Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-120-2018.pdf
PDF · 88.91 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/120/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci manželky (navrhovateľky): Z. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Č.R. XXX, proti manželovi, ktorý návrh nepodal: L. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Č. XXX, za účasti maloletých detí: U.. G. M., O.. XX.XX.XXXX R. U.. Z. M., O.. XX.XX.XXXX, D. V. P. E., zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo manželov Z. M., E.. D., O.. XX.XX.XXXX R. L. M., O.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu D. F., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e na čas po rozvode mal. G. M., nar. XX.XX.XXXX a mal. Z. M., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. G. vo výške 60,- EUR mesačne a na mal. Z. vo výške 55,- EUR mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, začínajúc právoplatnosťou rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 03.09.2018 domáhala rozvodu jej manželstva a úpravy práv a povinnosti rodičov k mal. deťom na čas po rozvode. Žiadala, aby súd zveril mal. deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platením výživného na mal. deti vo výške 200,- EUR mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Vo svojom návrhu uviedla, že okrem menších nedorozumení bolo ich manželstvo harmonické až do roku 2017. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v roku 2017, kedy manžel pracoval na Morave. V tom čase sa dozvedela o mimomanželských vzťahoch svojho manžela. Často pracoval v zahraničí, doma sa skoro nezdržiaval. Keď bol doma, tak sa hádali. V poslednom roku si prestali rozumieť. Okrem hádok sa ku nej nesprával agresívne, nebil ju, ani nepožíval alkoholické nápoje. Iba sa nezdržiaval v spoločnej domácnosti. Všetko to vyvrcholilo v marci 2018. Odišiel za prácou do zahraničia a odvtedy sa jej neozval. V máji sa dozvedela, že tam udržiava mimomanželský vzťah a jeho milenka čaká jeho dieťa. Odvtedy sa jej neozýva, vôbec sa nezaujíma o ich spoločné deti a neprispieva peniaze na domácnosť.
2. Manžel sa k návrhu nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil. Súd mal u manžela vykázané doručenie predvolania na pojednávanie.
3. Kolízny opatrovník odporúčal zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky a svedkyne X. M., oboznámením sobášneho listu, rodných listov mal. detí, potvrdenia D. Č., správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 08.08.2018 a zo dňa 06.03.2019, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 27.02.2018, správy Sociálnej poisťovne, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou o prešetrení pomerov zo dňa 15.03.2019, správy o výške minimálnej mzdy za rok 2019 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci:
5. Podľa sobášneho listu manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, obaja ako slobodní. Manželom sa narodilo päť detí, z toho sú dve maloleté, a to mal. G. M., nar. XX.XX.XXXX R. U.. Z. M., O.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v D. Č..
6. Podľa výpovede manželky ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, narodilo sa im päť detí, z toho sú dve ešte maloleté. V apríli bude rok, keď manžel prvýkrát vycestoval za prácou do Českej republiky, nepravidelne dochádzal domov. Ešte pred narodením mal. Z. sa ich vzťahy trochu zhoršili, ale manžel sa staral o rodinu. Od apríla 2018 sa jej však neozval, nie je s ňou v kontakte. Ani staršie deti nie sú s otcom v kontakte, sú sklamané z jeho správania. Manžel si našiel inú ženu, bola s ním tehotná. Prestal domov posielať peniaze. Vraj nemá iné vyživovacie povinnosti, lebo údajne jeho priateľka potratila. Manžel má základné vzdelanie, nemá žiadne zdravotné obmedzenia, nemá problémy, kvôli ktorým by nemohol pracovať. Vraj v Českej republike pracuje. Jeho príjem nepozná, ani jeho adresu, mal by sa zdržiavať v Prahe. Manžel je nemajetný, nevlastní majetok väčšej hodnoty. Manžel je v kontakte len s rodičmi. Uviedla, že býva vo svojom rodinnom dome, spolu s deťmi, aj so synom, ktorý sa už oženil. Chce pokojný rodinný život, nechce žiť v takom manželstve, ktoré ju nenapĺňa. Z. je v jej starostlivosti, nechodí do škôlky a G. je žiakom 6. ročníka základnej školy. V súvislosti s deťmi má výdavky na stravu, ošatenie, učebné pomôcky pre staršieho syna, hygienické potreby. Pred dvoma týždňami jej manžel poslal 500,- Kč na adresu rodičov a oni jej tieto financie odovzdali. Jej mesačný príjem pozostáva z dávky v hmotnej núdzi v sume 286,- EUR. Vedľajší príjem nemá žiadny.
7. Svedkyňa X. M., manželova matka, vo svojej výpovedi uviedla, že syn je už takmer rok v Českej republike. Jeho adresu nepozná. Je s ním v telefonickom kontakte. Nechce sa vrátiť domov. Mimo týchto dvoch mal. detí, ktoré má s manželkou a troch dospelých detí, iné deti nemá. Nevie či tam pracuje. Vie o tom, že sa vedie konanie o rozvod manželstva, ale nechce prísť.
8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou vyplýva, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 05.01.2018 až doposiaľ a poberá dávku pomoci v hmotnej núdzi spolu s členmi domácnosti a prídavky na 2 deti. Dňom 01.04.2018 bolo vyplácanie dávky v hmotnej núdzi zastavené z dôvodu nedoloženia potrebných dokladov.
9. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 06.03.2019, L. M. bol vyradený z evidencie úradu 15.02.2018 pre nespoluprácu a nepoberá žiadne dávky a príspevky. Bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.12.2015 do 14.02.2018 vrátane.
10. Zo správy Sociálnej poisťovne je zrejmé, že manželovi nie je Sociálnou poisťovňou vyplácaný žiadny dôchodok.
11. Kolízny opatrovník v správe o prešetrení pomerov zo dňa 15.03.2019 uviedol, že od apríla 2018 rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, otec odišiel za prácou do Českej republiky a odvtedy sa nevrátil. O mal. deti neprejavuje stály záujem, matku nekontaktuje, doteraz sa nijako nepodieľal na výchove a výžive mal. detí. Asi pred dvoma týždňami otec prispel matke na výživu pre mal. deti sumou 500,- Kč. Podľa matky žije v Českej republike s novou priateľkou a na Slovensko sa vrátiť neplánuje. Matka žije s mal. deťmi a dospelým synom a nevestou v novom sociálnom byte v D. Č., kde majú deti vytvorené vhodné podmienky pre ich všestranný vývin. Matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytuje celodennú starostlivosť mal. Z., ktorá toho času nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 286,70,- EUR, prídavky na mal. deti sú na Slovensku pozastavené. Matka uhrádza 150,- EUR za inkaso a 30,- EUR pôžičku, ktorú však z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov toho času nespláca. Mal. G. je žiakom X. ročníka Základnej školy Č., kde dosahuje priemerné výchovno-vzdelávacie výsledky. Pomery na strane otca sa im nepodarilo prešetriť, nakoľko otec sa zdržiava v Českej republike. Odporúčajú zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov.
12. Podľa § 22 Zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
13. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletého dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.
15. V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi partnermi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov. Manželstvo neplní svoje funkcie a manželka prejavila úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva nevyjadril, ani na pojednávanie sa nedostavil. Z takéhoto pasívneho postoja manžela možno predpokladať, že tiež nemá záujem zotrvať v manželstve. Podľa tvrdení manželky dôvodom rozvratu vzťahov medzi manželmi je mimomanželská známosť manžela. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2018, kedy manžel odišiel za prácou do Českej republiky. Od tohto času manželku vôbec nekontaktuje. Keďže manželia žijú už rok oddelene a nie sú ani v žiadnom kontakte, manželstvo neplní žiadnu zo spoločenských funkcií. Manželia sa navzájom odcudzili.
16. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
17. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Vzhľadom na doterajšiu starostlivosť, vek a citový vzťah, ako aj skutočnosť, že otec neprejavuje o mal. deti skutočný záujem, súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Otec od odchodu zo spoločnej domácnosti mal. deti nekontaktuje, na výživu mal. deti pravidelne neprispieva. Súd otca zaviazal platením výživného na mal. G. vo výške 60,- EUR a na mal. Z. vo výške 55,- EUR mesačne. Pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Otec sa toho času zdržiava v Českej republike, kde podľa slov matky údajne pracuje. Súdu sa však nepodarilo zistiť majetkové a zárobkové pomery otca. Podľa správy sociálnej poisťovne otcovi nie je vyplácaný žiadny dôchodok a podľa výpovede matky je otec mal. detí zdravý, nemá žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili pracovať. Súd preto vychádzal pri určení výšky vyživovacej povinnosti z minimálnej mzdy za rok 2019, ktorá činí 520,- EUR. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na deti by malo byť určené v rozmedzí 25 - 30 % z jeho čistého príjmu, berúc do úvahy všetky jeho vyživovacie povinnosti. Poukazujúc na uvedené predpoklady, z ktorých súd vychádzal pri výpočte výšky výživného, považuje výživné na mal. G. vo výške 60,- EUR a na mal. Z.É. vo výške 55,- EUR mesačne za primerané a podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam otca, tak aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Matka mal. detí je nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 286,70,- EUR mesačne, ktorá jej jediným príjmom.
24. O úprave styku súd nerozhodoval, berúc do úvahy vyjadrenie matky, že otcovi nebude brániť v prípade jeho záujmu stretávať sa s mal. deťmi. Styk preto nie je potrebné upravovať.
25. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak nebude vyživovacia povinnosť uložená týmto rozsudkom plnená v určenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.