), § 54 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Definovalo hospodárenie podľa PSoL a v porovnaní s predmetom svojej činnosti dospelo k záveru, že záujmy vzhľadom na ochranu životného prostredia budú dotknuté. Podotklo, že OÚ pri svojej výzve vychádzal z nesprávneho právneho posúdenie veci, že združenie sa nemôže zúčastniť na rozhodovacom procese o prijímaní rozhodnutia, pretože jeho účasť na tomto procese je súčasťou práva verejnosti zúčastniť sa takýchto konaní, čo vyplýva z Aarhuského dohovoru i rozhodnutia SD EÚ C-243/15. Naďalej požadovalo, aby s ním OÚ konal ako s účastníkom konania.

8. Následne OÚ PO, odbor opravných prostriedkov, vydal dňa 11.12.2017 rozhodnutie, ktorým vylúčil účastníka konania AROPANE o.z. zo správneho konania. Okrem iného odkázal aj na rozhodnutie SD EÚ C-240/09.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

10. Žalovaný vo veci odvolania AROPANE o. z., Oľka 132, 067 04 Oľka z 02.01.2017, zastúpeného v konaní JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti rozhodnutiu Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov č. OU-PO-P z 11.12.2017 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie AROPANE o. z., zamietol a rozhodnutie potvrdil.

11. Popísal priebeh správneho konania, v ktorom mu bolo 12.01.2018 Okresným úradom Prešov, odborom opravných prostriedkov (ďalej len „OÚ Prešov") podľa § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov (ďalej len „") predložené odvolanie AROPANE o. z., proti rozhodnutiu OÚ Prešov č. OU-PO-P z 11.12.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie"), ktorým OÚ Prešov rozhodol o tom, že odvolateľ nie je účastníkom konania v správnom konaní vedenom vo veci schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (ďalej len „PSL") pre lesný celok (ďalej len „LC") Lesy na LHC Havaj na obdobie rokov 2018 - 2027.

12. K skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu žalovaný uviedol nasledovné. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení platnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o lesoch") je hospodárením v lesoch odborná činnosť zameraná na pestovanie lesa, ochranu lesa a ostatné činnosti potrebné na zabezpečenie funkcií lesov.

13. Podľa § 2 písm. i) Zákona o lesoch je trvalo udržateľným hospodárením v lesoch hospodárenie v lesoch takým spôsobom a v takom rozsahu, aby sa zachovala biologická diverzita, odolnosť, produkčná a obnovná schopnosť, životnosť a schopnosť plniť funkcie lesov.

14. Podľa § 2 písm. p) citovaného zákona, je obhospodarovateľom lesa fyzická alebo právnická osoba, ktorá hospodári na lesných pozemkoch.

15. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, orgán štátnej správy lesného hospodárstva na účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch v konaní podľa tohto zákona vedie evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov.

16. Podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona, PSL je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch; nie je nástrojom na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ani určenie obhospodarovateľov lesa.

17. Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona, je vyhotovenie PSL postup, ktorého výsledkom je PSL podľa § 40 ods. 1 až 3 a 7.

18. Podľa § 41 ods. 6 citovaného zákona, po uzatvorení zmluvy s vyhotoviteľom PSL podľa odseku 5 alebo § 40 ods. 5 vyhotovovateľ PSL vypracuje správu o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovenie PSL pre príslušný LC (ďalej len „správa o hospodárení"), ktorú predloží príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, najneskôr do konca februára posledného roka platnosti PSL.

19. Podľa § 41 ods. 8 citovaného zákona, orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením PSL dotknuté, že do správy o hospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSL v lehote do 15 dní od doručenia oznamu; na pripomienky a požiadavky, ktoré neboli predložené v určenej lehote sa neprihliada. V ozname sa uvedie dátum prerokovania správy o hospodárení a predložených pripomienok a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného dňa lehoty, určenej na ich predloženie.

20. Podľa § 41 ods. 9 citovaného zákona, o výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek podľa odseku 8 sa vyhotoví protokol, ktorý obsahuje pokyny pre vyhotovenie PSL a termín predloženia návrhu PSL orgánu štátnej správy lesného hospodárstva najneskôr do 15. decembra posledného roku platnosti PSL.

21. Podľa § 41 ods. 10 citovaného zákona, sa konanie o vyhotovení PSL začína dňom vyhotovenia protokolu podľa odseku 9. Na pripomienky a požiadavky podľa odseku 8 uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada.

22. Podľa § 41 ods. 18 citovaného zákona, sa na konanie podľa odsekov 8, 9 a 15 nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

23. Podľa § 67 ods. 4 citovaného zákona, ak združenie s právnou subjektivitou nie je účastníkom konania, je zúčastnenou osobou, ak predmet jeho činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku a ak písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní podľa odseku 5.

24. Podľa § 67 ods. 5 citovaného zákona, združenie podľa odseku 4 môže písomne požiadať orgán štátnej správy lesného hospodárstva, aby ho upovedomil o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jeho záujmy. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene občianskeho združenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie upovedomené, vrátane uvedenia záujmov, ktoré by mohli byť týmto konaním dotknuté.

25. Podľa § 67 ods. 6 citovaného zákona, orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorému žiadosť podľa odseku 5 bola doručená, je povinný upovedomiť združenie podľa odseku 4 0 začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jeho záujmy, a to najneskôr do siedmych dní odo dňa začatia konania alebo odo dňa doručenia žiadosti, ak sa konanie už začalo.

26. Podľa § 3 ods. 1 S.s.p. postupujú správne orgány v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

27. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a právom chránené záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie sa týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

28. Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona, musí rozhodnutie správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby pri rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

29. Podľa § 14 ods. citovaného zákona, je účastníkom konania ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

30. Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona, je účastníkom konania aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

31. Podľa § 15 citovaného zákona, môže účastník konania konať samostatne v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

32. Podľa § 15a ods. 1 citovaného zákona, osobitný zákon môže ustanoviť, za akých podmienok sa na konaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná osoba než účastník konania (ďalej len „zúčastnená osoba").

33. Podľa § 15 ods. 2 Správneho poriadku má zúčastnená osoba právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv.

34. Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku sa konanie začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.

35. PSL je podľa z § 40 ods. 1 Zákona o lesoch nástrojom vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch, pričom podľa § 2 písm. h) zákona o lesoch je hospodárením v lesoch odborná činnosť zameraná na pestovanie lesa, ochranu lesa a ostatné činnosti potrebné na zabezpečenie funkcií lesov.

36. Zákon o lesoch stanovuje práva a povinnosti pri hospodárení v lese, pričom nositeľom týchto práv a povinností je obhospodarovateľ lesa (vlastník lesných pozemkov na príslušnom lesnom celku, ak les obhospodaruje sám; správca lesných pozemkov na príslušnom lesnom celku, ak mu správa lesa vyplýva zo zákona o lesoch alebo z osobitných predpisov; alebo subjekt, ktorému vlastník lesa alebo správca prenajal, vypožičal alebo obdobným právnym vzťahom dal do užívania lesný pozemok).

37. Z PSL vo väzbe na zákon o lesoch vyplývajú pre obhospodarovateľa lesa práva vykonávať plánované činnosti a povinnosti. PSL je teda nástrojom, ktorým sa reguluje tá časť vlastníckeho práva, ktorá súvisí s užívaním predmetu vlastníctva (lesného pozemku). Zo zákona o lesoch, vo väzbe na jednoznačne vyplýva, že v konaní o vyhotovení PSL sú priamo dotknuté len práva, právom chránené záujmy a povinnosti vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa, ked'že PSL je ich nástrojom na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch a len tieto osoby majú hmotnoprávny vzťah k lesným pozemkom, pre ktoré sa PSL vyhotovuje.

38. PSL sa vyhotovuje postupom podľa § 41 zákona o lesoch. Konanie o vyhotovení PSL je samostatným konaním, na ktoré sa podľa § 41 ods. 18 zákona o lesoch vzťahuje . Nadväzuje na konanie týkajúce predloženia správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie PSL pre príslušný LC, predloženia pripomienok k správe a požiadaviek na vypracovanie pokynov pre vyhotovenie PSL a jej prerokovania (podľa § 41 ods. 6 a 8 zákona o lesoch), z ktorého sa vypracuje protokol. Na toto konanie predchádzajúce konaniu o vyhotovení PSL sa podľa § 41 ods. 18 zákona o lesoch nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Konanie o vyhotovení PSL je teda správnym konaním podľa správneho poriadku a začína podľa § 41 ods. 10 zákona o lesoch dňom vyhotovenia protokolu.

39. taxatívne neurčuje všetky osoby, ktoré pri rozhodovaní správnych orgánov prichádzajú do úvahy v rámci jednotlivých druhov konaní a z uvedeného dôvodu vymedzil spoločné podmienky, ktoré umožňujú takúto osobu spoľahlivo identifikovať ako účastníka konania. definuje ako predmet rozhodovania správnych orgánov právo, právom chránené záujmy a povinnosti. V rozhodovacom procese ide vždy o rozhodovanie o konkrétnom práve (právom chránenom záujme) alebo povinnosti tejto osoby - účastníka konania, nie inej (tretej) osoby.

40. Z toho vyplýva, že osoba, ktorá sa domáha, aby rozhodol správny orgán v správnom konaní o cudzom práve alebo povinnosti, alebo ked' žiada o ochranu svojho práva, ale toto právo alebo právom chránený záujem nie sú priamo dotknuté, nie je účastníkom konania, okrem situácie, že mu toto postavenie priznáva osobitný zákon. Aby správny orgán mohol osobu považovať za účastníka konania musí byť nositeľom zákonného práva, právom chráneného záujmu alebo povinnosti vyplývajúcej z príslušného hmotnoprávneho predpisu, ktorým je v prípade vyhotovovania a schvaľovania PSL zákon o lesoch. Osobou, ktorú považuje správny orgán podľa zákona o lesoch za účastníka konania je vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa, ktorého eviduje podľa § 4 ods. 1 zákona o lesoch príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva na základe ním preukázaného oprávnenia hospodáriť na .lesných pozemkoch, za účelom zistenia účastníkov konaní vedených orgánmi štátnej správy lesného hospodárstva podľa tohto zákona.

41. Zákon o lesoch, ako osobitný predpis vo vzťahu k správnemu poriadku, s výnimkou vlastník lesného pozemku, stanovuje podmienky, ktoré musí osoba spĺňať, aby bola nositeľom zákonného práva alebo povinnosti v konaniach podľa tohto zákona. V prípade obhospodarovateľa lesa je touto podmienkou preukázané oprávnenie hospodáriť na lesných pozemkoch na základe vlastníctva lesného pozemku, nájomnej zmluvy (alebo obdobného právneho vzťahu) alebo správy lesného majetku vo vlastníctve štátu. Je teda povinnosťou správneho orgánu pri zisťovaní účastníkov konania skúmať, či konkrétna osoba je nositeľom zákonného práva, o ktorom sa má v správnom konaní rozhodnúť. v § 14 ods. 1 správneho poriadku priznáva postavenie účastníka konania každému, kto spĺňa procesné predpoklady bez toho, či spĺňa aj materiálne predpoklady z dôvodu, že správny orgán je až v priebehu samotného konania oprávnený rozhodnúť o zákonnom práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti konkrétnej osoby. Právnickej osobe, ktorá nie je vlastníkom lesného pozemku, správcom alebo obhospodarovateľom lesa v dotknutom LC a ktorej cieľom je ochrana životného prostredia, nemožno priznať postavenie účastníka konania, pretože v tomto prípade nejde o účastníka konania, o ktorého právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach priamo rozhoduje správny orgán v súlade s hmotnoprávnym predpisom - zákonom o lesoch. Cieľom takéhoto subjektu konania - je prezentovať v správnom konaní verejné záujmy a všeobecné práva. Je teda nesporné, že postavenie takéhoto subjektu konania nemôže byť totožné s postavením účastníka správneho konania, o ktorého priamych právach a povinnostiach vyplývajúcich z držby veci správny orgán priamo rozhoduje. Za účelom vytvorenia možnosti účasti v konaní pre fyzické a právnické osoby, ktoré nespĺňajú zákonné podmienky, potrebné pre priznanie postavenia účastníka konania podľa § 14 správneho poriadku, ale napriek tomu majú na konaní určitý záujem (v prípade občianskych združení, ktorých predmet činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku, je to verejný záujem) bol v správnom konaní zavedený pojem zúčastnená osoba. Tento subjekt správneho konania, zúčastnená osoba, nemá rovnaké postavenie ako účastník konania z dôvodu, že sa v správnom konaní nerozhoduje o jeho priamych právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach a tieto nemôžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Úlohou zúčastnenej osoby je teda v správnych konaniach vystupovať za účelom obhajoby zákonom chráneného všeobecného záujmu (zúčastnená osoba má za týmto účelom priznané procesné práva, ktoré vyplývajú zo správneho poriadku alebo osobitného zákona).

42. Zo zákona o lesoch, ako osobitného predpisu vo vzťahu k správnemu poriadku vyplýva, ktoré subjekty majú v správnom konaní o vyhotovení PSL postavenie účastníka konania (vlastník, správca, obhospodarovateľ lesa) a ktoré subjekty, za účelom obhajovania všeobecného záujmu po splnení týmto zákonom stanovených podmienok, postavenie zúčastnenej osoby (podľa § 67 ods. 4 a 5).

43. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že obhospodarovateľ lesa, ako účastník správneho konania o vyhotovení PSL je takým subjektom, bez ktorého by toto správne konanie nemohlo začať, resp. bez ktorého by predmetné správne konanie nemohlo pokračovať. Občianske združenia, ktoré nevlastnia lesné pozemky alebo nie sú obhospodarovateľmi lesa, teda preukázateľne nemôžu mať postavenie účastníka konania v konaní o vyhotovení PSL. S cieľom zabezpečenia možnosti prístupu verejnosti (najmä občianskych združení, ktorých predmet činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného pozemku) ku konaniam podľa zákona o lesoch boli v tomto zákone vymedzené podmienky, za ktorých môžu v týchto konaniach vystupovať ako zúčastnené osoby a zastupovať verejné záujmy (§ 67 ods. 4 a 5).

44. OÚ Prešov ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva podľa §2 ods. 3a§9 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojitosti s § 56 ods. 1 písm. b) zákona o lesoch oprávnený konať podľa § 59 písm. i) tohto zákona vo veci schválenia PSL pre LC na LHC Havaj na obdobie rokov 2018 - 2027, po doručení správy o hospodárení vyhotoviteľom PSL listom č. OU-PO- P z 18.05.2017 (ďalej len „oznámenie o správe") oznámil jej predloženie dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým a fyzickým osobám, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť vyhotovením PSL priamo dotknuté a zároveň ich vyzval na predloženie pripomienok. V oznámení o správe ďalej uviedol dátum a miesto prerokovania správy o hospodárení a že z prerokovania správy o hospodárení, predložených pripomienok a požiadaviek k nej dňa 20.06.2017 vyhotoví protokol, ktorý bude obsahovať pokyny pre vyhotovenie PSL. OÚ Prešov vyhotovením protokolu o výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek č. P.P z 20.06.2017 začal správne konanie vo veci vyhotovenia PSL pre LC na LHC Havaj. OÚ Prešov doručoval protokol účastníkom konania, ktorých práva a právom chránené záujmy sú vyhotovením PSL pre LC na LHC Havaj priamo dotknuté, dotknutým orgánom štátnej správy a dotknutým subjektom, ktorým toto postavenie vyplýva zo zákona o lesoch a súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov a vyhotoviteľovi PSL. Doručením protokolu OÚ Prešov oznámil dotknutým subjektom správneho konania začiatok konania o vyhotovení PSL pre lC na LHC Havaj. Týmto subjektom vyplynulo ich postavenie v predmetnom konaní priamo zo všeobecne záväzného právneho predpisu a nemuseli o priznanie tohto postavenia žiadať konajúci správny orgán, t. j. OÚ Prešov. Odvolateľovi, ako združeniu s právnou subjektivitou, ktorého cieľom je ochrana životného prostredia a ktorý nie je účastníkom konania nebol tento protokol doručovaný z dôvodu, že v predmetnom konaní sa priamo nerozhodovalo o jeho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach, postavenie účastníka konania mu nevyplynulo zo súvisiaceho hmotnoprávneho predpisu (zo zákona o lesoch) a ani OÚ Prešov o takomto jeho postavení v predmetnom konaní nemal vedomosť zo svojej úradnej činnosti. Ak chcel odvolateľ v predmetnom konaní záujem zastupovať záujmy verejnosti mal postupovať podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch a vystupoval by v predmetnom konaní, ako zúčastnená osoba.

45. OÚ Prešov, ako príslušný správny orgán, potom ako mu bolo 23.11.2017 zo strany odvolateľa doručené oznámenie o účasti v predmetnom správnom konaní (list odvolateľa z 21.11.2017), vyzval odvolateľa listom č. OU-PO-P z 27.11.2017, aby doplnil toto svoje podanie o dôvody, pre ktoré mu má byť priznané postavenie účastníka konania. Zároveň však OÚ Prešov do doby, kým sa nepreukázal opak, umožnil odvolateľovi uplatňovať jeho práva a právom chránené záujmy, ako subjektu správneho konania. Táto možnosť bola odvolateľovi oznámená OÚ Prešov listom č. OU-PO-P zo 06.12.2017. Odvolateľ na výzvu OÚ Prešov z 27.11.2017 reagoval listom zo 06.12.2017, ktorým však nepreukázal svoj hmotnoprávny vzťah k lesným pozemkom, ktoré sú predmetom rozhodovania v predmetnom správnom konaní.

46. OÚ Prešov potom ako mu bolo doručené vyjadrenie odvolateľa zo 06.12.2017 napadnutým rozhodnutím rozhodol o tom, že odvolateľ nie je účastníkom konania v konaní vedenom vo veci schválenia návrhu PSL pre LC na LHC Havaj, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Ako dôvod uviedol, že odvolateľ nie je nositeľom práva, právom chráneného záujmu alebo povinnosti (vyplývajúcich zo súvisiaceho hmotnoprávneho predpisu, ktorým je v tomto konaní zákon o lesoch), o ktorých sa má v správnom konaní rozhodnút pretože nie je vlastníkom, správcom ani obhospodarovateľom lesných pozemkov patriacich do LC na LHC Havaj, pre ktorý sa vyhotovuje PSL. V konaní o vyhotovení PSL sa reguluje tá časť vlastníckeho práva, ktorá súvisí s užívaním vlastníctva (lesných pozemkov). Z uvedeného dôvodu podľa názoru ministerstva, OÚ Prešov správne v napadnutom rozhodnutí nepriznal odvolateľovi postavenie účastníka v konaní o vyhotovení PSL pre LC na LHC Havaj a svoje rozhodnutie aj správne a dostatočne zdôvodnil.

47. Žalovaný mal za preukázané, že tento orgán postupoval v konaní v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, v konaní chránil práva a právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadoval plnenie ich povinností.

48. Rozhodnutie OÚ Prešov vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. OÚ Prešov pri rozhodovaní rešpektoval zásadu procesnej rovnosti účastníkov konania, ktorá je rovnako ako zásada materiálnej rovnosti premietnutím ústavnej požiadavky na rovnosť pred zákonom. OÚ Prešov teda správne nepríznal odvolateľovi v konaní o vyhotovení PSL rovnaké práva ako vlastníkovi, správcovi alebo obhospodarovateľovi lesa. Nie je opodstatnené, aby sa odvolateľovi, ktorý nemá hmotnoprávny vzťah k veci, ktorá je predmetom rozhodnutia a o ktorého žiadnych priamych právach, právom chránených záujmoch a ani žiadnych jeho povinnostiach sa v konaní nerozhoduje, poskytli rovnaké procesné práva ako účastníkovi konania, pretože predmetom konania je užívanie lesných pozemkov, ktoré nie sú v ich držbe. V konaní o vyhotovení PSL sa rozhoduje o práve vec, ktorou je lesný pozemok, užívať a používat', t. j. realizovať úžitkovú hodnotu veci a právo nakladať s jej plodmi. Toto právo je priamo viazané na držbu veci. Osoby, ktoré nie sú držiteľmi tejto veci, alebo nemôžu byť jej držbou a výkonom práva vec užívať a používať priamo dotknuté, nemôžu mať v konaní rovnaké procesné práva ako držitelia veci, a nemôže im byť priznané postavenie účastníka konania.

49. Odvolateľ vo svojom odvolaní vyjadril názor, že „jeho právo byť účastníkom konania o schválení PSoL, vyplýva z Aarhuského dohovoru, ako právo verejnosti zúčastniť sa pri prijímaní a schvaľovaní plánov a projektov v oblasti životného prostredia.". V nadväznosti na Aarhuský dohovor sa odvolateľ odvoláva na právo verejnosti na účinnú účasť verejnosti na rozhodovacom procese v záležitostiach životného prostredia , pričom uviedol , že „ účinnou účasťou vo veci schválenia PSL, je taká účasť, ktorá umožňuje verejnosti ovplyvniť výsledok rozhodovania o schválení PSL, vrátane obmedzení pri hospodárení v lesoch, v záujme ochrany prírody predtým, než takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť." Odvolateľ Ďalej uviedol, že „Práve skutočnosť, na ktorú poukazuje okresný úrad, totiž že PSL je nástrojom na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch je tou z ktorej vyplýva právo AROPANE, o.z. na účinnú účasť v tomto konaní. Práve uvedenú skutočnosť obchádza okresný úrad, keď spája ustanovenie § 40 ods. 1 Zákona o lesoch s ustanovenie § 2 písm. h) tohto zákona, ktoré však definuje hospodárenie v lesoch a nie trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch.". Odvolateľ v nadväznosti na vyššie uvedené citoval ustanovenia § 2 písm. i), e ) a f) zákona o lesoch.".

50. V nadväznosti na vyššie uvedené tvrdenia odvolateľ vyslovil názor , že „ Z citovaných ustanovení Zákona o lesoch nesporne vyplýva, že okresný úrad nielenže si osvojil nesprávny výklad na vec sa vzťahujúcich ustanovení Zákona o lesoch, ale tieto citoval vo svojom rozhodnutí v nesprávnom znení, presnejšie povedané, napriek tomu, že Zákon o lesoch definuje osobitne hospodárenie v lesoch a osobitne trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch, v rozpore s ustanovenie § 40 ods. 1 Zákona o lesoch, ktorý odkazuje pri PSoL na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch, ktoré v sebe zahŕňa aj zohľadňovanie mimoprodukčných funkcií lesa, vrátane prírodoochrannej, celú svoju argumentáciu založil na zákonnej definícii hospodárenia v lesoch, aby sa tak vyhol skutočnosti, že PSoL je nástrojom, ktorý zo zákona zohľadňuje (alebo by mal) aj mimoprodukčné funkcie lesa. Tieto mimoprodukčné funkcie lesa poskytujú lesy ako zložka životného prostredia, ktorého ochrana je, ako už bolo povedané, predmetom činnosti AROPANE, o. z. Neexistuje teda žiaden dôvod, pre ktorý by AROPANE, o. z., s prihliadnutím na jeho argumentáciu v podaní zo dňa 6.12.2017, a v tomto odvolaní nemalo byť účastníkom konania, ktorého postavenie v správnom konaní ako jediné zabezpečuje účinnosť jeho účasti v tomto konaní." K domnienke odvolateľa, že ,jeho právo byť účastníkom konania o schválení PSL, vyplýva z Aarhuského dohovoru, ako právo verejnosti zúčastniť sa na prijímaní a schvaľovaní plánov a projektov v oblasti životného prostredia ." je potrebné v prvom rade uviesť, že žiadny z článkov tejto medzinárodnej zmluvy pri použití logického alebo gramatického výkladu nezakladá dôvod, aby odvolateľovi, ako zainteresovanej verejnosti, vzniklo právo zúčastňovať sa predmetného konania, ako účastníkovi konania. Ustanovenia Aarhuského dohovoru nie sú takými ustanovenia, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám, štátnym orgánom a zainteresovanej verejnosti (teda aj odvolateľovi), z čoho vyplýva, že ich uplatňovanie sa realizuje len v rozsahu existujúcich vnútroštátnych predpisov. Uvedený dohovor v ČI. 9 bode 3 ukladá signatárom dohovoru prijať takú zákonnú úpravu, ktorá umožní zainteresovanej verejnosti prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu, takým spôsobom, aby mali možnosť napadnúť úkony alebo opomenutia súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Z tejto formulácie vyplýva, že odvolateľ nemusí mať na daný účel prístup aj k správnemu konaniu aj k súdnemu konaniu. Odvolateľ však má prístup aj k správnemu konaniu ako zúčastnená osoba (po splnení zákonom stanovených podmienok) a aj prístup k súdnemu konaniu (je aktívne legitimovaný podať žalobu a má právo účasti na konaní za predpokladu, že sa jedná o veci životného prostredia) ako zainteresovaná verejnosť podľa § 42 zákon č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Účastníkom konania, ako je už uvedené vyššie, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je priamo dotknutá na svojich právach a právom chránených záujmoch, resp. o ktorej právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa správnom konaní priamo rozhoduje (§ 14 ods. 1 správneho poriadku). Odvolateľ je podľa ČI. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru považovaný za „zainteresovanú verejnosť", ktorá sa považuje sa zaujímajúcu o rozhodovací proces, ale to neznamená, že je týmto rozhodovacím procesom aj priamo ovplyvnená alebo dotknutá. Z uvedeného dôvodu preto nie je možné, aby odvolateľ mal rovnaké procesné práva ako účastníci konania, o ktorých právach a právom chránených záujmoch, prípadne povinnostiach sa predmetnom konaní rozhoduje, pričom povinnosti účastníka konania odvolateľ, ako zainteresovaná verejnosť, nenesie a bol by teda oproti ostatným účastníkom konania zvýhodnený. Účastník konania v konaniach realizuje individuálne práva a právom chránené záujmy, zatiaľ čo zúčastnená osoba obhajuje v konaní všeobecný záujem. Opätovne uvádzame, že účastník konania je takým subjektom konania, bez ktorého by sa správne konania nemohlo začať, resp. bez ktorého by sa v konaní nemohlo pokračovať, zúčastnená osoba môže vystupovať v konaní len vtedy, ak jej toto oprávnenie výslovne prizná osobitný predpis. Odvolateľovi, ako združeniu s právnou subjektivitou ktorého predmet činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku, preto zákon o lesoch, ako osobitný zákon vo vzťahu k správnemu poriadku, priznáva postavenie zúčastnenej osoby (§ 67 ods. 4 zákona o lesoch) v prípade, že odvolateľ splní podmienky uvedené v § 67 ods. 4 až 6. V slovenskom právnom poriadku sú teda v súlade s Aarhuským dohovorom, vytvorené podmienky na účasť verejnosti na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia a teda aj pre odvolateľa, ako zástupcu verejnosti, zúčastniť sa na prijímaní a schvaľovaní plánov a projektov v oblasti životného prostredia za podmienok, ktoré sú uvedené vo vyššie uvedených právnych predpisoch.

51. Žalovaný k tvrdeniam odvolateľa v nadväznosti na vyššie uvedené uviedol, že nespochybňuje právo odvolateľa byť súčasťou správneho konania vedeného vo veci schválenia návrhu PSL pre LC Lesy na LHC Havaj, ako jedného zo subjektov správneho konania, konkrétne zúčastnenej osoby podľa § 15a správneho poriadku, za podmienok stanovených v § 67 ods. 4 až 6 zákona o lesoch, ako osobitného zákona vo vzťahu k správnemu poriadku, pretože nemá preukázateľný hmotnoprávny vzťah k veci (lesným pozemkom), ktorá je predmetom rozhodovania. Z uvedeného dôvodu OÚ Prešov odvolateľovi správne nepriznal postavenie účastníka konania v správnom konaní vedenom vo veci vyhotovenia PSL pre LC Lesy na LHC Havaj, pretože ani po výzve OÚ Prešov odvolateľ jednoznačne neuviedol o ktorých jeho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má v predmetnom konaní rozhodovať a ktoré práva, právom chránené záujmy a povinnosti môžu byť v predmetnom konaní priamo dotknuté. Ak by tak urobil a priznal by odvolateľovi postavenie účastníka konania v predmetnom konaní, konal by nad rámec ČI. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože odvolateľ požadoval priznanie takéhoto postavenia na základe Aarhuského dohovoru v súvislosti s jeho priamou aplikáciou podľa ČI. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, a to i napriek tomu, že odvolateľovi sa podľa § 67 ods. 4 až 6 zákona o lesoch priznáva len postavenie zúčastnenej osoby.

52. Zákon o lesoch teda aktívne legitimuje občianske združenia, ktorých predmet činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku, teda aj odvolateľa, aby v konaniach vedených podľa tohto zákona zastupovali záujmy verejnosti ako zúčastnená osoba, po splnení podmienok uvedených v § 67 ods. 4 až 6 tohto zákona. Odvolateľ ani raz v priebehu konania vedeného vo veci schválenia návrhu PSL pre LC Lesy na LHC Havaj, t. j. od predloženia správy o hospodárení vyhotovovateľom PSL OÚ Prešov po jej prerokovanie, ktorého výsledkom bol protokol (časť predmetného konania vedená mimo režimu správneho konania), ďalej od vyhotovenia protokolu až po schválenie návrhu PSL pre LC Lesy na LHC Havaj napadnutým rozhodnutím (časť predmetného konania vedená v režime správneho konania) postupom podľa § 67 ods. 5 zákona o lesoch písomne nepožiadal OÚ Prešov, ako konajúci správny orgán, o upovedomenie o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jeho záujmy. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že odvolateľ do svojho oznámenia o účasti v predmetnom konaní sa ani raz účinne nezúčastnil v konaniach súvisiacich so schválením návrhu PSL pre LC Lesy na LHC Havaj. Po uplatnení postupu podľa § 67 ods. 5 zákona o lesoch odvolateľom by bol OÚ Prešov povinný upovedomiť odvolateľa o predmetnom konaní a ten by mohol svoje návrhy k obmedzeniu hospodárenia v lesoch uplatniť k protokolu, ktorý obsahuje pokyny na vyhotovenie PSL. Odvolateľ ďalej vo svojich vyjadreniach uvádza, že obhajuje svoje právo účasti verejnosti v konaniach orgánov verejnej moci, avšak nikde neuviedol, akým spôsobom by ho chcel realizovať a ani nikde vo svojich vyjadreniach nepreukázal, ako bol na svojich subjektívnych právach napadnutým rozhodnutím ukrátený.

53. Záujmy ochrany prírody v predmetnom konaní, ako aj v konaniach nadväzujúcich zastupujú orgány štátnej správy ochrany prírody, ktoré sa vyjadrujú k predloženej správe o hospodárení a dávajú k nej návrhy a pripomienky v záujme ochrany prírody na zapracovanie do návrhu PSL. Orgán štátnej správy ochrany prírody splnenie týchto návrhov a pripomienok predložených v záujme ochrany prírody kontroluje pred schválením návrhu PSL a dáva k predloženému návrhu PSL záväzné vyjadrenie. V prípade, že odvolateľ chce uplatniť obmedzenia pri hospodárení v lesoch na lesných pozemkoch, ktoré nie sú v jeho vlastníctve alebo v správe, teda uplatniť osobitný režim hospodárenia vo verejnom záujme, musí jeho návrh na uplatnenie osobitného režimu hospodárenia obsahovať súhlas vlastníka alebo správcu predmetných lesných pozemkov a dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv v dôsledku osobitného režimu hospodárenia.

54. Táto zákonom o lesoch stanovená povinnosť vychádza z článku 20 odseku 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého možno obmedziť vlastnícke právo iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

55. K tvrdeniu odvolateľa ďalej aj v nadväznosti na vyššie uvedené uvádzame, že trvalo udržateľným hospodárením v lesoch je hospodárenie v lesoch (odborná činnosť zameraná na pestovanie lesa, ochranu lesa a ostatných činností potrebných pre zabezpečenie funkcií lesov) takým spôsobom a v takom rozsahu, aby sa zachovala biologická diverzita, odolnosti produkčná a obnovná schopnosť, životnosť a schopnosť plniť funkcie lesov. To znamená, že hospodárenie v lesoch je trvalo udržateľné vtedy, keď je vykonávané takým spôsobom a v takom rozsahu, aby sa zachovala biologická diverzita, odolnosť, produkčná a obnovná schopnosť, životnosť a schopnosť plniť funkcie lesov. OÚ Prešov sa preto v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne zaoberal len problematikou vo vzťahu k účastníctvu v predmetnom konaní. Zákon o lesoch stanovuje práva a povinnosti pri hospodárení v lese, pričom nositeľom týchto práv a povinností je obhospodarovateľ lesa (vlastník lesných pozemkov na príslušnom lesnom celku, ak les obhospodaruje sám; správca lesných pozemkov na príslušnom lesnom celku, ak mu správa lesa vyplýva zo zákona o lesoch alebo z osobitných predpisov; alebo subjekt, ktorému vlastník lesa alebo správca prenajal, vypožičal alebo obdobným právnym vzťahom dal do užívania lesný pozemok). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v konaní o vyhotovení PSL sú priamo dotknuté len práva, právom chránené záujmy a povinnosti vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa, keďže PSL je ich nástrojom na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch a len tieto osoby majú hmotnoprávny vzťah k lesným pozemkom, pre ktoré sa PSL vyhotovuje. Preto opätovne v nadväznosti na vyššie uvedené uvádzame, že odvolateľovi nemožno priznať postavenie účastníka konania v predmetnom konaní, keďže podľa zákona o lesoch nemá hmotnoprávny vzťah k predmetu rozhodovania, t. j. k lesným pozemkom. Odvolateľovi možno priznať iba postavenie zúčastnenej osoby v predmetnom konaní po splnení podmienok uvedených v § 67 ods. 4 a 5 Zákona o lesoch.

II.

Žalobné dôvody

56. Včas podanou žalobou žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia tak žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že rozhodnutie bolo vydané nezákonne a vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V žalobe žalobca uviedol, že je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby voči rozhodnutiu žalovaného, keďže týmto rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

57. Verejný záujem porušený napadnutým rozhodnutím žalovaného spočíva v tom, aby sa rozhodnutia ktoré sa týkajú záležitosti životného prostredia, boli prijímané v rozhodovacom procese, v ktorom, s ohľadom na práva každého človeka na život v životnom prostredí, ktoré je primerané na zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu a na povinnosť každého chrániť a zlepšovať životné prostredie spoločne s inými v prospech súčasných i budúcich generácií, majú občania právo podieľať sa na tomto procese a musia mat' prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor, preambula, alinea 7, alinea 8).

58. Ako je zrejmé z doterajšej časti žaloby, žalobca sa domáhal svojej účasti v konaní schválenia Programu starostlivosti o lesy (ďalej len „PSoL") na obdobie rokov 2018 až 2027 na LC Lesy na LHC Havaj. Svoje právo byt' účastníkom predmetného konania žalobca odvodzoval zo skutočnosti, že je občianskym združením, predmetom činnosti ktorého je napomáhať ochrane a udržiavaniu kvalitného životného prostredia, a ktorého cieľom je, okrem iného, chrániť životné prostredie pred negatívnymi dopadmi aktivít súvisiacich s ťažbou dreva.

59. Prvostupňový správny orgán založil svoje rozhodnutie o tom, že žalobca nie je účastníkom predmetného konania na názore, že konanie o vyhotovení PSoL je konaním, účasť v ktorom je podmienená hmotnoprávnym vzťahom k predmetu konania, teda, že žalobca nie je osobou, ktorej práva a povinnosti môžu byť vyhotovením PSoL pre LC Lesy na LHC Havaj dotknuté.

60. Ďalej prvostupňový správny orgán rozvíja úvahy o tom, že možnosť účasti v konaniach iných subjektov podľa zákona o lesoch je vymedzená v § 67 ods. 4 a ods. 5 zákona o lesoch. Ako príklad uvádza občianske združenia, ktorých predmet činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného pozemku a sú tu rovnako vymedzené podmienky, za ktorých môžu v týchto konaniach vystupovať ako zúčastnené osoby a zastupovať verejné záujmy.

61. Keďže podľa názoru prvostupňového správneho orgánu žalobca nespĺňa podmienky účastníka konania, rozhodol tak, že vylúčil žalobcu z predmetného správneho konania.

62. V odvolaní proti predmetnému rozhodnutiu a v jeho doplnení žalobca poukázal na to, že je účastníkom konania o schválení PSoL, keďže je občianskym združením, ktorého predmetom je ochrana životného prostredia.

63. Žalobca poukázal na to, že právo na účasť v predmetnom konaní mu vyplýva z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru a v spojení s tým na rozsudok súdneho dvora Európskej únie (Veľkej komory) zo dňa 08. 11. 2016 sp. zn. C-245/15, ktorým bol týmto súdnym orgánom poskytnutý výklad čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj z rozsudku toho istého súdu sp. zn. C-240/09 z 08.03.2011.

64. Žalobca poukázal na skutočnosť, že považuje za nesporné, že les je súčasťou životného prostredia a z tohto dôvodu trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch, ktorého nástrojom je PSoL, je otázkou rozhodovania o životnom prostredí.

65. Žalovaný sa s odvolaním žalobcu vysporiadal tak, že zopakoval úvahu o tom, že žalobca nie je nositeľom zákonného práva, alebo povinností podľa ustanovení zákona o lesoch, v konaní o vyhotovení PSoL pre LC Lesy na LHC Havaj a rovnako z dôvodu, že v tomto konaní prezentuje verejné záujmy bez toho, aby mal hmotnoprávny vzťah k lesným pozemkom.

66. Pokiaľ ide o úvahu žalovaného, či prvostupňového správneho orgánu o tom, že žalobcovi neprislúcha postavenie účastníka konania v predmetnom konaní, žalobca poukazuje na to, že takýto názor nie je možné akceptovať.

67. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 17/1992 Zb. v platnom znení „Životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov včítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy.“

68. Podľa ustanovenia § 9 zákona č. 17/1992 Zb. v platnom znení Ochrana životného prostredia zahŕňa činnosti, ktorými sa predchádza znečisťovaniu, alebo poškodzovaniu životného prostredia, alebo sa toto znečisťovanie, alebo poškodzovanie jeho jednotlivých zložiek, alebo konkrétnych ekosystémov a ich vzájomných väzieb, ako aj ochranu životného prostredia ako celku.

69. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. f) Zákona o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPKČ“) Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny tvoria dokumenty starostlivosti o lesy.

70. Hospodárenie podľa PSoL je bežným hospodárením v lesoch, v súvislosti s ktorým sa Ftf,, neuplatňujú viaceré obmedzujúce požiadavky ochrany prírody a krajiny. Z uvedeného vyplýva, že vyhotovenie a schválenie PSoL má zásadný význam pre to, akým spôsobom budú zohľadnené a rešpektované záujmy ochrany prírody a krajiny v rôznych územiach, vrátane tých. na ktoré sa vzťahuje druhý až piaty stupeň územnej ochrany.

71. Je teda nesporné, že záujmy žalobcu ako občianskeho združenia, ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody, sú schválením PSoL dotknuté. Základom napadnutého rozhodnutia žalovaného je nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v tom, že žalobca ako občianske združenie, ktorého cieľom je ochrana životného prostredia, nie je oprávnený zúčastniť sa na rozhodovacom procese o prijímaní rozhodnutia týkajúceho sa PSoL. Napadnuté rozhodnutia žalovaného práva žalobcu, vyplývajúce mu z uvedených ustanovení, odňalo. Z ustanovenia § 42 ods. 1 SSP vyplýva, že zainteresovaná verejnosť je verejnosť, ktorá má podľa osobitného predpisu právo na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia a je oprávnená podať správnu žalobu či žalobu, resp. zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe v prípadoch vymenovaných v ustanovení § 42 ods. 1 písm. a) až písm. d) SSP.

72. Z ustanovenia § 181 ods. 3 SSP vyplýva: Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

73. Žalobca nepovažuje názor žalovaného, podľa ktorého samotná možnosť, že po právoplatnom skončení konania o schválení PSoL môže podať žalobu proti rozhodnutiu vo veci samej, dostatočne napĺňa právo žalobcu na účinnú účasť v konaniach, týkajúcich sa životného prostredia.

74. Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C - 243/15 zo dňa 8. 11. 2016, jeho bodu 69 vyplýva, že Súdny dvor dospel k záveru: „Ak by sa LZ priznalo postavenie „účastníka konania , umožnilo by mu to aktívnejšie sa podieľať na rozhodovacom procese tým, že by mohol podrobnejšie a podstatnejšie rozvinúť svoje tvrdenia o rizikách narušenia integrity chráneného územia zamýšľaným projektom, pričom príslušné vnútroštátne orgány by navyše mohli zohľadniť tieto tvrdenia predvídaním súhlasu s realizáciou tohto projektu“.

75. Z odôvodnenia Aarhuského dohovoru vyplýva, že strany uvedeného dohovoru uznávajú právo občanov podieľať sa na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ako aj právo verejnosti mat' voľný prístup k účasti na rozhodovacom procese, týkajúcom sa životného prostredia a uznávajú dôležitosť príslušných úloh, ktoré jednotliví občania, mimovládne organizácie, aj súkromný sektor môžu zohrávať v ochrane životného prostredia.

76. Ako vyplýva z ustanovenia § 184 SSP: Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

77. Z ustanovenia § 185 SSP síce vyplýva možnosť pre správny súd priznať správnej žalobe na návrh žalobcu odkladný účinok, je však nesporné, že ide o výnimku z pravidla, podľa ktorého správna žaloba odkladný účinok nemá.

78. Verejný záujem v oblasti životného prostredia však nesporne spočíva v tom, aby boli vytvorené také mechanizmy tvorby správnych rozhodnutí v oblasti životného prostredia, ktoré v čo najvyššej miere zabezpečia, že v administratívnom konaní bude vydané rozhodnutie, ktoré je v súlade s právnymi predpismi na ochranu životného prostredia.

79. Je nesporné, že súčasťou takéhoto mechanizmu podľa už citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru a rozsudku SDEÚ C - 243/15 je účinná účasť zainteresovanej verejnosti, ktorá môže využívaním oprávnení účastníka konania, vrátane oprávnenia podať proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu opravný prostriedok, môže prispieť k tomu, že bude zabezpečená právoplatným rozhodnutím vysoká úroveň ochrany životného prostredia.

80. Žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sp. zn. 988/2018-720 zo dňa 14. 3. 2018 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Prešov, Odbor opravných prostriedkov, sp. zn. P.o dňa 11. 12. 2017 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu všetkých trov konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného

81. Ministerstvo pôdohospodárstva rozvoja vidieka sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 08.08.2018, pričom poukázal na to, že Okresný úrad Prešov ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva podľa § 2 ods. 3 a § 9 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojitosti s § 56 ods. 1 písm. b) Zákona o lesoch je oprávnený konať podľa § 59 písm. i) zákona o lesoch vo veci schválenia Programu starostlivosti o lesy (ďalej len „PSL“) pre lesný celok (ďalej len „LC“) Lesy na LHC Havaj na obdobie rokov 2018-2027. Po doručení správy o hospodárení zhotoviteľom PSL listom č. OU-PO-P.4- XXXX/XXXXXX/X-MOP z 18.05.2017 (ďalej len „oznámenie o správe“) oznámil jej predloženie dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým a fyzickým osobám, ktorých práva, právom chránené záujmy a povinnosti môžu byť vyhotovením PSL priamo dotknuté a zároveň ich vyzval na predloženie pripomienok. V oznámení o správe OU-OOP v Prešove uviedol aj miesto a dátum prerokovania správy o hospodárení a tiež, že o výsledku prerokovania správy o hospodárení, predložených pripomienok a požiadaviek k nej dňa 20.06.2017 vyhotoví protokol, ktorý bude obsahovať pokyny pre vyhotovenie PSL. OU-OOP v Prešove vyhotovením protokolu o výsledku prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek č. OU-PO-. z 20.06.2017 začal správne konanie vo veci vyhotovenia PSL pre LC Lesy na LHC Havaj. Protokol bol doručený všetkým účastníkom konania, ktorých práva, právom chránené záujmy a povinnosti sú vyhotovením PSL na LC na LHC Havaj priamo dotknuté. Týmto subjektom vyplynulo ich postavenie ako účastníkov konania priamo zo všeobecne záväzného právneho predpisu a nemuseli o priznanie účastníctva v konaní žiadať konajúci správny orgán. Žalobcovi, ako združeniu s právnou subjektivitou, ktorého cieľom je ochrana životného prostredia a ktorý nie je účastníkom konania nebol tento protokol doručovaný z dôvodu, že v predmetnom konaní sa priamo nerozhodovalo o jeho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, postavenie účastníka konania mu nevyplynulo zo súvisiaceho hmotnoprávneho predpisu a ani OU-OOP v Prešove nemal o jeho postavení zo svojej úradnej činnosti vedomosť. Ak chcel žalobca v predmetnom konaní zastupovať záujmy verejnosti mal postupovať podľa § 67 ods. 4 Zákona o lesoch a vystupoval v predmetnom konaní ako zúčastnená osoba.

82. K žalobným dôvodom konštatoval, že žalobca opätovne a obdobným spôsobom napadá rozhodnutie samotného žalovaného správneho orgánu č. 988/2018-720 zo dňa 14.03.2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného"), ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie OU-OOP v Prešove č. OU-PO-P zo dňa 11.12.2017.

83. K námietkam uvedeným v bodoch 3 až 15 žaloby, žalovaný uviedol, že taxatívne neurčuje všetky osoby, ktoré pri rozhodovaní správnych orgánov prichádzajú do úvahy a z uvedeného dôvodu vymedzil spoločné podmienky, ktoré umožňujú takúto osobu spoľahlivo identifikovať ako účastníka konania.

84. definuje ako predmet rozhodovania správnych orgánov právo, právom chránené záujmy a povinnosti. V rozhodovacom procese teda ide vždy v konkrétnom prípade o rozhodovanie o konkrétnom práve (právom chránenom záujme) alebo povinnosti tejto osoby - účastníka konania, nie inej osoby. Z toho vyplýva, že osoba, ktorá sa domáha, aby rozhodol správny orgán v správnom konaní o cudzom práve alebo povinnosti, alebo keď žiada o ochranu svojho práva, ale toto právo alebo chránený záujem nie sú priamo dotknuté, nie je účastníkom konania, okrem situácie kedy mu toto postavenie priznáva osobitný zákon. Vo veci schvaľovania PSL je osobitným všeobecne záväzným právnym predpisom zákon o lesoch, ktorý s výnimkou vlastníka lesného pozemku vymedzuje podmienky, ktoré musí konkrétna osoba spĺňať, aby bola nositeľom zákonného práva alebo povinnosti v konaniach podľa tohto zákona. V prípade obhospodarovateľa lesa je touto podmienkou preukázané oprávnenie hospodáriť na lesných pozemkoch na základe vlastníctva k lesnému pozemku, nájomnej zmluvy (alebo obdobného právneho vzťahu) alebo správy lesného majetku vo vlastníctve štátu. Povinnosťou správneho orgánu je teda skúmať okruh účastníkov konania, skúmať či konkrétna osoba je nositeľom zákonného práva, o ktorom sa má v správnom konaní rozhodnúť.

85. § 14 ods. 1 Správneho poriadku priznáva postavenie účastníka konania každému, kto spĺňa procesné predpoklady bez toho, či spĺňa materiálne predpoklady z dôvodu, že správny orgán je až v priebehu správneho konania oprávnený rozhodnúť o zákonnom práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti konkrétnej osoby.

86. Podľa názoru žalovaného nie je možné právnickej osobe, ktorá nie je vlastníkom lesného pozemku alebo nie je obhospodarovateľom lesa v dotknutom LC a ktorej cieľom je ochrana životného prostredia priznať postavenie účastníka konania, pretože v tomto prípade nejde o účastníka konania, o ktorého právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach rozhoduje správny orgán v súlade s hmotnoprávnym predpisom - zákonom o lesoch. Cieľom takéhoto subjektu je v správnom konaní prezentovať verejné záujmy a všeobecné práva. Je teda nesporné, že postavenie takéhoto subjektu konania nemôže byť totožné s postavením účastníka správneho konania, o ktorého priamych právach a povinnostiach vyplývajúcich z držby veci správny orgán rozhoduje.

87. Za účelom vytvorenia možnosti účasti v správnom konaní fyzických a právnických osôb, ktoré nespĺňajú zákonné podmienky, potrebné na priznanie postavenia účastníka konania podľa ustanovenia § 14 správneho poriadku, ale napriek tomu majú v správnom konaní určitý záujem (napr. v prípade občianskych združení, ktorých činnosť súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku, je to verejný záujem) bol v správnom poriadku zavedený pojem zúčastnená osoba. Zúčastnená osoba nemá v správnom konaní rovnaké postavenie ako účastník konania, ale vystupuje v konaní za účelom obhajoby zákonom chráneného záujmu.

88. K vyššie spomenutým námietkam žaloby ďalej uviedol, že verejný záujem vo vzťahu k žalobcovi porušený nebol, pretože mal možnosť zúčastniť sa na rozhodovacom procese - v konaní o vyhotovení PSL pre LC Lesy na LHC Havaj, ako zúčastnená osoba po splnení podmienok uvedených v § 67 ods. 4 až 6 zákona o lesoch. Žalobcovi nie je možné v predmetnom konaní priznať postavenie účastníka konania, pretože nemá hmotnoprávny vzťah k predmetu rozhodovania - k dotknutým lesným pozemkom.

89. Hlavným dôvodom nepriznania účastníctva v predmetnom správnom konaní je teda skutočnosť, že v predmetnom konaní o schválení návrhu PSL pre LC Lesy na LHC Havaj sa priamo nerozhoduje o žalobcových právach alebo povinnostiach, resp. nie sú priamo dotknuté.

90. OU OOP v Prešove bolo z jeho úradnej činnosti známe, ktoré subjekty sú v predmetnom konaní účastníkmi konania, a to na základe ich hmotnoprávneho vzťahu k predmetu rozhodovania v konaní o schválení návrhu PSL na LC Lesy na LHC Havaj. Týmto subjektom vyplýva postavenie účastníka konania priamo z ustanovení správneho poriadku a zákona o lesoch, a teda nemuselo o účastníctvo v konaní žiadať, tak ako to musel urobiť žalobca listom zo dňa 21.11.2017 označenom ako „ Oznámenie účasti AROPANE o. z., v správnom konaní", nakoľko mu také postavenie nevyplýva priamo zo zákona , nemá hmotnoprávny vzťah k veci a jeho práva a povinnosti nie sú predmetným konaním priamo dotknuté. K námietkam žalobcu uvedeným v bodoch 19 až 23 žaloby, žalovaný uviedol:

91. Hospodárenie podľa PSL (teda aj jeho vyhotovenie a schválenie) má vplyv na záujmy ochrany prírody a krajiny na územiach vo všetkých stupňoch územnej ochrany a z toho dôvodu v rámci procesu vyhotovenia PSL uplatňuje svoje požiadavky a pripomienky k vyhotoveniu PSL a zároveň záväzným vyjadrením potvrdzuje ich splnenie príslušný orgán štátnej správy ochrany prírody (§ 41 zákona o lesoch ). Nakoľko ide o záväzné vyjadrenie je ním orgán štátnej správy lesného hospodárstva viazaný, a návrh PSL, z uvedeného dôvodu, zohľadňuje aj záujmy ochrany prírody a krajiny.

92. Z vyššie uvedených dôvodov opätovne uviedol, že žalobcovi nemožno priznať v predmetnom konaní postavenie účastníka konania, ale len postavenie zúčastnenej osoby za zákonom presne vymedzených podmienok uvedených v §67 zákona o lesoch. V tomto prípade sa žalobcovi v žiadnom prípade neberie právo zúčastniť sa na rozhodovacom procese a z uvedeného dôvodu nesúhlasíme s vyjadrením žalobcu uvedenom v bode 23 žaloby.

93. Žalovaný k predmetnej žalobe ďalej uviedol, že žalobca, ako mimovládna organizácia, spĺňajúci požiadavky vnútroštátneho práva sa považuje za taký subjekt, ktorý sa zaujíma o rozhodovací proces a teda má dostatočný záujem na účely článku 9 odseku 2 Aarhuského dohovoru. V praxi to však neznamená, že sú týmto rozhodovacím procesom aj priamo ovplyvnené a dotknuté, a preto s nimi nie je možné automaticky spájať postavenie účastníka v konaní podľa slovenského právneho poriadku.

94. Článok 9 odsek 2 a 3 Aarhuského dohovoru nezakladajú priamo právo na účasť v rozhodovacom procese ako takom a nie sú takými ustanoveniami, ktoré priamo zakladajú práva, resp. povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám, štátnym orgánom a zainteresovanej verejnosti. To znamená, že ich uplatňovanie sa realizuje len v rozsahu vnútroštátnych predpisov, na základe článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky nie sú správne orgány oprávnené nad rámec zákona priznať fyzickým alebo právnickým osobám postavenie účastníka konania v zmysle ustanovení správneho poriadku v oblasti životného prostredia, ak sa tieto subjekty dožadujú účastníctva v konaní na základe ustanovení Aarhuského dohovoru v súvislosti s priamou aplikáciu podľa ČI. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie § 67 zákona o lesoch priznáva právnickým osobám, ktorých cieľom je ochrana životného prostredia postavenie zúčastnenej osoby.

95. Naviac vyhotovenie PSL nie je uvedené v prílohe I., Aarhuského dohovoru a strany dohovoru podľa článku 65 ods.1 písm. b) tohto dohovoru na tento účel neurčili, či navrhovaná činnosť, ktorá má vplyv na životné prostredie podlieha týmto ustanoveniam. Zároveň vyhotovenie PSL nie je vo vnútroštátnom práve Slovenskej republiky označené ako činnosť podliehajúca posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.

96. Podľa č. 2 ods. 2 Ústavy SR konajú štátne orgány iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z uvedeného dôvodu sú orgány štátnej správy povinné postupovať pri posudzovaní otázky účastníctva v správnom konaní podľa platných všeobecne záväzných právnych predpisov, a to najmä ustanovení Správneho poriadku. OU-OOP v Prešove ako aj žalovaný postupovali v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, keď prvostupňovým, ako aj napadnutým rozhodnutím, nepriznali žalobcovi postavenie účastníka konania. Žalobca tak nebol ukrátený na žiadnych právach postupom správnych orgánov, pretože tieto postupovali v súlade so správnym poriadkom a zákonom o lesoch.

97. Žalobca bol a je aktívne legitimovaný na účasť v správnom konaní orgánov štátnej správy lesného hospodárstva ako zúčastnená osoba podľa § 67 Zákona o lesoch a podľa § 42 SSP je oprávnený na podanie žaloby.

98. Na základe uvedeného je preukázané, že žalobca má zabezpečené právo podieľať sa na rozhodovacom procese, má prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a teda vo vzťahu k žalobcovi boli splnené požiadavky kladené na strany Aarhuského dohovoru.

99. Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.

IV.

Závery správneho súdu

100. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných námietok, pričom zdôraznil, že podstata veci spočíva v posúdení otázky, či žalobca mal byť pripustený do správneho konania ako účastník konania vzhľadom na jeho právnu formu a predmet činnosti.

101. Podľa § 67 ods. 4 Zákona o lesoch ak združenie s právnou subjektivitou nie je účastníkom konania, je zúčastnenou osobou, ak predmet jeho činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku a ak písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní podľa odseku 5.

102. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku postupujú správne orgány v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

103. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a právom chránené záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie sa týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

104. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku je účastníkom konania ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

105. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku je účastníkom konania aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

106. Z listu Ministerstva zahraničných vecí SR č. 43/2006 Z.z. vyplýva, že Ministerstvo zahraničných vecí SR oznámilo, že vo vzťahu k SR Dohovor o prístupe k informáciám účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktorý bol oznámený Ministerstvom zahraničných vecí SR dňa 25.06.1998 ako Aarhusky Dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k SR 05.03.2006 podľa čl. 20 ods. 3. Národná rada SR s Dohovorom vyslovila súhlas svojim Uznesením č. XXXX z 23.09.2005 a rozhodla, že Dohovor je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prezident SR podpísal listinu o prístupe 31.08.2005. Listina o prístupe bola uložená 05.12.2005 u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov depozitára Dohovoru.

107. Ako vyplýva z čl. 1 Dohovoru, každá Strana zaručí práva na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru s cieľom prispieť k ochrane práva každého človeka, príslušníka tejto i budúcich generácií, žiť v životnom prostredí, ktoré je primerané pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu.

108. Podľa čl. 2 Dohovoru, na účely tohto dohovoru 1. "Strana" znamená, ak text neuvádza inak, zmluvnú stranu tohto dohovoru; 2. "orgán verejnej moci" znamená a) orgán verejnej správy na štátnej, regionálnej a inej úrovni; b)fyzické osoby alebo právnické osoby vykonávajúce verejné administratívne funkcie v súlade s vnútroštátnym právom vrátane osobitných povinností, činností a služieb vo vzťahu k životnému prostrediu; c) akékoľvek iné fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré majú verejné zodpovednosti alebo funkcie alebo poskytujú verejné služby so vzťahom k životnému prostrediu pod kontrolou orgánu alebo osoby podľa písmena a) alebo b);

d) inštitúcie akejkoľvek regionálnej hospodárskej integračnej organizácie uvedenej v článku 17, ktorá je Stranou tohto dohovoru. Táto definícia nezahŕňa orgány alebo inštitúcie, ak vykonávajú súdnu alebo zákonodarnú moc; 3. "informácia o životnom prostredí" znamená akúkoľvek informáciu v písomnej, obrazovej, zvukovej, elektronickej alebo inej materiálnej forme

a) o stave zložiek životného prostredia, ako sú ovzdušie a atmosféra, voda,

pôda, krajina, krajinné a prírodné prostredie, biologická rôznorodosť a jej zložky vrátane geneticky modifikovaných organizmov a vzájomných vzťahov týchto zložiek;

b) o činiteľoch, ako sú látky, energia, hluk a žiarenie, a činnostiach a opatreniach vrátane administratívnych opatrení, dohôd v oblasti životného prostredia, politík, právnych predpisov, plánov a programov, ktoré ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvniť zložky životného prostredia v rozsahu písmena a) a analýzy prínosov a nákladov a iných ekonomických analýz a odhadov používaných v rozhodovacom procese o životnom prostredí;

c) o stave zdravia a bezpečnosti obyvateľstva, podmienkach života obyvateľstva, kultúrnych pamiatkach a sídelných štruktúrach v rozsahu, v akom sú alebo môžu byť ovplyvnené stavom zložiek životného prostredia alebo prostredníctvom týchto zložiek činiteľmi, činnosťami alebo opatreniami uvedenými v písmene b); 4. "verejnosť" znamená jednu alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny;

5. "zainteresovaná verejnosť" znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces.

109. Podľa článku 3 Dohovoru, 1. Každá Strana prijme nevyhnutné legislatívne, administratívne a iné opatrenia vrátane opatrení na dosiahnutie súladu ustanovení tohto dohovoru týkajúcich sa informácií, účasti verejnosti a prístupu k spravodlivosti, rovnako ako aj riadne vykonávacie opatrenia s cieľom vytvoriť a udržiavať jasný, transparentný a ucelený rámec na vykonanie ustanovení tohto dohovoru. 2. Každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. 3. Každá Strana podporí vzdelávanie v záležitostiach životného prostredia a povedomie verejnosti predovšetkým o tom, ako možno získať prístup k informáciám, zúčastňovať sa na rozhodovacom procese a získať prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. 4. Každá Strana uzná a podporí združenia, organizácie alebo skupiny podporujúce ochranu životného prostredia a zabezpečí, že jej vnútroštátny právny systém je v súlade s týmto záväzkom. 5. Ustanovenia tohto dohovoru neovplyvňujú právo Strany ponechať alebo zaviesť opatrenia umožňujúce širší prístup k informáciám, výraznejšiu účasť verejnosti na rozhodovacom procese a širší prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ako to požaduje tento dohovor. 6. Tento dohovor nepožaduje žiadnu odchýlku od existujúcich práv na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. 7. Každá Strana podporí uplatňovanie princípov tohto dohovoru v medzinárodných rozhodovacích procesoch a v rámci medzinárodných organizácií v záležitostiach súvisiacich so životným prostredím. 8. Každá Strana zabezpečí, aby osoby, ktoré uplatňujú svoje práva v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, neboli za to trestané, pokutované, prenasledované alebo akýmkoľvek spôsobom obťažované. Toto ustanovenie neovplyvňuje právo vnútroštátnych súdov priznať trovy súdneho konania. 9. V rámci príslušných ustanovení tohto dohovoru má verejnosť prístup k informáciám, možnosť účasti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, a to bez ohľadu na štátnu príslušnosť, národnosť alebo bydlisko a v prípade právnickej osoby bez ohľadu na jej sídlo alebo skutočné miesto výkonu činnosti.

110. Podľa článku 6 Dohovoru, účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach 1. Každá Strana a) uplatní ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam, či povoliť navrhované činnosti uvedené v Prílohe I; b) v súlade so svojím vnútroštátnym právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam, a c) môže sa rozhodnúť, a to od prípadu k prípadu, ak to vnútroštátne právo umožňuje, neuplatňovať ustanovenia tohto článku na navrhované činnosti slúžiace účelom obrany štátu, ak sa táto Strana domnieva, že takéto uplatnenie môže mať nepriaznivý vplyv na tieto účely.

2. Zainteresovaná verejnosť je informovaná hneď na začiatku rozhodovacieho procesu týkajúceho sa životného prostredia podľa okolností, či už verejným oznamom alebo jednotlivo, a to vhodným, včasným a účinným spôsobom, okrem iného a) o navrhovanej činnosti a žiadosti, o ktorej sa bude rozhodovať; b) o podstate možných rozhodnutí alebo o návrhu rozhodnutia; c) o orgáne verejnej moci zodpovednom za prijatie rozhodnutia; d) o uvažovanom postupe vrátane toho, ako a kedy môže byť poskytnutá táto informácia i) o začiatku procesu; ii) o možnosti účasti verejnosti; iii) o čase a mieste akéhokoľvek plánovaného verejného prerokovania; iv) o orgáne verejnej moci, od ktorého možno získať príslušné informácie a kde boli informácie na účely preskúmania verejnosťou uložené; v) o príslušnom orgáne verejnej moci alebo akomkoľvek inom úradnom orgáne, ktorému možno predložiť pripomienky alebo otázky a časový rozpis na predloženie pripomienok a otázok, a vi) o skutočnosti, aké informácie o životnom prostredí vzťahujúce sa na navrhovanú činnosť sú k dispozícii, a e) o skutočnosti, že činnosť podlieha vnútroštátnemu alebo cezhraničnému procesu hodnotenia vplyvov na životné prostredie. 3. Procesy účasti verejnosti budú zahŕňať primeraný časový rámec pre jednotlivé fázy, ktorý poskytne dostatočný čas na informovanie verejnosti v súlade s odsekom 2 a pre verejnosť možnosť pripraviť sa a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom prostredí. 4. Každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne. 5. Každá Strana, ak je to primerané, podnecuje potenciálnych žiadateľov, aby zistili zainteresovanú verejnosť, vstúpili s ňou do diskusie a ešte pred požiadaním o povolenie jej poskytli informáciu o cieľoch ich žiadosti. 6. Každá Strana požiada príslušné orgány verejnej moci, aby na účely preskúmania poskytli zainteresovanej verejnosti na základe žiadosti, ak to vyžaduje vnútroštátne právo, bezplatne a ihneď, ako je to možné, prístup ku všetkým informáciám týkajúcim sa rozhodovacieho procesu uvedeného v tomto článku, ktoré sú dostupné počas účasti verejnosti, a to bez ovplyvnenia práva Strany na odmietnutie zverejnenia určitej informácie podľa článku 4 ods. 3 a 4. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 4, budú príslušné informácie obsahovať aspoň...

111. Správny súd na základe týchto skutočností vzhľadom na uvedené definície, ako aj rozhodnutie Národnej rady SR v súvislosti s ústavnou silou prijatého dohovoru dospel k záveru, že je zjavné, že rozhodnutie žalovaného nie je správne. Žalovaný hoci pripúšťa ako subjekt zainteresovanú verejnosť reštriktívnym spôsobom vyložil jej „prípadný záujem, ktorý by mohol byť dotknutý konaním a rozhodnutím“, ak u žalobcu požadoval preukázanie hmotnoprávneho záujmu vo veci - záujem zainteresovanej verejnosti je práve definične úplne iný, ako záujem subjektov priamo dotknutých na svojich hmotných právach. Ďalej správny súd poukázal na to, že pri určení prednosti dohovoru pred zákonom nie sú pochybnosti o tom, že pre zabezpečenie cieľov dohovoru bolo nevyhnutné pripustiť účastníctvo žalobcu v správnom konaní.

112. Navyše správny súd aj poukazom na rozhodnutie NS SR 5Sžp/41/2009 v identickej veci Združenia Vlk rozhodol, že uplatnenie tohto Dohovoru je povinnosťou a to v týchto intenciách vo vzťahu k zainteresovanej verejnosti.

113. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto správny súd s poukazom na splnenie podmienok na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia predmetné rozhodnutie zrušiť podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

114. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 167 a nasl. ustanovení S.s.p. s dôrazom na úspešnosť žalobcu tak, že priznal úplnú náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 193 ods. 4 S.s.p.).

115. Predmetné rozhodnutie senát správneho súdu prijal v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.