Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/46/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: V. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX H., okres W., v konaní o zaplatenie 947,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 4Csp/186/2017-65 zo dňa 20. 11. 2017 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 4 Csp/186/2017-65 zo dňa 20. 11. 2017 vo výroku II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 826,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 826,20 Eur od 15. 09. 2014 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok III.). Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 20.09.2013 Zmluvu o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva o úvere"), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v pravidelných 48 mesačných splátkach po 34,- Eur. Celkové náklady spojené s úverom boli v zmluve vyčíslené vo výške 603,02 Eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 25,50 %, pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 30,49 %. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na trhu predstavovala 46,06 %. Dátum prvej splátky bol dohodnutý do 10. 10. 2013, termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na deň 10. 09. 2017. Zmluvné strany si nedohodli poistenie úveru.

2. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 25. 08. 2014 vyzval žalovaného k predčasnému splateniu celkovej istiny vo výške 1.167,71 Eur, v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia upomienky, keďže žalovaný nesplácal úver riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu. Výzva bola žalovanému doručená dňa 04. 09. 2014, čo preukázal žalobca dokladom o doručení. Úver bol právnym predchodcom žalobcu vyhlásený za predčasne splatný s účinnosťou k 25. 08. 2014. Podľa listinných dôkazov predložených žalobcom, a to listiny o aktuálnom stave úveru ku dňu 07. 06. 2017, ktorá je výpisom z "Bankovej knihy", ktorý výpis je podľa tvrdenia žalobcu považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu, ako aj upozornenie - výzva na splatenie dlžnej sumy zo dňa 07. 08. 2014 vrátane poštového podacieho hárku, vyhláseniu

predčasnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu, predchádzalo upomínanie žalovaného na zaplatenie zmluvného záväzku po lehote splatnosti, a upozornenie pred výzvou na predčasné splatenie úveru s príslušenstvom.

3. Podľa prehľadu splátok a úhrad o aktuálnom stave úveru vyhotovenom ku dňu 07. 06. 2017 žalovaný žalobcovi uhradil 5 splátok po 34,76 Eur, celkom žalobcovi uhradil sumu 173,80 Eur.

4. Súd prvej inštancie časti žaloby o zaplatenie sumy 826,20 Eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú dôvodnosť žaloby; vo zvyšku žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania dôvodnosti žaloby žalobcu v zvyšnej časti. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi jeho právnym predchodcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Uzatvorená zmluva má tiež charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzavieraní a plnení nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť v 48 pravidelných mesačných splátkach po 34,-Eur s termínom konečnej splatnosti úveru dňa 10. 09. 2017. Za splátku v hotovosti žalobca zároveň žalovanému účtoval poplatok 0,76 eur, preto každá jednotlivá splátka úveru bola v sume 34,76 Eur. Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej právnym predchodcom žalobcu pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je nepochybne spotrebiteľ, a to za účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán. Z uvedeného dôvodu zákonodarca kladie zvýšené nároky na dodávateľa cez normy spotrebiteľského práva a precizuje obsahové náležitosti zmluvy uzatváranej medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje dočasne poskytnúť spotrebiteľovi peňažné prostriedky vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Každá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom musí obsahovať všetky obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, uvedené § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Predmetná zmluva tieto obligatórne náležitosti neobsahovala, konkrétne neobsahovala údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorá by bola vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lebo pri výške mesačnej splátky 34,- Eur a počte dohodnutých mesačných 48, bez povinnosti hradiť akékoľvek poplatky spojené s poskytnutým úverom, predstavujú náklady spotrebiteľa na úver čiastku 632,- Eur (34 x 48

- 1.000). Zmluva mala obsahovať aj údaje o výške, počte a termínoch splátok v člení istiny, úrokov a poplatkov, ktoré tiež v zmluve absentovali. V neposlednom rade je v zmluve nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Súd preto nemal preukázané platné dojednanie už uvedených obligatórnych ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, uvedených v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Z uvedeného dôvodu je spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému, potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o úvere, keď žalovanému poskytol v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 1.000,- Eur, ktorú skutočnosť žalovaný žiadnym spôsobom ani nerozporoval. Žalovanému preto vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi zaplatil iba 5 hotovostných splátok po 34,76 Eur, spolu sumu vo výške 173,80 Eur, preto mu vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi zvyšok dosiaľ nevrátených peňažných prostriedkov vo výške 826,20 Eur. Vo vzťahu k uplatňovanému príslušenstvu a to úroku z omeškania súd poukázal na to, že žalovaný sa dostal s plnením finančného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, t. j. v uplatnenej výške 5,05 % ročne, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, t. j. od 15. 09. 2014 do zaplatenia, keďže žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru s účinnosťou ku dňu 14. 09.

2014, t.j. uplynutím 10 dňovej lehoty určenej právnym predchodcom žalobcu vo výzve adresovanej žalovanému na predčasné splatenie úveru, ktorá výzva bola žalovanému doručená dňa 04. 09. 2014, preto k omeškaniu s plnením dlhu došlo dňom nasledujúcim, t. j. od 15. 09. 2014. Vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 6 písm. d/ § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. d/, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ Zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31. 05. 2014, § 39, 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka § 3 Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z. z.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a žalovanému ako v prevažnej miere úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania, ktorý by mu vznikol v rozsahu 16,12% nepriznal, pretože žalovanému žiadne trovy konania v konaní pred súdom prvej inštancie nevznikli a tento si žiadne trovy konania ani neuplatnil.

6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie a to v rozsahu, v ktorom súd žalobu vo zvyšku zamietol. V odvolaní namietal správnosť výpočtu celkovej výšky nákladov vykonaných súdom prvej inštancie, keď namietal, že súd si jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet mesačných splátok uvedených na úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky. Súd neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok, ktorý bol súdu zaslaný, pričom ak by tak bol býval spravil, tak by mu vyšla presná suma, nakoľko dve posledné splátky sú v nižšej sume, ako bola mesačná splátka úveru. Z predpisu splátok vyplýva, že žalovaný sa zaviazal uhradiť predmetný úver v 48 splátkach, pričom 46 splátok bolo vo výške 34,- Eur, 47 splátka bola vo výške 3,25 Eur a 48 splátka predstavovala sumu 0,- Eur. Ďalej namietal, že nie je vôbec jasné, na základe akej skutočnosti súd prvej inštancie tvrdí, že výška RPMN je vypočítaná nesprávne. Tvrdenie súdu, že na zmluve uvedený údaj o výške RPMN nie je správny, nie je pravdivým. Súd nijako toto svoje tvrdenie, resp. tento svoj výpočet nepreukázal. Nie je preto jasné, na základe akých skutočností súd uvádza také právne skutočnosti, ktoré sú zjavne nepravdivé. Žalobca súdu zaslal listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe Zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že vzorec výpočtu RPMN žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. Na základe uvedeného je zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 602, 97 Eur (46 x 34 + 3,25 + 0 = 1 567,25 - 964,28; suma 964, 28 Eur bola vypočítaná tak, že z poskytnutej istiny 1 000,- Eur bola odrátaná suma vo výške 35,72 Eur, ktorá predstavovala poplatok za platbu v hotovosti a teda 47 platieb po 0,76 Eur = 35,72 Eur); teda 602,97 Eur, nie 632,- Eur, ako si to nesprávne ustálil súd. Rozdiel manuálne vypočítanej sumy oproti sume uvedenej v zmluve o úvere vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS -om. Celková výška nákladov, ako aj RPMN bola vypočítaná správne. Pokiaľ sa týka údaju o výške, počte a termíne splátky istiny úrokov a iných poplatkov poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 09. 11. 2016, sp. zn. C/42/15 a rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/39/2016. Poukázal na to, že Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Žalobca má za to, že zmluva o úvere jasným spôsobom obsahuje údaj o výške (34,- Eur), počte 48 mesačných splátok a termíne (k 10. dňu v mesiaci počnúc dňom 10. 10. 2013 do 10. 09. 2017) jednotlivých splátok. Žalobca má za to, že vyššie uvedenú zmluvu o úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zmluva o úvere priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať, čo v danom prípade zmluva o úvere spĺňa. Ďalej namietal, že rozhodnutie súdu vo svojom odôvodnení je nepreskúmateľné, má za to, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. V tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

8. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov proinštančného konania, podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil, ako vecne správny.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, keď vo výroku I. odvolaním napadnutého rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 826,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 826, 20 Eur od 15. 09. 2014 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II.) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (III.).

10. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti výroku súdu, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávaného sporu a svoje rozhodnutie podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keď z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami ako aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi súdu prvej inštancie na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil.

11. Odvolacie námietky žalobcu, týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie odvolací nepovažuje za dôvodné, keď preskúmaním veci odvolací súd z obsahu spisu zistil, že je správny skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o úvere, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným dňa 20. 09. 2013 (zmluva č. XXXXXXXXXX) je zmluvou, ktorú je potrebné považovať za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov.

12. Vo vzťahu k skúmaniu obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral predovšetkým na právne posúdenie základného zmluvného vzťahu, z ktorého uplatnený nárok vzišiel. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že z obsahu zmluvy o úvere dostupná pôžička zo dňa 20. 09. 2013 je bez pochýb zrejmé, že na právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je nutné aplikovať príslušné ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa a súčasne je nutné podriadiť predmetný zmluvný vzťah právnemu režimu osobitnej právnej normy upravujúcej spotrebiteľské úvery a to Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Odvolací súd poukazuje na to, že právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako vzťahu spotrebiteľského žalobcom v konaní spochybnené a namietané ani nebolo. Predmetom odvolania, ktoré podal žalobca je spochybnenie záveru súdu o absencii obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa kritérií Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere. Žalobca ako odvolateľ nesúhlasí so závermi súdu, že posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom požadované obligatórne náležitosti v zmysle Zák. č. 129/2010 Z. z. - teda neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neobsahuje správny údaj o RPMN a neobsahuje údaj o výške, počte a termíne splátok, v členení istina, úroky, poplatky, v dôsledku čoho potom súd prvej inštancie vyslovil bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetnej zmluvy o úvere s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 129/2010 Z. z.. Odvolací súd so závermi prijatými súdom prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplakovosti posudzovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa stotožňuje, nad rámec odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti jeho rozhodnutia a záverov uvádza nasledovné:

13. Vychádzajúc z ust. § 2 Zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, obsahujúceho vymedzenie pojmov, na účely tohto zákona podľa písm. i/ tohto ustanovenia sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Podľa ust. § 2 písm. g/ Zák. o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do

celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

14. Podľa § 2 písm. h/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať tieto náležitosti: j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

16. V nadväznosti na uvedené, podľa ust. § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

17. Odvolací súd vychádzajúc z citovanej právnej úpravy a konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil daný spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie týchto údajov, takýto záver zodpovedá obsahu konkrétnej zmluvy, pretože zmluva o úvere celkom zjavne údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a to vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vôbec neobsahuje. Odvolací súd poznamenáva, že vychádzajúc zo zákonnej definície tohto údaju podľa citovaného ust. § 2 písm. h/ Zákona o spotrebiteľskom úvere, ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, by tento údaj bol vo výške 1 632,- Eur (1 000,- Eur výška úveru + 632,- Eur ako údaj celkovej výšky nákladov), pričom odvolací súd uvádza, že pokiaľ v zmluve celková výška nákladov je uvedená sumou 603,02 Eur, že čiastka nezodpovedá výpočtu na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to správne konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie, lebo pri výške mesačnej splátky 34,- Eur a počtu splátok v mesiacoch 48, tak ako tieto údaje sú uvedené v zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu predstavujú celkovú výšku nákladov čiastku 632,- Eur a nie čiastku 603,02 Eur ako je to uvedené v zmluve. Neobstojí potom odvolacia námietka žalobcu, že o nesprávnosti údaju o celkovej výške nákladov s poukazom na to, že súd neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok, ktorý žalobca zaslal súdu s námietkou, že posledné splátky sú v nižšej sume ako bola mesačná splátka, keďže takéto dojednanie zmluva o úvere zo dňa 20. 09. 2013 neobsahovala. Je však bez akýchkoľvek pochýb, že zmluva o úvere neobsahovala údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a už táto skutočnosť zakladá správnosť záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti posudzovaného úveru, keď neobsahovala údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda údaj o celkovej čiastke, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť.

18. Taktiež, pokiaľ súd prvej inštancie vyvodil bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného spotrebiteľského úveru z dôvodu absencie aj ďalšej obligatórnej náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože zmluva obsahuje síce údaj o RPMN, avšak súd spochybnil jeho správnosť, aj s týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd poukazuje na ust. § 2 psím. i/ a g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré na účely tohto zákona vymedzujú pojmy a poskytujú legálny výklad, čo sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov a celkovými nákladmi spotrebiteľa, spojenými so spotrebiteľským úverom. Pokiaľ ročná percentuálna miera nákladov zahŕňa celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré sú zákonom definované ako všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, pričom do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou, a to najmä poistné, tak je zrejmé, že žalobcom uvádzaný výpočet RPMN uvedený v jeho odvolaní, keď z poskytnutej istiny 1 000,- Eur odrátal sumu 35,75 Eur ako poplatok za platbu v hotovosti a uviedol celkové náklady na úver vo výške 602,97 Eur a nie celkovú výšku nákladov podľa zmluvy, je výpočet RPMN uvedený žalobcom vo výške 30,48 Eur nesprávny. Odvolací súd odmieta argument, že výšky splátok sa rôznia, pretože 46 splátok je vo výške

34,- Eur, jedna splátka vo výške 3,25 Eur a jedna splátka vo výške 0,- Eur, pretože takýto mechanizmus splácania úveru nie je z obsahu zmluvy zrejmý. Odvolací súd preto vychádzal pri výpočte RPMN striktne a výlučne len z údajov obsiahnutých v posudzovanej zmluve o úvere a potom dosadením vstupných údajov vyplývajúcich z obsahu zmluvy do kalkulačky na výpočet RPMN pri výške úveru 1 000,- Eur v pravidelnej splátke 34,- Eur, počtu splátok v mesiacoch 48, je potom správny výsledný údaj o RPMN na základe údajov obsiahnutých v zmluve vo výške 29,97 % a tak údaj o RPMN obsiahnutý v zmluve je vo výške 30,48 %, je zjavne nesprávny. Pokiaľ ust. § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy ustanovovalo, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov aj v prípade, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa je už aj z tohto dôvodu vecne správny zaver súdu prvej inštancie, že posudzovaný úver je z dôvodu nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov bezúročný a bez poplatkov. Teda tieto dva dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti posudzovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie (a to absencia údajov o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj nesprávne uvedený údaj o RPMN, sú správne a postačujúce pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu žalovanému. Nebolo z týchto dôvodov preto potrebné sa v ďalšom zaoberať aj ďalšou námietku žalobcu, ktorý namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru aj z dôvodu, že v zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úroku a poplatkov, poukazujúc na rozsudok Súdneho dvora C-42/15, keďže už hore uvedené dôvody, a to absencia údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj nesprávne uvedený údaj o RPMN sú postačujúce na to, aby bol úver poskytnutý žalovanému považovaný za bezúročný a bez poplatkov.

19. Pokiaľ ďalšou odvolacou námietkou žalobcu bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, odvolací súd preskúmaním veci zistil, že ani táto odvolacia námietka nemá s poukazom na konkrétne odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie opodstatnenie. Právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006) a tak nepochybne právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a prejavenými závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda mal by dbať na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís súd dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí pritom súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (viď napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konania v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú zásadný význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07). S poukazom na uvedené, odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Následnosť jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú a aj právnu presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe v časti nevyhovel, ako aj zdôvodnil, prečo žalobu žalobcu sčasti zamietol, svoje rozhodnutie odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne.

20. Odvolací súd teda na záver uvádza, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie vo veci rozhodol, boli vecne správne, a preto odvolací súd, už z hore uvedených dôvodov, rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej

časti zamietol, ako aj v nadväzujúcom výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 podľa úspechu strán v konaní (§ 255 ods. 1 a rozhodol, že žalovanému, ktorému by ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom konaní inak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní procesne neúspešnou stranou sporu, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko celkom zjavne žalovanému žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

22. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .