Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/257/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. S. X/XX, F. Z., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr, Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, proti žalovanému: B.T. Transport, s.r.o. ,so sídlom Piaristická 6, Trenčín, IČO: 36 331 171, právne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 08.09.2009 je n e p l a t n é. Súd určuje, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného s k o n č i l dohodou dňa 09.09.2009.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 663,88 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalovanému v r a c i a nespotrebovaný preddavok vo výške 47,04 eur vedený pod D14, pol. reg. 756/2018, číslo účtovného dokladu 110/07/2018 a upravuje učtáreň tunajšieho súdu, aby žalovanému vrátila uvedený nespotrebovaný preddavok vo výške 47,04 eur po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 15.10.2009 domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi zo strany žalovaného listom doručeným žalobcovi dňa 09.09.2009 je neplatné, ďalej že pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 09.09.2009. Ďalej sa žalobca domáhal dlžnej mzdy v sume 2.153,- eur, náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku za 2 mesiace a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, aj náhrady trov konania. Toto konanie bolo vedené najskôr pod sp.zn. 27C/197/2009. Uznesením sp.zn. 27C/197/2009 zo dňa 13.04.2010 bol návrh žalobcu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce vylúčený na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp.zn. 13C/257/2013. Predmetom konania sp.zn. 13C/257/2013 je teda určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, vrátane určenia, že pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 09.09.2009, ako aj nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru v podobe náhrady mzdy v sume priemerného zárobku za 2 mesiace. Tento nárok žalobca bližšie špecifikoval podaním doručeným súdu dňa 27.09.2018, keď uviedol, že sa domáha náhrady mzdy v sume 331,94 eur mesačne, čo za dva mesiace predstavuje sumu 663,88 eur.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnanec uzavrel so žalovaným ako zamestnávateľom dňa 03.01.2008 pracovnú zmluvu, pracovný pomer začal dňa 03.01.2008 a bol dohodnutý na dobu neurčitú, žalobca pracoval ako vodič. Dňa 09.09.2009 žalobcovi bol doručený list žalovaného nazvaný ako Ukončenie pracovného pomeru - oznámenie, kde žalovaný uviedol, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a to spôsobom, že údajne predkladal vo vyúčtovaniach neplatné bloky za parkovania a opakovane doklady nespĺňali náležitosti daňového dokladu a ani údajne nekorešpondovali s polohami vozidla v danom čase. Žalobca tieto skutočnosti považuje za nepravdivé a zavádzajúce a z tohto dôvodu okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné. Žalobca odmietol, že by žalovanému predkladal neplatné bloky za parkovanie. Doklady, ktoré žalobca predkladal, obdržal na parkovisku vo S. N. od osoby, ktorá strážila parkovisko. Skutočnosti uvádzané žalovaným nie sú a nemôžu byť porušením pracovnej disciplíny, žalobca pracovnú disciplínu nikdy neporušil, pracovné povinnosti si plnil svedomito, zodpovedne vykonával svoju prácu. Nikdy mu nebolo písomne vytknuté porušenie pracovnej disciplíny a skutočnosti tvrdené žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru považuje žalobca za reakciu na to, že žalovaného niekoľkokrát upozornil na to, že svojimi príkazmi a požiadavkami porušuje práva zamestnancov a právne predpisy. Z tohto dôvodu preto považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, pričom netrvá, aby ho žalovaný ďalej zamestnával a má za to, že mu vznikol nárok na zaplatenie náhrady mzdy v sume priemerného zárobku za 2 mesiace.

3. Žalobca doplnil svoju argumentáciu podaním doručeným súdu dňa 28.01.2015, okamžité skončenie pracovného pomeru považoval za neplatné z dôvodu neurčitosti, a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 70 , pretože v liste nie je uvedené, o aké bloky sa jedná, z akého dňa, kedy a komu ich mal žalobca predkladať a v akom vyúčtovaní. Žalobca nevie preto ustáliť, aké konkrétne jednanie, v akom období mu je vytýkané. Tiež nie je uvedené, ktoré konkrétne doklady, z akého dňa nespĺňali aké konkrétne náležitosti daňového dokladu, kedy a ako nekorešpondovali s polohami akého vozidla. Podľa žalobcu spôsob vymedzenia dôvodov v okamžitom skončení pracovného pomeru je ukážkový príklad neurčitého právneho úkonu, keď nie je možné ustáliť, aké konkrétne skutočnosti viedli ku skončeniu pracovného pomeru a ani mieru ich závažnosti. Pod takto vymedzené údajné závažné porušenie pracovnej disciplíny žalovaný môže podradiť rôzne doklady a situácie, čo nepripúšťa. Nie je možné dodatočne predkladať doklady a uvádzať, že práve tieto doklady a skutočnosti boli predmetom porušenia pracovnej disciplíny. Ďalej uviedol, že sa žiadneho závažného porušenia pracovnej disciplíny nedopustil. Dôvody uvedené v liste, hoci sú nepravdivé a úplne všeobecne formulované, ani sami osobe neodôvodňujú tak závažný zásah do právneho postavenia zamestnanca, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru. Tieto dôvody ani nemôžu byť posúdené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, aké má na mysli , keďže okamžité skončenie pracovného pomeru je len výnimočné pre prípad tých najzávažnejších porušení pracovnej disciplíny. Ďalej namietal, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo podpísané osobou, ktorá nebola oprávnená za žalovaného konať v pracovnoprávnych vzťahoch, toto nepodpísal konateľ, ale iná osoba v jeho zastúpení, a preto má žalobca pochybnosti, či táto osoba bola oprávnená podpísal okamžité skončenie pracovného pomeru. Ďalej namietal, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov, pričom ani v samotnej listine nie je uvedené, že by došlo k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru s odborovou organizáciou. Ďalej namietal, že okamžité skončenie pracovného pomeru je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca tvrdil, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nebolo jeho závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale skutočnosť, že žalobca sa stal z osobných dôvodov nepohodlný pre žalovaného, a preto žalovaný vykonštruoval údajné závažné porušenie pracovnej disciplíny. Dôvody v listine uvedené sú nepravdivé, všeobecne vymedzené, samy osobe nie sú nijako zvlášť závažné, žalobca nikdy pracovnú disciplínu závažne neporušil, pracoval svedomito, zodpovedne, riadne vykonával prácu. Nikdy mu nebolo vytknuté žiadne porušenie pracovnej disciplíny. Nespôsobil ani dopravnú nehodu, nie je si ani vedomý žiadneho iného zavineného konania, ktorým by žalovaného poškodil, alebo by mu spôsobil škodu. Žalovanému ani žiadna škoda nevznikla.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, okamžité skončenie pracovného pomeru považoval za platné, pričom toto spĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Bolo učinené písomne, bolo doručené žalobcovi v stanovenej lehote a obsahovalo aj skutkové vymedzenie dôvodu. Toto spočívalo vo vymedzení skutku, ktorého sa žalobca dopustil a ktoré bolo závažným porušením pracovnej disciplíny. Žalovaný presne vecne a skutkovo opísal, že žalobca sa závažného porušenia pracovnej disciplíny dopustil tým, že opakovane predkladal neplatné bloky za parkovania, ktoré jednak nespĺňali

náležitosti daňového dokladu a jednak nekorešpondovali s polohami vozidla v danom čase. Vecné aj skutkové vymedzenie je jednoznačné a žalovaný nemôže tento dôvod meniť. Časové vymedzenie je dané samotnou lehotou na doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa zákona. Poukázal na rozhodnutie NSČR sp.zn. 2Cdo/198/1996, podľa ktorého v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru musí byť dôvod uvedený tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov obsiahnutých v ustanovení § 68 ods. 1 Zákonníka práce bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca sa vidí a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné ani dodatočne meniť. K riadnemu vymedzeniu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je potrebné, aby obsahovalo aj údaj, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru, alebo kedy tento dôvod vznikol, alebo či bol dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru predmetom vyšetrovania iného orgánu, ak aj bez týchto údajov je nepochybné, prečo bol so zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer. Žalovaný mal tak za to, že jeho právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a vyplýva z neho presne, aké konanie žalobcu predstavovalo závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zotrval na tom, že skutočnosti ním uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru, sú v celom rozsahu pravdivé a predstavujú závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca predkladal sám bloky, ktoré objektívne nemohli byť vydané na danom parkovisku, nakoľko sa v tom čase nachádzal úplne niekde inde. Je nepravdepodobné, že by si žalobca nevšimol tak závažnú skutočnosť, ak tieto bloky predkladal opakovane. Bol pritom zodpovedný za to, že predkladané bloky mali všetky náležitosti a boli správne. K osobe, ktorá podpísala okamžité skončenie pracovného pomeru uviedol, že toto podpísala pani N., ktorá na to bola oprávnená z titulu § 9 ods. 2 Zákonníka práce, keďže na tento úkon bola písomne poverená. Doplnil, že u žalovaného nepôsobí a ani nikdy nepôsobila žiadna odborová organizácia a ani žiaden zástupca zamestnancov, a preto nebol povinný prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 70 Zákonníka práce. Argument žalobcu, podľa ktorého dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru mali byť iné motívy, je účelový, nepravdivý prezentovaný v snahe vykresliť žalovaného ako zamestnávateľa v negatívnom svetle. Žalobca sám opakovane predkladal bloky, pri ktorých je zrejmé, že nemohli byť vydané za parkovanie vo S. N., keď sa nachádzal niekde inde a pravdepodobne tak činil za účelom získania vlastného prospechu, opakovane žalobca nekontroloval bloky za parkovanie a predkladal bloky, ktoré nemajú daňové náležitosti. V ďalšom konaní upresnil žalovaný svoje vyjadrenia ohľadom dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré podľa vlastného vyjadrenia, najskôr nie úplne presne žalovaný interpretoval. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa žalovaného bol iba jeden, a to predkladanie neplatných blokov, ktoré žalovaný posúdil ako nehodnoverné a nepravé. G. šlo o predloženie nasledovných parkovacích lístkov:

- za deň 31.07.2009 a 01.08.2009, čas parkovania 18.30 PM (17,30 hod nášho času), ktorý nezodpovedá skutočnosti a je nehodnoverný. Tento znie na menu libru, mal byť teda vydaný vo S. N., no v čase parkovania podľa parkovacieho lístku sa vozidlo nachádzalo podľa zostavy jázd v N. a bolo v jazde na ceste do T., -za deň 02.08.2009, čas parkovania 18.30 PM (17,30 hod nášho času), ktorý nezodpovedá skutočnosti a je nehodnoverný. V tento deň od rána podľa zostavy jázd parkovalo vozidlo v H. vo S. N., v areáli zmluvného partnera, ktoré nebolo platené, o 17,30 hod sa nehýbalo,

- za deň 03.08.2009, čas parkovania 10.00 AM (9,00 hod nášho času), ktorý nezodpovedá skutočnosti a je nehodnoverný. V tento deň od rána podľa zostavy jázd bolo v jazde v H. vo S. N., v areáli zmluvného partnera, ktoré nebolo platené, a teda žalovaný opravil svoje predchádzajúce vyjadrenie, -za deň 10.08.2009, čas parkovania 17.00 PM (16,00 hod nášho času), ktorý nezodpovedá skutočnosti a je nehodnoverný. Tento znie na menu libru, mal byť teda vydaný vo S. N., no v čase parkovania podľa parkovacieho lístku sa vozidlo nachádzalo podľa zostavy jázd vo T. a jazdilo, -za deň 11.08.2009, čas parkovania 14.30 PM (13,30 hod nášho času), ktorý nezodpovedá skutočnosti a je nehodnoverný. V danom čase sa vozidlo pohybovalo a smerovalo do H.. Neplatnosť blokov teda podľa žalovaného vyplývala z toho, že vo S. N. sa nepoužíva časové označenie 18.30 PM, 17.00 PM, 14.30 PM, správne označenie malo byť 6.30 PM, 5 PM, 2.30 PM.. V daných časoch vozidlo neparkovalo, buď jazdilo, alebo parkovalo v neplatenom areáli v H.. Je nepravdepodobné, až vylúčené, aby bez ohľadu na miesto a štát, kde sa reálne nachádzalo vozidlo a či bolo v pohybe, mu boli vydané doklady od tej istej anglickej spoločnosti. Všetky bloky sa odvolávajú na menu GB - libru, na všetkých blokoch je to isté VAT No, teda identifikačné číslo DPH, a teda je nepravdepodobné, že by tieto bloky boli vydané niekde inde v EÚ. Poukázal na to, že žalobca ako vodič bol povinný záznam o výkone v zahraničnej preprave viesť v zmysle ucelených prepravných relácií, tj. prístavná cesta, vykládka, a v tom zmysle viesť vyúčtovanie - čerpanie valutových prostriedkov, ktorej porušenia sa žalobca dopustil, nakoľko nie je súlad predložených blokov. Vodiči vrátane žalobcu boli oboznámení aj so spôsobom

vyúčtovania cestovných náhrad a náležitostí bločkov, v čase, z ktorého pochádzajú sporné bloky, žalobca bol už dva roky zamestnancom žalovaného, takže vedel, aké bloky má predkladať.

5. V ďalšom priebehu konania žalobca na pojednávaniach poukazoval na to, že jednak skutočnosti uvedené v tomto ukončení sa nezakladajú na pravde, a jednak z ničoho nevyplýva, že by k ukončeniu pracovného pomeru došlo v subjektívnej lehote stanovenej Zákonníkom práce. Doplnil, že žalobca nemal vedomosť o tom, že k blokom za parkovanie sa mal pripojiť pokladničný blok, že nikdy od neho pokladničný blok žalovaný nežiadal. V rámci písomnosti o okamžitom skončení pracovného pomeru mal podľa žalobcu žalovaný špecifikovať, ktoré doklady predložené žalobcom považuje za neplatné s uvedením aj časovej špecifikácie a s uvedením presného dôvodu ich prípadnej neplatnosti. Konštatoval, že žalobca prijíma fakt o neexistencii odborovej organizácie v období ukončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Ak zo strany žalovaného bolo uvedené, že žalobca predkladal neplatné parkovacie lístky aj v r. 2008, za toto obdobie, nebol nijako postihnutý, či už zrážkami zo mzdy, alebo upozornením na porušenie pracovnej disciplíny, alebo žiadosťou o náhradu škody, nebolo mu nič vytýkané. Poukazoval na to, že aj počas konania samotný žalovaný mal problém s interpretáciou dôvodov skončenia pracovného pomeru, keďže počas konania opakovane upresňoval svoje prednesy, a to aj písomným podaním. Spôsob, akým je dôvod okamžitého skončenia vymedzený, umožňuje dopasovávanie konkrétnych skutkov na úplne všeobecné konštatovanie dôvodu skončenia pracovného pomeru. Nebol dôvod neuviesť, ktoré konkrétne skutky majú byť dôvodom skončenia pracovného pomeru a žalovanému nič nebránilo precizovať tieto dôvody a umožniť aj žalobcovi sa k nim vyjadriť. Žalobca vždy plnil svoju prácu zodpovedne, svedomito, najazdil tisíce kilometrov bez nehody, nikdy sa nestalo, žeby niekde prišiel neskoro, nedostavil sa na vykládku, niečo nesprávne učinil, a preto okamžité skončenie pracovného pomeru považoval za účelový akt s cieľom zbaviť sa žalobcu ako zamestnanca. Poukazoval na výpoveď svedka O. G., ktorý potvrdil, že žalobcu dopredu žalovaný neupozorňoval na prípadnú nezrovnalosť bločkov, ale okamžite pristúpil ku skončeniu pracovného pomeru, teda akonáhle dospel k podozreniu, že bločky sú neplatné, dal žalobcovi na výber, buď podpíše dlžobný úpis a zostane alebo s ním pracovný pomer bude skončený. Žalobca nemal vedomosť o tom, že by parkovacie bloky mali byť neplatné, ak by takú vedomosť mal, tak by ich nepredkladal. Nebolo mu nikdy vytýkané, žeby bloky mali vady, z ničoho nič mu bolo povedané, že bločky sú neplatné a pomer bol ukončený. Tieto parkovacie doklady boli vždy akceptované, a preto žalobca bol dôvodne presvedčený, že sú správne. Takisto nebolo preukázané, žeby žalobca vedel, aké náležitosti má mať daňový doklad vydaný na území V.. Pokiaľ je uvedený dôvod, že poloha vozidla nekorešpondovala s polohou podľa GPS systému, uviedol, že dňa 1.8.2009 bolo vozidlo prihlásené v meste Y. o 10:17hod. a o 10:55hod. už bolo zaevidované v meste G., pričom je vylúčené, žeby to tak bolo, keď len lodná preprava trvala 2,5hod. Uvedené ale nie je podľa neho až tak rozhodujúce, pokiaľ nie je konkrétne vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Preprava žalobcom vykonaná bola vždy bezchybná, načas, nebolo nič vytýkané žalobcovi ohľadom plnenia si pracovných úloh, ani čo do predkladania a vypisovania staziek a dokladov, a preto žalovaný ani nemal nikdy vzhľadom na bezchybné plnenie úloh žalobcom z konania žalobcu škodu, ale len profit. Žalobcovi nikdy nebolo nič strhnuté z platu a nebolo mu nič vrátené ako nezahrnuté do vyúčtovania. 6. V ďalšom priebehu konania žalovaný na pojednávaniach dôvodil tým, že každý kamión má GPS systém, z ktorého záznamu sa dá presne zistiť, kde a v ktorom čase sa nachádza uvedený kamión. V konkrétnom prípade bolo zistené, že žalobca predložil na preplatenie bloky za parkovanie z S. N., pričom v danom čase sa tam podľa GPS záznamu nenachádzal. Uvedené bloky nie sú opatrené pečiatkou, nie je tam ani pokladničný doklad. Z tohto dôvodu nemôžu byť uvedené doklady daňovým úradom akceptovateľné. Konaním žalobcu jednoznačne vznikla žalovanému škoda, ktorú zatiaľ od neho nevymáhal. Žalovaný prišiel na skutočnosť, že zo strany žalobcu sú mu predkladané neplatné parkovacie bloky po tom, čo zo strany ostatných vodičov došlo k objasneniu, že takáto činnosť sa robí. Následne žalovaný skontroloval predložené doklady, pričom vzhľadom na uplynutie lehoty skoršie konanie žalobcu už nemohlo byť postihnuté skončením pracovného pomeru. Žalovaný so žalobcom rozviazal pracovný pomer ihneď po tomto zistení. Uviedol, že vodiči dostávajú manuál, v ktorom je uvedené, aké povinnosti pri zabezpečovaní dokladov o úhrade parkovného majú a sú oboznámení s tým, aké náležitosti majú mať tieto doklady. Takéto nedostatky boli zistené aj u iných vodičov, avšak títo sa k takémuto konaniu priznali, nebol s nimi rozviazaný preto pracovný pomer, konkrétne šlo o p. S. a R.. Žalobca sa však odmietol priznať, a preto sa pristúpilo k ukončeniu pracovného pomeru. Nesúhlasil s tvrdením, žeby žalovaný akokoľvek dopasovával na formulovaný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru dodatočne nejaké skutky žalobcu a rovnako poprel, žeby motiváciou žalovaného bolo zbaviť sa žalobcu ako zamestnanca. Žalobca bol zodpovedný za to, aké parkovacie bloky dostane,

mal si skontrolovať či majú všetky náležitosti tak, aby boli pre žalovaného akceptovateľné. Poprel tvrdenia, že by žalovaný zneužíval šoférov, a doplnil, že dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru bol vymedzený jasne, vecne a nemožno bagatelizovať skutočnosť, že poloha vozidla podľa GPS nekorešpondovala s miestom a časom zaznamenaným na pokladničných bločkoch. Vyslovene bol v listine o ukončení pracovného pomeru vymedzený dôvod jednoznačne a to tak, že jednak doklady nespĺňali náležitosti daňového dokladu a jednak nekorešpondovali s polohou vozidla v danom čase. Toto je dôvod ukončenia pracovného pomeru. Dôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny vymedzené v okamžitom skončení považoval v celom rozsahu za pravdivé a preukázané. Žalobca sa v konkrétnom čase nachádzal na inom mieste, než na mieste parkoviska, preto mu doklady za parkovanie nemohli byť vydané na tom konkrétnom mieste, keďže sa v tom čase nachádzal žalobca úplne inde a je nepravdepodobné, žeby si žalobca takúto závažnú skutočnosť nevšimol. V záverečnej reči uviedol, že v celom rozsahu rozporuje aj výšku náhrady mzdy a žiadal, aby sa k nej mohol ešte písomne vyjadriť, keďže sa k nej na pojednávaní právny zástupca žalovaného vyjadriť nevedel.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov, oboznámením listín nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

8. Súd mal preukázané, že žalobca ako zamestnanec u žalovaného ako zamestnávateľa pracoval na pozícii vodič s miestom výkonu práce R. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 03.01.2008, pričom deň nástupu do práce bol deň 03.01.2008 Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Účastníci zmluvy sa dohodli, že žalobcovi patrí hrubá mzda pri odpracovaní celého kalendárneho mesiaca vo výške 10.000,-Sk brutto, pričom výplatným termínom bol posledný kalendárny deň nasledujúceho mesiaca za mesiac predošlý. Ak tento deň pripadne na štátom určený sviatok, deň pracovného voľna, alebo deň pracovného pokoja, mzdy bude vyplatená najneskôr v posledný pracovný deň pred týmto dňom. Skúšobná doba bol dohodnutá v trvaní 3 mesiace, Výpovedná lehota bola dohodnutá rovnako pre zamestnanca i zamestnávateľa v trvaní 2 mesiacov. Pracovná zmluva bola podpísaná žalobcom a rovnako tak bližšie neidentifikovanou osobou za žalovaného

9. Z predloženého listu označeného ako Ukončenie pracovného pomeru - oznámenie zo dňa 08.09.2009 súd zistil, že týmto listom s odkazom na ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce žalovaný oznámil žalobcovi, že s ním končí pracovný pomer uzatvorený dňa 03.01.2008 pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Odôvodnenie bolo nasledovné: Podľa § 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Nakoľko bolo preukázané, že ste (rozumej žalobca, pozn. súdu) predkladali vo vyúčtovaniach neplatné bloky za parkovania a opakovane doklady nespĺňali náležitosti daňového dokladu a ani nekorešpondovali s polohami vozidla v danom čase, závažne ste porušili pracovnú disciplínu. Týmto Vám oznamujeme, že zamestnávateľ s Vami okamžite končí pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého ste sa dopustili vyššie opísaným konaním Okamžité skončenie pracovného pomeru nadobúda platnosť dňom jeho doručenia. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené, a to dňa 09.09.2009. Listina bola podpísaná konateľom spoločnosti (H. N.) v zastúpení inou, na tejto listine neidentifikovanou osobou.

10. Z predloženého poverenia zo dňa 01.05.2007 vyplynulo, že žalovaný v zastúpení konateľom H. N., poveril L.. M. N., aby v jeho mene ako zamestnávateľa robila nasledovné právne úkony: všetky úkony týkajúce sa a súvisiace so vznikom, zmenou a ukončovaním pracovných pomerov zamestnancov, aby najmä podpisovala pracovné zmluvy, ich zmeny, dodatky, doplnky, výpovede z pracovného pomeru, okamžité skončenia pracovného pomeru, oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe a dohody o skončení pracovného pomeru, riešila akékoľvek personálne otázky, podpisovala dohody o hmotnej zodpovednosti, dohody o zrážkach zo mzdy, dohody o spôsobe náhrady škody, dohody o splácaní škody, podpisovala dohody o neplatenom voľne, výzvy na nástup do zamestnania a na výkon práce, nahlasovala nemocenské zahraničné poistenie do Sociálnej poisťovne, podpisovala písomnosti súvisiace s personálnou a mzdovou agendou. Toto poverenie bolo udelené na dobu neurčitú, do jeho odvolania, alebo vypovedania.

11. Z listiny označenej ako vodič nákladného auta (VNA) podpísanej žalobcom vyplývajú povinnosti zamestnanca - vodiča, povinnosťou okrem iného je povinný pravdivo a presne vyplňovať všetky údaje

v zázname o výkone v zahraničnej preprave, na základe skutočne vykonaných výkonov a čerpaných množstvách, časových údajov k vyhodnoteniu prepravy a nákladov, ako aj odovzdať všetky prislúchajúce tachografové kotúče. Záznam o výkone v zahraničnej preprave je potrebné viesť v zmysle ucelených prepravných relácií, tj. prístavná cesta, vykládka a v tom zmysle viesť vyúčtovanie - čerpanie valutových prostriedkov. V prípade nočného prejazdu nechá vodič kompletné a úplné vyúčtovanie na vrátnici, vodič je povinný odovzdať okamžite po ukončení prepravy všetky doklady spojené s prepravou, zodpovedá za ich pravdivosť a úplnosť. V prípade nedodržiavania týchto základných povinností vodiča bude toto konanie považované za hrubé porušenie pracovnej disciplíny v zmysle Zákonníka práce.

12. Zo záznamovej knihy - protokolu, výkazu kurzu a školenia "Školenie vodičov motorových vozidiel", ktorý kurz prebiehal dňa 30.12.2018 vrátane písomnej skúšky vykonanej v ten istý deň, vyplynulo, že žalobca sa zúčastnil podľa listiny prítomných uvedeného vyučovania, pričom súčasťou záznamu je zoznam právnych predpisov, ktorých sa školenie týkalo, vrátane rozboru dopravných nehôd, praktickej prvej pomoci a skúšobného testu, ktorého sa zúčastnil aj žalobca s hodnotením "vyhovel".

13. Z osvedčenia Ministerstva dopravy ČR o udelení homologizácie typu elektrického/ elektronického samostatného technického celku z hľadiska elektromagnetickej kompatibilityzo dňa 07.11.2006, vyplýva, že toto sa týkalo zariadenia pre záznam polohy vozidla "Car position real time". Z prekladu technickej správy č. XXXXX-XX-TUV X. zo dňa 26.10.2006 vyplynulo, že uvedené zariadenie na zistenie pozície v reálnom čase pre monitorovanie polohy vyhovuje požiadavkám pre vydanie osvedčenia o schválení.

14. Z prekladu parkovacieho lístka H.G.V. s upozornením, že tento je potrebné vystaviť na čelnom skle, vyplýva, že ide o lístok za parkovanie v oblasti so službami pre motoristov. Označené je vozidlo TN XXX CL, spoločnosť BT - TRANSPORT. Uvádza sa v ňom : Prijali sme s vďakou sumu 25 britských libier (vrátane DPH) ako parkovací poplatok zaplatený v : (bez uvedenia), dátum 31.-01.08.2009 o 18:30 hod (poobede), podpis pokladníka je nečitateľný . Ďalej obsahuje údaj, že doklad je neprenosný a údaj o tom, že MOTO a CP Plus Ltd nezodpovedajú za straty alebo škody na vozidlách a ich obsahu a vydanie tohto dokladu nie je možné považovať za súhlas so znášaním akejkoľvek zodpovednosti. V prípade parkovania áut bez oprávnenia sa hradí poplatok vo výške 80,- britských libier. Riadi a prevádzkuje spoločnosť CP Plus Ltd, s uvedením telefónneho čísla a IČ DPH. Z prekladu parkovacieho lístka H.G.V. s upozornením, že tento je potrebné vystaviť na čelnom skle, vyplýva, že ide o lístok za parkovanie v oblasti so službami pre motoristov. Označené je vozidlo TN XXX CL, spoločnosť BT - TRANSPORT. Uvádza sa v ňom : Prijali sme s vďakou sumu 25 britských libier (vrátane DPH) ako parkovací poplatok zaplatený v : (bez uvedenia), dátum 02.08.2009 o 18: (poobede) s nečitateľným zápisom minút (poznámka súdu, minúty nie je možné prečítať ani po oboznámení sa s originálom parkovacieho lístka), podpis pokladníka je nečitateľný . Ďalej obsahuje údaj, že doklad je neprenosný a údaj o tom, že MOTO a CP Plus Ltd nezodpovedajú za straty alebo škody na vozidlách a ich obsahu a vydanie tohto dokladu nie je možné považovať za súhlas so znášaním akejkoľvek zodpovednosti. V prípade parkovania áut bez oprávnenia sa hradí poplatok vo výške 80,- britských libier. Riadi a prevádzkuje spoločnosť CP Plus Ltd, s uvedením telefónneho čísla a IČ DPH. Z prekladu parkovacieho lístka s upozornením, že tento je potrebné vystaviť na čelnom skle, vyplýva, že ide o lístok za parkovanie v oblasti so službami pre motoristov - vozidlá na komerčné účely. Označené je vozidlo TN XXX CL, spoločnosť : (bez uvedenia), adresa : SK - Slovensko. Uvádza sa v ňom : Prijali sme s vďakou sumu 25 britských libier (vrátane DPH) ako parkovací poplatok zaplatený v : (bez uvedenia), dátum 03.08.2009 o 10:00 AM (doobeda), podpis pokladníka je nečitateľný . Ďalej obsahuje údaj, že doklad je neprenosný a údaj o tom, že prevádzkovateľ tejto stanice so službami a CP Plus Ltd nezodpovedajú za straty alebo škody na vozidlách a ich obsahu a vydanie tohto dokladu nie je možné považovať za súhlas so znášaním akejkoľvek zodpovednosti. Za parkovanie na nepovolených miestach sa hradí poplatok vo výške 100 britských libier. Riadi a prevádzkuje spoločnosť CP Plus Ltd, s uvedením telefónneho čísla a IČ DPH. Z prekladu parkovacieho lístka H.G.V. s upozornením, že tento je potrebné vystaviť na čelnom skle, vyplýva, že ide o lístok za parkovanie v oblasti so službami pre motoristov. Označené je vozidlo TN XXX CL, spoločnosť BT - TRANSPORT. Uvádza sa v ňom : Prijali sme s vďakou sumu 25 britských libier (vrátane DPH) ako parkovací poplatok zaplatený v : (bez uvedenia), dátum 10.08.2009 o 17:00 hod (poobede), s tým, že je v dátume prečiarknutá číslica 01 a opravená na číslicu 10, podpis pokladníka je nečitateľný . Ďalej obsahuje údaj, že doklad je neprenosný a údaj o tom, že MOTO a CP Plus Ltd nezodpovedajú za straty alebo škody na vozidlách a ich obsahu a vydanie tohto dokladu nie je možné považovať za súhlas so znášaním akejkoľvek zodpovednosti. V prípade parkovania áut bez oprávnenia sa hradí poplatok vo výške 80,- britských libier. Riadi a prevádzkuje spoločnosť CP Plus Ltd, s uvedením telefónneho

čísla a IČ DPH. Z prekladu parkovacieho lístka H.G.V. s upozornením, že tento je potrebné vystaviť na čelnom skle, vyplýva, že ide o lístok za parkovanie v oblasti so službami pre motoristov. Označené je vozidlo TN XXX CL, spoločnosť BT - TRANSPORT. Uvádza sa v ňom : Prijali sme s vďakou sumu 25 britských libier (vrátane DPH) ako parkovací poplatok zaplatený v : (bez uvedenia), dátum 11.08.2009 o 14: hod (poobede) s nečitateľným záznamom minút (poznámka súdu, minúty nie je možné prečítať ani po oboznámení sa s originálom parkovacieho lístka, možno sa domnievať že správne má byť 14:30), podpis pokladníka je nečitateľný . Ďalej obsahuje údaj, že doklad je neprenosný a údaj o tom, že MOTO a CP Plus Ltd nezodpovedajú za straty alebo škody na vozidlách a ich obsahu a vydanie tohto dokladu nie je možné považovať za súhlas so znášaním akejkoľvek zodpovednosti. V prípade parkovania áut bez oprávnenia sa hradí poplatok vo výške 80,- britských libier. Riadi a prevádzkuje spoločnosť CP Plus Ltd, s uvedením telefónneho čísla a IČ DPH.

15. Z predloženej zostavy jázd a polôh, kde záznamy sú evidované v čase platnom na Z., čo je o hodinu viac, ako je čas GMT (Greenwich Mean Time) platný vo S. N. (teda ten, na ktorý zneli parkovacie bloky), pričom existencia časového posunu je jednak všeobecne známa skutočnosť a okrem toho túto skutočnosť potvrdil aj svedok G. vo výpovedi zo dňa 04.02.2010, vyplýva:

- dňa 31.07.2009 (prílohová obálka): žalobca mal byť prihlásený v čase 17:31 - 17:44 v N., o 17:44 hod je zaznamenaný vjazd do T. (B.), záznamy o zdržiavaní sa vo T. (postupne mestá B., W., Y.) sú evidované do 20:05 hod.,

- dňa 01.08.2009 (č.l. 217): žalobca mal byť prihlásený v čase od 07:50 - 10:17 hod vo T. (Y.), od 10:55 hod vo S. N. (Y.), trasa pokračovala do H., kde mal byť prihlásený o 11:53, až do 12:13 hod, Podľa zostavy polôh ( č.l. 95) vozidlo bolo v H. do 13:33 hod,

- dňa 02.08.2009 (prílohová obálka, čl. 219): žalobca mal byť prihlásený v čase od 10:20 - XX:XX vo S. N., mesto H., rýchlosť evidovaná nie je a ak je evidovaná v niektorých časových okamihoch, táto je 1 - 2 km/h,

- dňa 03.08.2009 (č.l. 222): žalobca mal byť prihlásený v čase od 07:54 vo S. N. (H.), v čase medzi 10:29 - 12:46 evidované mestá C. a N., vo S. N. bol prihlásený až do 16:17 hod,

- dňa 10.08.2009 (č.l. 225) : žalobca mal byť prihlásený v čase vystavenia parkovacieho lístka vo T. (Y.), záznam je až do 18:34, o 20:11 je záznam o vstupe do S. N.,

- dňa 11.08.2009 (č.l. 230) : žalobca mal byť prihlásený v čase vystavenia parkovacieho lístka vo S. N., záznam o nachádzaní sa v H. je od 15:21 do 22:43, rýchlosť evidovaná je 0 km/h, a ak je evidovaná iná v niektorých časových okamihoch, táto je 2 km/h, stav km za dané obdobie je 236789,1 km - 236789,2 km

16. Podľa predložených záznamov o výkone v zahraničnej preprave bolo zistené:

- záznam (č.l. 70): 31.07.2009 sa vozidlo nachádzalo o 6,00 hod v D. (Z.), pokračovalo cez D., C. do T. (Y.), kde príchod bol o 18,00 hod, pokračovalo do S. N. (W.), kam prišlo XX.XX.XXXX- čas príchodu nezaznamenaný, a vo S. N. bolo až do 03.08.2009 s cieľom v N., kam prišlo o 12,50 hod,

- záznam (č.l. 71): 03.08.2009 sa vozidlo nachádzalo v N. do 13,50 hod a následne v meste H. s príchodom tam o 14,20 hod,

- záznam (č.l. 69): 10.08.2009 sa vozidlo nachádzalo o 17,30 hod vo T. (Y.), pokračovalo do S. N. (W.), odkiaľ odišlo o 21:00 hod,

- záznam (č.l. 67): 11.08.2009 sa vozidlo nachádzalo vo S. N., až 12.08.2009 bolo evidované po odchode z W. (S. N.) v Y. (T.).

17. Z výstupov digitálneho tachografu, ktoré boli vedené v čase UTC (GMT), čo je jednak nerozporované tvrdenie žalobcu prednesené ním v rámci jeho výsluchu, teda v čase GMT (B. O. H.), a tiež to vyplýva z poznámky v prvom riadku každého z výpisov (UTC), pričom je všeobecne známou skutočnosťou, že čas platný vo S. N. predstavuje čas o hodinu menej, než je čas platný v Z. republike (GMT + 1), vyplýva, že:

- v čase vystavenia parkovacieho lístka 31.07.2009 z 18:30 PM, podľa tachografu vozidlo stálo (záznam: 18:09 až do 00:00), pauza trvala 05h51min (znak stolička - v súlade s nerozporovaným tvrdením žalobcu, že stolička znamená pauza bez jazdy),

- v čase vystavenia parkovacieho lístka 02.08.2009 z 18:_ PM, podľa tachografu vozidlo stálo, (záznam od 00:00 do 00:00 hod), pauza trvala 24 hod (znak stolička),

- v čase vystavenia parkovacieho lístka 03.08.2009 z 10.00 AM, podľa tachografu vozidlo bolo v pohybe : záznam od 08:31 do 10:47 vozidlo bolo v pohybe (znak krúžok s bodkou - nerozporované tvrdenie žalobcu, že to znamená jazdu), od 10:47 do 10:53 hod vozidlo stálo, od 10: 53 do 10:58 hod vozidlo bolo v pohybe, od 10:58 do 11:44hod vozidlo stálo),

- v čase vystavenia parkovacieho lístka 10.08.2009 z 17.00 PM, podľa tachografu vozidlo stálo (záznam od 16:36 do 19:00 hod), pauza trvala 2 hod24min (znak stolička),

- v čase vystavenia parkovacieho lístka 11.08.2009 z 14._(zrejme 14.30) PM, podľa tachografu vozidlo stálo, (záznam od 13:41 do 15:34 hod), pauza trvala 1 hod53min (znak stolička).

18. Žalobca v rámci svojho výsluchu uviedol, k výtlačkom z digitálneho tachografu, že z neho sa dá určiť celý jeho denný režim. Vysvetlil, že krúžok s bodkou v strede znamená jazdu, prekrížené kladivká znamenajú inú činnosť ako jazdu, pod čím je možné si predstaviť prípravu na jazdu, náklad tovaru, vyloženie tovaru, prípadne oprava defektu a podobne. Znak stoličky znamená odpočinok, spánok alebo pauzu. Na vysvetlenie záznamu z 03.09.2009 uviedol, že odovzdal vozidlo uvedeného dňa o 17.18 hod a k uvedenému času 15.18 treba prirátať 2 hodiny kvôli časovému posunu - UTC čas. Uviedol, že sa stalo medzi ním a zamestnávateľom nedorozumenie, ktoré spočívalo v tom, že požadovali od neho, aby uhradil prerazenú pneumatiku na návese, nakoľko pri odovzdávaní vozidla mu garážmajster podpísal, že vozidlo odovzdával v poriadku. Nakoniec od uvedenej požiadavky upustili. Čo sa týka konkrétne preukázania pohybu s kamiónom, v rozhodnom období od 31.07.2009 až po 11.08.2009, každý jeden kamionista, teda aj on vypisoval tlačivo - záznam o prevádzke vozidla (STAZ), tieto záznamy sa po vrátení do firmy odovzdávali zamestnávateľovi. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na GPS systém, poukázal na tú skutočnosť, že napríklad konkrétne v H. mu opätovne zamestnávateľ telefonoval, že ma nemôže GPS systémom zamerať, z toho on dôvodil, že tento GPS systém nie je až tak kvalitný. Spravidla sa to prejavovalo, keď s kamiónom prechádzal cez tunel. Aj keď napríklad prechádzal cez tunel La O., GPS systém mu nefungoval až 48 hodín. Pokiaľ ho žalovaný obviňuje, že sfalšoval nejaké doklady, toto rezolútne odmietol. V V. napríklad nikde nepotvrdzujú parkovací lístok pečiatkou, v V. sa dokonca neopečiatkuje ani CMR - nákladný list. V. jednoducho pečiatky nemajú. Pokiaľ mu je vytýkané, že k dokladu o parkovaní, t. j. k červenému lístku, mal pripojiť pokladničný blok, môže len uviesť, že od neho nikto nikdy pokladničný blok nežiadal. Lístok vypisuje strážnik parkoviska a on nemá možnosť to ovplyvniť. V podstate nikto z vodičov nevedel to, že by mali spolu s týmto červeným parkovacím lístkom predkladať aj pokladničný blok. Pre ozrejmenie celej situácie to popísal na príklade. Jednoducho napríklad v V. kamionista zastaví na parkovisku, pristúpi k nemu strážnik parkoviska a tento mu odovzdá len červený lístok. Pokiaľ by vodič chcel mať ešte pokladničný blok z registračnej pokladnice, musel by sa vzdialiť od kamiónu, niekedy aj na väčšiu vzdialenosť a ísť si vypýtať pokladničný blok k pokladni na čerpacej stanici. Nakoľko však v minulosti nikto od nich pokladničný blok nežiadal a vždy postačoval len červený lístok, nikto z z kamionistov pokladničný blok nežiadal a žalovanému ani nepredkladal. Dopravnú nehodu nikdy nemal. Priemerne mesačne urobil 12 000 - 13 000 km. Pokiaľ mal nejaké nezhody so žalovaným, bolo to len kvôli tomu, že od neho žiadali, aby jazdil dlhšie a na úkor odpočinku, čo žalobca rázne odmietal, nakoľko to neumožňuje právny predpis. Pokiaľ ide o spokojnosť, napríklad riaditeľa dopravy O. G., z pohľadu žalobcu bol s ním riaditeľ dopravy spokojný. Pamätá si ale konkrétne na jeden problém so zamestnávateľom, keď žalobcovi chcel strhnúť približne 500,- eur za nadspotrebu nafty. Žalobca odmietol hradiť túto položku. Nakoniec mu to nestrhli. Pre prípad, že by mu to strhli totiž požadoval, aby mu o tom dali písomné potvrdenie s uvedením dôvodu. Uviedol, že pokiaľ parkoval v D.S.V., nechával tam len náves. Samotný ťahač musel odparkovať na pumpe, ktorá bola asi 200 - 300 m od tohto areálu. Uviedol, že nie je pravdou, že by v celom Doveri boli neplatené parkoviská, on konkrétne parkoval na stráženom parkovisku Security, ide o parkovisko smerom na U. po A2. Doplnil, že u žalovaného jazdil na kamióne do V. a S.. Pokiaľ cestovali do V., ohľadom parkovania neboli to nejaké strážené parkoviská, bola to benzínová pumpa, za ním prišiel černoch s taškou a jemu za parkovanie zaplatili vodiči librami. Žalobca si parkovací lístok založil za okno, aby nedostal papuču a takto to štandardne vždy bolo. Takéto parkovacie lístky odovzdávali. Ak ho niekto upodozrieva, že predložil falošné lístky, tak potom takéto falošné lístky na tom parkovisku už dostal. S odstupom času si už nepamätá, ako to presne bolo, ale na rôznych parkoviskách boli aj rozdielne lístky, ak to mala iná spoločnosť. Viacerí šoféri dávali takéto bločky žalovanému, ale len on bol takouto neplatnou listinou z pracovného pomeru odstránený. Štandardne odovzdávanie bločkov prebiehalo tak, že sa vypisovali stazky, k tomu sa prikladali tieto parkovacie bločky a takto sa to u žalovaného odovzdalo. Dostávali v eurách zálohu na parkovné v hotovosti a potom to menili na libry. Stále to prebiehalo rovnako, na

parkovisku vodiči zaplatili, potom bločky odovzdali a bolo to vždy v poriadku. Uviedol, že u žalovaného boli aj také praktiky, že jednému šoférovi vykradli kamión, ukradli mu Shell kartu, z ktorej mu vytankovali 8.000,- eur a žalovaný od neho požadoval dlžobný úpis, aby zaplatil škodu, hoci to nebola jeho vina, mal na to papiere aj od polície, ale chceli po ňom tú škodu nahradiť. Žalobca uviedol, že keď odovzdával kamión garážmajstrovi, musel si pre istotu urobiť fotky, lebo niekedy mu dodatočne povedali, že napríklad guma bola poškodená, ale on keď im dodatočne ukázal, že to bolo v poriadku, tak sklopili uši. Tiež mu malo byť povedané, že keď podpíše dlžobný úpis, môže vo firme ostať ďalej pracovať. Nikdy mu nebolo vytýkané, že bločky sú nesprávne. Neboli mu ani vrátené nikdy predtým ako nesprávne. Ono sa to vyvrbilo tak za dva týždne naraz, že mu povedali, že tie bločky sú falošné a bolo mu povedané, že buď podpíše dlžobný úpis alebo bude okamžité skončenie. On žalovanému povedal, že nič nepodpíše, že je poistený v poisťovni DAS, a že to bude riešiť s advokátom a povedal žalovanému, že okamžité skončenie je neprijateľné. Okamžitému skončeniu predchádzal už ten spomínaný dlžobný úpis, to že naraz povedali, že bločky sú falošné ale aj to, že žalovaný tlačil na šoférov, aby preťahovali časy, ono sa to celé stupňovalo. Nikdy mu nikto nevytýkal, že na bločkoch niečo chýba, naraz ho zavolali, že predložil falošné bločky. Predtým to bolo vždy v poriadku, takéto bločky predkladali aj iní, aj šofér Zvara aj ostatní, ale tí podpísali dlžobné úpisy, už mali po 50tke, ťažšie by si hľadali prácu. Čo sa týka odovzdávania bločkov na parkovisku, niektorí černosi vyzerali zvláštne, mali takú tašku, žalobca im dal peniaze, oni mu dali lístok, no nemal vedomosť, že bločky nie sú v poriadku, ak by to tak bolo, žeby to vedel, že nie sú v poriadku, tak by ich nikdy nepredkladal. Čo sa týka záznamov o výkone v zahraničnej preprave uviedol, že ich vypisoval on, tieto záznamy si vypisujú priebežne vždy šoféri počas turnusu. Tento papier sa odovzdával po každej ceste, keď sa skončí preprava. Po 4, či 5-6 týždňových turnusoch to odovzdávali naraz. Alebo sa občas stávalo aj to, že ich po nejakom kolegovi poslal na firmu. Čo sa týka parkovania v H., tam síce chodil málo, ale bolo to tak, že v tomto meste bola DSV, špedičná firma, kde sa nakladalo a vykladalo. Tam šoférom niekedy dovolili nechať návesy, ale spať sa tam nemohlo a s ťahačmi museli ísť tiež inde. V H. bola ešte benzínová pumpa, kde s tými ťahačmi parkovali a tam ale už museli zaplatiť parkovné na tých 11hod. a tam preto s ťahačmi vodiči ostávali. K parkovacím lístkom uviedol ešte toľko, že boli 18 librové lístky, za takéto lístky sa tam mohlo iba parkovať a potom boli 22 alebo 25 librové lístky, to už si presne nepamätal a v cene tohto lístka bolo aj jedno menu, ktoré tam šoféri mohli zjesť, šoféri to využívali, firma nikdy nič proti tomu nemala. Na základe týchto lístkov, ktoré sú predmetom konania, mu nebolo nič preplatené. Uviedol, že niekedy sa stávalo, že keď prišiel do Y. do prístavu, tak tam ešte signál bol a keď sa nalodili na loď to vypadlo, softvér zamrzol a niekedy ani ešte v W. ho nemal. Môže sa stať, že potom, čo signál znova nabehol, tam dodatočne zaznamenalo tú trasu a žalovaný z toho teraz vychádza. Niekedy mu úplne odišiel signál, výpadok v takom prípade hlásil služobným telefónom žalovanému a potom mu posielali sms a komunikovali vzájomne len cez telefón. Dokonca mu aj dva krát menili prístroj, cez ktorý komunikovali, je to taká krabička veľká asi ako telefón, pretože bol pokazený. Uviedol, že nikdy sa nenachádzal na inom mieste, ako predkladal bločky. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo v zostave jázd z GPS je uvedené, že prešiel nejakú trasu v nejakej rýchlosti, hoci v tom čase mal byť na inom mieste. GPS môže ale aj klamať, lebo niekedy aj auto keď stojí, ale motor beží, tak zaznamenáva pohyb aj 10km/h. Okrem toho žalobca vedel od O. G., že to GPS nezaznamenávalo polohu úplne presne, ale, že to zaznamenávalo s odchýlkou aj 30km. Niekedy mu volali, kde sa nachádza, žalobca im povedal, že kde je a zo strany žalovaného mu bolo povedené, že GPS to nevidí presne. V čase, keď pracoval u žalovaného, GPS boli poruchové. K zaznamenávaniu signálu na trase Y. - W. uviedol, že to je tak, že automaticky, keď sa nalodili na loď, sa stratil signál. V tých prístavoch sú rôzne rušičky, ktoré to spôsobujú.

19. Svedok O. G. uviedol, pracoval u žalovaného ako riaditeľ dopravy a špedície. Uviedol, že všetky vozidlá sú vybavené monitorovacím zariadením. Polohu každého vozidla sledujú na počítači na monitore každých 90 sekúnd. Celá komunikácia je on-line. Dá sa na základe tohto prepojenia vidieť, či auto stojí, či sa auto hýbe a aj konkrétna poloha motorového vozidla. Rozlíšenie je také, že sú schopní vidieť na monitore polohu vozidla s určitosťou až na 2-3 metre. Možno presne určiť, na ktorej ulici sa nachádza, pri akej budove a podobne. K parkovacím lístkom sa vyjadril tak, že ho neuznal, lebo nebol originál, z listiny zostavy jázd sa dá vyčítať pohyb vozidla. Táto listina sa nedá nijakým spôsobom zmeniť, nedokáže ju zmeniť ani výrobca navigačného zariadenia. To, čo je tam uvedené, musí byť teda pravdou. Z prvého záznamu je zrejmé, že dňa 10.08.2009 sa navrhovateľ pohol o 5.51 hod. a napríklad 6.43 prechádzal hranice medzi D. a T.. Čo sa týka záznamu o 6.49 - pripojenie GPRS znamená to, že signál na chvíľočku vypadol. Uvedené nemôže byť na závadu, pretože GPRS sa pripojí v podstate automaticky. Dá sa to porovnať so stratou signálu na mobilnom telefóne, ktorý sa automaticky obnoví. Čo sa týka konkrétneho pripojenia o 6.49 hod., zrejme je to spojené s prechodom cez hranice a s tým, že sa

zmenil mobilný operátor. Systém GPRS totiž na rozdiel od GPS systému, ktorý využíva satelit, využíva mobilného operátora. Presne tak isto ako mobilné telefóny. Napríklad na časovej osi 9.28 hod. je zrejmé, že medzi navrhovateľom a disponentom, to znamená osobou, ktorá na Slovensku sedela za počítačom a sledovala pohyb kamiónu, prebehla komunikácia formou správy ( niečo podobné ako SMS správa ). Keď hovorí o odoslanej správe, posielal ju disponent a keď o prijatej správe, posielal ju vodič kamióna. V kolónke: trasa odkiaľ - kam, je prvý údaj označenie štátu, druhý údaj označenie mesta. Pokiaľ ide o údaj: prihlásenie vodiča, každý zo šoférov má čipový kód, ktorý musí vždy po naštartovaní kamiónu priložiť k monitorovaciemu zariadeniu. Inak by mu to v kabíne neustále pípalo. Toto prihlásenie vodiča sa robí vždy pred každou jazdou. Čo sa týka poslednej kolónky: státie, tento údaj uvádza po akú dlhú dobu vozidlo stálo počas konkrétneho úseku. Čo sa týka času, tento je uvádzaný vždy v súlade s časom v Slovenskej republike. To znamená, že pokiaľ je v V. 7.00 hod., v tejto zostave jázd bude figurovať čas 8.00 hod. Vždy je uvedený slovenský čas. Čo sa týka konkrétneho dna 10.08.2009 čas 21.22 hod. je zrejmé, že navrhovateľ prespal v W.. To, že navrhovateľ spal v W. vyplýva z toho, že v čase 21.22 hod. až do 6.26 hod. nebol na tachometri vykonaný žiaden záznam. Auto teda neprešlo ani meter. Keď porovnal kópiu parkovacích lístkov z 10.08.2009, je tam zrejmý nesúlad. Z prefoteného lístka, z ktorého je zrejmý dátum 10.08.2009 je vidieť, že tento bol zakúpený o 17.00 hod.Podľa záznamu jázd však o 17.00 hod. navrhovateľ ešte nebol v V., ale vo T.. Preto mu nikto nemohol o tejto hodine vystaviť parkovací lístok v V.. Uviedol, že je povinnosťou vodiča si skontrolovať uvedený údaj, nakoľko od toho sa odvíja dokedy môže vodiť na tom - ktorom mieste stáť. Pokiaľ ide o platnosť parkovacieho lístka, tento platí vždy 24 hodín. Čo sa týka konkrétne parkovania v W., žiaden z vodičov nikdy nepredložil parkovací lístok, pretože v tomto meste sa podľa skúseností parkoviská neplatia, sú bezplatné. Prvé platené parkovisko v V., ktoré eviduje žalovaný, je v V.. Podľa svedka, už bežným pohľadom na parkovacie lístky je zrejmé, že nejde o originál. Takéto lístky okrem žalobcu predkladali ešte dvaja zamestnanci, a to O. S. a M. R.. Okrem týchto ojedinele predložili takéto nepravé lístky aj iní zamestnanci. Uviedol, že systém sledovania polohy vozidla NaviGate je napojený on-line, vždy sa napája rovnako ako mobilný telefón na najsilnejší vysielač. Pokiaľ dôjde k prerušeniu signálu, môže to byť spôsobené tým, že na danom mieste je buď porucha signálu, alebo jednoducho vodič kamiónu fyzicky odpojil zariadenie. Pokiaľ je aj signál stratený a uvedené zariadenie v kamióne nie je odpojené, pohyb vozidla si tento systém ukladá do vnútornej pamäte a po opätovnom nájdení signálu sa to všetko vyhodnotí. Na základe uvedeného systému je známy presný pohyb vozidla. Pokiaľ sa systém pokazí, tak jednoducho na monitore sa zobrazuje, že vozidlo je bez akéhokoľvek pohybu, eviduje sa len jeho posledná poloha. Svedok sa vyjadril k súvisu výpis z karty digitálneho tachografu s výpisom z NaviGate,že tieto pracujú nezávisle, ale mali by korešpondovať, pričom systém NaviGate zaznamenáva len pohyb vodiča. K parkovaniu v meste H. sa svedok vyjadril tak, že pokiaľ vie, v areáli D.S.V. v V. mohli parkovať nielen návesy, ale aj ťahače. Bolo to práve preto, že v V. dochádzalo k častým vykrádaniam návesov. Uviedol, že ak si dobre pamätá, tak žalobca predkladal takéto podľa nich neplatné doklady celý rok 2009 a možno aj rok 2008. Rok 2008 však bol uzavretý, tak to žalovaný nechal tak. Hneď ako na to prišli, so žalobcom rozviazali pracovný pomer, nemali dôvod ho upozorňovať. Tieto doklady existovali už aj v roku 2008, doklady za rok 2008 neriešili, žalobca nebol za to nejako postihovaný. Svedok uviedol, že podľa nemu dostupných informácií, žalobcovi nebolo strhnuté nikdy nič.

20. Svedkyňa M. N. uviedla, že u žalovaného pracovala, pracovný pomer bol ukončený dohodou na návrh z jej strany. Potvrdila, že podpis na listine - ukončenie pracovného pomeru z 08.09.2009 je jej. Pracovala ako finančná riaditeľka s tým, že mala na starosti aj personalistiku. V rámci personalistiky vykonávala príjem, podpisovanie pracovnej zmluvy so zamestnancami, pri prijatí do zamestnania zabezpečovala prihlášky do Sociálnej poisťovne, vykonávala celú mzdovú agendu a taktiež vypracovávala dokumenty v súvislosti so skončením pracovného pomeru. Čo sa týka ukončenia pracovného pomeru, o tomto ona nerozhodovala, nebola v tomto smere priamou nadriadenou, ale ako boli osoby, ktoré rozhodovali o prijatí do pracovného pomeru, tak boli aj osoby, ktoré rozhodovali o ukončení pracovného pomeru, ona bola iba vykonávateľom v papierovej forme. Čo sa týka prípadu žalobcu, uviedla, že je tomu 6 rokov, pričom fluktuácia zamestnancov u žalovaného bola veľká, stávalo sa, že počas mesiaca prijala 40 zamestnancov a prepustila 39. Spomenula si, že pracovný pomeru so žalobcom bol ukončený z dôvodu nezrovnalosti vo vyúčtovaniach, ktoré predkladal z V.. Čo sa týka inštruktáže vodičov kamiónovej dopravy, títo malí priamych nadriadených, ktorí ich školili v rámci žalovaného a následne boli vodiči školení aj externou firmou, čo sa týka požiarnej ochrany, či bezpečnosti práce. V rámci personálneho oddelenia vodiči neboli oboznámení s nejakou konkrétnou pracovnou náplňou, bolo vždy len uvedené vykonávanie práce ako vodič MKD. Nevedela uviesť, presne odkedy u žalovaného pracovala. Pracovala tam 6 rokov, pričom 1,5 roka bola personalistka a následne

jej pozícia bola finančný riaditeľ a personalista. H. N., konateľ spoločnosti, je jej bývalý manžel. Pracovné zmluvy podpisovala ona, a to na základe splnomocnenia. Potvrdila, že aj pracovná zmluva so žalobcom je podpísaná ňou, nevedela sa vyjadriť, prečo tam nie je uvedené jej meno. Myslela si, že to takto postačuje, svoj podpis nepopiera. Nemala vedomosť o konkrétnych nedostatkoch práce žalobcu ani iných vodičov, v čase, keď od žalovaného odchádzala, tento mal 350 zamestnancov. Dostala pokyn na ukončenie pracovného pomeru so žalobcom, už si nespomínala, či bolo vtedy spomenuté, za aké obdobie sa mal dopúšťať porušenia pracovnej disciplíny. Ona neprichádzala s vodičmi priamo do kontaktu ohľadom nedostatku plnenia ich pracovných povinností, ale môže potvrdiť, že bolo to personálne oddelenie, ktoré upozorňovalo zamestnancov na porušenie pracovnej disciplíny, a to na podnet oddelenia dopravy. V súčasnosti si nespomína už, či žalobca bol niekedy upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. V čase koncipovania ukončenia pracovného pomeru nemala k dispozícii doklady, ohľadom ktorých boli vytýkané žalobcovi nedostatky, mali ich na odbore dopravy, kto dal pokyn na ukončenie pracovného pomeru so žalobcom si už nespomína. Taktiež sa nevedela vyjadriť k prípadnej vzniknutej škode v dôsledku správania sa žalobcu. V pracovných zmluvách bola dohodnutá 3-mesačná skúšobná lehota, pričom pri zamestnancoch, ktorí pôsobili u žalovaného 5-6 rokov, bola dôvodom ich žiadosť, pretože si našli iného zamestnávateľa, ktorý im ponúkol iné mzdové podmienky a veľa ľudí, ktorí odišli sa po 2-3 rokoch aj vrátili späť. V čase keď u žalovaného pracovala, nepôsobila u neho odborová organizácia.

21. Zákonné ustanovenia: Podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z.. Zákonníka práce účinného v rozhodnom čase (ďalej len ), Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce účinného v rozhodnom čase, Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce účinného v rozhodnom čase, Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce účinného v rozhodnom čase, Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce účinného v rozhodnom čase, Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 79 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce účinného v rozhodnom čase, Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce účinného v rozhodnom čase, V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce účinného v rozhodnom čase, Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zákonníka práce účinného v rozhodnom čase, (1) V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi. (2) Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.

22. V konaní mal súd zistené, že žalobca bol zamestnaný u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 03.01.2008 ako vodič v kamiónovej doprave. Dňa 08.09.2009 žalovaný vypracoval listinu s názvom "Ukončenie pracovného pomeru - oznámenie, z obsahu ktorej vyplýva, že pracovný pomer žalovaný so žalobcom končí okamžite z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, pričom medzi stranami nebolo sporné, že túto listinu žalobca prevzal dňa 09.09.2009. Závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo vymedzené ako konanie, ktorým žalobca predkladal vo vyúčtovaniach neplatné bloky za parkovanie a opakovane doklady nespĺňali náležitosti daňového dokladu a ani nekorešpondovali s polohami vozidla v danom čase. Žalobca žalobu podal včas, v lehote podľa § 77 Zákonníka, práce, keď pracovný pomer sa mal skončiť 09.09.2009 a žaloba bola podaná na súde dňa 15.10.2009.

23. Pri posudzovaní tohto právneho úkonu súd ustálil, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo podpísané na to oprávnenou osobou, keďže v konaní bolo preukázané, že túto listinu podpisovala (rovnako ako pracovnú zmluvu) svedkyňa Jana Babicová, vykonávajúca u žalovaného personálnu agendu, a to na základe predloženého písomného poverenia zo dňa 01.05.2007, na základe čoho možno konštatovať, že tak konala ako osoba poverená na takýto úkon štatutárnym orgánom žalovaného v zmysle § 9 Zákonníka práce. Pokiaľ sa týka prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu so zástupcami zamestnancov, neprerokovanie ktorého žalobca namietal, výpoveďou svedkyne N. bolo preukázané, že u žalovaného v čase jej pôsobenia v tejto spoločnosti (a teda aj v čase skončenia pracovného pomeru so žalobcom), nepôsobili zástupcovia zamestnancov, odborová organizácia, a teda povinnosť prerokovať takýto úkon zamestnávateľa žalovaný nemal. Na výpoveď svedkyne v tomto smere reagoval nakoniec aj žalobca, ktorý túto skutočnosť počas konania vzal na vedomie a tento nedostatok v ďalšom konaní už následne ani nenamietal.

24. Súd sa však zameral prioritne na to, či z formálneho hľadiska spĺňa okamžité skončenie pracovného pomeru všetky potrebné náležitosti a kritériá na to, aby ho bolo možné považovať za platný právny úkon, pričom dospel k záveru, že aj z formálneho hľadiska nie je okamžité skončenie pracovného pomeru možné považovať za platné. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a dôvody nemožno dodatočne dopĺňať ani meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je potrebné, aby jeho dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má okamžite skončiť. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre skončenie pracovného pomeru, je potrebné uviesť tak, aby boli určité a zrozumiteľné. Nedostatok týchto náležitostí má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Vzhľadom na závažnosť následkov, aké vyvoláva okamžité rozviazanie pracovného pomeru, t.j. okamžitý zánik pracovnoprávneho vzťahu, sú zákonom striktne stanovené formálne i obsahové náležitosti jednotlivých spôsobov rozviazania pracovného pomeru, predovšetkým zo strany zamestnávateľa. Tým je sledované zabezpečenie ochrany zamestnanca ako slabšej strany pracovnoprávneho vzťahu a nedostatky zákonom predpísaných náležitostí majú za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu.

25. Súd dospel k záveru, že len zo samotného obsahu listiny (bez následného dovysvetľovávania a konkretizácie týchto dôvodov žalovaným počas konania), nemožno nepochybne uzavrieť, pre aký konkrétny skutok, sa okamžite so žalobcom pracovný pomer končí. V listine sa uvádza, že mal žalobca závažne porušiť pracovnú disciplínu tým, že :

- A/ predkladal vo vyúčtovaniach neplatné bloky za parkovanie, Z takto vymedzeného konania nemožno vôbec ustáliť, v čom mala spočívať vytýkaná neplatnosť parkovacích blokov, aké konkrétne vady pričítateľné na ťarchu žalobcu, parkovacie bloky mali mať.

Počas konania (aj na poslednom pojednávaní) žalovaný uviedol, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo to, že jednak doklady nespĺňali náležitosti daňového dokladu a jednak to, že nekorešpondovali s polohou vozidla v danom čase, ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru neplatnosť parkovacích lístkov ani neuviedol. Táto neplatnosť podľa jeho písomného vyjadrenia z 21.08.2015 vyplývala z toho, že na parkovacích lístkoch je uvedené časové označenie, ktoré sa v N. nepoužíva, že je nepravdepodobné až vylúčené, že by mohli byť vydané tou istou spoločnosťou, a že poloha vozidla nekorešpondovala s lístkami, čo však ale zo samotného obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru vyvodiť nemožno. Z listiny nie je teda zrejmé, v čom táto spočívala, ako a kedy ju žalobca spôsobil svojím konaním.

- B/ opakovane doklady nespĺňali náležitosti daňového dokladu a ani nekorešpondovali s polohami vozidla v danom čase. Čo sa týka tohto ďalšieho v listine uvedeného dôvodu, ani tento dôvod nebol tak bližšie vymedzený, aby bolo možné len zo samotnej listiny vyvodiť, ktoré daňové náležitosti chýbali, koľkokrát a kedy boli parkovacie lístky z tohto dôvodu predkladané, keďže je zrejmé, že sa tak malo stať opakovane, a rovnako tak, koľkokrát a kedy tieto nekorešpondovali s polohou vozidla, v čom spočíval nesúlad medzi lístkami a polohou vozidla. Žalovaný v listine nevyjadril, ktoré daňové náležitosti mali byť na parkovacích lístkoch uvedené a ktoré absentovali. Čo sa týka nesúladu medzi časom vystavenia lístkov za parkovanie a polohou vozidla, tieto nesúlady boli vysvetlené až počas konania. Až počas konania žalovaný dodatočne vymedzil, parkovacie lístky z ktorých dní nekorešpondujú s polohou vozidla, to že ich bolo celkovo päť ( 31.7.-01.08.2009, 02.08.2009, 03.08.2009, 10.08.2009 a 11.08.2009) a tiež objasnil (s poukazom na zostavy jázd a polôh), v čom spočíva nesúlad s polohou vozidla. Tu tiež treba podotknúť, že v niektorých prípadoch žalovaný počas ďalšieho priebehu konania revidoval pri objasňovaní nesúladu polohy a lístkov svoje skoršie vyjadrenia prezentované v konaní (napr. čo sa týka lístka zo dňa 03.08.2009 v písomnom vyjadrení z 21.08.2015). O to viac je potrebné presne vymedziť ktorý skutok, kedy učinený má byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, keď údajného totožného skutku sa žalobca mal dopustiť opakovane a to aj skôr než 31.07.2009 a tiež počas konania žalobca predložil aj parkovací lístok z 21.08.2009, ktorý údajne mal tiež vykazovať takto opísaný nedostatok, ale tento parkovací lístok už nemal byť dôvodom pre skončenie pracovného pomeru, čo ale zo samotnej listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru nevyplýva. Toto vyplynulo len z dodatočného upresnenia zo strany žalovaného počas konania. Bez takého dodatočného upresňovania skutkov žalobcu, ktoré viedli žalovaného k skončeniu pracovného pomeru, ako aj bez dodatočného spresnenia dní a času, kedy k nim malo dôjsť, ku ktorým spresneniam ale došlo už až v počas konania, by nebolo možné ustáliť, ktoré konkrétne skutky (z viacerých tvrdených) spočívajúcich v predkladaní parkovacích blokov nekorešpondujúcich s polohou vozidla, by mali byť tie, ktoré sú podstatné a pre ktoré žalovaný okamžite pomer skončil. Bez takéhoto dodatočného žalovaným učineného "výberu" z viacerých ním tvrdených rovnakých opakujúcich sa pochybení by pritom ani súd nevedel, na ktoré konkrétne skutky sa má zamerať a ktoré má preskúmať aj za toho hľadiska, či tieto sa skutočne stali tak, ako to prezentuje žalovaný a či ich možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny z hľadiska ich intenzity. Súd má za to, že nemožno pripustiť, aby sa skutky, ktoré majú predstavovať porušenie pracovnej disciplíny, ustaľovali čo do ich bližšieho obsahového aj časového vymedzenia až počas konania, v ktorom sa žalobca domáha neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na znenie rozhodnutia, ktorého právna veta je citovaná v ods. 4 tohto odôvodnenia, súd konštatuje, že toto rozhodnutie mu je známe, avšak z neho je podstatné zdôrazniť najmä to, že je pravdou, že k riadnemu vymedzeniu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je potrebné, aby obsahovalo aj údaj, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru, alebo kedy tento dôvod vznikol, ale dôležitý je dovetok, podľa ktorého, ak aj bez týchto údajov je nepochybné, prečo bol so zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer. V prejednávanej veci podľa názoru súdu bez týchto údajov však nie je možné len zo samotnej listiny zistiť, prečo konkrétne bol skončený pracovný pomer, teda aké konkrétne s iným skutkom z iného (skoršieho či neskoršieho) časového obdobia nezameniteľné skutky žalobcu boli dôvodom pre skončenie pracovného pomeru. Nie je to možné predovšetkým v situácii, keď sám žalovaný tvrdí, že skutkov s obdobným obsahom bolo viac pred aj po tých skutkoch, pre ktoré sa rozhodol so žalobcom pracovný pomer skončiť (uvádzal rok 2008 a predkladal aj blok z 21.08.2009). Potom bez špecifikácie by bolo zamestnávateľovi umožnené, pod výraz "predkladal bloky, ktoré nekorešpondovali s polohami vozidla v danom čase" zahrnúť dodatočne nielen tie skutky, pre ktoré naozaj skončil pracovný pomer (v prejednávanej veci žalovaným počas konania vyselektovaných 5 parkovacích lístkov) a bolo by žalovanému aj umožnené upravovať si časové súvislosti pre účely zachovania lehôt podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Súd preto uzatvoril, že v okamžitom skončení pracovného pomeru uvádzané dôvody

sú nedostatočne špecifikované a svojou časovou aj obsahovou nekonkrétnosťou umožňujú žalovanému pod ne dodatočne zahrnúť aj iné, než pôvodne mienené skutky. Už pri samotnom podávaní okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi musí byť pritom aj zamestnancovi (a nielen zamestnávateľovi) zrejmé, akého konkrétneho neprípustného konania a kedy sa dopustil. Z tohto dôvodu súd považoval okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom zo dňa 08.09.2009 za neplatné.

26. Súd však aj po preskúmaní samotných dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, ako tieto boli (dodatočne až v konaní) žalovaným upresnené, dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru nie je platné. Súd má za to, že nemožno za závažné porušenie pracovnej disciplíny považovať konanie zamestnanca, ktoré sa opakuje, nie je zamestnávateľom vytýkané, pretože táto skutočnosť práve svedčí o tom, že pokiaľ zamestnávateľ opakovane určité konanie akceptuje, jeho závažnosť je podstatne nižšia, ako je to v prípade jednorazového, skôr sa nevyskytujúceho konania, ktorého sa zamestnanec dopustí neočakávane a ktorému nepredchádza rovnaké konanie, ktoré by dovtedy zamestnávateľ akceptoval ako pre neho prijateľné. Toto súd uvádza v súvislosti s vytýkaním toho, že predkladané doklady z parkovania nemali obsahovať daňové náležitosti, čo je ako jeden z dôvodov uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. V konaní bolo preukázané aj výpoveďou svedka G., že konania, kedy žalobca mal predkladať s vyúčtovaním bločky bez daňových náležitostí, sa žalobca mal dopustiť aj skôr v roku 2008. Zamestnávateľovi teda už muselo byť skôr zrejmé, že predkladané doklady nemajú daňové náležitosti, pričom túto skutočnosť žalovaný musel objektívne zistiť už pri prvom prípade predloženia takýchto, podľa neho neúplných dokladov, keďže u zamestnávateľa sa celkom dôvodne predpokladá znalosť postupov pri vyúčtovaní a daňových predpisov, vrátane náležitostí daňových dokladov. Ak žalovaný trval na tom, že doklady predkladané žalobcom vrámci vyúčtovania majú mať určité náležitosti, pričom ich ale nemajú, nebolo dôvod tieto dlhšiu dobu akceptovať a ak tak činil, svedčí to o nedôslednom prístupe žalovaného k tomuto problému. Ak mal byť tento stav dlhšiu dobu žalovaným akceptovaný, potom nemožno takéto konanie žalobcu hodnotiť ako konanie vykazujúce výraznú závažnosť, ak niekoľko rovnakých skutkov žalovanému neprekážalo, resp. ak tento opakujúci sa stav nijako neriešil. Argument, že o tomto probléme žalovaný nevedel, dozvedel sa ho od iných zamestnancov a začal ho riešiť prepustením žalobcu hneď, len čo sa o ňom dozvedel, podľa súdu neobstojí, pretože skutočnosť, či doklad má alebo nemá požadované náležitosti je objektívne zistiteľná, vnímateľná samotným žalovaným. Že požadované náležitosti na dokladoch chýbajú je ním zistiteľná už pri prvom prípade predloženia neúplného dokladu pre účely vyúčtovania. Doklad buď náležitosť má, alebo nemá, dá sa to zistiť prakticky okamžite po nahliadnutí do neho. A teda nemôže ísť o prípad, že by absencia daňových náležitostí dokladov žalovanému nebola dlhodobo známa a táto až dodatočne vyjde najavo tým, že mu to prezradí niekto zo zamestnancov. Ak teda ako závažné porušenie pracovnej disciplíny vyhodnotil žalovaný to, že žalovaný predkladal opakovane doklady, ktoré nespĺňali náležitosti daňového dokladu, za stavu, keď žalovaný predkladanie dokladov bez náležitostí u žalobcu akceptoval už aj v roku 2008, bez toho, aby toto konanie vytkol za celý čas ako neštandardné, toto konanie nemôže vykazovať takú mieru závažnosti, aby bolo možné hovoriť o vážnom porušení disciplíny, ktoré za žiadnych okolností nemožno pre toho- ktorého zamestnávateľa považovať za akceptovateľné. Vedomosť žalovaného o tom, že doklad nemá náležitosti, pritom logicky nemohla byť naviazaná až na to, že sa o tomto nedostatku dozvedel od tretej osoby s podstatným časovým odstupom. Ide o objektívnu skutočnosť, to čo na dokladoch chýba a prečo nie je možné ich uznať, mohol a mal vedieť prakticky okamžite a ak takéto konanie nebolo pre neho prijateľné, nemusel ho dlhšiu dobu u žalobcu akceptovať. V opačnom prípade sa žalobca mohol dôvodne domnievať, že takto nastolená prax u žalovaného nie je ničím neprijateľným, keď možno usudzovať, že dlhodobo takéto konanie za neprijateľné nepovažoval ani žalovaný sám. Miera závažnosti konania žalobcu je teda z vyššie uvedených dôvodov podstatne znížená, a preto má súd za to, že nie je možno hodnotiť za závažné porušenie pracovnej disciplíny predkladanie dokladov bez náležitostí, ktorého následkom by mohlo byť okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom.

27. Okrem toho súd konštatuje, že v konaní jednoznačne nevyšlo ani najavo, že by vo všetkých piatich vytýkaných prípadoch predloženia parkovacích dokladov z dní 31.07.-01.08.2009, 02.08.2009, 03.08.2009, 10.08.2009 a 11.08.2009 poloha vozidla nekorešpondovala s parkovacími lístkami. Súd k tomuto záveru dospel porovnaním dokladov predložených žalobcom a žalovaným, teda porovnaním zostáv polohy jázd, záznamov o výkone v zahraničnej preprave a výstupmi z digitálnych tachografov, pričom z tohto dokazovania vyplynulo nasledovné:

28. Vo vzťahu k parkovacím lístkom z dní 02.08.2009, 03.08.2009 a 11.08.2009 žalovaný uvádzal, že tieto nemohli byť vydané, pretože buď parkovalo v bezplatnom areáli zmluvného partnera ( 02.08.2009 a 03.08.2009), alebo bolo v jazde smerom do H. (11.08.2009). Lístok zo dňa 02.08.2009 bol vydaný o 18:_ (minúty nečitateľné, zrejme 18:30 hod) anglického času, čo zodpovedá záznamu z polohy jázd evidovanom v slovenskom čase (teda + 1 hodina), pričom z neho vyplýva, že v tomto čase vozidlo stálo, čo rovnako vyplynulo z výstupu z digitálneho tachografu, keď vozidlo stálo celých 24 hod. To že sa v rozhodnom čase parkovalo v H., sporné teda nebolo, ale sporné bolo to, kde sa parkovalo, či na bezplatnom alebo spoplatnenom parkovisku. Žalovaný tvrdil, že sa parkovalo na bezplatnom parkovisku v H., preto nemohol byť predložený lístok z plateného parkoviska, o čom ale nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval toto jeho tvrdenie. Len samotná poznámka perom ručne dopísaná na zostave polôh z daného dňa nie je dôkazom o tom, že sa žalobca v rozhodnom čase skutočne nachádzal na tomto nespoplatnenom mieste. Žalobca toto tvrdenie žalovaného pritom účinne poprel, keď uviedol, že tvrdenie žalovaného pravdivé nie je a že síce v areáli partnera stál, ale mohol tam nechať bezplatne iba náves, spať tam šoférom nedovolili a s ťahačmi museli parkovať na vzdialenejšom spoplatnenom parkovisku, kde vždy musel zaplatiť parkovné. Žalovaný pritom nepreukázal, že bol naplnený tvrdený dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že v danom čase bol žalobca na bezplatnom parkovisku a že teda nemohol v tom čase obdržať parkovací blok, ktorý preložil pri vyúčtovaní, pre ktorý skutok s ním žalovaný okamžite skončil pracovný pomer. Svedok G. pritom vo svojej výpovedi potvrdil, že sa dá poloha vozidla cez systém NaviGate zistiť v tom - ktorom časovom okamihu úplne presne (aj s označením ulice, budovy), nebolo však i napriek tomu preukázané, že v čase vyhotovenia parkovacieho lístka bola presná poloha vozidla práve v nespoplatnenom areáli zmluvného partnera, pričom toto nevyplynulo ani z mapky predloženej žalovaným ku dňu 02.08.2009 (č.l. 104), keďže táto je bez bližšieho popisu miesta a času zaznačenia polohy vozidla. Rovnaké konštatovanie súd uvádza aj k parkovaciemu lístku z 03.08.2009, kde žalovaný vo vyjadrení z 21.08.2015 uviedol, že vozidlo bolo v čase vystavenia bloku odparkované v H. bezplatne v areáli zmluvného partnera, čo podľa názoru súdu ale takisto žalovaný nepreukázal. Tiež treba dodať, že zo záznamu polohy vozidla z 03.08.2009 ( č.l. 222) vyplynulo, že v čase vystavenia parkovacieho bloku (10.00 hod anglického času, čomu v zostave jazdy zodpovedá záznam o 11.00 hod), a to konkrétne medzi 10:29 - 12:46 hod je vozidlo evidované v mestách C. a N., a teda ani nemalo byť v H.. Ohľadom parkovacieho lístka z 11.08.2009 žalovaný uviedol, že vozidlo malo byť v pohybe na ceste do H., a preto nebolo možné, aby vozidlo vôbec parkovalo, čo takisto nepochybne v konaní nebolo preukázané, pretože zo záznamu z digitálneho tachografu z 11.08.2009 naopak vyplynulo, že času vystavenia bloku o 14:30 hod anglického času, zodpovedá na tachografe záznam podľa ktorého vozidlo od 13:41 do 15:34 stálo (pauza trvala 1hod 53 min), čo teda skôr napovedá tomu, že vozidlo bolo odparkované a nebolo v jazde (záznam z digit. tachografu je evidovaný v čase anglickom -GMT). Svedok O. G. pritom uviedol, že záznamy z GPS -navigačného systému a záznamy z tachografu zaznamenávajú polohu od seba nezávisle, ale mali by vzájomne korešpondovať, pričom však ale stav vozidla (v jazde, v státí) z týchto dvoch záznamov celkom zrejme nie sú v súlade, keď stav tachografu napovedá o státí na neznámom mieste a nie o jazde vozidla tak, ako toto tvrdí žalovaný. Čo sa týka parkovacieho lístka z 10.08.2009, žalovaný uvádzal, že v čase vystavenia lístka (17:00 anglického času, čomu v zostave jázd zodpovedá čas + 1 hodina) vozidlo malo byť v jazde vo T., a teda nemohlo parkovať. Tvrdenie žalovaného, pre ktoré pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru z tohto dôvodu, pritom síce vyplýva zo zostavy jázd, kde vozidlo malo byť v jazde v Y., ale na druhej strane záznam z digitálneho tachografu ukazuje, že vozidlo v čase medzi 16:36 do 19:00 hod, teda celkovo 2hod24min stálo (pričom digitálny tachograf ukazuje čas anglický GMT teda ten, v ktorom sú vypísané aj parkovacie bloky), keďže znak stoličky predstavuje odpočinok, spánok vodiča. Tvrdenie, že by vozidlo malo celý čas v čase vystavenia parkovacieho bloku jazdiť, preto bol v rozpore s týmto dôkazom, ktorý tvrdenie žalovaného skôr vyvracia a napovedá tomu, že vozidlo žalobcu skutočne parkovalo. Čo sa týka parkovacieho bloku z 31.07.2009, ktorému bolo vytýkané to, že vozidlo sa malo nachádzať v čase jeho vystavenia v N. a jazdilo smerom do T., ani tento dôvod, tvrdený žalovaným ako dôvod pre skončenie pracovného pomeru nebol bez pochybností v konaní zistený. Parkovací lístok bol vystavený 18:30 hod, čomu v zostave jázd zodpovedá slovenský čas 19:30 hod, kedy by malo byť vozidlo vo francúzskom meste Y. a pohybovalo sa. Zo záznamu z digitálneho tachografu pritom vyplynulo, že vozidlo medzi 18:09 až 00:00 hod, teda celkom 5h51min stálo (stolička, znamená pauzu, odpočinok, spánok vodiča kamiónu). Z tohto hľadiska potom ani vo vzťahu k tomuto dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru nie je možné konštatovať, že by bolo jednoznačne preukázané, že by vozidlo skutočne jazdilo na inom mieste, než je miesto vystavenia parkovacieho bloku, keď z iného dôkazu vyplýva, že v čase vystavenia parkovacieho bloku pritom naopak vozidlo malo skutočne niekoľko hodín stáť. Už len pre úplnosť súd uvádza, že

pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení z 21.08.2015 pre posúdenie polohy vozidla od časového údaju z parkovacích blokov odpočítaval - 1 hodinu, aby tak prepočítal čas anglický (GMT) na čas slovenský, tento postup súd vyhodnotil ako nesprávny. Tak, ako to súd už vyššie uviedol, je všeobecne známou skutočnosťou, ktorá sa nedokazuje, že vo S. N. platí "základný" čas (GMT) a smerom na východ odtiaľ sa podľa časových pásiem čas pripočítava a nie odpočítava. Rozdiel medzi časom v N. a na Z. je tak + 1 hodina času na Z., oproti času v N., čo v konečnom dôsledku potvrdiť aj svedok G. vo svojej výpovedi. Ak sa týmto žalovaný neriadil, pri hodnotí polohy vozidla nepostupoval správne. Z vyššie uvedených dôvodov súd konštatuje, že ani jeden zo skutkov opísaných v tomto odseku, ktoré boli dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru a ktoré boli vyhodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého naplnenie žalovaný v konaní tvrdil, nebol nepochybne preukázaný. Dôkazy žalovaným predložené na preukázanie spáchania týchto skutkov totiž sú v rozpore s ostatnými listinami, v dôsledku čoho súd musí konštatovať, že žalovaný jednoznačne a nepochybne nepreukázal naplnenie dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru. Nebolo tak jednoznačne preukázané, že sa tieto stali tak, ako ich žalovaný vymedzil. Ani z tohto dôvodu preto okamžité skončenie pracovného pomeru nemôže obstáť.

29. Keďže žalovaný so žalobcom neplatne okamžite skončil pracovný pomer, pričom žalobca netrval na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával, má sa za to v súlade s § 79 ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce, že pracovný pomer bol skončený dohodou, a to dňom, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Účinky tohto zrušovacieho prejavu nastávajú tým dňom, keď sa písomný prejav o okamžitom skončení pracovného pomeru doručil druhému účastníkovi, pričom doručenie predmetnej listiny žalobcovi nebolo sporné a bolo v konaní ustálené na deň 09.09.2009. Preto súd určil, že pracovný pomer skončil dohodou dňom 09.09.2009. Žalobca netrval na ďalšom zamestnávaní, pričom podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce účinného v rozhodnom čase má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Túto žalobca špecifikoval vychádzajúc z pracovnej zmluvy na sumu 331,94 eur mesačne, teda za 2 mesiace činí 663,88 eur, pričom žalovaný, ktorý mal špecifikáciu a výpočet náhrady doručenú riadne do vlastných rúk, sa k náhrade mzdy nevyjadril, túto nenamietal ako nesprávne vyčíslenú, účinne tento nárok žiadnym spôsobom nerozporoval, nepoprel. Ani na poslednom pojednávaní žalovaný sa k tomuto nároku nevyjadroval, uviedol, že sa k nemu relevantne v tom okamihu vyjadriť nevie. V záverečnej reči požiadal, aby mu súd dal ešte lehotu, aby sa k tomuto nároku mohol dodatočne vyjadriť, ktorej žiadosti súd ale nevyhovel, a to predovšetkým z dôvodu, že po celý čas konania (ani po riadnej špecifikácii jej výšky zo strany žalobcu, s ktorou bol žalovaný riadne oboznámený) žalovaný možnosť rozporovať tento nárok ako nedôvodne uplatnený či nesprávne vyčíslený nevyužil, hoci mu nič nebránilo, aby takúto obranu učinil aj skôr a to že tak opomenul učiniť počas konania vrámci dokazovania musí ísť na jeho vrub. Nie je relevantná požiadavka právneho zástupcu žalovaného, v rámci ktorej v záverečnej reči žiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty na to, aby mohol tento nárok relevantne spochybniť, ak tak už skôr z vážnych príčin neučinil, neprodukoval v tejto súvislosti vôbec žiadne dôkazné návrhy a bol pasívny. Žalovaný konkrétne nespochybnil sumu uplatnenej náhrady mzdy, a z tohto dôvodu súd vychádzal z nerozporovaných tvrdení žalobcu, že náhrada mzdy za 1 mesiac predstavuje sumu 331,94 eur, pri dvoch mesiacoch výpovednej doby podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce tak náhrada mzdy v súčte činí 663,88 eur. Z tohto dôvodu súd aj v tejto časti žalobe ako dôvodnej vyhovel.

30. Súd nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci opakovane vypočuť svedka O. G., ktorý bol už v konaní raz vypočutý (ešte v čase, keď sa konanie viedlo pod sp.zn. 27C/197/2009). Žalovaný ho navrhoval vypočuť za účelom vyjadrenia sa k tomu, že poloha vozidla podľa GPS nekorešpondovala s polohou na parkovacích bločkoch, pričom súd konštatuje, že presne k totožnej okolnosti svedok už bol podrobne vypočutý dňa 04.02.2010 ešte v čase, keď sa konanie viedlo pod sp.zn. 27C/197/2009, pričom čo do prejednávaného nároku o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a uplatnenia nárokov z neho, konanie sp.zn. 27C/197/2009 a 13C/257/2013 tvoria jeden celok, a teda relevantné sú aj tie dôkazy, ktoré súd ohľadom uplatneného nároku vykonal pred vylúčením nároku na samostatné konanie. Nie je preto dôvod opakovať výsluch totožného svedka, k totožným skutočnostiam, o ktorých už raz svedok vypovedal pred súdom. Ak ho žalovaný navrhoval vypočuť k tomu, aby sa vyjadril k tvrdeniam žalobcu ohľadom účelového konania žalovaného, súd toto žalobcovo tvrdenie nepovažoval za rozhodujúce a vôbec ako relevantné pre rozhodnutie vo veci, ani z neho súd vo svojom rozhodovaní nevychádzal. Tiež treba dodať, že žalobca, ak tvrdil účelovosť skončenia pracovného pomeru, tak to bol on, kto mal povinnosť ju preukázať, avšak na preukázanie týchto tvrdení nenavrhol vykonať vôbec žiadne dokazovanie, a preto tvrdenia o údajnej účelovosti rozviazania pracovného pomeru ostali len v rovine tvrdení. Žalovaný preto ani nemal dôvod navrhovať výsluch svedka G., aby sa jeho výpoveďou

preukázalo, že žalovaný sa účelového konania nedopustil, keďže negatívna skutočnosť sa v konaní nedokazuje. Ak žalovaný žiadal doručiť preklad parkovacích blokov, ktoré on sám v angličtine predložil, toto súd rovnako nepovažoval za potrebné, a to z dôvodu, že preklad týchto listín súd oboznámil na pojednávaní hlasitým prečítaním, dal priestor stranám sa k nim vyjadriť. Čo do týchto listín teda súd vykonal dokazovanie procesne korektným spôsobom podľa § 204 tak, ako to zákon predpokladá.

31. Súd rozhodol tiež o vrátení nespotrebovanej časti preddavku, ktorý zložil žalovaný pre účely prekladu listín predložených ním v angličtine. Žalovaný zložil dňa 16.07.2018 preddavok v sume 150,- eur, z ktorého uznesením č.k. 13C/257/2013-262 zo dňa 14.09.2018 bola priznaná prekladateľovi odmena v sume 102,96 eur. Nespotrebovaný zvyšok tak predstavuje sumu 47,04 eur, ktorý mu súd vrátil výrokom rozsudku a zaviazal učtáreň súdu na jeho vrátenie po právoplatnosti rozsudku.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, keďže súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto má žalobca voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.