Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Csp-112-2018.pdf
PDF · 130.19 KB
Case nature
Area
Subarea
36Csp/112/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanému: B. O., C.. X.X.XXXX, S. I. - Q. N., D.. Č.. J. XXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 20.051,02 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.678,97 EUR a úrok z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 15.698,97 EUR od 1.9.2015 do 28.9.2018 a vo výške 5 % ročne zo sumy 15.678,97 EUR od 29.9.2018 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 50 EUR splatných vždy 15-temu dňu v tom ktorom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 31,52 EUR a úrokov z omeškania nad súdom priznané sumy zastavuje.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 56,58 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu - VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155 ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.6.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 20.051,02 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.9.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu právny predchodca žalobcu odôvodnil tým, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 so žalovaným uzatvoril dňa 4.2.2014 zmluvu o pôžičke evidenčného čísla 8012735, na základe ktorej poskytla uvedená spoločnosť žalovanému pôžičku vo výške 20.000 EUR a ktorú žalovaný mal splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume po 322,27 EUR a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 38.672,40 EUR. Žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 4.289,51 EUR. Právny predchodca žalobcu poukázal na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. zaslala žalovanému dňa 27.6.2015 predžalobnú upomienku a vyzvala ho k úhrade dlžných splátok, pričom upozornila žalovaného na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v poskytnutej lehote nedošlo, ku dňu 19.8.2015 bol úver zosplatnený, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 26.8.2015. Právny predchodca žalobcu poukázal na to, že celkový dlh žalovaného činí sumu 20.051,02 EUR a dôvodil, že ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť sumu 24.329,01 EUR, ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil v prospech veriteľa sumu 4.289,51 EUR, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia a súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo výške 11,52 EUR.
2. Na preukázanie svojho nároku žalobca spolu so žalobou doručil zmluvu o poskytnutí pôžičky na bývanie č. 801275 zo dňa 4.2.2014 uzavretú medzi žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., predžalobnú upomienku zo dňa 27.6.2015 zasielanú žalovanému právnym predchodcom žalobcu - Consumer Finance Holding a.s., dôkaz o doručení predžalobnej výzvy dňom 8.7.2015, oznámenie o vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.8.2015, prehľad splátok a úhrad, notársku zápisnicu N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017, opis rozdelenia majetku a záväzkov.
3. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
5. Žalovaný nepoprel uzatvorenie zmluvy s právnym predchodcom žalobcu a dôvodil, že pôžička mu bola poskytnutá na rekonštrukciu bytu, ktorý predtým zakúpil za poskytnutý hypotekárny úver. Na svoju obranu uviedol, že spočiatku splátky pôžičky splácal, avšak následne sa dostal do finančných ťažkostí a splátky v prospech veriteľa prestal uhrádzať. Žalovaný požiadal súd o možnosť splácania dlhu v splátkach po 50 EUR poukazujúc na to, že je zamestnancom Mestskej polície Košice s príjmom od 700 - 800 netto a z uvedenej sumy jeho nutným výdajom je suma 200 EUR titulom výživného voči maloletému synovi, za podnájom mesačne platí sumu 200 EUR a z jeho príjmu platí aj sumu 300 EUR v prospech iných veriteľov v súvislosti s jeho dlhmi.
6. Žalobca písomným podaním došlým súdu elektronicky dňa 11.3.2019 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 31,52 EUR späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Uviedol, že zo strany žalovaného došlo k úhrade platby vo výške 20 EUR po podaní žaloby dňa 28.9.2018 a taktiež vzal aj žalobu späť v časti o zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 11,52 EUR účtovaných v zmysle všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 20.019,50 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20.039,50 EUR od 1.9.2015 do 28.9.2019 a zo sumy 20.019,50 EUR od 29.9.2019 do zaplatenia.
7. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Vzhľadom na nepochybný dispozičný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 31,52 Eur a úrokov z omeškania nad súdom priznané sumy späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd v tejto časti konanie zastavil.
9. Podľa ust. § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
10. Podľa ust. § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo s a všetky práva s ňou spojené.
11. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
12. Postúpenie pohľadávky je všeobecný inštitút záväzkového práva, týkajúci sa zmeny v osobe účastníka záväzkovoprávneho vzťahu na strane veriteľa a je upravený v Občianskom zákonníku v ust. § 524 a nasl.. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel.
13. V prejednávanom prípade bolo nesporné, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2017 právny predchodca žalobcu - VÚB, a.s., Mlynské Nivy č. 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 ( postupca ) postúpil pohľadávku proti žalovanému na žalobcu - Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154 ( postupník ) a postupca v súlade s § 526 ods. 1 OZ oznámi žalovanému - dlžníkovi listom zo dňa 24.9.2018.
14. Vzhľadom na postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto súdnom konaní, súd uznesením zo dňa 22.11.2018 sp. zn. 36Csp/112/2018 - 76 rozhodol v súlade s § 80 ods. 1, 2, 3 CSP a vyhovel návrhu na zmenu subjektu, aby na miesto doterajšieho žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy č. 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 vstúpil do konania ako žalobca - Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2018.
15. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: dňa 4.2.2014 bola medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. v postavení veriteľa a žalovaným v postavení dlžníka uzatvorená zmluva o poskytnutí pôžičky na bývanie, v zmysle ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 20.000 Eur, žalovaný sa zaviazal predmetnú pôžičku vrátiť v 120 mesačných splátkach po 322,27 Eur, termín konečnej splatnosti bol stanovený na 02/2024. Celkové náklady spotrebiteľa činili sumu 17.220,40 Eur, celková suma pôžičky bola vyčíslená na sumu 37.320,40 Eur, ročná úroková sadzba na 14,90 % fixne, RPMN na hodnotu 14,9 %, priemerná hodnota RPMN na 13,88 %. Je nesporné, že žalovaný v prospech spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. učinil úhrady vo výške 4.309,51 Eur, zvyšok pôžičky neuhradil. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. predžalobnou upomienkou zo dňa 27.6.2015 vyzvala žalovaného k úhrade nedoplatku na splátkach v celkovej výške 1.031,27 Eur do 5.8.2015 - úhrada splátky splatnej v mesiaci 04/2015, s upozornením na zosplatnenie úveru. Zásielka booa žalovaným prevzatá dňa 8.7.2015. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oznámila žalovanému listom zo dňa 26.8.2015 okamžitú splatnosť úveru s dlhom v celkovej výške 20.252,93 Eur, z toho istina činila 20.139,50 Eur. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že ku dňu 19.8.2015, kedy došlo k zosplatneniu úveru, činila výška istiny sumu 20.139,50 Eur.
16. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými dôkazmi, z predmetných dôkazov súd vychádzal a vyhodnotil skutkový stav tak ako bolo vyššie uvedené.
17. Súd vec právne posúdil nasledovne:
18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
21. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
24. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona ( v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ), Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet z tejto ročnej percentuálnej mieri nákladov.
25. Podľa § 9 ods. 9 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
26. Podľa § 9 ods. 10 citovaného zákona, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
27. Podľa § 9 ods. 11 citovaného zákona, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru.
28. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
29. Podľa § 879r zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona.
30. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
31. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
32. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
34. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
35. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
36. Podľa § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
37. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
38. Podľa § 53 ods. 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
39. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
40. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
41. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
42. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
43. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
44. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, že medzi pôvodným veriteľom - právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 4.2.2014 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 20.000 Eur. Niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z.z.
45. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 129/2010 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože primárne sa použije predpis špeciálny, a ak tento určitú otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho zákonníka.
46. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne uzavrel, že daný právny vzťah medzi stranami sporu sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a potom súd i na všetky právne skutočnosti neupravené v zákona č. 129/2010 Z.z. použil ustanovenia Občianskeho zákonníka.
47. Súd mal za preukázané poskytnutie úveru - pôžičky právnym predchodcom žalobcu žalovanému v zmysle predmetnej vyššie citovanej zmluvy a túto zmluvu súd podrobil tzv. sudcovskej kontrole s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona 129/2010 Z. z. a dospel k záveru, že táto neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, konkrétne podľa písmena i) citovaného zákona
- úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, pretože táto je síce v zmluve uvedená vo výške 14,9 %, avšak túto súd posúdil a vyhodnotil ako neplatne dohodnutú s poukazom na nižšie uvedené.
48. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou, obvyklosť praxe peňažných ústavov.
49. Súd zistil, že priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pri stave úverov v domácnostiach, pri úveroch spotrebiteľských a pri úveroch na bývanie od 5 do 10 rokov predstavovali vo februári 2014 (v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy ) - 6,25 % .
50. Keďže nikto, ani súd nemôže, ani nie je jeho úlohou nahrádzať kontraktačný proces a určiť presnú úrokovú mieru aká by prípadne medzi stranami bola v rámci udržateľných úrokov dohodnutá a výška zmluvného úroku ďaleko prevyšuje akceptovateľnú výšku, súd túto časť zmluvy o úvere, t.j. dohodu o výške úroku vyhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto časti dojednania.
51. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úroku, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny za užívanie požičanej istiny), teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom.
52. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011).
53. Ustanovenie § 53 ods. 6 OZ je špecifickou, hoci všeobecnou právnou úpravou vzťahov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov. Pod odplatou treba rozumieť predovšetkým výšku dohodnutých úrokov za poskytnutý úver, ale aj ďalšie platby.
54. Podľa § 10d ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014.
55. Citované nariadenie v čase uzatvorenia Zmluvy nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.6.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.5.2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.5.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka. Na peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru. Hlavným predmetom Zmluvy je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa (jej) dlžníkovi (žalovanému), pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok mu patrí od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, kedy mu boli poskytnuté finančné prostriedky vrátené.
56. V zmluve bola teda dojednaná úroková miera vo výške 14,9 % ročne, pričom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri úveroch poskytnutých bankami domácnostiam - úverov na bývanie predstavovala 6,25 % ročne. Žalobca si uplatnil úroky vo vyššej výške, ako poskytovali banky v rovnakom období, čiže prekročil obvyklé úroky poskytované bankami. Dohodnuté úroky sú odplatou za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu.
57. Nový úver za vysokú cenu je síce vnímaný zo strany klienta ako záchranný produkt, no v skutočnosti, ak je klient vo finančnej tiesni a berie úver, ide na jeho strane o prirodzený postup v zmysle ,,potrebujem, dávajú, a preto beriem“, tak zo strany dodávateľa ide o postup bez odbornej starostlivosti, ktorý civilistika zohľadňuje pri vyhodnocovaní vadnosti právneho úkonu. Veriteľ musí počítať s následkami pri podcenení bonity dlžníka resp. ako tomuto bolo v tomto prípade, kedy žalobca sa spolieha na pravdivosť údajov o výške mesačnej mzdy uvedených žiadateľom. I v tomto je potrebné vidieť podnikateľské riziko, ktoré si sám veriteľ na seba poskytovaním pôžičiek elektronicky na diaľku vlastne berie. Avšak uvedené nemožno presúvať na ťarchu daného klienta vo forme vysokého a absolútne neprimeraného úroku či tzv. odplaty.
58. Vzhľadom na vyššie citované odôvodnenie súd považuje dohodnutie úrokovej sadzby vo výške 14,9 %, ktorá hodnota prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v danom čase o viac ako dvojnásobok, pri úvere, ktorý mal byť poskytnutý v rozsahu 20.000 EUR na obdobie 10 rokov za neprimerané, v rozpore s dobrými mravmi a teda v konečnom dôsledku za neplatné. Zároveň vzhľadom na ďalšie vyššie spomenuté nedostatky danej zmluvy, súd za použitia § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona mal za to, že keďže zmluva neobsahuje potrebné náležitosti, resp. tieto náležitosti sú uvedené neurčito a nezrozumiteľne, resp. neplatne a v rozpore s dobrými mravmi, s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, považoval zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú. Následne z tejto skutočnosti súd pri rozhodovaní v prejednávanom prípade aj vychádzal.
59. Je nesporné a uvedené vyplýva zo zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie zo dňa 4.2.2014 ( článku VII), že hodnota RPMN bola určená na 14,9 % a celkovú čiastku, ktorú bol žalovaný povinný splatiť žalobcovi na sumu 37.220,40 Eur.
60. Súd výpočtom RPMN pre spotrebiteľský úver zistil, že pri výške úveru, ktorá bola žalovanému právnym predchodcom žalobcu poskytnutá v sume 20.000 Eur, pri pravidelných splátkach po 322,27 Eur v počte 120, hodnota RPMN činí 16,04 % a výšku pôžičky, ktorú by mal žalovaný celkovo splatiť činí sumu 38.672,40 Eur.
61. Pri spotrebiteľských úverov je potrebné uvádzať RPMN z dôvodu ochrany spotrebiteľa. RPMN vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov na poskytnutie úveru, čo je vlastne úroková miera porovnateľná s úrokovými sadzbami, ktoré ponúkajú banky. Je povinnosťou veriteľa zreteľne informovať spotrebiteľa o výške ročnej percentuálnej mieri nákladov a o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Hodnoty týchto údajov musia byť vypočítané na základe údajov splatných v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom k tomu, že súd zistil, že údaj RPMN je v neprospech spotrebiteľa, bolo potrebné tento úver v súlade s § 11 ods. 1 písm. d) považovať za bezúročný a bez poplatkov.
62. Spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom v bode 7 časti XIII zmluvné podmienky je vzorec pre výpočet RPMN a poukaz na zákon o spotrebiteľských úverov, pričom RPMN sa vypočítava z výšky poskytnutej pôžičky, počtu splátok a výšky splátky. V zmysle tohto vzorca v čase uzavretia zmluvy právny predchodca žalobcu - veriteľ vypočítal RPMN na 14,9 % pri poskytnutej pôžičke vo výške 20.000 Eur, pri splátkach vo výške 322,27 Eur a počte splátok 120.
63. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jedným zo zákonných základných predpokladov takejto ochrany je aj osobitná náležitosť písomnej zmluvy a to je RPMN nákladov, ktorá má pre klienta - spotrebiteľa, teda v tomto prípade žalovanú, ten význam, že vie si zistiť cenu úveru a porovnať ju s viacerými úvermi v iných bankových alebo nebankových inštitúcií. Ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške, je to v neprospech spotrebiteľa.
64. Predmetný úver bol žalovanej poskytnutý nebankovým subjektom a tento bol uvedený nesprávne. Uvedením nesprávneho údaju RPMN je bezo sporu v neprospech spotrebiteľa, a preto nie je možné priznať takejto praktike miernejšie dôsledky. Keďže veriteľ neposkytol klientovi objektívny údaj o výške RPMN, tým postupoval voči klientovi neodborne a v zmluve mal jednoznačne uviesť pravdivý údaj o cene úveru. Takýmto postupom by veriteľ naplnil zákonnú povinnosť postupovať pri vykonávaní nebankovej činnosti s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na to, že právny predchodca žalobcu takto nepostupoval, je potrebné posúdiť úver ako úver bez poplatkov a bezúročný poukazujúc na § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. Správny výpočet RPMN pri zadaní údajov v zmysle zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie , t. j. pri výške poskytnutej pôžičky 20.000 Eur, pri mesačnej splátke 322,27 Eur a pri počte splátok 120 činí 16,04 % a celková čiastka, ktorú by mal žalovaný splatiť tak činí sumu 38.672,40 Eur.
65. Súd mal preukázané, že žalovaný odčerpal od žalobcu úver vo výške 20.000 Eur, na ktorú sumu učinil úhrady vo výške 4.309,51 Eur. Žalovaný potom nesplatil žalobcovi rozdiel vo výške 15.690,49 Eur a keďže žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 11,52 Eur späť, dlh žalovaného voči žalobcovi činí 15.678,97 Eur a preto k zaplateniu tejto sumy súd žalovaného zaviazal a v prevyšujúcej časti istiny žalobu zamietol.
66. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
67. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
68. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
69. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
70. Nakoľko je nepochybné, že žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť poskytnutý úver riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne z istiny od 1.9.2015, t.j. od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti s poukazom na to, že toto oznámenie bolo žalovanému zasielané obyčajnou listovou zásielkou a v zmysle článku 15.2. zmluvných podmienok, zásielka sa považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu. Písomným podaním došlým súdu 11.3.2019 žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 31,52 Eur ( 20 Eur - suma zaplatená žalovaným po podaní žaloby, 11,52 Eur - náklady na vymáhanie účtované žalobcom žalovanému v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy ) späť a upravil príslušenstvo tak, že ponížil výšku istiny oproti pôvodne žalovanej sumy 20.051,02 Eur na sumu 20.019,50 Eur a uplatnil si úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20.039,50 Eur od 1.9.2015 do 28.9.2018 a zo sumy 20.019,50 Eur od 29.9.2018 do zaplatenia.
71. Keďže žalovaný do podania žaloby, resp. do 19.8.2015 ( mimoriadna splatnosť úveru ) z poskytnutého úveru uhradil sumu 4.289,51 Eur, žalobca vzal žalobu o zaplatenie nákladov na vzmáhanie vo výške 11,52 Eur späť, dlh v skutočnosti, poukazujúc na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, činil sumu 15.698,97 Eur ( 20.000 mínus 4.289,51 mínus 11,52 ) a s touto sumou sa žalovaný dostal do omeškania od 1.9.2017 do 28.9.2018, t.j. do zaplatenia splátky žalovaným v prospech žalobcu vo výške 20 Eur a od 29.9.2018 do zaplatenia so sumou 15.678,97 EUR ( 15.698,97 mínus 20 ). Výšku úrokov z omeškania súd žalobcovi priznal v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami; základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,05 %, resp. 0,00 %; po zvýšení o päť percentuálnych bodov jej výška činí 5,05 %, resp. 5 % ročne. V prevyšujúcej časti príslušenstva súd žalobu zamietol.
72. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľným márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
73. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
74. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky za následok splatnosť celého plnenia.
75. Žalovaný požiadal o možnosť splácať súdom určenú dlžnú sumu v splátkach po 50 Eur, poukazujúc na to, zo svojho mesačného príjmu 700 - 800 Eur netto spláca titulom výživného sumu 200 Eur, za bývanie platí tiež sumu 200 Eur a z jeho mzdy sú mu vykonávané zrážky spolu v sume 300 Eur v prospech iných veriteľov, voči ktorým má ešte dlhy.
76. Súd pri uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi dlh s príslušenstvom, postupoval v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, berúc do úvahy jej zárobkové pomery a objektívne možnosti.
77. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
78. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
79. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
80. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. V spore bol žalobca úspešný v rozsahu 78,29 % ( do úspechu žalobcu patrí aj zastavenie konania v časti - do sumy 20 Eur, ktoré z procesného hľadiska zavinil žalovaný, ktorý po podaní žaloby uhradil sumu 20 Eur), jeho neúspech predstavuje 21,71 %. Žalobca má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 56,58 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP ).
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP). Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).